Je ťažké odpovedať na otázku, či sa dnes Rómom na Slovensku žije lepšie ako pred tridsiatimi rokmi. Viem, že okolo mňa je veľa úspešných príbehov, no tie, ktoré ma sprevádzali od detstva, nemajú šťastný koniec.

Rozumiete po šarišsky? Počet ľudí, ktorí používajú toto krásne nárečie začal pomaly klesať. Študentka Sokratovho inštitútu Andrea Kušnírová sa to rozhodla zmeniť. V šarištine pripravuje knihu rozprávok a pre vás má tento malý kvíz.

IGOR KUPEC je grafický dizajnér a turistický sprievodca, ktorý v rámci svojho projektu Local Nomad sprevádza turistov po krásach východného Slovenska. Po ôsmich rokoch života v zahraničí sa vrátil do rodných Košíc a hovorí, že trvalo dva roky, kým sa v meste opäť cítil ako doma. Preto by to chcel navrátilcom zjednodušiť. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte pripravuje pravidelné stretnutia a informačné balíčky, ktoré im pomôžu nájsť si v Košiciach opäť svoje miesto.

Prieskum je fotografia stavu v spoločnosti. Je na vás, ako s jeho výsledkami naložíte, hovorí riaditeľ agentúry Focus MARTIN SLOSIARIK. Ako sa prieskumy verejnej mienky robia, kto ich platí a prečo sa niekedy líšia napríklad od výsledkov vo voľbách? Prečítajte si v rozhovore.

Barbara a Peter majú šesť detí, z toho dve adoptované a jedno s postihnutím. V otvorenom rozhovore hovoria o tom, aké to bolo, adoptovať si staršie dieťa aj dieťa s rómskymi koreňmi a prečo sa už tak nehnevajú, keď dieťa po sebe neupratalo alebo si nesplnilo povinnosti.

RASŤO GESCHWANDTNER priniesol do Bratislavy známy formát TEDx konferencií. Hovorí, že ani po 10 rokoch sa im neminuli rečníci, lebo zaujímavý príbeh má každý. Dôležité je, aby ho vedel podať tak, že zaujme aj ľudí, ktorí sa jeho oblasti vôbec nevenujú. Prečítajte si o príbehu bratislavského TEDx viac v rozhovore.

Československá republika vznikla pred 100 rokmi. Odvtedy sa cesty Slovákov a Čechov niekoľkokrát spojili a rozdelili. Kde je dnes demokracia v Česku a kde na Slovensku? Čo by sa stalo, ak by sme sa pred 25 rokmi nerozdelili? A čo nás s Českom stále spája? Sme skutočne bratské národy, alebo za to môže iba história? Pozrite si záznam z diskusie s Martinom Janom Stránským, Martinom M. Šimečkom a Braňom Dobšinským.

Už ako dieťa som si uvedomil, že som muž, hovorí CHRISTIÁN HAVLÍČEK, ktorého pri narodení označili za ženu. Prešiel procesom zmeny rodu a dnes pomáha s prechodom v združení TransFúzia. Ako jeden z prvých Slovákov o svojej tranzícii aj otvorene prehovoril, aby ukázal ostatným, že v tom nie sú sami. 

FLORIN BADITA je aktivista proti korupcii v Rumusku. So svojou organizáciou Corruption Kills sa mu podarilo do ulíc rumunských miest vytiahnuť desiatky tisíc ľudí. Napriek tomu hovorí, že na proteste len môžeme ukázať, čo nechceme. Ak sa však potom nič nezmení, ostaneme tam, kde sme boli predtým. Stále s tými istými politikmi s rovnakou mentalitou.

Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky.

Ešte len končí gymnázium a už pracuje na vlastnom projekte, ktorý spája rómsku kultúru s nerómskou. JÚLIA KOZÁKOVÁ je študentka bratislavského Gymnázia Jura Hronca a Sokratovho inštitútu a speváčka jazzu a rómskeho folklóru. Po škole nacvičuje divadlo, v ktorom hrá polovica Rómov a polovica Nerómov a prázdniny trávila už aj v rómskej osade. Hovorí, že majorita sa má od Rómov tiež čo učiť a pracovať miesto s Rómami treba skôr s majoritou, aby sa zbavila predsudkov.

Dotácie malým farmárom nepomáhajú, ale skôr škodia, hovorí v otvorenom rozhovore veterinárka a farmárka zo zaježovských lazov, Zuzana Besson. Jednotné dotácie na hektáre pôdy spôsobujú, že malým farmárom nikto nechce prenajať pôdu, aby sa mohli rozšíriť. Pre mnohých nie je cieľom odchovať čo najviac zvierat, ale skúpiť čo najviac hektárov pôdy, aby dostali dotáciu.

Slovensko nemôžu viesť ľudia, ktorí majú prepojenie s organizovaným zločinom, hovorí naša kolegyňa zo Živice, KATKA NAGY PÁZMÁNY, ktorá spolu s manželom Petrom odštartovala organizáciu piatkového smútočného pochodu na spomienku zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nemyslím si, že mladý zamilovaný pár s bišónikom by tu teraz predstavoval nejakú reálnu hrozbu, hovorí. Ako sa organizuje najväčší pochod od Nežnej revolúcie a prečo sa vyhýbajú spojeniu s politikmi? Prečítajte si v rozhovore.

Pred vchodom vlakovej stanice, kde je zakázané fajčiť, postávali fajčiari, ktorí si chceli pred alebo po ceste rýchlo zapáliť. Stačilo na zem namaľovať stopy vedúce mimo nefajčiarsku zónu a počet fajčiarov pred vchodom sa znížil o 75 percent. Riešenia zvané nudge (štuchnutie) učia ľudí robiť správne veci nenásilnou formou. Porozprávali sme sa o nich s MATEJOM ŠUCHOM zo spoločnosti Mindworx, ktorá sa behaviorálnej ekonómii a nudge venuje ako biznisu.

Žije z veľkej časti z toho, čo sám dopestuje a dochová. Napriek tomu o sebe netvrdí, že žije asketickým životom. Skôr svoje potreby uspokojuje iným spôsobom. Vyštudoval ekonómiu a počas detstva v meste nemal doma ani mačku, no odišiel žiť na zaježovské lazy a naučil sa hospodáriť tak, že to zvládne aj bez traktora. Akú cenu má jeho snaha o sebestačnosť? Prečítajte si v rozhovore.

Pokiaľ človek nič nechytá a nekonzumuje, je Černobyľ z veľkej časti bezpečný na návštevu, hovorí IGOR PAŠKO, ktorý do zóny jadrovej havárie vstúpil už cez 10-krát. Do Černobyľu sa tak ročne niekoľko desiatok tisíc turistov chodí pozrieť, ako by vyzeral svet, keby z neho zmizli ľudia.

Ako stredoškolák sa v Banskej Bystrici pod vplyvom partie kamarátov stal neonacistom, ktorý sa chodil v piatky pobiť do mesta. Časom pochopil, že bojoval proti niečomu, čo v živote nestretol. Zmeniť názory mu pomohlo cestovanie aj kolegovia homosexuáli. Michal Dzurko v otvorenom rozhovore hovorí, že najnebezpečnejší sú ľudia, ktorí si myslia, že ich názory sú úplne v poriadku, veď stačí, že majú jedného kamaráta Róma.

Antropológ CHRIS KNIGHT tvrdí, že za vznik jazyka môžu ženy a odmietanie sexu. Keď chcel muž sex, musel najprv doniesť zebru, aby mali ženy a deti čo jesť. Ženy vzrušujú muži, ktorí sú naozajstnými mužmi. Ak by však doniesli zebru a nepodelili sa, nie sú v ich očiach skutočnými mužmi. Dnes už ženy nečakajú na zebry, no nemali by chcieť byť mužmi, pretože sú rovnako dobré ako oni, hovorí v rozhovore.

Sme naučení žiť tak, že si zarábame na život a potom si kupujeme radovánky. Musíme preto robiť prácu, ktorá nás nebaví a o to viac radovánok potrebujeme, hovorí TOMÁŠ HAJZLER. Sám najprv pracoval v korporácii, kým nedostal syndróm vyhorenia. Potom ho začalo zaujímať, aké podmienky musia v práci byť, aby v nej boli ľudia šťastní. Hovorí, že je potrebné v nej vidieť zmysel, čo sa dnes podľa neho napríklad v banke nedá.

Myslieť si, že sloboda slova znamená, že môžem hovoriť úplne čokoľvek, je chyba, hovorí právnik a člen súdnej rady PAVOL ŽILINČÍK. Musíme sa podľa neho učiť, čo to znamená mať práva.

Mnohí sa spytujú ako dokážu prežiť tínedžeri na lazoch. Amáliu Bošelovú som spoznal ešte skôr, ako nastúpila do prvého ročníku na Zaježovskej škole. Dnes má sedemnásť rokov a od septembra bude študovať na prestížnej medzinárodnej strednej škole UWC v Nemecku, kde získala plné štipendium.

Ja by som sa so sebou nezahrával, hovorí so smiechom učiteľ a aktivista Juraj Smatana. Od ochrany prírody a boja proti diaľnici cez svoje mesto Považská Bystrica prešiel cez miesto poradcu premiérky až k odhaľovaniu konšpirácií na internete.

Za zoznam konšpirátorských a zavádzajúcich webov www.konspiratori.sk občas schytá posmech či vyhrážky. Jeho oponenti tvrdia, že je platený americkou vládou, či dokonca iluminátmi.

Podobné útoky odradia časť ľudí od občianskeho aktivizmu. Smatana však tvrdí, že sa nesmieme nechať odstrašiť, lebo zmena spoločnosti príde iba zdola.

Tlak na nízke ceny banánov, kávy či čokolády spôsobuje, že si ich samotní pestovatelia často nemôžu dovoliť a nemôžu posielať ani svoje deti do školy či k lekárovi. Pomáha im certifikát Fair Trade, ktorý zaručuje stabilnú férovú cenu za produkt aj sociálnu prémiu na rozvoj komunity. Prečítajte si, že Fair Trade nie je luxusný tovar na príklade pestovateľky banánov z Ekvádoru, Fabioly Ramon.

Stefan Schützler 25 rokov pracuje v berlínskych uliciach ako sociálny terénny pracovník. Vyhľadáva mladých ľudí z ulice, pri ktorých je riziko, že sa pripoja k extrémnej pravici. Hovorí, že obrátiť ich si vyžaduje trpezlivosť a rešpekt.

Sám som ako skejťák dostal od náckov párkrát „po hube“, hovorí filmový režisér TEO KUHN. V Bratislave pripravuje v rámci svojho mikroprojektu na Sokratovom inštitúte betónový skejtpark. Prostredníctvom skejtovania chce medzi mladými šíriť filozofiu slobody, kreativity a tolerancie. Náckovia vtedy dobre vedeli, prečo nás mlátia, tvrdí v rozhovore.

Lukáš Kvokačka pracoval ako právnik v medzinárodnej firme v Londýne. Po desiatich rokoch sa vrátil na Slovensko a prihlásil do Sokratovho inštitútu, aby pomohol zrušiť bariéry medzi zariadením Barlička pre ľudí s postihnutím a sídliskom, na ktorom sa nachádza. Hovorí, že mnohí Slováci si neuvedomujú, ako dobre sa majú a v akej bezpečnej krajine žijú.

Neboli sme pripravení prevziať zodpovednosť a ísť do politiky, hovorí o tom, prečo sa po revolúcii dostal k moci Mečiar, jeden z hlavných predstaviteľov revolučného hnutia a lektor Sokratovho inštitútu MARTIN M. ŠIMEČKA. Prečo dnes ľudia nepočúvajú elity? Musí prísť ku kolapsu, kým pochopíme, že zjednodušené pravdy populistov nefungujú?

Boli to tí najšťastnejší ľudia, akých som kedy videl. Mojou úlohou bolo ich presvedčiť, že sú stratení a potrebujú Ježiša, hovorí v rozhovore DANIEL EVERETT.

Prečo nemôžeme riadiť les lepšie ako príroda? Má ekonomika nejakého lykožrúta?
Aké sú paralely medzi divočinou a ekonomikou? Pozrite si diskusiu o Slobodných svetoch medzi lektormi Sokratovho inštitútu Erikom Balážom, dokumentaristom z Arolla Film, a Jurajom Karpišom, ekonómom z INESS.

Z aktivistu pripútavajúceho sa ku jadrovým elektrárňam sa stal učiteľom a zakladateľom Sokratovho inštitútu, ktorý formuje lídrov spoločnosti. JURAJ HIPŠ hovorí o tom, že skutočný líder vie, že nič nedokáže len sám a nemusí byť supermanom, ktorý spasí svet. Stačí, keď chce robiť niečo užitočné pre ostatných a za svojou víziou si stáť.

V novembri minulého roku spoločne s voľbou prezidenta Kalifornčania v referende odhlasovali legalizáciu konope aj na rekreačné účely. Každá domácnosť si bude môcť pestovať šesť rastlín a dospelý môže u seba držať 30 gramov tejto látky. Zároveň sa otvorí licencovaný obchod s marihuanou.
ELLEN KOMP bola jednou z hlavných osobností, ktorá stála na čele tejto kampane. Hovorí, že väčšina užívateľov sú uvedomelí ľudia a ilegalita drog len podporuje čierny trh.

Slovensko má aj v rámci Európskej únie pomerne konzervatívnu právnu úpravu užívania marihuany. Na rozšírenie debaty o jej využívaní pri liečbe chýba podľa odborníkov politická vôľa.

Robiť rozhovor o užívaní marihuany v kaviarni rušného obchodného centra bolo zvláštne. Môj partner v rozhovore, Richard, zakladateľ občianskeho združenia MediCann, ktoré združuje konopných pacientov na Slovensku, však s tým problém nemal. Rozhodne menší ako ja. Jeho prácou je, aby sa konope mohlo používať na liečebné účely. Chvíľami som si hovorila –„toto si musím overiť“ alebo „toto je trochu pritiahnuté za vlasy“. On však vyzeral, že veľmi dobre vie, o čom hovorí.

Marihuanou sa lieči aj na Slovensku. Ilegálne, s rizikom nesprávneho dávkovania, či nevhodného pomeru účinných látok. Boli sme s matkou, ktorá svoju ťažko chorú dcéru s epilepsiou lieči marihuanovým prípravkom. Necítim sa vinná, hovorí. Na Slovensku neschválené CBD skúsila zo zúfalstva, keď nezaberali žiadne lieky. A prejavy choroby sa zmenšili. Prečítajte si viac v reportáži.

SAHRAA KARIMI prišla z Afganistanu na Slovensko na vysokú školu. Ostala tu žiť 14 rokov, no vrátila do Afganistanu napriek tomu, že mnohí odtiaľ utekajú práve do Európy. Verím, že som súčasťou generácie, ktorá prinesie zmenu, hovorí v rozhovore. Ako sa na Slovensku cítila a ako vníma protimigrantské nálady či tradičných afgánskych mužov?

Petra Zemanová, klinická psychologička, terapeutka. Práca ju zaviala do Národného onkologického ústavu, spolupracovala s OZ Plamienok a Modrým anjelom. Venuje sa individuálnej psychoterapii. Hovorili sme spolu o tom, kto sú ľudia, ktorí darujú, čo nás k darom vedie a prečo je niekedy ťažšie prijať ako dať.

Pomoc ľuďom bez domova musí byť systémová a profesionálna, aby to nebolo len o tom, že nech sa páči, tu sú peniaze a zachráňte sa, hovorí zakladateľ OZ Vagus SERGEJ KÁRA. OZ Vagus už päť rokov prináša pomoc tým, ktorých často nechceme vidieť – ľuďom bez domova. Svoju prácu označujú aj za boj s extrémnou mestskou chudobou. Pomáhajú ľuďom, ktorých je veľmi ľahké odsúdiť. Pozor na zjednodušené odsúdenie. Nielen preto, že nikdy neviete, kedy na ulici skončíte práve vy.

Roland Kyška, bývalý novinár, dnes skúsenosti s médiami zúročuje vo veľkej telekomunikačnej spoločnosti. Zakladateľ a hlava darcovského portálu ĽudiaĽuďom.sk. Cez portál sa k ľuďom, ktorí potrebujú pomoc, dostalo už bezmála 2 a pol milióna eur. Wow. S kým iným hovoriť o tom, prečo ľudia darujú. Aj o tom, ako sa zmenil svet a spôsob, akým si ľudia pomáhajú.

O kvalite sudcu rozhodujú na 20 percent vedomosti, na 80 percent charakter. My máme postavený dobrý systém a už len čakáme, kedy príde spravodlivosť, hovorí v otvorenom rozhovore nový člen Súdnej rady, ktorý dlho pôsobil v mimovládnom sektore, PAVOL ŽILINČÍK.

BRYAN MUKANDI je pôvodne lekár zo Zimbabwe, ktorý po odchode do Európy začal študovať globálne vzdelávanie a európsku filozofiu. Hovorí, že nie je fanúšikom rozvojovej pomoci. Skôr by sme podľa neho mali prevziať zodpovednosť za svoj životný štýl na úkor globálneho Juhu. Bryana budete môcť stretnúť aj naživo, 13. decembra vo Zvolene.

„Sme fér farma, lebo hovoríme otvorene, prečo sú naše veci také lacné. Napríklad na produkciu kakaa do tejto čokolády boli využívaní detskí otroci,“ hovorila predavačka v našom pokusnom stánku na trhu, kde sme predávali podozrivo lacnú kávu, čokoládu, kakao, banány aj vajcia. Koľkí ľudia nakúpili a ako reagovali, keď zistili dôvody nízkej ceny?

Predstavte si, že ste prežili apokalypsu. Civilizácia, ako ju poznáme už neexistuje. Ako bude vyzerať váš ďalší život a ako sa s ním vysporiadate?

Z putovného mnícha sa stal ekologickým aktivistom, ktorý založil prestížnu Schumacher College. SATISH KUMAR tvrdí, že musíme rozvinúť životný štýl elegantnej jednoduchosti. Pri tom sa môžeme učiť aj od východných kultúr.

Na európskom summite v Bratislave v týchto dňoch rokujú o zlom bratovi TTIP. Tak volajú aktivisti zmluvu o voľnom obchode s Kanadou CETA. Tvrdia, že je rizikom pre životné prostredie, ekonomiku, ochranu spotrebiteľov aj pracovné miesta.

RICHARD ĎURANA z inštitútu INESS vyvíjal počas doktorandského štúdia vakcíny. Napriek tomu tvrdí, že očkovanie by malo mať len odporúčací charakter.

Banány sú najobľúbenejším ovocím v Európe. Pestujú sa zväčša v rozvojových krajinách, kde pre ich lacnú cenu trpia robotníci aj životné prostredie. A situáciu nerieši ani ich certifikácia ekologickými či humanitárnymi značkami.

Najobľúbenejšie ovocie Európanov pestuje aj Kolumbijčan Oswaldo. Spolu s ďalšími pestovateľmi vytvára družstvo, vďaka čomu zarába dosť na to, aby jeho deti mohli študovať na vysokej škole. Kolumbijčania vyvážajú do celého sveta, cesta banánov však nie je bez prekážok.

TÁŇA SEDLÁKOVÁ sa venuje starnutiu. Nie je podľa nej užitočné, keď starších ľudí vnímame len ako dôchodcov, ktorých základná črta je poberanie financií od štátu. Starnutie je prirodzenou súčasťou života každého z nás. Čím sú jedinečné životy tých starších okolo nás? Čo všetko okrem veku nás môže spájať?  

Každoročne sa na svete vykonajú desiatky miliónov experimentov na živých myšiach, potkanoch, vtákoch, rybách, žabách či bezstavovcoch. Zviera je obvykle po skončení testu zabité.

Kým nepochopíme, že práve rozmanitosť vytvára silnú spoločnosť, budeme dokola opakovať rovnaké chyby, hovorí v rozhovore CHRISTIAN PICCIOLINI z USA. Neonacistov považoval za hrdinov a stal sa jedným z ich lídrov. Po 8 rokoch však pochopil svoj omyl a začal pomáhať ľudom, ktorí chcú neonacistické hnutie opustiť.

Obhajcovia zmluvy o voľnom obchode medzi USA a EU tvrdia, že prinesie obom stranám benefity v podobe vyššieho ekonomického rastu a nárastu pracovných miest. Viacerí však ostávajú skeptickí.

Budeme musieť prispôsobiť naše živobytie a náš spôsob vzájomného spolužitia, alebo sa pozabíjame, hovorí v rozhovore profesorka globálneho vzdelávania a lektorka Sokratovho inštitútu VANESSA ANDREOTTI.

Mnohí ľudia majú predstavu, že štát tu je na to, aby sa o nich staral. Mne sa takáto predstava prieči, hovorí v rozhovore právnička z Via Iuris a lektorka Sokratovho Inštitútu EVA KOVÁČECHOVÁ. Štát nie je na to, aby sa o nás o všetkých staral, štát je tu na to, aby sa staral o chorých, sociálne slabších, proste o ľudí, ktorí si nedokážu pomôcť sami.

“Buď si spolu rozumieme, alebo spolu nebudeme komunikovať. Ak sa mi podľa toho čudného zvyku niekto znepáči na facebooku, vygumujem si ho a nebudem čítať ani príspevky od ľudí, s ktorými nesúhlasím. Robiť to je úplná somarina,” hovorí v rozhovore expert na riešenie konfliktov Dušan Ondrušek.

Skôr než s Rómami treba podľa JANETTE MOTLOVEJ MAZINIOVEJ pracovať s majoritou. Lebo firma zoberie Róma do práce, napríklad aj banka za priehradku, ale musí ho po čase prepustiť, ak zrazu klienti od jeho priehradky prechádzajú niekde inde, hovorí v rozhovore.

Ani nie tak miesto, ako atmosféra a pokoj sú pri pôrode podstatné. Prečítajte si príbehy pohodových pôrodov z nemocnice, z domu aj zo zahraničia.

Personál v pôrodnici sa často snaží ženu povzbudiť nevhodnými slovami, čím spôsobí pravý opak. Psychická pohoda je totiž pre hladký priebeh pôrodu najdôležitejšia, hovorí psychoterapeutička a dula HANA CELUŠÁKOVÁ, ktorá pomáhala pri pôrode svojich detí už dvadsiatim mamám.

Stále viac sa diskutuje o pôrodoch mimo slovenských pôrodníc. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je. Najdôležitejšia je zrejme psychická pohoda, ktorá ženám často chýba.

Aj zdravotníctvo je trhom, kde sa musí hľadieť na efektivitu. Ako spravodlivo rozdeliť financie v zdravotníctve a rozhodnúť, ktorú liečbu preplatiť a ktorú už nie, vysvetľuje v rozhovore MICHAL STAŇÁK.

Viete, koľko ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením?
A koľkí z nás si nemôžu dovoliť primerané bývanie? Alebo do akej miery závisí úspech aj vašich detí v škole od rodinného prostredia? A čo myslíte, koľko ľudí napriek tomu, že pracuje, ostáva chudobnými?

Prinášame vám rozhovor o chudobe a jej súvislostiach na Slovensku s programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku LACOM ORAVCOM doplnený o infografiky, ktoré nadácia pripravila v rámci projektu Ako na chudobu?. Nájdete ich v galérii na konci príspevku.

Predal firmu za miliardu korún a začal sa venovať ekonomike daru. Tvrdí o nej, že dokáže zabezpečiť trvalo udržateľné šťastie. Ako to môže fungovať? Prečo by sme mali niekomu niečo darovať len tak? Prečítajte si viac v rozhovore s LIBOROM MALÝM.

Lokálne meny sú dobrým tlakom zdola, nebankovky budeme musieť ešte strpieť a súčasná vláda nehľadí do budúcnosti, tvrdí v rozhovore bývalá ministerka financií BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ.

Lokálne meny ukazujú, že niečo s naším systémom nie je v poriadku. Peniaze sú však o to lepšie, o čo väčšie je územie, na ktorom sa dajú použiť, tvrdí v rozhovore ekonóm z inštitútu INESS JURAJ KARPIŠ.

Artforum je nielen kníhkupectvo, ale niečo viac. Miesto stretnutí, diskusií, rozvoja občianskej spoločnosti. Takto ho vidia ZUZANA SZABÓOVÁ a VERONIKA STŘELCOVÁ, ktoré sa ho spolu s ďalšími nadšencami rozhodli opäť otvoriť v Banskej Bystrici a bojovať tak, ako samé hovoria, proti hnedému moru vo svojom meste.

Lekárka Jana Matavovská otvorila v júni v slovenských médiách diskusiu o eutanázii. Keďže sa podľa vlastných slov nachádza v už nedôstojnej fáze ochorenia sklerózy multiplex, chcela by mať možnosť podstúpiť eutanáziu, teda smrť z milosrdenstva.

Ľudia, ktorí chcú reformovať väzenský systém, by mali načúvať tým, ktorí s ním majú priamu skúsenosť – bývalým väzňom. Toto je argument členov Only Connect, organizácie z Veľkej Británie venujúcej sa hľadaniu kreatívnych ciest k spravodlivejšiemu väzenskému systému. Všetci autori tejto štúdie sú bývalí väzni.

Je najúspešnejší ten, kto má najviac peňazí? Čo ak tie peniaze zarába len zlomok obyvateľstva a zvyšok žije v biede? Hrubý domáci produkt to nerozlišuje, Happy Planet Index áno. Prečítajte si o ňom viac.

Ako neonacista nenávidel iné rasy. V Afrike mu však černoch zachránil život, čo ho zmenilo, hovorí v rozhovore Tom Olsen.