fbpx

Home

Recyklovať plasty s výnimkou PET fliaš sa ekonomicky väčšinou neoplatí. Čo s tým chce Slovensko urobiť?

Obsah žltých kontajnerov sa pred recykláciou musí prečistiť a roztriediť na mnohé kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Ako celý proces prebieha? Boli sme sa pozrieť na dotrieďovacej linke spoločnosti Fecupral, ktorá sa stará o triedený zber obcí z okolia Prešova.

Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Dôvodom má byť neporiadne triedenie aj zlý dizajn obalov. PETRA CSEFALVAYOVÁ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky analyzuje odpady po celom Slovensku a firmám radí, ako dizajnovať ekologicky. Ako vidí situáciu ona? A čo ju pomôže zlepšiť?

Pandémia koronavírusu mnohým z nás obrátila život naruby. Na rok sme úplne zmenili zažité vzorce fungovania, denný režim sa nám úplne otočil, niektorí, žiaľ, prišli o prácu, iným poodhalil, že chcú žiť inak. Sokratov inštitút prichádza s kurzom Za obzor, ktorý vás má nasmerovať, ako toto všetko zužitkovať pre lepšiu budúcnosť.

Sen mnohých detí o tom, že by nemuseli chodiť do školy sa stal realitou, ktorá sa im až tak nepáči. Namiesto hodín pred obrazovkami sa však aj z domu vedia učiť cez experimenty vonku. To podporuje ich kreativitu, samostatnosť a pri zapojení rodinných príslušníkov aj ich vzťahy. Ako na to idú učitelia prírodovedných predmetov Júlia Jánošiková a Tomáš Krásenský? Prečítajte si v texte.

Ak chceme zmenu, potrebujeme o tom hovoriť a začať od seba. Antónia Haľko v Londýne s kamarátkou rozbehla ekologicky a eticky udržateľnú značku oblečenia Trace Collective. Aká bola jej cesta? A ako dokáže udržateľná móda prispieť k pozitívnej zmene v sociálnej aj environmentálnej oblasti? Vypočujte si v podcaste, ktorý pripravuje Slovakia Going Zero Waste, najväčšia slovenská konferencia o odpade a cirkulárnej ekonomike.

Názor na dnes:

Anna Jančová

Horúca téma - známky

Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu.

Názory

Anna Jančová

Čo povedia?

Viete, čo by som pripla nad dvere každej zborovne? Veľký nápis: “Ver tomu, čo robíš”. Alebo “Ty si expert na vzdelávanie”.

Zuzana Labašová

Akú hodnotu má ľudský potenciál?

Pred niekoľkými mesiacmi sme v Komenského inštitúte dostali ponuku na spoluprácu. Bola písaná v lámanej slovenčine, popretkávaná anglickými a francúzskymi vetami. Cieľom bolo priniesť na slovenské školy a slovenským žiakom a študentom projekt, ktorý by ich inšpiroval a motivoval rozvíjať svoje talenty a potenciál.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Prečo? Kto? Čo chce?

Cesta ráno do práce. Sadám do auta a telefón si magnetom pripínam na ventilátor. Automatika. Do ucha slúchadlo a audiokniha. Po pár kilometroch do rozprávania románu cinkne upozornenie – začína sa tlačovka. Takto zrána? Ok, kliknem na odkaz, veď počúvať môžem hocičo, aj tlačovku.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Do roka a do dna

Sú dni, kedy ideme do dna svojich síl. Lektorky aj učiteľky. Pretože v krízovom režime sa dá ísť obmedzený čas.

Podcast

Vzdelávanie

Sen mnohých detí o tom, že by nemuseli chodiť do školy sa stal realitou, ktorá sa im až tak nepáči. Namiesto hodín pred obrazovkami sa však aj z domu vedia učiť cez experimenty vonku. To podporuje ich kreativitu, samostatnosť a pri zapojení rodinných príslušníkov aj ich vzťahy. Ako na to idú učitelia prírodovedných predmetov Júlia Jánošiková a Tomáš Krásenský? Prečítajte si v texte.

Deti sa po návrate do škôl bude potrebovať vyblázniť, socializovať a znovu v sebe objaviť nadšenie pre objavovanie a učenie. Na to je ideálne vyučovanie vonku, hovorí Ivana Poláčková z platformy outdoorového vzdelávania Hurá von. Vyučovanie vonku deťom pomáha udržať pozornosť, učenie prostredníctvom zážitku je efektívnejšie a bonusom je prirodzená fyzická aktivita, ktorú deti pre zdravý rozvoj potrebujú. Majú učitelia o učenie vonku záujem? Aké všetky predmety je možné učiť vonku? A čo na to hovoria deti? Čítajte alebo počúvajte v rozhovore.

Matematik Richard Kollár pomáha pochopiť vývoj pandémie koronavírusu na Slovensku. Hovorí, že dnes už matematika prenikla úplne do všetkých oblastí, no našich žiakov ju nevieme učiť. Čo by sme mali zmeniť, aby si ku nej vzťah našli? A ako vedia analytici pomôcť politikom? Prečítajte si v rozhovore.

Spoločnosť

Od narodenia vyrastal v detských domovoch. Presúvali ho z jedného zariadenia do druhého. Dnes žije Romain Coppet, pôvodným menom Juraj Pleško, v hlavnom meste módy. Je úspešným tanečníkom a autorom knihy Zlomená duša.

Hans Petter Graver je nórsky profesor práva, ktorý sa venuje otázkam morálky a etiky. O príbehoch, kedy právnici a sudcovia išli v záujme vyššieho dobra proti zákonu, napísal knihu, ktorej slovenské vydanie môžete podporiť na Startlabe. Právnici a sudcovia by si podľa neho mali uvedomiť, že systém nekoná sám od seba, ale za každým rozhodnutím stojí človek. A či to rozhodnutie bude morálne alebo nie, je teda len na ňom.

Zakaždým, keď niečo uverejní na FCBku, má to tisícky čítaní a množstvo reakcií. Vie udrieť klinec po hlavičke a nemlčí. Naopak, nahlas kričí – v posledných mesiacoch najmä o tom, že kultúra na Slovensku umiera a môžeme za to všetci. Nie je diplomat, hovorí za mnohých. Režisér Nikita Slovák.

Spiritualita

Pandémia koronavírusu mnohým z nás obrátila život naruby. Na rok sme úplne zmenili zažité vzorce fungovania, denný režim sa nám úplne otočil, niektorí, žiaľ, prišli o prácu, iným poodhalil, že chcú žiť inak. Sokratov inštitút prichádza s kurzom Za obzor, ktorý vás má nasmerovať, ako toto všetko zužitkovať pre lepšiu budúcnosť.

Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou.

Katarína Vydrová je sprievodkyňa pozostalých a zakladateľka prvej slovenskej pohrebnej agentúry BOLO. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako vniesť do posledných rozlúčok v čase pandémie osobitosť človeka, o tom, či by deti mali chodiť na pohreby a o tom, čím ju inšpirovali posledné rozlúčky v Holandsku.

Enviro

Recyklovať plasty s výnimkou PET fliaš sa ekonomicky väčšinou neoplatí. Čo s tým chce Slovensko urobiť?

Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.


Obsah žltých kontajnerov sa pred recykláciou musí prečistiť a roztriediť na mnohé kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Ako celý proces prebieha? Boli sme sa pozrieť na dotrieďovacej linke spoločnosti Fecupral, ktorá sa stará o triedený zber obcí z okolia Prešova.