Začali sme sa rozprávať o tom, prečo si škola chcela vysadiť sad starých odrôd a ako to vnímajú žiaci. Dostali sme sa až k tomu, prečo je náš súčasný spôsob života neudržateľný a ako môžeme viesť aj vďaka starostlivosti o školskú záhradu deti k tomu, aby sa správali k zemi s úctou.

Vaša škola je tento rok zapojená do Projektu školských ovocných sadov – SadOVO, ktorý realizuje ŽIVICA. Ak by ste mali niekomu jednou vetou vysvetliť, čomu sa SadOVO venuje, čo by ste mu povedali?

Vďaka projektu sa stromy, a konkrétne ich staré odrody, dostávajú ku žiakom, priamo do školských areálov. A nedostanú sa k nim iba stromy, ale aj všetky informácie o tom, o aké stromy ide, ako sa o ne správne starať a čo všetko v sebe nesú. SadOVO teda prináša k žiakom celý odkaz starých odrôd.

Prečo ste sa rozhodli ako škola zapojiť?

Na škole už máme dlhšiu dobu aktivity spojené s našou prírodnou triedou, ktorú si vytvárame. Budujeme  ju postupne na permakultúrnych princípoch a chceli sme jej myšlienku preniesť aj do okolitého areálu. Sadiť stromy sme mali v pláne aj sami, ale SadOVO má pridanú hodnotu so všetkými informáciami, ktoré ponúka.

Spolu so žiakmi  ste sa teda pustili do záchrany starých odrôd. Aký najväčší zmysel v tom vidíte?

Zmysel vidím už len v tom, aby deti žili v prostredí, kde ovocie rastie na stromoch okolo nich a nie je iba v regáloch obchodov. Často vidím, že je pre ne vzácny pocit prísť ku stromu a vlastnoručne si odtrhnúť plody. A ak to ovocie v sebe nesie informáciu z minulosti, v ktorej sa niekto snažil, aby vyšľachtil konkrétne ovocie s príbehom, je to pre ne veľkým obohatením. Žiaci tak zisťujú, že to nie je len jedlo, ale zároveň  súčasť našej kultúry.

Pracovali ste s témou na škole už predtým, alebo pre vás bola nová?

Pár ovocných stromov sme už vysadili a vysvetľovali sme si pri tom princípy výsadby a povýsadbovej starostlivosti. Téma starých odrôd je však pre žiakov nová.

Z každej školy je do projektu zapojený 1 pedagóg a 2 žiaci. Aký bol výber žiakov u vás? Nemali ste problém niekoho vybrať?

Skôr sme mali opačný problém. Vediem krúžok, kam chodí okolo 15 žiakov a záujem prejavili viacerí. Bol problém vybrať iba dvoch. Navzájom sa snažili dokonca prehovárať, kto sa viac túži zapojiť.

Absolvovali ste už ovocinársku exkurziu v Bielych Karpatoch, mapovanie odrôd a trojdňový kurz na Zaježovej. Aké sú ohlasy zo strany žiakov na tieto aktivity?

O aktivitách sme sa spolu rozprávali aj počas nich, aj neskôr, keď sme sa vrátili do školy. Mám pocit, že obom zapojeným chlapcom sa to veľmi páčilo. Hneď po exkurzii sa pýtali, kedy už bude kurz, na ktorý pôjdu. Jeden z nich si počas prestávky na kurze, keď pomológovia určovali odrody, sadol k nim a potichu ich celý čas pozoroval. Potom za mnou prišiel a povedal, že chce byť pomológom. Pýtal sa, kde sa to dá študovať. Pritom je to futbalista a nemá úplne najlepšie známky. Ale verím, že ak ho to zaujíma, tak sa k tomu dostane. Buď samoštúdiom, alebo sa mu pokúsim nájsť vhodnú strednú školu, kde by študoval to, čo ho baví.

Je skvelé počuť, že za tak krátky čas sa vedia žiaci nadchnúť pre nie tak jednoduchú tému.

Áno, u toho druhého žiaka je to podobné. Už minulý rok som bol u nich doma na pozemku, kde sme spoločne strihali stromy. Po kurze SadOVO sa rozhodol, že chce spolu s bratom vysadiť staré odrody aj v ich záhrade. U oboch teda záujem o tému narastá.

Čo vás najviac bavilo?

Najväčší záujem som videl, keď im na exkurzii v ovocnom sade v Bošáckej doline o starostlivosti o stromy rozprávali ľudia, ktorí tým žijú. Pokiaľ vidia žiaci v plnom zaujatí človeka, ktorého jeho práca naozaj baví, tak to spolu s ním aj prežívajú. Nadšení boli napríklad pri návšteve ovocnej škôlky, ktorú založili mladí chalani – ovocinári. Takmer sa k nim nahrnuli na brigádu, že im prídu pomôcť okopávať stromčeky. Viac, ako iba dostávať informácie, ich baví ten reálny život.

Projekt stále nie je úplne na konci. Čo vás ešte čaká?

Veľmi sa už tešíme na výsadbu stromov, ktorá nás čaká o pár dní. Nakúpili sme náradie, takže si zároveň ukážeme, ako správne sadiť a čo všetko sa pri tom používa. Na jar chceme stromy spoločne aj strihať, pri čom si ukážeme princípy rezu. Okrem toho nás čaká v deň výsadby aj Plodobranie, teda oslava jesenných plodov. V rámci neho si budeme napríklad vyrábať mušt, pripravené budú aj rôzne ovocinárske hry a výstava starých odrôd s ochutnávkou. Rodičom, ktorí prídu, chceme ukázať vysadené stromy, ako aj prírodnú triedu.

Tento rok sme umožnili zapojeným školám, aby si sami vybrali odrody jabloní a hrušiek, ktoré chcú mať vysadené na záhrade. Riešili ste to spolu so žiakmi?

Áno, inšpirovali sme sa najmä  Atlasom 50 na 50. S jeho pomocou sme so žiakmi posudzovali, či sa daná odroda hodí do našich polôh, alebo akú veľkosť a rast má strom danej odrody a na aké miesto do záhrady by sa teda hodil. Snažili sme sa vyberať tiež jesenné a zimné odrody, aby žiaci mohli zberať ich plody počas školského roka, a nie letných prázdnin. Okrem toho sme si vyberali odrody na základe vhodnosti pre spracovanie, či chceme jablká  do muštu, na priamy konzum, alebo na spracovanie. Bolo náročné vybrať len desať odrôd, a tak sme nakoniec museli hlasovať.

Väčšina žiakov, ktorí sa výsadby zúčastnia, už počas návštevy školy nezažije a neuvidí ich plody, lebo začnú rodiť až povedzme po siedmych rokoch. Vnímate to ako „slabinu“ projektu SadOVO?

Ja v tom vnímam aj iný rozmer, než len plody. Žiaci sa vďaka podobným aktivitám môžu viac prepojiť so svojou školou. Pôsobím na základnej škole, kde som študoval. Možno aj terajších žiakov bude viac lákať sa sem vracať a podieľať sa na aktivitách tým, že tu predtým niečo vytvorili. Plody svojho úsilia tak môžu prísť ochutnávať aj neskôr, keď budú stredoškoláci alebo vysokoškoláci. Vtedy si môžu povedať: „Tieto stromy som sadil ja.“ Tiež je to pre súčasné deti skúška v tom, že výsledok nie je hneď. Strom zasadia, ale ďalšie roky sa oň musia starať. Učí ich to, že samotná práca a starostlivosť môže byť odmenou.

Nie všade je bežný taký záujem žiakov o podobné aktivity. Prečo je to u vás iné?

Sčasti je to podľa mňa mojím permakultúrnym krúžkom, ktorý je dobrovoľný. Nik ich tam nenúti chodiť a vždy je na ich vlastnom rozhodnutí, či prídu. Sú na ňom teda vždy len tí, ktorých to naozaj zaujíma. Na krúžku tiež nepracujeme zväčša typicky ako učiteľ-žiak, kde im ja niečo vysvetľujem, ale sme ako partia, ktorá spoločne niečo buduje. Pokiaľ v tom žiaci cítia slobodu a voľnosť, veľmi radi ten čas strávia pri takýchto aktivitách.

Na niektorých školách majú problém so zapájaním starších žiakov do aktivít. Ako to vnímate u vás?

Krúžok máme na škole dva roky, takže žiaci, ktorí sa doň zapojili od začiatku, s ním postupne rastú. Od začiatku mali oň najväčší záujem piataci a šiestaci. Je zároveň výhoda, ak sú si vekovo podobní. Jednotlivé aktivity sa prepájajú ľahšie, ako keby sme mali v krúžku povedzme aj prvákov alebo druhákov.

Často sa stáva, že pre projekty na školách, ktoré vyžadujú prácu naviac, je nadšený jeden zamestnanec a ťažko si získava na svoju stranu ostatných, prípadne vedenie školy. Ako je to u vás?

Naša škola má tú výhodu, že najviac je do tejto témy zanietená pani riaditeľka, vďaka ktorej máme aj prírodnú triedu a dejú sa tu tiež iné projekty, napríklad vyučovanie vonku. Podpora zo strany vedenia je veľmi dôležitá. Je pravda, že ťažšie je hľadať už medzi súčasne vyťaženými učiteľmi takých, ktorí by chceli viac pracovať vonku a využívať školský areál.

Čím to podľa Vás je?

Možno majú pocit, že pri súčasných nárokoch a výučbovom pláne majú málo priestoru na to, aby to prepájali s vonkajším vyučovaním. Osobne si myslím, že možno len nemajú vybudovaný zvyk. Mnohí nie sú zvyknutí učiť vonku a stále vnímajú mnoho rizikových faktorov, ktoré ich tam môžu čakať.

Sú aj ďalší odvážlivci okrem Vás, alebo nie?

Existujú snahy, počas ktorých na prírodovede žiaci skúmajú život v jazierku, stromy, kry či bylinky. Žiaci chodia von do areálu školy a átria s vyvýšeným záhonom počas hodín sveta práce prípadne techniky. Pestujú zeleninu, bylinky a okrasné rastliny, udržiavajú areál školy upravený a čistý. Občas chodia von počas výtvarnej výchovy kresliť zátišia. Pani riaditeľka tento rok na jar dokonca vytvorila iniciatívu, keď si väčšina učiteľov skúšala vyučovanie vonku, mimo triedy a to vo všetkých predmetoch. Areál sa však najviac využíva pre deti v školskom klube detí a cez prestávky.

Párkrát sme už spomenuli vašu prírodnú triedu, ktorú ste začali budovať pred pár rokmi. Ako vlastne vyzerá?

V strede školy je átrium, zelený priestor obkolesený stenami školy. Svojho času tu bol len trávnik, tri tuje a jeden smrek. Vedenie školy ma vtedy oslovilo, aby som im pomohol priestor pretvoriť. A tak sme sa pýtali detí a zamestnancov školy, čo by si tu predstavovali. Rozprávali sme sa s nimi, kreslili a vypisovali dotazníky.

A čo chceli?

Zistili sme, že väčšina z nich by chcela jazierko. Takže v strede prírodnej triedy máme veľké jazierko s plytkou pobrežnou zónou, do ktorej sa dá vstupovať. A to je asi najväčší problém učiteľov, že všetci žiaci chcú ísť hneď do jazierka. Pri vstupe sa postavila veľká pergola, po ktorej ťaháme rezistentné odrody stolového viniča. Z kameňa vykopaného pri tvorbe jazierka sme postavili bylinkovú špirálu a z agátových kolov vyvýšený záhon, v ktorom si pestujeme zeleninu. Tento rok pribudol aj kompost a prenosné lavičky na vyučovanie vonku. Časť triedy navyše nekosíme a do lúky postupne dosádzame ríbezle, maliny a egreše.

Čítajte viac: Na lazoch učí komunitná malotriedka deti samostatnosti a zodpovednosti

A všetko ste robili svojpomocne a dobrovoľne?

Mali sme na to jeden malý grant, ale keď sme začali, tak nám pomohlo aj mnoho firiem, ktoré vlastnili rodičia. Dali nám zadarmo kameň, drevo alebo iný materiál. V záhrade je veľa peňazí, ktoré boli na tento účel darované. Dokonca aj mnohé obchody nám pri nákupe dali výrazné zľavy. Navyše je v tom veľa dobrovoľníckej práce, brigádnických hodín, mozoľov, ale i radosti z množstva vykonanej práce mnohých nadšencov a podporovateľov.

No Vy máte na ňu čas aj vďaka tomu, že nie ste bežný zamestnanec školy.

Áno. Najskôr som tieto veci robil len ako dobrovoľník. No aby sme dosiahli väčšiu pravidelnosť, zamestnali ma na veľmi malý úväzok ako učiteľ krúžku a tiež záhradníka. Okrem toho sa mimo školy živím tým, že navrhujem a realizujem permakultúrne záhrady, a ako predseda združenia Permakultúra SK. Je ale pre mňa dôležité, aby som moje skúsenosti a znalosti prenášal aj do školského prostredia.

A tak ste založili na škole permakultúrny krúžok. Pre ľudí je však stále permakultúra cudzím pojmom. O aký krúžok teda ide?

Permakultúra je stále mladý odbor, a tak sa aj to slovo k nám pomaly dostáva. Základom krúžku však je, aby si žiaci reálne vyskúšali, aké je budovať si svoju záhradu, v ktorej pestujú potraviny. Keďže permakultúra sa venuje celkovo trvalo udržateľnej kultúre, tak si popri tom vysvetľujeme jej princípy a etiku, ktorú sa snažíme aplikovať nielen v záhrade, ale aj iných školských aktivitách.

Akých napríklad?

S rodičmi a deťmi sme napríklad hrali hru „Sieť života“, kde sme si vysvetľovali, ako je prepojený život rôznymi vzťahmi a každý prvok v ňom je podstatný. Snažíme sa tiež pomáhať s ostatnými projektami na škole, v ktorých žiakom ukazujeme, aké je prínosné, keď pracujú a pomáhajú.

Ako vnímajú žiaci princípy permakultúry? Nie je to pre nich zložité?

Sám som sa čudoval, že nie. Keď som im to začal vysvetľovať, myslel som si, že nebudú dávať pozor a teóriu odignorujú, ako často aj na iných predmetoch. Ale veľmi ich to zaujalo a dobre reagovali aj na otázky, ktoré som im kládol. Bolo to ale možno tým, že sme vždy najskôr niečo urobili, až potom sme si k tomu povedali teóriu. Oveľa lepšie to pochopili, keď si teoretické základy vedeli prepojiť s praxou, niečím reálnym. Na konci krúžku vždy robíme spoločný kruh, kde sa každý môže podeliť s tým, čo nové sa naučil a odnáša si so sebou.

Máte pocit, že je to cesta, ktorou by si mohli viac obľúbiť aj iné školské predmety, kde chýba prepojenie s praxou?

Myslím si, že určite. Pokiaľ sa žiaci naučia informáciu len teoreticky a reálne ju nezažijú, tak vymizne. Ale zážitok ostáva. A vždy, keď si naň spomenú, tak sa im vybaví aj teória, pretože je prepojená so skúsenosťou.

A ako vyzerá permakultúra v praxi na vašej záhrade?

Na krúžku sa v prvom rade staráme o našu prírodnú triedu. Veľa prvkov v nej by nefungovalo, keby sa o ne žiaci nestarali. Takže čistíme jazierko od rias, napravujeme v ňom kamene a dosádzame doň rastliny, striháme vinič, ktorý sa snažíme viesť po pergole, tento rok sme spoločne tiež vytvorili kompost, aby sme mali kam dávať bioodpad. Keď niečo nové sadíme, tak si vždy vysvetľujeme čo sadíme a aký je správny postup. Na jeseň zbierame bylinky z našej špirály a robíme si čaje. Bylinky ochutnávame počas roka aj v čerstvom stave, to ich veľmi baví. V zime sme z našej úrody spoločne varili v kuchynke, ktorú si žiaci sami upravili. Robili sme v nej napríklad pečený čaj.

V čom vidíte zmysel permakultúry pre žiakov?

Súčasná kultúra je taká, aká je, a síce z pohľadu permakultúry neudržateľná. Spôsob života, akým žijeme, podľa mňa nie je možné na našej planéte realizovať dlhodobo. Je jasné, že týmto spôsobom sa nám minú prírodné zdroje a sami si podpílime konár, na ktorom sedíme. Bolo by teda dobré si uvedomiť, že naša kultúra by sa mala stať takou, aby na tejto planéte mohla existovať permanentne – odtiaľ je aj jej názov – permakultúra. Podľa nej by sme mali planétu robiť každým naším činom krajšou, prírodu zdravšou a pôdu úrodnejšou. Túto myšlienku najlepšie vysvetlíme deťom. Je nutné, aby pochopili, že kultúra, ktorú budú v produktívnom veku tvoriť, nemusím byť kultúrou konzumu, ale skôr trvalo udržateľného sveta. Na mojom krúžku sa to učia žiaci sami cez seba, aby inšpirovali ostatných okolo.

Koľko žiakov navštevuje krúžok?

Počet varíruje. Je to aj kvôli tomu, že krúžok je dobrovoľný a je po škole. Ale mnohí sa ho aj tak radi zúčastňujú, občas chodíme dokonca na exkurzie do prírody aj počas víkendov.

Aké máte plány so školským pozemkom do budúcna?

Škola má okrem prírodnej triedy celkovo veľký areál. Časť pozemku pred školou je dokonca neoplotená a verejne prístupná. Využitie a úpravu tohto priestoru plánujeme spoločne so žiakmi. Dnes je tam intenzívne kosený trávnik a strihané okrasné kríky. My by sme ho radi pretvorili na peknú a úžitkovú záhradu, niečo ako verejný park, kde by mohli napríklad tráviť čas rodičia, ktorí prídu do školy po svoje deti. Chceme tu vysadiť nielen stromy z projektu SadOVO, ale aj rôzne jedlé kry alebo trvalky. Tým zároveň narušíme stereotyp, že vo verejnom priestore nemôže byť jedlo.

Návrh na premenu priestoru teda vznikne od samotných žiakov?

Áno. Podľa mňa je veľmi podstatné, aby priestor, v ktorom žiaci žijú, vychádzal z ich potrieb a z toho, čo oni chcú. Pokiaľ by im ho vytvoril niekto cudzí bez toho, aby do toho boli akokoľvek zapojení, nevážili by si ho. Ak si ho sami budujú a navrhujú, sami si ho aj chránia.

V starostlivosti o životné prostredie požadujeme urýchlenú zmenu k lepšiemu, hovoria ochranári životného prostredia združení v Slovenskom ochranárskom sneme vo vyhlásení k 17. novembru 2019. V čom sme sa posunuli vpred a v čom sme naopak horší?

Ťažké kovy zbierajú holými rukami, v továrňach pracujú v extrémnych podmienkach a na smetiskách neodborne a nebezpečne rozoberajú to, čo sa už ľuďom zdá nepotrebné.  Aké príbehy sa skrývajú za našimi novými smartfónmi?

Väčšina znečistenia oceánov plastovým odpadom pochádza z rozvojových krajín, predovšetkým z Ázie. Ani na Slovensku v tom však nie sme nevinne a do riek sa aj od nás denne dostávajú desiatky kilogramov plastu.

Znamenajú prudké zmeny životného prostredia, globálne otepľovanie a klimatická kríza pre planétu Zem problém? V podstate nie. Ale my, ľudia, tradičné aj menej tradičné spoločenstvá a vlastne aj civilizácia ako celok, máme problém.

Je pre ochranu životného prostredia dôležitejšie rozhodnutie vlády, ktoré má veľký dopad, alebo ohľaduplný život jednotlivca? Odchádzajúca riaditeľka Greenpeace IVANA KOHUTKOVÁ hovorí, že jedno bez druhého často nefunguje a veľké zmeny vláda bez tlaku ľudí, ktorým na téme záleží, neurobí. Opýtali sme sa jej, čo všetko robí ona sama pre ochranu životného prostredia a ako vníma smerovanie Slovenska v tejto oblasti.

Ako sa z papiera, ktorý vyhodíme do modrého kontajnera, stane opäť papier? Boli sme sa pozrieť v závode na výrobu recyklovaného papiera.

Na svete rastie hnutie rodičov, ktorí sa boja o to, kam budú siahať dôsledky zmeny klímy, keď ich deti vyrastú. Spoločne preto organizujú protesty a upozorňujú na to, že konečne treba začať konať. Na Slovensku sa takto spojili Znepokojené matky a premiéra žiadajú, aby vyhlásil stav klimatickej núdze. Prečo by sme mali poslúchať znepokojené matky? Prečítajte si v rozhovore s jednou zo zakladateliek iniciatívy Luciou Szabovou.

Recykláciou papiera sa šetria stromy, voda aj energia. Vedia ho však Slováci triediť správne? Nie je totiž papier ako papier. Čo všetko patrí do modrého koša a čo už nie? Pozreli sme sa na to v analýze triedeného zberu papiera.

Patria k trom najväčším producentom znečisťujúcich látok, no napriek tomu sú čoraz populárnejšie. Autá. Neznečisťujú pritom len ovzdušie, ale po nesprávnej likvidácií aj pôdu a vodu.

Informácií máme dosť, no aj tak sa často rozhodujeme zle. Je totiž prirodzené zvoliť si cestu najmenšieho odporu. Behaviorálni ekonómovia zo spoločnosti Mindworx NIKOLA BERNATOVÁ a MATEJ ŠUCHA vysvetľujú, prečo to tak je a ako to zmeniť.

Hady vzbudzujú v mnohých ľuďoch strach a sú tak jedným zo zvierat, ktorému najčastejšie ubližujeme. Pre prírodu, ale aj pre nás sú však veľmi užitočné. Vypočujte si v čiernalabuť_FM aké druhy hadov na Slovensku žijú, či sa ich máme báť a ako im môžeme pomôcť prežiť.

Chcete pomôcť planéte a tak si na koncerte vyberiete pohár z bioplastu namiesto ropnej klasiky. Čo sa s ním stane ďalej? Naozaj sa po pár týždňoch skompostuje alebo je pravda zložitejšia? Spasia nás jednorazové bioplasty? Vypočujte si v čiernalabuť_FM.

MATÚŠ PAVLOVIČ je triatlonista, ktorý sa snaží žiť bez odpadu. Preto mu nedalo, že sa ho na bežeckých pretekoch vyprodukuje kopa. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte sa to rozhodol zmeniť a spolu s kamarátom organizuje prvé bežecké preteky bez odpadu Less Waste Run.

Už túto nedeľu, 31. marca, sa Stará tržnica v Bratislave zaplní tým najlepším z rastlinnej kuchyne. Na návštevníkov a návštevníčky, ktorých organizátori očakávajú viac než 12 000, čakajú štyri desiatky stánkov a celodenný sprievodný program.

V piatok 15. marca sa vo viac ako 2000 mestách sveta žiaci protestne nezúčastnili vyučovania, ale išli namiesto toho na protest proti zmene klímy. Jeden zo štrajkov sa konal aj v Bratislave a my sme sa ho zúčastnili. Vypočujte si viac.

Odpady sú horúca téma a prednášky a workshopy o zero waste sú pravidelne vypredané. Mnohí z nás však nemajú jasno v niektorých otázkach týkajúcich sa triedenia odpadu. Vybrali sme pre vás dilemy, s ktorými sa ľudia obracajú na spoločnosť NATUR-PACK, ktorá zabezpečuje triedený zber odpadu v mnohých mestách na Slovensku. Odpovedzte na 10 otázok o triedení a zistite, ako na tom ste.

Hluk je po znečistení ovzdušia druhým najväčším environmentálnym problémom európskych miest. Život v neustálom hluku u ľudí vyvoláva uvoľňovanie stresových hormónov a môžeme z neho aj ochorieť. Vypočujte si viac v čiernalabuť_FM.

Na maláriu prenášanú komármi ročne umierajú stovky tisíc ľudí. Proti komárom síce existujú postreky, tie však zabíjajú aj dobrý hmyz, sú veľmi drahé a komáre na ne získavajú rezistenciu. Slovenská vedkyňa EDITA RÉVAY preto so svojím tímom vymyslela nezávadnú sladkú pascu, ktorá komáre šetrne zlikviduje spolu s parazitom malárie. Účinnosť návnady testovala aj tak, že lovila komáre na vlastné nohy a upozorňuje, že sa malária môže jedného dňa vrátiť aj do Európy. O svojej práci hovorila na TEDxBratislavaWomen.

Slováci nevedia, odkiaľ pochádzajú vajcia, ktoré kupujú v supermarkete, hovorí šéf kampane Viac neznesiem Martin Smrek. Na obaloch od vajec vidíme šťastné sliepky, realita sú skôr vystresované vtáky bez peria zatvorené celý život v klietkach. Prečítajte si viac o tom, v akých podmienkach žijú slovenské sliepky a ako by sa to dalo zmeniť.

Aj tá najmenšia zmena v obale stojí firmu tisícky eur. Často pritom vyhovujúci obal v ekologickom prevedení ani neexistuje, hovorí kreatívny riaditeľ popredného dizajnérskeho štúdia Pergamen JURAJ DEMOVIČ. Ako sa obal tvorí a majú vôbec slovenskí výrobcovia záujem o to, aby boli ich výrobky ekologické?

Ako potešiť svoje deti a blízkych na Mikuláša a počas adventu bez toho, aby ste vytvorili kopu zbytočného odpadu a nakúpili kopec vecí, ktoré nepotrebujete? Vypočujte si pár praktických tipov v našej rozhlasovej rubrike čiernalabuť_FM.

V minulosti bolo bežné, že každý kraj mal svoje typické ovocné stromy prispôsobené miestnej mikroklíme. Dnes sú tieto staré odrody jabloní a hrušiek ohrozené, ale zároveň zažívajú novú módu, hovorí odborník staré odrody z Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene BRUNO JAKUBEC.

Spolu so Živicou preto pracuje na projekte SadOVO, v rámci ktorého sa staré ovocné odrody vrátia do krajiny cez školské dvory a rovesnícke vzdelávanie. Prečo je rôznorodosť pre krajinu dôležitá, čím sa odlišujú staré odrody od moderných a ako ich zachovať? Čítajte v rozhovore.

Dušičky sú jedným zo sviatkov, ktorý vyženie Slovákov na nákupy. Zdobenie hrobov, sviečky, vence znamenajú kopy nerecyklovateľného odpadu. Ako si uctiť našich zosnulých s ohľadom na životné prostredie? Vypočujte si v čiernalabuť_FM.

Vedeli ste, že ježko v meste prejde za jednu noc cez cestu aj 12-krát? Jeseň je obdobie, kedy ich najväčší počet končí po našimi kolesami. Ježkovia žijú medzi ľuďmi aj na tých najhustejšie obývaných sídliskách. Nekŕmia sa jablkami, ale likvidujú škodcov a hmyz. Vypočujte si v archíve našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s BROZ, viac o tom, ako pomôcť ježkom prežiť.

Cigaretové ohorky lemujú na Slovensku chodníky aj trávniky. O tom, že cigarety škodia zdraviu už vieme, málokto si však uvedomuje, aké nebezpečenstvo predstavujú pre prírodu, do ktorej sa po neporiadnych fajčiaroch dostávajú. Vypočujte si v čiernalabuť_FM viac o tom, prečo by ste nikdy nemali hodiť ohorok na zem. Vysielame naživo každý pondelok po 15-tej v Rádio_FM.

Bratislavčania majú problém zistiť presné informácie o tom, čo všetko patrí do žltých kontajnerov na plasty. Iné sú na webe, iné na kontajneroch. Vedia triediť správne? A z čoho všetkého sa skladá obsah žltých kontajnerov?

Častým kosením a snahou o jednodruhový trávnik znižujeme biologickú diverzitu. Mulčovače sú zas zbrane hromadného ničenia hmyzu, ktorý pred nimi nevie uniknúť, hovorí KAROL UJHÁZY – docent na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý sa špecializuje na trávnaté spoločenstvá. Na konferencii o prírode blízkej údržbe zelene sme sa ho opýtali, ako na zdravý a živý trávnik.

Aká je skutočná cena lacných leteniek a aký vplyv na životné prostredie má stále rastúci sektor leteckej dopravy? Kika vám v najnovšom dieli čiernalabuť_FM prezradí aj o na Slovensku zatiaľ málo známej možnosti, ako dopad vášho cestovania na planétu aspoň čiastočne kompenzovať.

Hlavný mestský park spásajú poníky, vedľajšia budova, v ktorej sídli Nadace Partnerství, slúži ako vzdelávacia pomôcka a na sídlisku Nový Lískovec nahradila nudný trávnik divoká lúka s dažďovým jazerom. Spolu so zástupcami projektu Mestské včely zo Zvolena sme sa boli v Brne pozrieť, ako sa starať o zeleň a pritom podporovať biodiverzitu a zmenšovať dopady zmeny klímy.

MICHAL WIEZIK je ekológ špecializujúci sa na hmyz. Opýtali sme sa ho, prečo by sme sa nemali sústrediť len na záchranu včiel medonosných a čo vlastne spôsobuje na svete doteraz nevídaný úbytok opeľovačov. Platí výrok, že bez včiel do štyroch rokov vymizne aj ľudstvo? Čítajte v rozhovore.

Začína sa turistická sezóna, počas ktorej mnohí pôjdeme načerpať energiu z prírody. Je paradoxné, že práve turistická výbava tú nedotknutú prírodu znečisťuje neodbúrateľnými látkami. Tie sa používajú na zabezpečenie vodeodolnosti či odpudzovanie špiny oblečenia a turistickej výbavy. Vypočujte si našu pravidelnú rubriku čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s Greenpeace Slovensko a dozviete sa, ako za sebou na horách chemické stopy nezanechávať. A nie, nemusíte dobrovoľne premoknúť 😉

Keď nás po snáď minúte prekvapeného híkania pustil k okuláru, pochopil som čo sa stalo, Jupiter vyzeral ako v encyklopédii. Videl som dokonca tieň, ktorý naň vrhali mesiačiky lietajúce ponad jeho pruhovanú atmosféru. Vtedy som prezrel: To, čo som videl nad hlavou nebola obloha, ale vesmír. A to čo som mal pod nohami nebolo blato, ale Darkpoint.

Až 60 % svetových lovísk rýb je dnes už úplne vylovených a 30 % prelovených, pričom v našom najbližšom Stredozemnom mori je toto číslo až 93 %! Vypočujte si, ktoré spôsoby lovu sú pre ekosystém najhoršie a ako sa im vyvarovať.

Internetové dáta nevisia na neviditeľnom obláčiku, ako sa mnohým môže zdať. Aj práca s internetom má na svedomí emisie skleníkových plynov. Z čoho vznikajú a ako ich vieme obmedziť? Vypočujte si v čiernalabuť_FM

Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete. Naše oblečenie, ktoré je vyrábané rýchlo a lacno, je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, či už sa to týka zneužívania lacnej pracovnej sily v krajinách tretieho sveta, vyčerpávania prírodných zdrojov alebo enormne narastajúceho množstva textilného odpadu.

Pri príležitosti svetového Fashion Revolution Week sme sa v čiernalabuť_FM rozprávali o udržateľnej móde. Vypočujte si viac.

Svetlo, považované odpradávna za zdroj života, sa stáva ďalšou z hrozieb modernej doby. Všadeprítomné lampy, svetelné reklamy a reflektory vyháňajú z miest hviezdne nebo a rušia spánok ich obyvateľov. Je to nevyhnutné alebo existujú funkčné riešenia?

Prírodné suroviny a skládkovanie odpadu sú dnes tak lacné, že sa firmám neoplatí výrobky opravovať alebo recyklovať. Suroviny sa však postupne míňajú a lineárny model ekonomiky sa bude musieť zmeniť na cirkulárny, v ktorom bude odpad zdrojom surovín, hovorí odborníčka na odpady IVANA MALEŠ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ako to dosiahnuť? Čítajte v rozhovore, ktorý je ochutnávkou Ivaninej prednášky o cirkulárnej ekonomike. Tá zaznie na konferencii Slovakia Going Zero Waste 5. mája.

Na stenách našich domov sa usídlili užitoční lovci komárov – netopiere a dažďovníky. Ako im neublížiť pri zatepľovaní a čo robiť, aby sa im s nami žilo čo najlepšie? Vypočujte si v našej pravidelnej rubrike čiernalabuť_FM v Radio_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s odborníkmi z BROZ.

Začiatkom 21. storočia sa na Slovensku začali používať jednorazové popisovače a pomaly vytlačili z cesty biele kriedy. Tabule miznú zo škôl a nahrádzajú ich magnetické tabule. Používanie fixiek je novodobý fenomén, ktorý sa však nepriaznivo podpisuje na životné prostredie.

Na Slovensku vznikla nová ilustrovaná kniha pre deti. Nie je však hocijaká, ale prostredníctvom príbehu o veľrybe Gréte deti naučí o nebezpečenstve, ktoré pre prírodu predstavuje plastový odpad.

Naštartovanú kariéru diplomatky vymenila za život na Slovensku a boj proti odpadu. Študentka Sokratovho inštitútu Žofia Kutlíková Jakubová učí domácnosti, ako neprodukovať odpad. Aké sú najväčšie problémy, ktoré musia prekonať?

Vedeli ste, že ekologická stopa veľkého psa sa môže rovnať stope SUV? Aké krmivo a hračky vyberať a ako sa starať o zvieratá ekologicky? Vypočujte si v čiernalabuť_FM.

PET fľaše sú jedným z najlepšie recyklovateľných druhov odpadu. Aj tak sa však nedajú recyklovať donekonečna. Vlastnosti plastu sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový plast z ropy.

Boli sme sa pozrieť na proces recyklácie PET fliaš a u odborníka na odpady Petra Krasneca sme zisťovali, aká je situácia s recykláciou plastov na Slovensku.

Vypočujte si v čiernalabuť_FM pár jednoduchých tipov, ktoré môžeme urobiť všetci a ušetríme tak jednak na účte za kúrenie, ale zároveň znížime ekologickú stopu počas vykurovacej sezóny a zabezpečíme, aby sme žili v zdravom prostredí.

Prikrmovanie vtákov im môže viac škodiť ako pomáhať. Kedy a ako prikrmovať správne? Vypočujte si v ďalšom dieli čiernalabuť_FM, ktorý sme pripravili v spolupráci s ornitológom Jánom Gúghom z SOS/BirdLife Slovensko.

Bežná žena za život spotrebuje 11-tisíc tampónov a vložiek, ktoré nie je možné zrecyklovať. Ich zloženie a technologická úprava sú navyše často sprevádzané chemickým bielením, parfumovaním či výrobou savého gélu, ktoré zaťažujú životné prostredie a môžu mať negatívny vplyv aj na naše zdravie. Dá sa to však riešiť aj inak.

V Európe predĺžili licenciu na používanie postreku glyfosát, ktorý je potenciálne nebezpečný aj pre človeka. Problémom je predovšetkým jeho nadmerné používanie, ktorým si poľnohospodári, ale aj záhradkári či údržbári verejných priestranstiev zjednodušujú prácu. Prečo to nie je správne a ako sa tomuto postreku vyhnúť?

Postavenie zvierat na Slovensku sa po rokoch kampaní aktivistov zmení. Pred zákonom už nebudú vecou, obmedzí sa ich vystupovanie v cirkusoch a bude sa monitorovať ich množenie.

Vyhadzovanie neotvorenej desiaty či nedojedeného obeda je na školách dennou praxou. Deti často vyhodia to, na čo práve nemajú chuť, aj keď by si to možno niekto iný rád dal. Školskí kuchári sa ich zas nepýtajú, čo majú rady, a tak často varia jedlá, ktoré deťom nechutia.

Na dvoch základných školách zapojených do projektu Jedlá zmena, ktorý je jednou zo súčastí najväčšieho environmentálne vzdelávacieho programu Zelená škola, sa to rozhodli zmeniť. Podarilo sa im znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu.

Vianoce sú obdobím hojnosti. Zároveň sú aj obdobím nadmernej konzumácie a tvorby odpadu. Ten sa skrýva takmer za každým z radostných aspektov vianočnej atmosféry – od vianočnej večere cez ozdoby až po darčeky.

Priemerný Slovák ročne vyprodukuje 348 kilogramov odpadu. Našej rodine sa toto množstvo podarilo znížiť na 36 kilogramov. Čo sme začali robiť inak? Píše Ľubica Vargová.

V spolupráci s organizáciou NATUR-PACK, Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a ecorec Slovensko sme rozanalyzovali dve tony zmesového odpadu z pezinských domácností. Zistili sme, aká časť by nemusela skončiť na skládke, keby sa poctivo vytriedila.

Na svete práve prebieha hmyzocída, teda rapídny úbytok hmyzu. Aj preto je veľmi dôležité, vrátiť sa v starostlivosti o zeleň ku spolupráci s prírodou ako učíme samosprávy v projekte Mestské včely. Bez hmyzu sa totiž nezaobídeme, či sa nám to páči, či nie.

Mestá majú obrovský potenciál pre život zvierat a hmyzu, no ich trávniky sú často iba sterilné zelené koberce. Kosiť by sme preto nemali tak často, hovorí odborník na hmyz Marek Semelbauer.

Hovorí sa, že sedenie je nové fajčenie a mestá sú preplnené autami. Ako sa premiestňovať po meste ekologicky, pohodlne a zdravo? Vypočujte si, ako motivujú na prestup z áut moderné metropoly.

Prečítajte si rozhovor so šéfkou prvého prírodného cintorínu na Slovensku Záhrada spomienok, ktorý vo Zvolene 10. októbra 2017 otvára CEEV Živica. ANDREA UHERKOVÁ hovorí, že mnohým dnešná podoba rýchlych obradov a chladných žulových náhrobkov nevyhovuje, pričom prírodný cintorín spája environmentálne hľadisko s ľudským.

Hodíme vrece so smeťami do kontajneru a tým pre nás prestane existovať. Smeti v Bratislave a Košiciach putujú do spaľovne, no veľká časť z nich by sa dala ešte znova použiť.

Až polovica zmiešaného odpadu môže byť kompostovaná, a to sa dá zvládnuť aj v byte či kancelárii. Vypočujte si, ako založiť komunitný kompost so susedmi či dážďovkový kompost u seba doma. Nie je to žiadna veda 🙂

Dáme vrece so smeťami do kontajneru a tým pre nás prestane existovať. V Bratislave a Košiciach putuje zmiešaný odpad do spaľovne, no veľká časť z neho by sa dala ešte znova použiť. Ako správne triediť a čo sa stane s tým odpadom, ktorý sa už znovu použiť nedá? Vypočujte si v najnovšej časti čiernalabuť_FM.

Čo by sa stalo, keby mal každý klimatizáciu? A ako ochladiť svoj byt bez nej? Vypočujte si v najnovšej časti čiernalabuť_FM.

Tento text obsahuje informácie nevhodné pre deti a mládež

Prvého septembra začne vo Vysokých Tatrách nový hudobný festival Tatra Flowers, ktorého vystúpenia sa budú odohrávať aj na Téryho chate či Skalnatom plese. Program bude podliehať prísnym podmienkam stanoveným správcom národného parku, no ochranári tvrdia, že ide o princíp. Národný park nemá byť lunapark.

Ľudia majú s mŕtvym drevom problém. Považujú ho za odpad, za nevyužitú spracovateľskú šancu, za znak zanedbanosti. No tento postoj vyplýva z nepochopenia podstaty fungovania lesa. Pletieme si lesnú plantáž s lesom. Mŕtve drevo je mŕtve len vo vzťahu k jeho využitiu človekom, pre les je predpokladom pestrosti života, píše MICHAL WIEZIK.

Jeden z našich najúspešnejších výtvarníkov a nový ambasádor životného prostredia RUDOLF SIKORA vo svojich dielach už za socializmu upozorňoval na problémy životného prostredia. Dnes hovorí, že nás čakajú zrejme veľké problémy. Najprv si zničíme životné prostredie a k tomu sa pridajú sociálne nepokoje, lebo sa pohnú stovky miliónov ľudí. Kto sa tu bude baviť o umení? To bude doba, keď budete radi, že prežijete, hovorí.

Ako mať doma čisto s pomocou prírody? Vypočujte si v ďalšom z dielov našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM.

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Prinášame vám návod na výrobu domácej prírodnej zubnej pasty, ktorá vyčistí vaše zuby bez rizika obsahu nežiadúcich látok ako mikroplasty, konzervačné látky či umelé sladidlá.

V českých mestách nemusíte vlastniť auto, ak ho potrebujete. Stačí sa zaregistrovať do systému zdieľaných áut Autonapůl a požičať si také, aké práve potrebujete. STANISLAV KUTÁČEK systém vymyslel s kamarátmi, s ktorými sa delil o auto, aby ušetril. Vďaka Autonapůl dnes jazdí v českých mestách o 600 áut menej.

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Slovenskí ochranári udelili ocenenia trom ambasádorom životného prostredia a po prvýkrát určili aj kazisvetov.

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Asi premýšľate, čo je to za hlúposť, nikto normálny si predsa dovolenku nespája s utrpením, práve naopak. Väčšina z nás sa už letného dobrodružstva alebo relaxu nevie dočkať. Možno si ale popri plánovaní toho, čo na dovolenke chceme prežiť, môžeme naplánovať aj to, čomu by sme sa radšej mali vyhnúť, aby sme svojím dovolenkovaním zbytočne nespôsobili utrpenie iným bytostiam.

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Včely sú útočné. Včely chováme len pre med. Včely nemôžu prežiť v meste. To sú príklady mýtov o včelách a mede. Prečítajte si, aká je skutočnosť a otestujte svoje vedomosti v zábavnom kvíze.

Po tom, čo vláda schválila aktualizáciu Koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu Slovenskej republiky do roku 2030, sa ochranári a aktivisti rozhodli podať na ňu a na ministerstvo žalobu. Tvrdia, že aktualizácia je takmer rovnako zlá ako jej staršia verzia a ministerstvo neoprávnene neuznalo ich pripomienky.

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Vypočujte si archív našej rubriky čiernalabuť_FM na Rádiu_FM. Vysielame každý piatok po 15-tej naživo!

Boli sme sa pozrieť na Dobrom trhu, ktorý sa pokúsil nevytvoriť žiaden odpad. Plastové taniere či poháre nahradili kompostovateľné a predajcovia vám nezabalili tovar do igelitiek. Nádoby na zmiešaný odpad tak ostali aj po skončení podujatia takmer prázdne.

Zatiaľ, čo na Slovensku sa ešte stále iba učíme recyklovať, niektorí žijú bez toho, aby za sebou zanechávali odpad. Jednoducho neprijímajú jednorazové obaly a výrobky, kupujú veci z druhej ruky a to, čo ostane, skompostujú, posunú ďalej alebo zrecyklujú. Hnutie zero waste je na svete stále populárnejšie.

Dokumentarista, ochranár a lektor Sokratovho inštitútu ERIK BALÁŽ vzdeláva prostredníctvom dokumentárnych filmov k ochrane prírody. Tvrdí, že najhoršie sú regulácie a zásahy. Príroda totiž vie lepšie ako my, čo má robiť.

Mnohí z nás netušia, kam putuje voda z našej vane či toalety. Čo všetko a ako sa z nej dá pred vypustením do rieky v čistiarni odpadových vôd vyčistiť? A čo robiť, aby sme to nepokazili? Boli sme sa pozrieť na celý proces v čistiarni odpadových vôd Bratislavskej vodárenskej spoločnosti v bratislavskej Petržalke, ktorou nás previedla hlavná technologička Dana Kolníková.

Plasty. Materiál, ktorý poznáme relatívne krátko, no už sa stal súčasťou nášho každého dňa. Sú praktické a všestranné. Okrem toho, že sa z nich vyrábajú rôzne predmety, obaly či oblečenie, nájdeme ich už aj v našej večeri či v pohári piva. Ako sa tam dostanú a čo sa dá proti tomu robiť?

V mestách sa rozšíril nový fenomén – namiesto namáhavého odhŕňania snehu lopatou ho mnohí zasypú množstvom posypovej soli. Tej sú na niektorých miestach až hrubé vrstvy. Aký má nadmerné solenie vplyv na životné prostredie a aké sú voči nemu alternatívy?

Prežerieme sa k smrti alebo sú obavy z míňajúcich sa prírodných zdrojov zbytočné? To sme sa opýtali globálneho analytika Juraja Mesíka a ekonóma z inštitútu INESS Martina Vlachynského. Pozrite si ich diskusiu

Jednorazové plienky sa v našej spoločnosti už tak udomácnili, že nám príde takmer nepredstaviteľné vychovávať dieťa inak. Pritom ešte naše matky jednorazové plienky takmer nepoznali. Prečítajte si, z čoho sa jednorazovky skladajú a aké sú k nim alternatívy. Že sa to dá aj bez nich dokazujú tri matky vo svojich príbehoch.

Koľko kilogramov odpadu vyprodukuje rodina s malým dieťaťom? Koľko z neho by sa dalo ušetriť lepšou recykláciou a kompostovaním? Zisťovali sme v experimente.

Novoročné predsavzatia nemusia byť len o nejedení sladkostí či nefajčení, ale môžu pomôcť aj životnému prostrediu. Pripravili sme pre vás na každý mesiac nového roka jedno eko-predsavzatie, ktoré keď splníte, bude dopad vášho života na Zem minimálny.

Sú všetci bezcitní egoisti, keď aj napriek dostatku informácií o negatívnom dopade palmového tuku na dažďové pralesy, či emisií z automobilov ďalej pokračujú v ich používaní? O tom, prečo len malá časť populácie reaguje na etické argumenty a aké faktory zavážia pri našom správaní viac, sme sa rozprávali s ekopsychológom JANOM KRAJHANZLOM.

Káva je hneď po čaji druhým najvyhľadávanejším nápojom na svete. Pestuje a konzumuje sa v mnohých krajinách a má priaznivé účinky na ľudský organizmus. Jej konzumácia však môže veľmi nepriaznivo vplývať na životné prostredie. Dôvodom je používanie čoraz populárnejších jednorazových kávových kapsúl, ktoré sú pre mnohých milovníkov kávy pohodlnou alternatívou prípravy kávy.

Životné prostredie bolo pred revolúciou jednou z najvyšších spoločenských priorít pre väčšinu obyvateľstva. Dnes sedí v parlamente jedna poslankyňa, ktorá ho má ako kľúčovú agendu. Kam zmizli z politiky ochranári? A čo sa od revolúcie zmenilo k lepšiemu?
Hovorí jeden z predstaviteľov Nežnej revolúcie, ochranár a bývalý poslanec, profesor MIKULÁŠ HUBA.

Na jedny džínsy sa spotrebuje až 7 000 litrov vody, na tričko 2 700 litrov – to je spotreba bežného človeka takmer na tri roky. Len štvrtina noseného oblečenia sa však znova využije. Ako mať pestrý šatník a neprispievať ku plytvaniu? Prečítajte si v našom návode.

Nielen v Bratislave volajú cyklisti po lepšej a bezpečnejšej infraštruktúre. Svoje si užijú aj v mestách ako Los Angeles, Toronto či Sao Paulo. Čo je dôvod, pre ktorý dá mesto prednosť stavbe novej cesty pred cyklotrasou? A prečo napriek kolónam stále v autách jazdíme? Nad tým sa zamýšľa dokument Bikes vs Cars, ktorý uvidíte na festivale dokumentárnych filmov Jeden svet.

Pri údržbe zelene sa správame nelogicky. Pokosenú trávu a popadané listy odvezieme do kontajnera a potom sa čudujeme, že rastliny musíme hnojiť.

Áut budú onedlho na svete dve miliardy. Ako spomaliť narastanie ich počtu? Pomôže, ak si odteraz budeme kupovať len elektromobily? Alebo ak budú spaľovacie motory stále efektívnejšie? Píše klimatológ Alexander Ač.

Určite sa aj vy chystáte pred začiatkom školského roka kúpiť kyticu kvetov pre pani učiteľku. Je to predsa tradícia, ktorou sa vyjadruje úcta a pozornosť. Kvetinový biznis však vôbec nie je ružový.

Každý architekt sníva o stavbe ikonického diela. Len máloktorý si však pod tým predstaví hlinu, slamu či odpad, ako nemecký priekopník v stavaní z prírodných materiálov GERNOT MINKE. Tento dnes 79-ročný nemecký architekt o svojom celoživotnom diele rozprával v  júni na seminári o Bioarchitektúre organizovanom združením ArTUR.

Ľudstvo má nový rekord. Za sedem mesiacov dokázalo vyčerpať prírodné zdroje určené na celý rok. Dá sa s tým niečo robiť?

ĽUDO VAŠŠ, vyštudovaný krajinný ekológ, si vybral voľné povolanie gazdu. Stará sa o staré odrody ovocných stromov na slovenskom vidieku a jeden z jeho pacientov sa stal dokonca tretím najkrajším stromom roka v Európe. Hovorí, že sme v poľnohospodárstve zblúdili a mali by sme sa vrátiť k pestovaniu v súlade s prírodou.

Prečítajte si sedem jednoduchých krokov, ako môžete pomôcť prežiť včelám aj v mestskom prostredí. Ako prvá mestská časť priateľská k opeľovačom ich všetky robí bratislavská Karlova Ves.

Zaježovské lazy sú známe tým, že tu boli postavené prvé slamené domy na Slovensku, a tiež tým, že je ich tu najvyššia koncentrácia aj z hľadiska širšieho regiónu. Prečo práve slama a aké sú skúsenosti ich obyvateľov po rokoch bývania v budovách z tohto netypického stavebného materiálu?

Bratislavská Karlova Ves sa stala prvou mestskou časťou priateľskou k opeľovačom. Necháva časti trávnikov nepokosené, aby na nich stihli rozkvitnúť lúčne kvety, vysádza nektárodajné rastliny a rozdáva sadenice obyvateľom.

Staré mohutné stromy na Slovensku často ničia neodborné hlboké orezy. Spílením hrubých konárov sa stávajú nebezpečnými a zvyčajne do niekoľkých rokov odumrú.

Aleje stromov označovali dôležité cesty už za Márie Terézie. Dnes však postupne miznú. Zákon totiž nedovoľuje stavať pevné prekážky blízko cesty a cestári sa o aleje často nestarajú. Stromy pri cestách pritom pomáhajú navigovať, znižovať rýchlosť, tienia a robia krajinu krajšou, vymenúva v rozhovore ich funkcie LADISLAV BÍRO.

Ľudia sú šialení a dokážu zvieratám robiť strašné veci, hovorí JÁN GÚGH z SOS/Birdlife Slovensko.
Bociany, ale aj iné vtáčie druhy, si našli útočisko v mestách práve kvôli tomu, že vo voľnej prírode už kvôli človeku žiť nemôžu.

Malé vodné elektrárne, ktoré sa stavajú priamo na hlavnom toku, vyrobia minimum energie, pričom poškodia riečny ekosystém, hovorí v rozhovore ekológ TOMÁŠ DERKA, ktorý sa špecializuje na riečne ekosystémy.

Ešte pre generácie našich starých a prastarých rodičov nebol neustály dostatok potravín vôbec samozrejmosťou: naopak, samozrejmá bola starosť o zabezpečenie dostatočných zásob potravín na zimu alebo všeobecne na horšie časy. Dnes potravinovú bezpečnosť považujeme za samozrejmosť a ani neuvažujeme o možnosti, že by to mohlo byť niekedy aj inak. Ohrozujú ju však mnohé faktory.

Potravinová Banka Slovenska za svoju existenciu zachránila už 11 ton nepredaných potravín. Zachrániť pred vyhodením sa bude dať aj jedlo z domácností, keď ho odnesiete do verejnej chladničky.

Mnohí nás neprávom obviňujú, že uberáme zo zelene v meste. Našim cieľom pritom je ju naopak obnoviť a kde sa dá, zelené plochy zväčšiť, hovoria KATARÍNA PROSTEJOVSKÁ a ANNA GALČÍKOVÁ z Oddelenia životného prostredia a mestskej zelene bratislavského magistrátu.

Problémy s autami nemajú len veľké mestá. V Kežmarku preto začali bojovať za zlepšenie podmienok pre cyklistov napríklad organizovaním spoločných cyklojázd. Ako sa rozbicyklováva malé mesto, hovorí Dominik Jakub.

Prechádzať sa pomedzi parkujúce autá a opatrne vykukovať, či nás niečo nezrazí. To je dnes realitou mnohých slovenských miest, na ktorú sme tak zvyknutí, že to berieme ako samozrejmosť. Sú ulice robené pre ľudí, či pre autá? Boli sme sa pozrieť.

Ochranári hodnotili environmentálne programy politických strán. Koho by odporučili voliť?

Strany kandidujúce v parlamentných voľbách nemajú životné prostredie ako hlavnú agendu. Napriek tomu si je podľa JURAJA RIZMANA z čoho vybrať, aj keď za záruku považuje skôr konkrétne osobnosti, než volebné programy.

Autá sú dnes už takmer všade. Ľudia sa pred nimi neskryjú ani na chodníku. Keby však boli všetky mestá ako Kodaň, ušetrilo by sa až 25 miliárd dolárov a ľudia by boli zdravší. Štvrte bez áut už existujú a my sme sa rozprávali s obyvateľom prvej z nich.

Tretina jedla, ktoré sa na svete vyprodukuje, skončí v smetiach. Čo sa to deje? Hľadali sme odpovede prostredníctvom vlastných skúseností z práce v nemeckom supermarkete aj pri hľadaní dobrých potravín v koši za obchodom.

Britskí vedci zistili, že život v kontakte s prírodou pomáha znižovať kriminalitu a upevňovať vzťahy v komunite.

Výrobu pomarančového koncentrátu ovládajú v Brazílii tri firmy. Tie vykorisťujú zberačov a pre zvýšenie produkcie neváhajú prekračovať limity v používaní chemických postrekov.

Porovnávali antibakteriálne vlastnosti 156 vzoriek mestského a vidieckeho medu. V mede z úľov z centra Bratislavy boli hodnoty antibakteriálnych zložiek nadpriemerne vysoké.

Klimatická dohoda, ktorú slávnostne schválili na konferencii COP21 v Paríži neprinesie automaticky zmenu. Je totiž príliš všeobecná a málo záväzná, tvrdia odborníci.

Chcete si užiť Vianoce a pritom byť fér voči životnému prostrediu? Chcete vedieť, aký stromček je najekologickejší? A z akých potravín pripraviť vianočnú večeru? Prečítajte si návod na ekologické Vianoce od Greenpeace.

Dnešné cintoríny pre mnohých strácajú zmysel, radšej chcú byť užitoční aj po smrti. Napríklad ako dôvod pre zachovanie africkej divočiny či umelý koralový útes, ktorý slúži vzácnemu morskému životu. Pozrite si náš prehľad ekologických pohrebných alternatív sveta.

Niekto organizuje špeciálne svadby, niekto pohreby. Monika Suchánska a jej dve kolegyne v Prahe prevádzkujú prvý prírodný cintorín. Chcú priniesť alternatívu ku neosobným a uponáhľaným moderným obradom a chladným cintorínom.

Michal Bažalík zo Sv. Jura ako jeden z mála na Slovensku pestuje vinič ekologicky a pritom sa vinárstvom živí.
K ekologickému vinohradníctvu prešiel, pretože sa nechcel pri práci otráviť ani príliš unaviť.

S tisíckami utečencov, ktoré do Európy migrujú dnes, problém nekončí. Pre dôsledky zmeny klímy bude do mierneho pásma smerovať stále viac ľudí, ktorí sa nebudú vedieť uživiť vo svojej krajine.

Staré odrody viniča sa nevedia brániť cudzokrajinným chorobám. Odolné sú krížence ako hibernal, či malverína, hovorí ekologický vinár MICHAL BAŽALÍK.