fbpx

Home

Koronaepidémia pripravila mnohých ľudí o prácu, prípadne o časť príjmu počas povinnej karantény. Niektoré rodiny si však napriek ťažkej práci nedokážu zaplatiť ani nájom a štát im nevie poskytnúť dostatočnú pomoc, hovorí reportérka a dokumentaristka Apolena Rychlíková, ktorá sa problematike chudoby dlhodobo venuje. Nerovné podmienky nútia ľudí porušovať pravidlá a spôsobujú to, že nedôvera v spoločnosti rastie. Poučíme sa z krízy a dokážeme to zmeniť?

Epidémia koronavírusu zatvorila obchody a iné strediská, ktoré nám prinášali zábavu. Zisťujeme však, že viac ako sloboda nakupovať nám chýbajú vzťahy s ľuďmi a napĺňajúce aktivity. Ak začneme robiť zmysluplnú prácu, nebudeme potrebovať konzumom a radovánkami zapĺňať dieru v našom vnútri, hovorí publicista, vydavateľ a odborník na zodpovedné podnikanie Tomáš Hajzler. Sám s rodinou už roky skúša žiť plnohodnotný život v mieste bydliska, bez auta, bez supermarketu. Dá sa to?

Až tretina prenesených dát na internete je pornografia. Tá je však často spojená so zneužívaním, nereálnym zobrazovaním žien či mužov a aj samovraždami hercov a herečiek. Erotika je dnes však už podobne ako banány dostupná aj vo férovej, etickej verzii. Prečítajte si o nej viac.

Opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu nás obrali o mnohé slobody. Niektorých to zasiahlo silnejšie ako iných – v závislosti od životnej situácie, veku, zázemia či spoločenského života. Rado Sloboda vedie slovenskú Amnesty International a hovorí, že obmedzenie ľudských práv v čase krízy je možné, ale musí byť dočasné a odôvodnené. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ďalších krízach, ktoré prídu po korone, o tak veľkú časť slobôd neprišli?

V dôsledku epidémie dochádza po celom svete ku spomaleniu rastu ekonomík, s čím súvisí množstvo negatívných javov. Je však možné rásť donekonečna na planéte s obmedzenými zdrojmi? Environmentalista Tadeáš Žďárský sa venuje nerastovej ekonomike, kde by pokles rastu bol dobrou správou. Ako by spoločnosť bez rastu mohla fungovať? Aké nástroje by sme museli použiť na to, aby sme takýto stav dosiahli? Vypočujte si v podcaste alebo prečítajte v rozhovore.

Lekárka Eva Kušíková pôsobila na misiách v Iraku či na Haiti, kde jej občas išlo takmer o život. Dnes sa na Slovensku stará aj o pacientov, ktorí s koronou ležia pripojení na prístrojoch. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa vyrovnáva s témou smrti, ako by chcela vrátiť dôveru medzi lekárov a pacientov aj o tom, ako sa snaží byť na blízku tým, ktorí na jej oddelení umierajú.

Názor na dnes:

marie-stracenska
Marie Stracenská

Čo nás učí dištanc

Trpezlivosť, výdrž, pokora. Heslo vzdelávania roku 2021.

Názory

Katarína Jakubcová

Učitelia, rodičia aj žiaci si prajú to isté: začiatok školy

Vhupli sme do nového roka inak, ako sme čakali. Vonku cítime, že panuje zima a do našich sŕdc sa nenápadne spolu s predĺženými opatreniami vkráda strach, frustrácia a únava z pretrvávajúcej situácie.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 šarišských trikov pre učiteľov

Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Čierny Peter v riaditeľni

Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá.

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

Podcast

Vzdelávanie

IVETA BARKOVÁ získala ocenenie Učiteľ Slovenska za rok 2020 a zároveň aj cenu verejnosti v rovnakej cene. Po rokoch v štátnych školách, ale aj práci mimo školstva, sa s kolegyňou rozhodli založiť vlastnú školu v Senci. Ako sa im darí hľadať dobrých učiteľov, prečo je v škole dôležitá práca s rodičmi a čo by navrhla v školstve zmeniť? Dočítate sa v rozhovore.

„Je veľmi zaujímavé sledovať vzťah k záhrade u detí,“ hovorí učiteľka Jana Kaščáková zo školy v Dlhom nad Cirochou. Tam učí okrem fyziky aj techniku a predmet Životné prostredie, na ktorých vedie deti k pestovaniu jedlých rastlín a ovocných stromov. V rámci toho sa zapojili aj do projektu na podporu zachovania starých ovocných odrôd Sadovo.

BARBORA RUSIŇÁKOVÁ manažuje občianske združenie OpenLab, ktoré ukazuje, ako učiť informatické smery cez konkrétne projekty. Hovorí, že ich študenti preberajú zodpovednosť za svoje vzdelávanie a aj cez tykanie si s vedúcim sa učia spolupráci v tíme a zlepšujú svoje soft skills. Ako študenti reagujú, keď sa majú prvýkrát sami ohodnotiť? A prečo sú lídrami v práci s ľuďmi v poslednej dobe technologické firmy? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore zo série Technológie – ON či OFF.

Spoločnosť

Koronaepidémia pripravila mnohých ľudí o prácu, prípadne o časť príjmu počas povinnej karantény. Niektoré rodiny si však napriek ťažkej práci nedokážu zaplatiť ani nájom a štát im nevie poskytnúť dostatočnú pomoc, hovorí reportérka a dokumentaristka Apolena Rychlíková, ktorá sa problematike chudoby dlhodobo venuje. Nerovné podmienky nútia ľudí porušovať pravidlá a spôsobujú to, že nedôvera v spoločnosti rastie. Poučíme sa z krízy a dokážeme to zmeniť?

Epidémia koronavírusu zatvorila obchody a iné strediská, ktoré nám prinášali zábavu. Zisťujeme však, že viac ako sloboda nakupovať nám chýbajú vzťahy s ľuďmi a napĺňajúce aktivity. Ak začneme robiť zmysluplnú prácu, nebudeme potrebovať konzumom a radovánkami zapĺňať dieru v našom vnútri, hovorí publicista, vydavateľ a odborník na zodpovedné podnikanie Tomáš Hajzler. Sám s rodinou už roky skúša žiť plnohodnotný život v mieste bydliska, bez auta, bez supermarketu. Dá sa to?

Opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu nás obrali o mnohé slobody. Niektorých to zasiahlo silnejšie ako iných – v závislosti od životnej situácie, veku, zázemia či spoločenského života. Rado Sloboda vedie slovenskú Amnesty International a hovorí, že obmedzenie ľudských práv v čase krízy je možné, ale musí byť dočasné a odôvodnené. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ďalších krízach, ktoré prídu po korone, o tak veľkú časť slobôd neprišli?

Spiritualita

Až tretina prenesených dát na internete je pornografia. Tá je však často spojená so zneužívaním, nereálnym zobrazovaním žien či mužov a aj samovraždami hercov a herečiek. Erotika je dnes však už podobne ako banány dostupná aj vo férovej, etickej verzii. Prečítajte si o nej viac.

Lekárka Eva Kušíková pôsobila na misiách v Iraku či na Haiti, kde jej občas išlo takmer o život. Dnes sa na Slovensku stará aj o pacientov, ktorí s koronou ležia pripojení na prístrojoch. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa vyrovnáva s témou smrti, ako by chcela vrátiť dôveru medzi lekárov a pacientov aj o tom, ako sa snaží byť na blízku tým, ktorí na jej oddelení umierajú.

Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF.
Enviro

Od vypuknutia pandémie sme mohli pozorovať zvýšený záujem o cyklistiku. Cyklistické chodníky v mestách ožili. Popularitu bicyklovania potvrdila aj septembrová kampaň Do školy na bicykli, keď do slovenských škôl prišlo na bicykli rekordných takmer 50-tisíc žiakov. Ako však vyzerali cyklotrasy počas zimy?

V dôsledku epidémie dochádza po celom svete ku spomaleniu rastu ekonomík, s čím súvisí množstvo negatívných javov. Je však možné rásť donekonečna na planéte s obmedzenými zdrojmi? Environmentalista Tadeáš Žďárský sa venuje nerastovej ekonomike, kde by pokles rastu bol dobrou správou. Ako by spoločnosť bez rastu mohla fungovať? Aké nástroje by sme museli použiť na to, aby sme takýto stav dosiahli? Vypočujte si v podcaste alebo prečítajte v rozhovore.

Spoločnosť Velux, ktorá vyrába strešné okná, sa rozhodla do svojho 100. výročia vykompenzovať nielen všetky emisie CO2, ktoré vyprodukuje v budúcnosti, ale ktoré vyprodukovala od svojho vzniku. S Ondřejom Borešom z Veluxu a Andreou Hajdúchovou z WWF Slovensko sme sa rozprávali, ako emisie spätne spočítali a čo urobia pre to, aby ich kompenzovali. Inšpirujte sa v našom podcaste.