Školská Escape Room sľubuje podporu logického a kritického myslenia, tímovej spolupráce aj ducha školy. Vymyslela ju síce učiteľka, no realizovali ju pod jej dohľadom samotní žiaci. Naučili sa, ako plánovať projekt, urobiť finančnú zbierku, navrhnúť rozpočet aj pracovať s ľuďmi. Continue reading “Na Tilgnerovej otvorili školskú Escape Room. Žiakom pomôže rozvinúť logické myslenie aj tímového ducha”
Značka: vzdelávanie
Dôležitejšie ako školské hodiny je to, čo sa deje medzi nimi
Možno dôležitejšie ako to, čo sa deje na hodinách, je to, čo sa deje mimo nich. Projekty, akcie, podujatia, ktoré žiaci sami vymyslia, organizujú aj si ich užijú. Continue reading “Dôležitejšie ako školské hodiny je to, čo sa deje medzi nimi”
Vysokoškolských učiteľov nikto neučí, ako učiť
Keď je vysokoškolský pedagóg platený za publikácie a nikto nehľadí na kvalitu jeho výučby, nečudujme sa, že mnohí slovenskí študenti utekajú do zahraničia, hovorí ZUZANA GALLAYOVÁ z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá zastrešuje program Sokratov inštitút aj mnohé iné vzdelávacie aktivity v spolupráci so Živicou. Problémom však je aj pasivita študentov, ktorú odstráni len zmena základných a stredných škôl. Continue reading “Vysokoškolských učiteľov nikto neučí, ako učiť”
Ako priniesť kultúru myslenia do Slovenských škôl? Riaditeľ v Martine sa inšpiroval metódou vyvinutou na Harvarde
Žiakov rodičia tlačia do dobrých známok a učitelia do dobrých výsledkov v testovaniach, pritom všetci chcú niečo úplne iné – aby ich deti vedeli myslieť a boli úspešní, hovorí učiteľ fyziky a riaditeľ školy Evanjelickej spojenej školy v Martine JOZEF SOPOLIGA. Vo svojej škole v rámci Komenského inštitútu zavádza takzvané rutiny myslenia, čo je metóda vyvinutá na Harvarde, ktorá vedie žiakov k pochopeniu namiesto bifľovania. Iba tak podľa neho dosiahneme, aby si zo školy naozaj niečo odniesli. Continue reading “Ako priniesť kultúru myslenia do Slovenských škôl? Riaditeľ v Martine sa inšpiroval metódou vyvinutou na Harvarde”
Ako sa na biológii učiť o srdci? So srdcom!
Už niekoľko rokov si vždy večer píšem “pozitíva dňa”. Včera ich bolo výrazne viac a asi polovicu z nich tvorili zážitky z Katkinej hodiny. Strašne sa teším, že práve takýchto učiteľov stretávam vrámci Komenského inštitútu. Učitelia, ktorí sú nadšení a jednoducho radi učia. Continue reading “Ako sa na biológii učiť o srdci? So srdcom!”
Mimozemšťania v školstve
Včera som pochopil, čo je to paralelný vesmír. S Margret žijeme v tom istom čase a na tom istom kontinente, ale aj tak každý v inom svete. Continue reading “Mimozemšťania v školstve”
Neurológ Stránský: Dobrý učiteľ núti deti robiť chyby
Dobrý učiteľ neprednáša žiakom fakty, ale vedie diskusiu, hovorí neurológ z Yale University a lektor Komenského inštitútu MARTIN JAN STRÁNSKÝ. Prečo mozog holé fakty nudia a ako naň vplývajú sociálne siete či čítanie z obrazovky? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Neurológ Stránský: Dobrý učiteľ núti deti robiť chyby”
Neuróny, pivá a platenie
Festival Sokratovho inštitútu sa po skončení presunul do pivárne. Študenti sa nerozprávali len tak o živote, ale nadšene počúvali rozprávanie profesora Stránskeho o mozgu, neurónoch a synapsiách. S radosťou by som za im zaplatil aj sto čajov, len aby neutiekli do zahraničia. Ale len čaje ich v tejto krajine neudržia.
Continue reading “Neuróny, pivá a platenie”
Čo spraví z človeka skutočného lídra? Ochota za svoje presvedčenie aj zomrieť
Z aktivistu pripútavajúceho sa ku jadrovým elektrárňam sa stal učiteľom a zakladateľom Sokratovho inštitútu, ktorý formuje lídrov spoločnosti. JURAJ HIPŠ hovorí o tom, že skutočný líder vie, že nič nedokáže len sám a nemusí byť supermanom, ktorý spasí svet. Stačí, keď chce robiť niečo užitočné pre ostatných a za svojou víziou si stáť. Continue reading “Čo spraví z človeka skutočného lídra? Ochota za svoje presvedčenie aj zomrieť”
Školstvo potrebuje osobnosti
Na škole boli aj skutočne uvedomelí pedagógovia, tých podivínov bolo bohužiaľ viac. Prežili sme len vďaka rebélii a silnému kamarátstvu. O to viac si cením tých, ktorí učiteľstvo vnímajú ako poslanie, nie ako poslednú možnosť uplatnenia sa. Všetci vieme, že tak ako zlý učiteľ je na prd, ten dobrý dokáže dieťaťu zmeniť život k lepšiemu. Ak ho nasmeruje, podporí, motivuje, ušetrí mu roky hľadania sa a dodá zdravé sebavedomie. Taký pedagóg je na nezaplatenie. Continue reading “Školstvo potrebuje osobnosti”
Riaditeľka berlínskej alternatívnej školy: Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta
Dlhoročná riaditeľka populárnej berlínskej alternatívnej školy ESBZ MARGRET RASFELD hovorí, že vo vzdelávaní konáme proti zisteniam z oblasti výskumu mozgu či pedagogiky. Mali by sme sa podľa nej viac sústrediť na učenie pre život a rozvoj osobnosti. Žiakov preto posiela na dobrovoľnícku prácu aj výlety s minimom peňazí. Continue reading “Riaditeľka berlínskej alternatívnej školy: Ak zostaneme v starej štruktúre, nebudeme vedieť prejsť do nového sveta”
Zmena školstva? Jedine zdola a na celom Slovensku
Predstavte si školy, na ktorých to funguje. Nielen výberové školy v Bratislave, ale i školy v Pliešovciach, Spišskom Štvrtku, či Martine. Áno, na Slovensku máme mnoho učiteľov, ktorí sa snažia o praktickú školskú reformu zdola. Vlastne, už začali. Continue reading “Zmena školstva? Jedine zdola a na celom Slovensku”
„Vidieť školstvo v štruktúre“ vraj nedokážem, ale reakciu na neférové útoky dokopy dám
Pri čítaní rozhovoru Jurajom Draxlerom som toľko krútil hlavou, až som sa bál, že mi odpadne. Keď sa hlava stabilizovala, dal som svoje zmiešané pocity na papier (vlastne na disk).
Ak dovolíte, rád sa o ne s čitateľmi čiernej labute podelím. Continue reading “„Vidieť školstvo v štruktúre“ vraj nedokážem, ale reakciu na neférové útoky dokopy dám”
Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí
Školské dvory sú často len nudné vyprahnuté trávniky. V rámci projektu Záhrada, ktorá učí sa postupne menia na interaktívne učebne, kde učitelia nemajú problém zaujať pozornosť aj na hodine matematiky. Continue reading “Matematika sa dá učiť aj zábavne. V záhrade, ktorá učí”
Rebríčky škôl vedú k likvidácii vzdelávacieho systému, hovorí český expert Feřtek
Vzdelávací systém krivia plošné testovania žiakov, rebríčky škôl, ale aj elitné gymnáziá. Z nich vychádzajú absolventi, ktorí sa s určitým typom ľudí v živote nestretli a nemajú tak pojem o sociálnej realite, hovorí český expert na školstvo Tomáš Feřtek. Continue reading “Rebríčky škôl vedú k likvidácii vzdelávacieho systému, hovorí český expert Feřtek”
Deti z prírodnej školy vedia rozložiť táborák aj sa dostať na medicínu
V Prahe už viac, než 20 rokov funguje prírodné gymnázium. Jeho žiaci trávia veľkú časť roka v prírode, spia v stanoch a učia sa táboriť. Zároveň však nemajú problém zmaturovať a dostať sa napríklad na medicínu. Continue reading “Deti z prírodnej školy vedia rozložiť táborák aj sa dostať na medicínu”
Škola hrou?
Posúdenie školskej zrelosti pozostávalo zo 60-minútového testu. Prečo deti nedostali príležitosť prejaviť sa napríklad formou spievania alebo inak tvorivo? Dostala som odpoveď, že náš školský systém na to nie je nastavený a keď chcem dieťa rozvíjať týmto spôsobom, mám ho prihlásiť do súkromnej školy typu Montessori. Continue reading “Škola hrou?”
Sokratov inštitút: Snažíme sa mladých posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály
Sokratov inštitút hľadá mladých ľudí, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu. Učí ich praktické veci ako prácu s médiami, či orientáciu v právnom systéme, ale aj ako nazerať na veci z nečakaných uhlov, hovorí v rozhovore jeho vedúci JÁN MARKOŠ. Prihlásiť sa môžete do 30. apríla! Continue reading “Sokratov inštitút: Snažíme sa mladých posilniť, aby mohli napĺňať vlastné ideály”
Na fyzike po waldorfsky
Boli sme sa pozrieť na hodinu fyziky vo Waldorfskej škole v Bratislave. Deti sa ju učia prostredníctvom pokusov v dlhých blokoch na začiatku vyučovania počas celého mesiaca. Tak totiž podľa učiteľov dokážu tému lepšie pochopiť. Continue reading “Na fyzike po waldorfsky”
Waldorf: Nechceme, aby deti boli len nahrávacím zariadením na správne odpovede
Waldorfská škola sa snaží pôsobiť aj na hodnoty detí, ktoré ju navštevujú. Nechce s nimi len trénovať správne odpovede, ale naučiť ich hľadať vlastné riešenia, hovoria v rozhovore riaditeľka a učiteľka slovenského a anglického jazyka XÉNIA ČINIČUROVÁ a špeciálna pedagogička MIROSLAVA HERIBANOVÁ. Continue reading “Waldorf: Nechceme, aby deti boli len nahrávacím zariadením na správne odpovede”
Vanessa Andreotti: Musíme vidieť, že sme všetci súčasťou toho istého systému, ktorý kolabuje
Budeme musieť prispôsobiť naše živobytie a náš spôsob vzájomného spolužitia, alebo sa pozabíjame, hovorí v rozhovore profesorka globálneho vzdelávania a lektorka Sokratovho inštitútu VANESSA ANDREOTTI. Continue reading “Vanessa Andreotti: Musíme vidieť, že sme všetci súčasťou toho istého systému, ktorý kolabuje”
Babka disidentka
„Prečo sa takéto veci učíte?“ počujem hlas z vedľajšej izby. „Tak tomuto ja nerozumiem. Na čo vám to bude dobré?“ Moja mama sa podujala robiť domáce úlohy so svojimi vnúčatami. Je zo starej školy a chce, aby jej vnúčatá mali dobré známky. Lebo keď budú mať dobré známky, ďaleko to podľa nej dotiahnu. Continue reading “Babka disidentka”
Mistrík: Mladí nevedia, čo je to fašizmus. O politike sa učíme zle
„Pôjdeš voliť?“ pýtala sa môjho 19-ročného brata chvíľu pred voľbami. Hovorí, že jasné. A čo jeho kamaráti? Väčšina tiež. Boli to však práve prvovoliči, ktorí dali najviac hlasov neonacistickej ĽSNS. Čím to je?
Vyrastá nám na Slovensku nová generácia neonacistov, alebo mladí jednoducho nevedia, koho volia? Nie je chyba v tom, ako sa o politike na školách dnes učí? Opýtali sme sa profesora ERICHA MISTRÍKA z katedry etickej a občianskej výchovy Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Continue reading “Mistrík: Mladí nevedia, čo je to fašizmus. O politike sa učíme zle”
Vyššie vzdelanie je v USA privilégiom, nie právom
Keď som mala 12 rokov, chcela som si len čítať knihy a hrať sa s mojím psom, ale dnes deti naozaj trápia ich priemerné známky a štandardizované testy pripravenosti na štúdium ešte skôr, než vôbec rozumejú, čo to všetko znamená. Continue reading “Vyššie vzdelanie je v USA privilégiom, nie právom”
Má byť učiteľ kamarát?
Môže byť učiteľ so žiakmi kamarát? Čo robiť, keď má pocit vyhorenia? Psychologička a lektorka SYLVIA ONDRISOVÁ z Komenského inštitútu hovorí, že učitelia majú víziu, ktorú chcú prinášať svetu, občas sa ale stratí každý z nás.
Hoax
Čo vedie ľudí k tomu, že šíria neoverené informácie? Čo k tomu vedie ľudí, o ktorých si myslím, že sú vzdelaní a predpokladám, že by mali byť aj rozhľadení a snáď aj kriticky mysliaci? Continue reading “Hoax”
Aktivista za lepšie školstvo: Vzdelávanie musíme znovu vynájsť
Pracuje na kampani Chceme vedieť viac a tvrdí, že je zbytočné sa rozprávať o tom, či má byť normatív na žiaka 1,3 alebo 1,5, keď nevieme, čo chceme vzdelávaním vlastne dosiahnuť. Lepšie školstvo nedosiahneme plošným zvýšením platov, ale musíme zrušiť tabuľkové platy, hovorí v rozhovore PETER DRÁĽ. Continue reading “Aktivista za lepšie školstvo: Vzdelávanie musíme znovu vynájsť”
Aj pracujúci môže živoriť. Dávkami ho však z biedy nevytrhneme
Viete, koľko ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením?
A koľkí z nás si nemôžu dovoliť primerané bývanie? Alebo do akej miery závisí úspech aj vašich detí v škole od rodinného prostredia? A čo myslíte, koľko ľudí napriek tomu, že pracuje, ostáva chudobnými?
Prinášame vám rozhovor o chudobe a jej súvislostiach na Slovensku s programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku LACOM ORAVCOM doplnený o infografiky, ktoré nadácia pripravila v rámci projektu Ako na chudobu?. Nájdete ich v galérii na konci príspevku. Continue reading “Aj pracujúci môže živoriť. Dávkami ho však z biedy nevytrhneme”
Rovnaké príležitosti
Mali toho najšikovnejšieho syna z našej strednej školy, ale aj tak mu kládli brvná pod nohy. Namiesto školy chodil na brigády, aby mali čo jesť.
Úprava
Naozaj deťom vedenie k systému nebude chýbať? Čo keď ručné písanie rozvíja aj iné, než šikovnosť prstov? A čo keď má estetika, aj vštepovaná cez úhľadnosť v poznámkach (čo iné dnes deti častejšie píšu?) aj širšie dôsledky? Continue reading “Úprava”
Na rande s Felixom
V škole Felix nezvoní, deti si vysvetľujú učivo navzájom a do školy sa tešia. Jej zakladatelia sú totiž presvedčení, že by sa nemali učiť z učebníc a po večeroch s rodičmi. Boli sme sa pozrieť, ako vyzerá ich bežný deň.
Continue reading “Na rande s Felixom”
Kde sa lepšie učiť o mravcoch, než priamo v mravenisku?
Deti z lesných klubov majú často lepšiu imunitu a sú zvyknuté byť vonku za každého počasia, hovorí sprievodkyňa detí z Lesného klubu Mravenisko a absolventka Sokratovho inštitútu, MICHAELA RIDZOŇOVÁ. Continue reading “Kde sa lepšie učiť o mravcoch, než priamo v mravenisku?”