Mnoho detí a mladých ľudí z osád nemá doma napríklad elektrinu a v zime, keď sa zotmie skôr, sa nemá kde učiť, popisuje situáciu časti slovenských žiakov EDITA RIGOVÁ z Inštitútu SGI. Ako motivovať deti z osád, aby školu dokončili? A čo by mal štát urobiť preto, aby druhošancové vzdelávanie nebolo vôbec potrebné?
Dôvodov, prečo mladí ľudia z osád nedokončia základnú školu, je viacero. Majú rodinné problémy, priveľa vymeškaných hodín alebo v ich okolí žiadny deviaty ročník nie je. Mimovládne organizácie ETP a Inštitút SGI sa im snažia pomôcť, aby mohli školu dokončiť dodatočne. Boli sme sa pozrieť, ako takéto vzdelávanie prebieha, prečo je potrebné a čo by sa malo zmeniť, aby bolo efektívne.
Vyššia dôvera, väčšia sloboda, spolupráca medzi školami aj transparentné testovanie. To všetko sú prvky, ktoré charakterizujú vzdelávací systém vo Veľkej Británii a ktorými by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko.
Ako pracovať s informačnými technológiami, aby boli pre deti dobrým sluhom a nie zlým pánom? Vedia počítačové hry pomôcť vo vzdelávaní? A čo sa deje s tínedžerom, keď mu za trest vezmete smartfón? Pozrite si záznam z našej diskusie.
Deti bez kontextu nechápu, že lom svetla je vlastne dúha. Profesor JOZEF HVORECKÝ sa to rozhodol zmeniť a pripravil učebnicu, ktorá dáva deťom priestor pochopiť súvislosti. Ako sa dajú tri predmety prepojiť v jednej knihe? A prečo sa na dnešných školách kontext deti často nenaučia? Čítajte v rozhovore.
Jeho dcéra v škole trpela. Desať mesiacov stresu a dva mesiace voľna boli traumatizujúce aj pre rodičov. A tak začali hľadať alternatívy. Našli. Postupne v nich vyštudovali všetky tri jeho dcéry, dnes už absolventky štandardných vysokých škôl. PETER HARTKAMP sa medzitým stal sám zakladateľom „slobodných škôl“. O ich koncepte hovoril na tohtoročnom TEDx Bratislava.
Myslíte si, že dobre poznáte obec, v ktorej žijete? Pravdepodobne o opaku vás presvedčia deti, ktoré v rámci projektu Tajný život mesta vytvorili v 50 obciach bádateľské výpravy za prírodou a históriou. Boli sme si vyskúšať hľadačku v Hamuliakove.
SLAVOMÍR MATEJKA je riaditeľ základnej školy s materskou školou v Pliešovciach. Postupne skúša zavádzať metódy, ktoré by sme čakali skôr na elitnom súkromnom gymnáziu niekde v Bratislave, a dokazuje tak, že školstvo sa dá zmeniť už dnes, netreba čakať na systém.
Navštívili sme hodnotenie environmentálne-vzdelávacieho programu Zelená škola na základnej škole Karloveská 61 v Bratislave, aby sme zistili, ako mení školu, jej žiakov a ich rodiny.
Verím, že ak študenti pochopia, ako sa z bežných ľudí stali páchatelia hrozných činov, kolaboranti, či apatickí pozorovatelia, porozumejú aj silám, ktoré formujú dejiny, hovorí MARJORIE BROWN, juhoafrická učiteľka a bojovníčka za ľudské práva. Založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike a dnes učí na elitnej škole, v ktorej pomáhajú žiaci chudobných deťom. Marjorie sa zaradila medzi top 10 učiteľov sveta Global Teacher Prize.
Nie je potrebné dávať nám hlas. Ten už máme. Čo však potrebujeme je vzdelanie, prostredníctvom ktorého môžeme svoje názory a predstavy o živote kultivovane presadzovať, vysvetľuje v rozhovore MOHAMED SIDIBAY, ktorého počas raného detstva v Sierra Leone uniesli rebeli a urobili z neho detského vojaka.
Dnes vzdeláva deti, ktorým bol prístup k vzdelaniu odoprený a o vplyve vzdelávania na svoj život rozprával ako hlavný rečník na odovzdávaní cien pre najlepších učiteľov sveta Global Teacher Prize.
Filozofia na gymnáziu nemá byť len o bifľovaní dejín a teórií, ale dá sa využiť na posilnenie kritického myslenia a diskusie. Katarína Jakubcová z Evanjelickej spojenej školy v Martine namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať.
ROBERT ČAPEK učiteľom radí, ako najlepšie pracovať so žiakmi. Sú aj školy, kde učitelia vytvoria atmosféru nevraživosti a najradšej by ma upálili aj s mojimi spismi, hovorí. Ako neuviesť svoju triedu do bdelej kómy a pomôže zvýšenie platov zlepšeniu kvality našich škôl? Čítajte v rozhovore.
Odhalením pochybného tendra pri slovenskom predsedníctve Rade EÚ nahnevala ministra zahraničných vecí aj premiéra. Teraz učí na gymnáziu. Tie decká ma nevnímajú ako Bielu vranu, ale ako ďalšiu učku, ktorá sa im snaží niečo povedať za hodinu a pol, keď ony chcú robiť niečo iné, hovorí ZUZANA HLÁVKOVÁ. Prečo sa rozhodla pre učiteľské povolanie a čo je ťažšie – učiť či odolávať hnevu mocných? Čítajte v rozhovore.
Prečítajte si príbeh bývalého vojaka, ktorý sa stal učiteľom a rozhodol sa zmeniť telesnú výchovu tak, aby sa do športu zapojili aj menej odvážne deti, spolupracovali chlapci s dievčatami a starší s mladšími. Príbeh vyšiel ako súčasť publikácie Dvadsať inšpiratívnych učiteľských príbehov – Ako meníme školstvo zdola, ktorú vydal Komenského inštitút.
Len minimálna časť žiakov slovenských štátnych škôl má radosť z toho, že na sebe v škole pracujú, hovorí MARTIN KURUC z Centra pedagogického výskumu UK v exkluzívnom rozhovore o novom výskume. K práci v škole ich motivuje strach pred zlou známkou či hanby z toho, že niečo nezvládnu. To zabíja ich tvorivé myslenie a učí ich nesamostatnosti. Ako to zmeniť? Čítajte v rozhovore.
Fyzika vie byť aj veľká zábava. Dôkazom sú hodiny s oceňovaným slovenským fyzikárom Jozefom Beňuškom, ktorý sa na hodine nebojí ani ohňa.
Ľudia, ktorí žijú s hendikepom, pochádzajú z inej krajiny či sú príslušníci menšiny. Mnohé deti sa s nimi nikdy nestretnú, a tak majú sklon automaticky preberať stereotypy. Práve to sa snaží zmeniť nezisková organizácia Eduma (Od emócií k poznaniu), ktorá vytvorila vzdelávací portál a Online živá knižnica, na ktorom nájdete príbehy týchto ľudí. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha vyučovanie s pomocou videí Živých kníh.
To, že si u nás môžete robiť, čo chcete, z nás nerobí ľahkú školu, práve naopak, hovorí Ann Martine Moore o jednej z najstarších slobodných škôl typu Sudbury Valley. V Sudbury neexistuje rozvrh, školské hodiny, učebný plán ani učitelia. Deti robia, na čo majú chuť a samy musia prísť na to, čo ich baví a čomu sa chcú venovať. Spoločne rozhodujú aj o pravidlách či rozpočte školy. V čom sú pozitíva a v čom negatíva takéhoto prístupu? Prečítajte si v rozhovore.
Vďaka spolupráci s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame záznam prednášky neurológa Martina J. Stránskeho. Dozviete sa, ako a prečo myslíme, kde začína a kde končí mozgové vedomie a prečo čelíme ako ľudia skutočnej evolučnej kríze.
Bola členkou vesmírnej posádky, ktorú vyskladali aj z učiteľov s rekordným počtom žien. DOROTHY METCALF-LINDENBURGER učila na strednej škole prírodné vedy, keď na stránke NASA objavila inzerát, že hľadajú učiteľov, ktorí by mohli ísť do vesmíru. Hovorí, že aj ženy sú technické typy, len potrebujú nabrať sebavedomie. Deti sa podľa nej o vede majú učiť prostredníctvom skúseností z pokusov a nie čítania z učebnice.
Ako sa učí matematika v záhrade zaježovskej komunitnej školy? Píše jedna z mamičiek – učiteliek.
Rozhovor s VLADOM BURJANOM o tom, ako často sa stretáva poradca s ministrom, ako to bolo s comenia scriptom, aj problémoch, ktoré majú školy na celom svete rovnaké.
Ako učiť deti o prírode, keď ich dnes viac zaujímajú hry na tablete či mobile? Nová mobilná aplikácia Pl@ntNet spája bádanie v prírode s modernými technológiami. Jej databázu slovenskými rastlinami naplnili školáci v rámci projektu Tajný život mesta.
V dnešnom svete rýchleho internetu a obrovského kvanta informácií je niekedy ťažké rozoznať, čo je pravda a čo už nie. Prinášame vám od lektora kritického myslenia Ondreja Gažoviča sedem základných rád, ako sa nedať nachytať.
Tiež žijete v predstave, že deň učiteľa končí obedom o druhej? Strávila som deň so Zlatým Amosom – Petrom Uhrinom – a skoro ma to položilo. Prečítajte si, ako vyzerá deň najobľúbenejšieho učiteľa.
Mirka Piláriková 4. rok vedie program environmentálnej výchovy Zelená škola. Hovorí, že najúčinnejšie je robiť menšie kroky so zapojením detí, ktoré ich prenesú aj domov. Idú potom napríklad na prázdniny k babke a donútia ju triediť odpad a jazdiť na bicykli. Nie je teda pravda, že by deťom na životnom prostredí nezáležalo, treba im len poskytnúť priestor.
Združenie Living Memory debatuje so žiakmi základných a stredných škôl o politike a totalitných režimoch. Prostredníctvom príbehov ľudí prenasledovaných nacistickým alebo komunistickým režimom a diskusií so žiakmi chce posunúť ich zmýšľanie od opakovania fráz konšpirátorov či extrémistov.
Školská Escape Room sľubuje podporu logického a kritického myslenia, tímovej spolupráce aj ducha školy. Vymyslela ju síce učiteľka, no realizovali ju pod jej dohľadom samotní žiaci. Naučili sa, ako plánovať projekt, urobiť finančnú zbierku, navrhnúť rozpočet aj pracovať s ľuďmi.
Keď je vysokoškolský pedagóg platený za publikácie a nikto nehľadí na kvalitu jeho výučby, nečudujme sa, že mnohí slovenskí študenti utekajú do zahraničia, hovorí ZUZANA GALLAYOVÁ z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá zastrešuje program Sokratov inštitút aj mnohé iné vzdelávacie aktivity v spolupráci so Živicou. Problémom však je aj pasivita študentov, ktorú odstráni len zmena základných a stredných škôl.
Žiakov rodičia tlačia do dobrých známok a učitelia do dobrých výsledkov v testovaniach, pritom všetci chcú niečo úplne iné – aby ich deti vedeli myslieť a boli úspešní, hovorí učiteľ fyziky a riaditeľ školy Evanjelickej spojenej školy v Martine JOZEF SOPOLIGA. Vo svojej škole v rámci Komenského inštitútu zavádza takzvané rutiny myslenia, čo je metóda vyvinutá na Harvarde, ktorá vedie žiakov k pochopeniu namiesto bifľovania. Iba tak podľa neho dosiahneme, aby si zo školy naozaj niečo odniesli.
Klasický učiteľ je rozhodcom, ktorý príde, odpíska fauly a podčiarkne výsledok. Oproti tomu, rola učiteľa–trénera je v tom, aby svojim zverencom pomohol rásť a zlepšovať sa, vďaka čomu dosiahnu nabudúce lepší výkon, hovorí mentor učiteľov na Komenského inštitúte Dávid Králik. Je v dnešných školách možné nebyť učiteľom-rozhodcom? Čítajte v rozhovore.
Dobrý učiteľ neprednáša žiakom fakty, ale vedie diskusiu, hovorí neurológ z Yale University a lektor Komenského inštitútu MARTIN JAN STRÁNSKÝ. Prečo mozog holé fakty nudia a ako naň vplývajú sociálne siete či čítanie z obrazovky? Čítajte v rozhovore.
Materská škola, v ktorej deti trávia väčšinu dňa v prírode. Hrajú sa v opadanom lístí, zručne šplhajú po stromoch, čľapkajú sa v kalužiach, separujú odpad, kompostujú, majú vlastnú záhradku. Utópia? Nie, lesná materská škola!
Väčšina odchovancov slovenského školského systému si na hodiny dejepisu pamätá ako na odpočítavanie ručičky na hodinách so sklenými očami počas nezáživného učiteľovho prednášania. Niet divu, že vzhľadom na súčasné dianie, tak rýchlo strácame historickú pamäť. Učenie sa učiva naspamäť a jeho následné rýchle zabudnutie je problémom na mnohých slovenských školách. Učiteľ dejepisu a slovenčiny Michal Bohuš z gymnázia Ladislava Sáru z Bratislavy, ktorý je tento rok aj účastníkom Komenského inšitútu, sa to rozhodol zmeniť.
Dlhoročná riaditeľka populárnej berlínskej alternatívnej školy ESBZ MARGRET RASFELD hovorí, že vo vzdelávaní konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky. Mali by sme sa podľa nej viac sústrediť na učenie pre život a rozvoj osobnosti. Žiakov preto posiela na dobrovoľnícku prácu aj výlety s minimom peňazí.
Bývalý minister školstva tvrdí, že zo školstva sa stala rádioaktívna téma. Aj preto nemohol pokračovať na poste ministra, napriek tomu, že chcel predstaviť vlastný návrh reformy, podľa ktorej by viac zarobili učitelia, ktorí by prešli špeciálnymi testami. Dnes podľa neho učia aj takí, ktorí nevedia čítať s porozumením.
Bývalý prezident Microsoftu v Európe a lektor Komenského inštitútu JAN MÜHLFEIT hovorí, že v školstve aj v živote by sme sa mali zamerať na naše silné stránky. Slovensko aj Česko sa podľa neho musia živiť predajom myšlienok a ak sa tu vzdelávanie nezlepší, nebudeme konkurencieschopní.
Naše školy na tom nie sú až tak zle, ako si mnohí myslia, hovorí učiteľ geografie a tvorca portálu s inovatívnymi vzdelávacími materiálmi lepsiageografia.sk, PETER FARÁRIK. Ako vníma štrajk učiteľov? Koľko mu trvá príprava na hodinu a čo by chcel odovzdať svojim žiakom? Čítajte v rozhovore.
Vzdelávacia funkcia je presne tá, na ktorú dnes už školy nepotrebujeme, hovorí český expert na školstvo ONDŘEJ ŠTEFFL, ktorý okrem iného založil spoločnost Scio. Dnes riadi súkromné ScioŠkoly, kde sa deti namiesto akadémie pripravujú na skutočný život.
Uprostred obytných štvrtí v Berlíne sa nachádza desať detských fariem s hospodárskymi zvieratami. Tie učia deti láske ku zvieratám a prírode, ktorá im v meste môže chýbať.
Školské dvory sú často len nudné vyprahnuté trávniky. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí sa postupne menia na interaktívne učebne, kde učitelia nemajú problém zaujať pozornosť aj na hodine matematiky.
Filozofia pre deti je metóda umožňujúca učiteľom viesť dialóg so žiakmi a študentmi. Deti sa učia vyjadriť svoje myšlienky, pýtať sa, vypočuť sa navzájom, argumentovať, vyjadriť svoj nesúhlas kultivovaným spôsobom a v neposlednom rade reflektujú učenie, ktoré sa počas filozofie pre deti učia.
Vzdelávací systém krivia plošné testovania žiakov, rebríčky škôl, ale aj elitné gymnáziá. Z nich vychádzajú absolventi, ktorí sa s určitým typom ľudí v živote nestretli a nemajú tak pojem o sociálnej realite, hovorí český expert na školstvo Tomáš Feřtek.
V Prahe už viac, než 20 rokov funguje prírodné gymnázium. Jeho žiaci trávia veľkú časť roka v prírode, spia v stanoch a učia sa táboriť. Zároveň však nemajú problém zmaturovať a dostať sa napríklad na medicínu.
Sokratov inštitút hľadá mladých ľudí, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu. Učí ich praktické veci ako prácu s médiami, či orientáciu v právnom systéme, ale aj ako nazerať na veci z nečakaných uhlov, hovorí v rozhovore jeho vedúci JÁN MARKOŠ. Prihlásiť sa môžete do 30. apríla!
Boli sme sa pozrieť na hodinu fyziky vo Waldorfskej škole v Bratislave. Deti sa ju učia prostredníctvom pokusov v dlhých blokoch na začiatku vyučovania počas celého mesiaca. Tak totiž podľa učiteľov dokážu tému lepšie pochopiť.
Waldorfská škola sa snaží pôsobiť aj na hodnoty detí, ktoré ju navštevujú. Nechce s nimi len trénovať správne odpovede, ale naučiť ich hľadať vlastné riešenia, hovoria v rozhovore riaditeľka a učiteľka slovenského a anglického jazyka XÉNIA ČINIČUROVÁ a špeciálna pedagogička MIROSLAVA HERIBANOVÁ.
„Pôjdeš voliť?“ pýtala sa môjho 19-ročného brata chvíľu pred voľbami. Hovorí, že jasné. A čo jeho kamaráti? Väčšina tiež. Boli to však práve prvovoliči, ktorí dali najviac hlasov neonacistickej ĽSNS. Čím to je?
Vyrastá nám na Slovensku nová generácia neonacistov, alebo mladí jednoducho nevedia, koho volia? Nie je chyba v tom, ako sa o politike na školách dnes učí? Opýtali sme sa profesora ERICHA MISTRÍKA z katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave.
Môže byť učiteľ so žiakmi kamarát? Čo robiť, keď má pocit vyhorenia? Psychologička a lektorka SYLVIA ONDRISOVÁ z Komenského inštitútu hovorí, že učitelia majú víziu, ktorú chcú prinášať svetu, občas sa ale stratí každý z nás.
Pracuje na kampani Chceme vedieť viac a tvrdí, že je zbytočné sa rozprávať o tom, či má byť normatív na žiaka 1,3 alebo 1,5, keď nevieme, čo chceme vzdelávaním vlastne dosiahnuť. Lepšie školstvo nedosiahneme plošným zvýšením platov, ale musíme zrušiť tabuľkové platy, hovorí v rozhovore PETER DRÁĽ.
V škole Felix nezvoní, deti si vysvetľujú učivo navzájom a do školy sa tešia. Jej zakladatelia sú totiž presvedčení, že by sa nemali učiť z učebníc a po večeroch s rodičmi. Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá ich bežný deň.
Živica spolu so ZSE testovali, či sa deťom viac páči tradičné alebo alternatívne vyučovanie. Vybrali by si zábavnejšiu alternatívu.
Predstavy, záujmy a motivácie osôb zapojených do humanitárnej pomoci môžu byť často až protichodné, spoločne však vytvárajú synergiu, ktorá dovoľuje projektom zmysluplne fungovať.
Deti z lesných klubov majú často lepšiu imunitu a sú zvyknuté byť vonku za každého počasia, hovorí sprievodkyňa detí z Lesného klubu Mravenisko a absolventka Sokratovho inštitútu, MICHAELA RIDZOŇOVÁ.