Spoločnosť ZEDKO spracúva vyradenú elektroniku už od roku 1996. Ako jedna z mála v Európe sa venuje ručnému rozoberaniu jednotlivých kúskov na súčiastky, ktoré je veľmi precízne. Vďaka tomu sa dá z elektroniky vydolovať množstvo vzácnych kovov, ktoré by sa inak museli prácne ťažiť v baniach.
Elektronika je už každodennou súčasťou našich životov, no ako presne sa vyrába a čo sa s ňou deje, keď nám doslúži vie málokto do podrobností. Často tak skončí v zmesovom komunálnom odpade, alebo ešte horšie – vo voľnej prírode.
Zmeniť sa to rozhodli Natália a Sofia, spolužiačky z 8. ročníka základnej školy z obce Plaveč neďaleko Starej Ľubovne. Okrem bežného vyučovania sa venujú vzdelávaniu o problematike elektroodpadu v rámci projektu Elektroodpad-dopad, ktorý spolu so spoločnosťou SEWA už tri roky vedie Živica.
Zelená škola je program environmentálnej výchovy, ktorý motivuje žiakov a celú školskú komunitu, aby cez reálne zmeny na svojich školách ukázali, že o životnom prostredí nestačí rozprávať, ale chcú robiť aj skutočné zmeny v ich dennom fungovaní. Žiakov zo ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach baví natoľko, že ich od práce neodradila ani zatvorená škola počas koronavírusu a stretávali sa online každý piatok.
Zatvárať kohútik pri umývaní zubov nestačí. Efektívne šetriť svoju spotrebu vody a bojovať proti suchu je v čase extrémneho sucha potrebné inak. Ako? Zahrajte si kvíz a vypočujte si o téme viac z vysielania našej rubriky čiernalabuť_FM.
Na Slovensku máme cez 100 staníc, v ktorých sa biologický materiál premieňa na bioplyn. Spracúvajú však zväčša pestovanú biomasu, kvôli ktorej sa polia menia na monokultúry. Zmesový odpad z domácností pritom obsahuje 45 % biozložky, ktorou by biomasu mohli nahradiť.
Starať sa o ľudí je naša povinnosť, hovorí zubár a absolvent Sokratovho inštitútu Rado Paulech. V čase, keď sa s kolegami striedal na klinike a mal voľno, rozhodol sa ako dobrovoľník testovať ľudí na koronu. Keď s kolegom za jeden deň spravili 172 odberov, takmer nepili a nejedli. Šetrili tak čas, ale aj jednorazový materiál, ktorého sa počas testovania vyhodí obrovské množstvo.
Rozkvitnuté čerešne, pasúce sa kravy, lúka plná liečivých bylín, samota a zurčiaci potôčik. Toto je predstava mnohých ľudí o živote v súlade s prírodou. Ako to dopadne, keď sa pár ľudí pokúsi tento sen naplniť? Prečítajte si mýty a fakty o živote na zaježovských lazoch.
„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.
Koronavírus väčšinu z nás dostal do stavu nedobrovoľnej skromnosti. Nedobrovoľne, ale o to intenzívnejšie teraz zažívame stav bez mnohých vymožeností, na aké sme bežne zvyknutí. To nám ponúka možnosť, ako by to mohlo vyzerať, ak by sme sa každý dobrovoľne vzdali časti svojich materiálnych túžob.
V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.
Zelená škola je program environmentálnej výchovy, ktorý motivuje žiakov a celú školskú komunitu, aby cez reálne zmeny na svojich školách ukázali, že o životnom prostredí nestačí rozprávať, ale chcú robiť aj skutočné zmeny v ich dennom fungovaní. Žiakov zo ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach baví natoľko, že ich od práce neodradila ani zatvorená škola počas koronavírusu a stretávali sa online každý piatok.
Odkedy žiaci zostali doma a vyučovanie funguje najmä v online priestore, rozbehla sa diskusia o tom, ako to bude následne vyzerať s ich hodnotením. Klasické testy a písomky neprichádzajú do úvahy. Podľa čoho sa teda bude známkovať? A mali by sa deti učiť tak veľký objem učiva?
Korona epidémia je ideálnou príležitosťou na prechod na slovné hodnotenie. V čom sú jeho pozitíva a ako ho robiť správne? Hovorili sme s učiteľkami, ktoré slovné hodnotenie používajú už roky a iné hodnotenie si v tejto situácii ani predstaviť nevedia.
Nakupovanie priamo od výrobcu pomáha znižovať ekologickú stopu, podporuje zamestnanosť aj príjmy z daní, ktoré neunikajú do zahraničia. Koronakríza však mnohých takmer položila na lopatky. Dobrý trh im ponúkol pomoc s prenesením ich aktivít do sveta internetu. Ako im to pomohlo?
Starať sa o ľudí je naša povinnosť, hovorí zubár a absolvent Sokratovho inštitútu Rado Paulech. V čase, keď sa s kolegami striedal na klinike a mal voľno, rozhodol sa ako dobrovoľník testovať ľudí na koronu. Keď s kolegom za jeden deň spravili 172 odberov, takmer nepili a nejedli. Šetrili tak čas, ale aj jednorazový materiál, ktorého sa počas testovania vyhodí obrovské množstvo.
V domovoch seniorov a v nemocniciach sú kvôli epidémii koronavírusu zakázané návštevy. Mnohí ľudia tak zomierajú bez možnosti kontaktu so svojimi najbližšími. Ako toto obdobie zvládnuť? Opýtali sme sa duly Jany Gorst, ktorá sprevádza zomierajúcich.
Tlačiť sa do výkonu, keď v sebe môžeme skrývať strach z novej situácie, nemá zmysel, hovorí psychoterapeutka a lekárka Silvia Poláčková. Prečo nie je dobré nepretržite sledovať len správy ? Prečo ľudia reagujú na potenciálnych prenášačov nákazy až agresívne a ako sa zmieriť s tým, že ochorieť môže úplne každý? Dočítate sa v rozhovore.
V krajinách silno zasiahnutých epidémiou nestíhajú pochovávať. Na Slovensku zatiaľ týždenne zomrie okolo tisíc ľudí na rôzne iné choroby či starobu. Koronavírus však ovplyvňuje pohreby aj tu, zatiaľ cez bezpečnostné opatrenia, ktoré znemožňujú väčšej skupine ľudí stretnúť sa. Zisťovali sme, ako sa so zosnulým rozlúčiť, aj keď nemôžu všetci prísť na pohreb.
Na čo sa pozerať pri výbere poslancov vo voľbách? Ako ľudí mení moc a čo môžu urobiť preto, aby to ustáli? Opýtali sme sa psychologičky zameriavajúcej sa na otázku moci SYLVIE ONDRISOVEJ.
Spoločnosť ZEDKO spracúva vyradenú elektroniku už od roku 1996. Ako jedna z mála v Európe sa venuje ručnému rozoberaniu jednotlivých kúskov na súčiastky, ktoré je veľmi precízne. Vďaka tomu sa dá z elektroniky vydolovať množstvo vzácnych kovov, ktoré by sa inak museli prácne ťažiť v baniach.
Elektronika je už každodennou súčasťou našich životov, no ako presne sa vyrába a čo sa s ňou deje, keď nám doslúži vie málokto do podrobností. Často tak skončí v zmesovom komunálnom odpade, alebo ešte horšie – vo voľnej prírode.
Zmeniť sa to rozhodli Natália a Sofia, spolužiačky z 8. ročníka základnej školy z obce Plaveč neďaleko Starej Ľubovne. Okrem bežného vyučovania sa venujú vzdelávaniu o problematike elektroodpadu v rámci projektu Elektroodpad-dopad, ktorý spolu so spoločnosťou SEWA už tri roky vedie Živica.
Zatvárať kohútik pri umývaní zubov nestačí. Efektívne šetriť svoju spotrebu vody a bojovať proti suchu je v čase extrémneho sucha potrebné inak. Ako? Zahrajte si kvíz a vypočujte si o téme viac z vysielania našej rubriky čiernalabuť_FM.
