fbpx

Home

Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.


Polročné učivo zvládneme za tri mesiace, hovorí Monika Ludrovanová zo združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. Sama vyučuje svoju dcéru Sofi aj jej mladšiu sestru. Život od vzdelávania podľa nej nejde oddeliť, lebo čokoľvek robíme, vždy sa pri tom učíme. Ako deti k záujmu o učenie motivovať? Čo všetko sa dokážu naučiť aj samy? Čítajte alebo počúvajte v ďalšom dieli série V čom nás vyškolila korona.

V doline pod Muránskou planinou je vtesnané mestečko Tisovec. V ňom sídli jedno z prvých slovenských bilingválnych gymnázií – Evanjelické gymnázium Tisovec, na ktoré sa hlásia žiaci z celého Slovenska. Koronový rok škola využila na vzdelávanie sa o problematike elektroodpadu. Napriek karanténe dokázali miestni žiaci v problematike vyškoliť nielen spolužiakov zo svojej školy, ale aj žiakov susediacich škôl a o elektroodpade nahrali aj podcast.

Chcela, aby sa zvieratá mali lepšie. Začala ako dobrovoľníčka a dnes je manažérkou kampaní organizácie Humánny Pokrok. Spoločne s ďalšími aktivistami a aktivistkami organizácie sa vybrala do krajských miest zbierať podpisy za zákaz klietkového chovu sliepok. Martiny Kamenskej sme sa pýtali na to, ako je to s klietkovými vajíčkami na Slovensku, aká je kvalita života sliepok a ako na ich „turné“ reaguje verejnosť.

Z chatrče prešiel dlhú cestu. Z mizivej návštevnosti vidieckej školy až po takmer 100% pravidelnú účasť všetkých žiakov na vyučovaní s dosahovaním výborných výsledkov. Ako to dosiahol? Jednoduchá myšlienka, bez ktorej sa nezaobíde žiadny učiteľ, a predsa uniká mnohým. Čo robí učiteľ sveta inak?

Najlepšie pre životné prostredie sú odpady, ktoré nevzniknú. Namiesto jednorazových obalov, ktoré pošleme na recykláciu, je možné využívať obaly vratné, ktoré sa očistia a opäť naplnia. V našom regióne sú v tomto smere najznámejšie a dodnes pretrvávajúce pivové fľaše, ale vratné obaly je možné používať aj inde. Rozprávali sme sa o nich v rámci série Circular Slovakia s Ivanom Tučníkom zo spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá vyrába pivo a Jánom Trnkom zo spoločnosti Corplex, ktorá pre firmy vyrába vratné obaly na prevoz či uskladnenie tovaru a súčiastok.


Názor na dnes:

Anna Jančová

Hurá do školy?

Začína sa to už  koncom júla. V supermarketoch  a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá.  Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami.

Názory

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?

Lucia Szabová

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Anna Jančová

Horúca téma - známky

Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu.

Podcast

Vzdelávanie

Polročné učivo zvládneme za tri mesiace, hovorí Monika Ludrovanová zo združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku. Sama vyučuje svoju dcéru Sofi aj jej mladšiu sestru. Život od vzdelávania podľa nej nejde oddeliť, lebo čokoľvek robíme, vždy sa pri tom učíme. Ako deti k záujmu o učenie motivovať? Čo všetko sa dokážu naučiť aj samy? Čítajte alebo počúvajte v ďalšom dieli série V čom nás vyškolila korona.

V doline pod Muránskou planinou je vtesnané mestečko Tisovec. V ňom sídli jedno z prvých slovenských bilingválnych gymnázií – Evanjelické gymnázium Tisovec, na ktoré sa hlásia žiaci z celého Slovenska. Koronový rok škola využila na vzdelávanie sa o problematike elektroodpadu. Napriek karanténe dokázali miestni žiaci v problematike vyškoliť nielen spolužiakov zo svojej školy, ale aj žiakov susediacich škôl a o elektroodpade nahrali aj podcast.

Z chatrče prešiel dlhú cestu. Z mizivej návštevnosti vidieckej školy až po takmer 100% pravidelnú účasť všetkých žiakov na vyučovaní s dosahovaním výborných výsledkov. Ako to dosiahol? Jednoduchá myšlienka, bez ktorej sa nezaobíde žiadny učiteľ, a predsa uniká mnohým. Čo robí učiteľ sveta inak?

Spoločnosť

Chcela, aby sa zvieratá mali lepšie. Začala ako dobrovoľníčka a dnes je manažérkou kampaní organizácie Humánny Pokrok. Spoločne s ďalšími aktivistami a aktivistkami organizácie sa vybrala do krajských miest zbierať podpisy za zákaz klietkového chovu sliepok. Martiny Kamenskej sme sa pýtali na to, ako je to s klietkovými vajíčkami na Slovensku, aká je kvalita života sliepok a ako na ich „turné“ reaguje verejnosť.

Pred necelými tromi rokmi si sadla pred švédsky parlament držiac bielu ceduľu s nápisom „Školský štrajk za klímu.“ Štrajk mal pôvodne trvať tri týždne, no trvá dodnes. Zo školského protestu jednotlivca sa stal globálny boj za lepšie životné prostredie. Jeho tvárou je Greta Thunberg. Prečo začali dospelí počúvať až túto mladú aktivistku, ktorá len opakovala to, čo vedci tvrdia už desaťročia?

Aktivistom sa podarilo vybojovať miliónom zvierat lepšie podmienky na život nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Zatiaľ čo, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákaz držania psa na reťazi, tak Európska komisia odobrila zákaz klietkového chovu hospodárskych zvierat. Prečo ide o obrovské úspechy?

Spiritualita
Lucia Kubíny je dula, ktorá sprevádza ženy počas tehotenstva a v období straty dieťatka v akejkoľvek etape života. Touto skúsenosťou si prešli  tiež viaceré ženy v jej rode a téma sa jej osobne dotýka. Spolu s priateľkami založila minulý rok združenie Tanana, zamerané na podporu pre rodiny po strate dieťatka. Pýtali sme sa jej na to, čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechádzať, čo v náročných situáciách pomáha a naopak zraňuje, ale aj na neuznaný zármutok spojený s tým, že deti nemám.

Pandémia koronavírusu mnohým z nás obrátila život naruby. Na rok sme úplne zmenili zažité vzorce fungovania, denný režim sa nám úplne otočil, niektorí, žiaľ, prišli o prácu, iným poodhalil, že chcú žiť inak. Sokratov inštitút prichádza s kurzom Za obzor, ktorý vás má nasmerovať, ako toto všetko zužitkovať pre lepšiu budúcnosť.

Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou.

Enviro

Odpad vytriedený Bratislavčanmi doteraz prúdil k firme s pochybnou minulosťou. Tá ho roztriedila a rozhodla, čo sa zrecykluje a čo spáli. Hoci mala špičkovú techniku, pri plastoch dosahovala nízke čísla. Mesto si myslí, že samo to bude robiť lepšie. Za triediacu linku firmy zaplatí milióny eur.

Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.


Najlepšie pre životné prostredie sú odpady, ktoré nevzniknú. Namiesto jednorazových obalov, ktoré pošleme na recykláciu, je možné využívať obaly vratné, ktoré sa očistia a opäť naplnia. V našom regióne sú v tomto smere najznámejšie a dodnes pretrvávajúce pivové fľaše, ale vratné obaly je možné používať aj inde. Rozprávali sme sa o nich v rámci série Circular Slovakia s Ivanom Tučníkom zo spoločnosti Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá vyrába pivo a Jánom Trnkom zo spoločnosti Corplex, ktorá pre firmy vyrába vratné obaly na prevoz či uskladnenie tovaru a súčiastok.