Spoznávať rastliny hmatom a čuchom, vzdialenosti sa učiť meraním stromov a na matematike behať štafetu. Takto môže vyzerať vyučovanie, keď žiaci opustia jednotvárnosť školskej triedy a učia sa vonku. V Dolnom Kubíne tomu prispôsobili celý školský pozemok. Prečítajte si viac.
Bežný školák stratí za jeden pracovný týždeň desať hodín potrebného spánku. Cez víkend tento deficit nedobehne. Podľa neurovedca Jareda Saletina z Brown University za to môžu najmä akademické tlaky – veľa učenia, úloh a krúžky. Malo by vyučovanie pre tínedžerov začínať neskôr? Aj na spánok by sme sa mali vždy pripraviť – ako? V rozhovore dáva Jared Saletin odpovede aj na tieto otázky.
Marta Ličková (93) je prekladateľka, preložila asi dvesto kníh. S manželom Pavlom prepašovali do Československa rukopis literárneho diela Alexandra Solženicyna v čase, keď už bol v Rusku zakázaný. Pavol Ličko bol prvý novinár, ktorého väznili a súdili vo vykonštruovanom procese. Marta Ličková prišla o všetky zmluvy na prekladanie, no musela uživiť rodinu. Vo svojom príbehu rozpráva, ako boli s mužom najprv presvedčení komunisti, aj o tom, ako sa im neskôr otvorili oči. Boli neustále odpočúvaní a sledovaní.
V roku 2018 dostala Marta Ličková od prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie za rozvoj demokracie v Slovenskej republike a rozvoj prekladateľského umenia.
Živica pripravila knihu s metodickou príručkou o Slovensku po roku 1945 – Všetko malo byť inak. Študenti totiž vedia viac o starovekom Ríme ako o moderných slovenských dejinách. Na konkrétnych ľudských príbehoch v knihe najlepšie pochopia, čo sa v skutočnosti dialo a ako to ovplyvňovalo bežný život ľudí.
Jeden z podobných príbehov vám prinášame cez život Marty Ličkovej.
V triede prvákov Stanky Opátovej počítajú deti príklady dobrovoľne aj cez prestávku a na nové zadanie nereagujú znechutením, ale nadšene si pýtajú ďalšie. Hejného metóda ich učí rozmýšľať a samostatne hľadať riešenie. A to ich veľmi baví.
Ťažké kovy zbierajú holými rukami, v továrňach pracujú v extrémnych podmienkach a na smetiskách neodborne a nebezpečne rozoberajú to, čo sa už ľuďom zdá nepotrebné. Aké príbehy sa skrývajú za našimi novými smartfónmi?
Príbeh učiteľky Angeliky Hanesz, ktorá učí informatiku a fyziku na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Buzici a po triede behajú roboty.
Väčšina znečistenia oceánov plastovým odpadom pochádza z rozvojových krajín, predovšetkým z Ázie. Ani na Slovensku v tom však nie sme nevinne a do riek sa aj od nás denne dostávajú desiatky kilogramov plastu.
Príbeh Učiteľa Slovenska 2019 Petra Palla, ktorý druhákov na ceste za Jankom Hraškom naučil písmeno „a“, aj GPS súradnice.
Istá neistota
S tými našimi deťmi je to tak, že akonáhle si na niečo zvykneme, zmení sa to. Dobré, zlé, neutrálne, všetko. S nimi je to istá neistota.
O východe z východu – magický triptych na Spiši
Za rohom máme dedičstvo, ktoré je zázrakom, ktorý možno obdivovať každý deň. Je až neuveriteľné, že na všetkých krásnych miestach sme boli skoro alebo úplne sami (vrátane pôrodnice). Som presvedčený, že v ktorejkoľvek inej krajine V4 by sme na tieto skvosty čakali v dlhých radoch.
O východe z východu – vákuum na východnom Slovensku, ktoré možno vyplniť láskou
Dennodenne som na autobusových zastávkach stretával známych, ktorí čakali na spoj polhodinu až hodinu. Namiesto toho, aby si čítali knihu, alebo počúvali hudbu, len čakali.
Príšerný dream job
Za posledný rok a pol (Júlia má 20 mesiacov) je moje najpoužívanejšie slovo “príšerne”.
O východe z východu – ako obyvatelia sídlisk nechodia do mesta, lebo zabudli na údiv
Návšteva historického centra mesta je príležitosťou zažiť údiv z niečoho pekného. Prečo to Prešovčania už nerobia?