Marián Velšic už 15 rokov v Inštitúte pre verejné otázky skúma digitálnu gramotnosť na Slovensku. Slováci sú v priemere na dobrej úrovni, no tí najchudobnejší výrazne zaostávajú. To sa týka aj detí, ktorým rodičia nemajú za čo technológie kúpiť a digitálna budúcnosť sa im tak vzďaľuje. Dokážu Slováci rozoznať na internete hrozby? A ako vnímajú budúcnosť s robotmi? Prečítajte si v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF.
Jozef Kokoška je mentor rozvoja cez talenty, ktorý pôsobí aj v Komenského inštitúte. Tvrdí, že keď sa sústredíme na to, čo nám nejde, dosiahneme menší pokrok ako keď sa zlepšuje v tom, na čo máme nadanie. Na Slovensku prevažuje lekársky prístup, v ktorom sa zameriavame na riešenie problémov. To však nestačí. Ako to zmeniť? Prečítajte si v rozhovore.
Strechu nad hlavou potrebuje každý. Musí však byť z betónu? Stavebníctvo a prevádzka budov stoja za 40 % svetových emisií CO2, a preto ich potrebujeme zásadne zmeniť. Bjorn Kierulf navrhuje pasívne domy, ktoré často stavia aj z prírodných materiálov ako je slama či hlina. Ako vníma, že sa dnes ešte stále stavajú energeticky neefektívne stavby? Dá sa výšková budova postaviť z prírodných materiálov? A nestačí mať na budove len certifikát udržateľnosti?
Združenie obcí Horného Žitného ostrova sa stará o odpady od viac ako 60-tisíc obyvateľov. Okrem kompostárne a zberného dvora prevádzkujú aj skládku odpadu, ktorá spĺňa tie najprísnejšie podmienky. Čo sa deje s odpadom, ktorého cesta tu končí? Prečítajte si v reportáži.
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF.
Michal Božík je psychológ pôsobiaci vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa zaoberá videohrami a ich vplyvom na vývoj detí a ich zručností. Opýtali sme sa ho, ako svojmu dieťaťu vybrať hodnotnú hru, ako si nastaviť pravidlá hrania a čo vedia hry u detí podporiť?
Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.
„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.
Jozef Kokoška je mentor rozvoja cez talenty, ktorý pôsobí aj v Komenského inštitúte. Tvrdí, že keď sa sústredíme na to, čo nám nejde, dosiahneme menší pokrok ako keď sa zlepšuje v tom, na čo máme nadanie. Na Slovensku prevažuje lekársky prístup, v ktorom sa zameriavame na riešenie problémov. To však nestačí. Ako to zmeniť? Prečítajte si v rozhovore.
Michal Božík je psychológ pôsobiaci vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa zaoberá videohrami a ich vplyvom na vývoj detí a ich zručností. Opýtali sme sa ho, ako svojmu dieťaťu vybrať hodnotnú hru, ako si nastaviť pravidlá hrania a čo vedia hry u detí podporiť?
Školu v Ľubeli pri Liptovskom Mikuláši navštevuje takmer štvrtina žiakov s poruchami učenia. Aj preto sa rozhodli zorganizovať letnú školu, kde im pomáhali dobehnúť zameškané.
Marián Velšic už 15 rokov v Inštitúte pre verejné otázky skúma digitálnu gramotnosť na Slovensku. Slováci sú v priemere na dobrej úrovni, no tí najchudobnejší výrazne zaostávajú. To sa týka aj detí, ktorým rodičia nemajú za čo technológie kúpiť a digitálna budúcnosť sa im tak vzďaľuje. Dokážu Slováci rozoznať na internete hrozby? A ako vnímajú budúcnosť s robotmi? Prečítajte si v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF.
Nakupovanie priamo od výrobcu pomáha znižovať ekologickú stopu, podporuje zamestnanosť aj príjmy z daní, ktoré neunikajú do zahraničia. Koronakríza však mnohých takmer položila na lopatky. Dobrý trh im ponúkol pomoc s prenesením ich aktivít do sveta internetu. Ako im to pomohlo?
Starať sa o ľudí je naša povinnosť, hovorí zubár a absolvent Sokratovho inštitútu Rado Paulech. V čase, keď sa s kolegami striedal na klinike a mal voľno, rozhodol sa ako dobrovoľník testovať ľudí na koronu. Keď s kolegom za jeden deň spravili 172 odberov, takmer nepili a nejedli. Šetrili tak čas, ale aj jednorazový materiál, ktorého sa počas testovania vyhodí obrovské množstvo.
Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF.
Veronika Macková vystupuje pod menom Lady Vivian. Ako burlesque tanečnica a herečka objavila potrebu učiť sa prijať samú seba a začala organizovať kurzy body positivity, teda pozitívneho vzťahu samých k sebe. Prešli nimi už stovky ľudí, ktorým na sebe vadili veľmi rôzne veci a na sociálnych sieťach zverejnili svoju cestu k sebe aj mnohé známe osobnosti. Nedokonalosť podľa nej neexistuje a krása je práve v tom, čo nás robí jedinečných.
Tlačiť sa do výkonu, keď v sebe môžeme skrývať strach z novej situácie, nemá zmysel, hovorí psychoterapeutka a lekárka Silvia Poláčková. Prečo nie je dobré nepretržite sledovať len správy ? Prečo ľudia reagujú na potenciálnych prenášačov nákazy až agresívne a ako sa zmieriť s tým, že ochorieť môže úplne každý? Dočítate sa v rozhovore.
Slovensko má príležitosť získať rekordnú sumu peňazí na reštart ekonomiky po pandémii koronavírusu. Aktivisti žiadajú, aby tieto peniaze boli použité na zelené riešenia. Čo konkrétne si pod tým predstaviť? Neznamená to koniec pokroku? A aký dopad by to malo na pracovné miesta? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore s ekologickým ekonómom Jurajom Melichárom zo združenia Priatelia Zeme - CEPA.
Strechu nad hlavou potrebuje každý. Musí však byť z betónu? Stavebníctvo a prevádzka budov stoja za 40 % svetových emisií CO2, a preto ich potrebujeme zásadne zmeniť. Bjorn Kierulf navrhuje pasívne domy, ktoré často stavia aj z prírodných materiálov ako je slama či hlina. Ako vníma, že sa dnes ešte stále stavajú energeticky neefektívne stavby? Dá sa výšková budova postaviť z prírodných materiálov? A nestačí mať na budove len certifikát udržateľnosti?
Združenie obcí Horného Žitného ostrova sa stará o odpady od viac ako 60-tisíc obyvateľov. Okrem kompostárne a zberného dvora prevádzkujú aj skládku odpadu, ktorá spĺňa tie najprísnejšie podmienky. Čo sa deje s odpadom, ktorého cesta tu končí? Prečítajte si v reportáži.
