fbpx

V čom nás vyškolila korona? V školstve zviditeľnila problémy, ale aj zrýchlila hľadanie ich riešení (+ podcast)

Učenie od tabule, nedostupnosť kvalitného vzdelávania pre všetkých, slabé technické vybavenie, zlé vzťahy. To všetko sú problémy, s ktorými sa vyrovanávajú slovenské školy a pandémia ich len zdôraznila. V čom sú ale poučenia, ktoré si z nej môžeme odniesť? Čo sme sa vďaka nej naučili? Koordinátor programu pre učiteľov Komenského inštitút Rado Plánička a učiteľka Anna Jančová hovoria, že narástla samostatnosť žiakov, prezentačné aj digitálne zručnosti. Vypočujte alebo prečítajte si viac. Continue reading “V čom nás vyškolila korona? V školstve zviditeľnila problémy, ale aj zrýchlila hľadanie ich riešení (+ podcast)”

Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou

Aktivistom sa podarilo vybojovať miliónom zvierat lepšie podmienky na život nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii. Zatiaľ čo, Národná rada Slovenskej republiky schválila zákaz držania psa na reťazi, tak Európska komisia odobrila zákaz klietkového chovu hospodárskych zvierat. Prečo ide o obrovské úspechy? Continue reading “Blížime sa k emancipácii zvierat? Život na reťazi alebo v klietke bude minulosťou”

CIRCULAR SLOVAKIA: Prechod na cirkulárnu ekonomiku potrebuje vzdelaných spotrebiteľov. Rozprávali sme sa s Lidlom a Baterkárňou, ako to dosiahnuť (+podcast)

Na prechod ku cirkulárnej ekonomike môžeme zvoliť dve cesty. Jednou sú komunitou podporované malé obchody spojené s požičovňami a opravovňami vecí ako je trnavská Baterkáreň a druhou sú veľkí hráči, ktorí minimalizujú svoj dopad a kompenzujú to, čo sa už odstrániť nedá. O to sa zas postupne snaží spoločnosť Lidl. S oboma členmi platformy Circular Slovakia sme sa rozprávali o tom, ako sa snažia svojich klientov naučiť robiť správne rozhodnutia, čo im v tom pomáha a čo im naopak stojí v ceste. Vypočujte alebo prečítajte si viac o tom, že tvoriť zisk sa dá aj udržateľne.

Continue reading “CIRCULAR SLOVAKIA: Prechod na cirkulárnu ekonomiku potrebuje vzdelaných spotrebiteľov. Rozprávali sme sa s Lidlom a Baterkárňou, ako to dosiahnuť (+podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Nekupovať zbytočné obaly je minimum, ktoré vie urobiť každý z nás, hovoria majitelia obchodu Bezobalis z Trenčína (podcast)

Keď hovoríme o bezobalovosti a minimalizme, máme pocit, že sme objavili niečo nové. V skutočnosti tak žili už naši starí rodičia. Dnes často nemáme čas pestovať či veci opravovať tak, ako to robili oni. Minimum, ktoré však vie urobiť každý z nás, je zmenšiť aspoň množstvo obalov, ktoré si s tovarom domov prinesieme. Pre to môžeme navštíviť bezobalový obchod, ktorých je dnes na Slovensku už niekoľko desiatok.

Ako takýto obchod funguje, čo v ňom dostať a ako sa človek dostane k tomu, že si takýto obchod otvorí? Maia Martiniak sa o tom rozprávala so zakladateľmi bezobalového obchodu Bezobalis z Trenčína Martinou Novotovou a Martinom Gajdošom.

Continue reading “SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Nekupovať zbytočné obaly je minimum, ktoré vie urobiť každý z nás, hovoria majitelia obchodu Bezobalis z Trenčína (podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Tešili sme sa na dvojtýždňové prázdniny, a potom sme prišli o rok života, hovoria stredoškoláci o školskom roku s koronou (anketa + podcast)

Nikto nedokáže opísať, ako sa stredoškoláčkam a stredoškolákom žilo v izolácii počas lockdownu presnejšie ako ony samy. Preto sme sa siedmich z nich opýtali, čo im v uplynulých mesiacoch liezlo na nervy, aký majú názor na online vyučovanie, a čo dôležité sa vo veku, kedy osobnostne dozrievajú, naučili o sebe a svete okolo nás. Zdá sa, že by ste sotva našli dvoch mladých ľudí, ktorí toto zvláštne obdobie prežívali identicky. Continue reading “Tešili sme sa na dvojtýždňové prázdniny, a potom sme prišli o rok života, hovoria stredoškoláci o školskom roku s koronou (anketa + podcast)”

Hendikep nie je prekážkou v ochrane životného prostredia, dokazuje špeciálna základná škola Malé Tatry

Medzi lesom a Váhom neďaleko železničnej stanice v Ružomberku sa nachádza Špeciálna základná škola Malé Tatry. Špeciálna nie je len svojimi žiačkami a žiakmi, ale aj tým, že ich vďaka programu Zelená škola už roky vedú k ochrane životného prostredia.  Continue reading “Hendikep nie je prekážkou v ochrane životného prostredia, dokazuje špeciálna základná škola Malé Tatry”

Podomoví zberači odpadu sú nebezpeční, spravidla na to nemajú žiadne povolenie, hovorí odborník na elektroodpad z Natur-Packu (+podcast)

Dostať vzácne kovy z elektroodpadu je podstatne šetrnejšie voči životnému prostrediu ako ťažba z rudy. Keď ho vyhodíme do zmesového odpadu, o vzácne suroviny nenávratne prídeme. Elektroodpadu je pritom stále viac, no zrecyklovať sa darí stále iba niečo cez polovicu. Ako to zlepšiť? Odpovedá Štefan Červenka z organizácie zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Continue reading “Podomoví zberači odpadu sú nebezpeční, spravidla na to nemajú žiadne povolenie, hovorí odborník na elektroodpad z Natur-Packu (+podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Učiť sa digitálnym zručnostiam na informatike nestačí, IT firmy preto ponúkajú vzdelávací kurz pre digitálnych koordinátorov na školách

Nečakaný prechod vyučovania do online-u počas korony dal zabrať žiakom, ale aj učiteľom. Slovenské IT firmy sa preto rozhodli školám pomôcť vyškolením koordinátorov, ktorí ostatným kolegom pomôžu digitálne technológie používať aj inde, ako na informatike. Continue reading “Učiť sa digitálnym zručnostiam na informatike nestačí, IT firmy preto ponúkajú vzdelávací kurz pre digitálnych koordinátorov na školách”

Ak škôlkarom správe podáme environmentálne témy, naučia sa všetko

Škôlkari z banskobystrickej Zelenej škôlky Na starej tehelni vedia správne triediť odpad, rodičov naučili jazdiť na bicykli a každý deň chodia von – či je slnko, či je dážď. Práve predškolský vek je ideálny pre začiatok environmentálnej výchovy, ktorá sa tak deťom dostane do krvi. Prečítajte si, ako na to v reportáži. Continue reading “Ak škôlkarom správe podáme environmentálne témy, naučia sa všetko”

Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob?

Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.


Continue reading “Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Kde končí odpad zo žltých nádob?”

Publikované v kategórii Enviro

Nie je plast ako plast. Ako sa dotrieďuje odpad pred recykláciou?

Obsah žltých kontajnerov sa pred recykláciou musí prečistiť a roztriediť na mnohé kategórie podľa materiálového zloženia či farby. Ako celý proces prebieha? Boli sme sa pozrieť na dotrieďovacej linke spoločnosti Fecupral, ktorá sa stará o triedený zber obcí z okolia Prešova. Continue reading “Nie je plast ako plast. Ako sa dotrieďuje odpad pred recykláciou?”

Publikované v kategórii Enviro

Odborníčka na odpady: Bratislavčania v súčasnej dobe triedia dobre

Bratislava má najmodernejšiu triediacu linku, no plasty recykluje podpriemerne. Dôvodom má byť neporiadne triedenie aj zlý dizajn obalov. PETRA CSEFALVAYOVÁ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky analyzuje odpady po celom Slovensku a firmám radí, ako dizajnovať ekologicky. Ako vidí situáciu ona? A čo ju pomôže zlepšiť? Continue reading “Odborníčka na odpady: Bratislavčania v súčasnej dobe triedia dobre”

Publikované v kategórii Enviro

Ako využiť, čo nám COVID priniesol? Zistíte na novom kurze Sokratovho inštitútu

Pandémia koronavírusu mnohým z nás obrátila život naruby. Na rok sme úplne zmenili zažité vzorce fungovania, denný režim sa nám úplne otočil, niektorí, žiaľ, prišli o prácu, iným poodhalil, že chcú žiť inak. Sokratov inštitút prichádza s kurzom Za obzor, ktorý vás má nasmerovať, ako toto všetko zužitkovať pre lepšiu budúcnosť. Continue reading “Ako využiť, čo nám COVID priniesol? Zistíte na novom kurze Sokratovho inštitútu”

Vedecké predmety sa najlepšie učia cez experimenty v reálnom prostredí. Vonku ich môžu žiaci robiť aj s dedkom a pivom

Sen mnohých detí o tom, že by nemuseli chodiť do školy sa stal realitou, ktorá sa im až tak nepáči. Namiesto hodín pred obrazovkami sa však aj z domu vedia učiť cez experimenty vonku. To podporuje ich kreativitu, samostatnosť a pri zapojení rodinných príslušníkov aj ich vzťahy. Ako na to idú učitelia prírodovedných predmetov Júlia Jánošiková a Tomáš Krásenský? Prečítajte si v texte. Continue reading “Vedecké predmety sa najlepšie učia cez experimenty v reálnom prostredí. Vonku ich môžu žiaci robiť aj s dedkom a pivom”

SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Módny priemysel môže pomôcť k pozitívnej zmene sveta, hovorí zakladateľka udržateľnej značky Trace Collective (podcast)

Ak chceme zmenu, potrebujeme o tom hovoriť a začať od seba. Antónia Haľko v Londýne s kamarátkou rozbehla ekologicky a eticky udržateľnú značku oblečenia Trace Collective. Aká bola jej cesta? A ako dokáže udržateľná móda prispieť k pozitívnej zmene v sociálnej aj environmentálnej oblasti? Vypočujte si v podcaste, ktorý pripravuje Slovakia Going Zero Waste, najväčšia slovenská konferencia o odpade a cirkulárnej ekonomike. Continue reading “SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Módny priemysel môže pomôcť k pozitívnej zmene sveta, hovorí zakladateľka udržateľnej značky Trace Collective (podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Začala som žiť, až keď som sa začala zaoberať smrťou, hovorí dula pre umierajúcich (podcast)

Jana Gorst sprevádza ľudí na konci ich života ako dula pre umierajúcich. Hovorí, že byť pri poslednom výdychu je obrovské privilégium. Opýtali sme sa jej, ako spracovať to, ak sa my sami ocitneme napríklad napojení na kyslík na covidovom lôžku, ako sa vyrovnať so stratou blízkeho človeka a ako na ňu pôsobí práca s touto témou. Continue reading “NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Začala som žiť, až keď som sa začala zaoberať smrťou, hovorí dula pre umierajúcich (podcast)”

Učenie vonku deťom pomáha lepšie pochopiť učivo a znižuje riziko nákazy, hovorí Ivana Poláčková z platformy Hurá von (+podcast)

Deti sa po návrate do škôl bude potrebovať vyblázniť, socializovať a znovu v sebe objaviť nadšenie pre objavovanie a učenie. Na to je ideálne vyučovanie vonku, hovorí Ivana Poláčková z platformy outdoorového vzdelávania Hurá von. Vyučovanie vonku deťom pomáha udržať pozornosť, učenie prostredníctvom zážitku je efektívnejšie a bonusom je prirodzená fyzická aktivita, ktorú deti pre zdravý rozvoj potrebujú. Majú učitelia o učenie vonku záujem? Aké všetky predmety je možné učiť vonku? A čo na to hovoria deti? Čítajte alebo počúvajte v rozhovore.

Continue reading “Učenie vonku deťom pomáha lepšie pochopiť učivo a znižuje riziko nákazy, hovorí Ivana Poláčková z platformy Hurá von (+podcast)”

Štát ho v detstve označil za mentálne retardovaného. Po presťahovaní do Francúzska mi to nechceli veriť, hovorí úspešný tanečník Romain Coppet

Od narodenia vyrastal v detských domovoch. Presúvali ho z jedného zariadenia do druhého. Dnes žije Romain Coppet, pôvodným menom Juraj Pleško, v hlavnom meste módy. Je úspešným tanečníkom a autorom knihy Zlomená duša.

Continue reading “Štát ho v detstve označil za mentálne retardovaného. Po presťahovaní do Francúzska mi to nechceli veriť, hovorí úspešný tanečník Romain Coppet”

Akú hodnotu má ľudský potenciál?

Pred niekoľkými mesiacmi sme v Komenského inštitúte dostali ponuku na spoluprácu. Bola písaná v lámanej slovenčine, popretkávaná anglickými a francúzskymi vetami. Cieľom bolo priniesť na slovenské školy a slovenským žiakom a študentom projekt, ktorý by ich inšpiroval a motivoval rozvíjať svoje talenty a potenciál. Continue reading “Akú hodnotu má ľudský potenciál?”

Publikované v kategórii Názory

SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Vyhadzovaniu odpadu do voľnej prírody vôbec nerozumiem, hovorí Michal Sabo (podcast)

Je tu jar a s ňou stále populárnejšie zbery odpadkov z voľnej prírody. V prvom diele série podcastov od Slovakia Going Zero Waste sa od moderátora a nadšeného zberača odpadu Michala Saba dozviete, čo všetko vo voľnej prírode už našiel, prečo ho práca s odpadom vnútorne uspokojuje a tiež aká bola jeho cesta od módy k otázkam životného prostredia. Continue reading “SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Vyhadzovaniu odpadu do voľnej prírody vôbec nerozumiem, hovorí Michal Sabo (podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Richard Kollár: Matematika pomáha pochopiť svet, cez vzorce jej však žiaci na chuť neprídu

Matematik Richard Kollár pomáha pochopiť vývoj pandémie koronavírusu na Slovensku. Hovorí, že dnes už matematika prenikla úplne do všetkých oblastí, no našich žiakov ju nevieme učiť. Čo by sme mali zmeniť, aby si ku nej vzťah našli? A ako vedia analytici pomôcť politikom? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Richard Kollár: Matematika pomáha pochopiť svet, cez vzorce jej však žiaci na chuť neprídu”

Prečo? Kto? Čo chce?

Cesta ráno do práce. Sadám do auta a telefón si magnetom pripínam na ventilátor. Automatika. Do ucha slúchadlo a audiokniha. Po pár kilometroch do rozprávania románu cinkne upozornenie – začína sa tlačovka. Takto zrána? Ok, kliknem na odkaz, veď počúvať môžem hocičo, aj tlačovku. Continue reading “Prečo? Kto? Čo chce?”

Publikované v kategórii Názory

Od finančníčky a moderátora k tváram boja proti zmene klímy. Ako hovoriť o životnom prostredí podľa greenfluencerov?

Ani jeden neštudoval ekológiu či environmentalistiku. To ich ale neodradilo, aby sa venovali aktivitám za lepšie životné prostredie. V diskusii Sokratovho inštitútu sme sa rozprávali s političkou Tamarou Stohlovou a greenfluencerom Michalom Sabom. Continue reading “Od finančníčky a moderátora k tváram boja proti zmene klímy. Ako hovoriť o životnom prostredí podľa greenfluencerov?”

Publikované v kategórii Enviro

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Spojenie “úprimnú sústrasť” je prázdne, hovorte to, čo cítite, radí sprievodkyňa pozostalých (podcast)

Katarína Vydrová je sprievodkyňa pozostalých a zakladateľka prvej slovenskej pohrebnej agentúry BOLO. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako vniesť do posledných rozlúčok v čase pandémie osobitosť človeka, o tom, či by deti mali chodiť na pohreby a o tom, čím ju inšpirovali posledné rozlúčky v Holandsku. Continue reading “NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Spojenie “úprimnú sústrasť” je prázdne, hovorte to, čo cítite, radí sprievodkyňa pozostalých (podcast)”

Napísal knihu o právnických hrdinoch: Nemyslím si, že právnici sú lepší ľudia ako ostatní

Hans Petter Graver je nórsky profesor práva, ktorý sa venuje otázkam morálky a etiky. O príbehoch, kedy právnici a sudcovia išli v záujme vyššieho dobra proti zákonu, napísal knihu, ktorej slovenské vydanie môžete podporiť na Startlabe. Právnici a sudcovia by si podľa neho mali uvedomiť, že systém nekoná sám od seba, ale za každým rozhodnutím stojí človek. A či to rozhodnutie bude morálne alebo nie, je teda len na ňom.

Continue reading “Napísal knihu o právnických hrdinoch: Nemyslím si, že právnici sú lepší ľudia ako ostatní”

Internet spotrebuje toľko elektrickej energie ako Irán. Ako šetriť online emisiami?

Už rok necestujeme na konferencie, nestretávame sa na osobných poradách s kolegami a všetku prácu, ktorú je možné vykonávať cez internet, robíme z bezpečia domova. Kým sa vďaka tomu znížili emisie skleníkových plynov, ktoré sme vypúšťali počas cestovania na stretnutia, emisie skryté za prevádzkou internetu a prenosu dát vzrástli. Continue reading “Internet spotrebuje toľko elektrickej energie ako Irán. Ako šetriť online emisiami?”

Publikované v kategórii Enviro

So žiakmi si z čítanky číta po telefóne a učiť ich chodí domov. Monika Podolinská ukazuje, ako aj počas zatvorených škôl nenechať deti bez pomoci

Náš život sa preklopil do online priestoru a mnohí máme nariadený home office. Žiaci všetkých stupňov škôl sa vzdelávajú dištančne. Teda všetci tí žiaci, ktorí majú na to vytvorené podmienky, nielen materiálne, ale aj personálne. Sú tu však skupiny detí, ktoré ostali na okraji. Na okraji spoločnosti, na okraji záujmu. Nemajú doma počítač, internet, ani rodičov, ktorí im dokážu so školskými úlohami pomôcť. Continue reading “So žiakmi si z čítanky číta po telefóne a učiť ich chodí domov. Monika Podolinská ukazuje, ako aj počas zatvorených škôl nenechať deti bez pomoci”

Zredukovali sme kultúru na holé pupky, teraz na to doplácame, hovorí Nikita Slovák

Zakaždým, keď niečo uverejní na FCBku, má to tisícky čítaní a množstvo reakcií. Vie udrieť klinec po hlavičke a nemlčí. Naopak, nahlas kričí – v posledných mesiacoch najmä o tom, že kultúra na Slovensku umiera a môžeme za to všetci. Nie je diplomat, hovorí za mnohých. Režisér Nikita Slovák.

Continue reading “Zredukovali sme kultúru na holé pupky, teraz na to doplácame, hovorí Nikita Slovák”

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ani v minulosti sa o smrti veľa nehovorilo, ale viac sa žila, hovorí etnologička Margita Jágerová (podcast)

Margita Jágerová zasvätila svoju kariéru etnologičky téme smrti. Rozprávali sme sa s ňou o tom, prečo sme my, Slováci, takí poverčiví, aký význam majú rituálne úkony, ktoré dodnes robíme keď niekto umrie, ale aj o umení oplakávania a hlbšom význame spoločných pohrebných spevov. Continue reading “NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ani v minulosti sa o smrti veľa nehovorilo, ale viac sa žila, hovorí etnologička Margita Jágerová (podcast)”

Koronavírus posadil ľudí na bicykle, ako bicyklovať aj v nepriaznivom počasí?

Od vypuknutia pandémie sme mohli pozorovať zvýšený záujem o cyklistiku. Cyklistické chodníky v mestách ožili. Popularitu bicyklovania potvrdila aj septembrová kampaň Do školy na bicykli, keď do slovenských škôl prišlo na bicykli rekordných takmer 50-tisíc žiakov. Ako však vyzerali cyklotrasy počas zimy? Continue reading “Koronavírus posadil ľudí na bicykle, ako bicyklovať aj v nepriaznivom počasí?”

Publikované v kategórii Enviro

Chudobní si často nemôžu dovoliť ísť do karantény, hovorí reportérka Apolena Rychlíková (+ podcast)

Koronaepidémia pripravila mnohých ľudí o prácu, prípadne o časť príjmu počas povinnej karantény. Niektoré rodiny si však napriek ťažkej práci nedokážu zaplatiť ani nájom a štát im nevie poskytnúť dostatočnú pomoc, hovorí reportérka a dokumentaristka Apolena Rychlíková, ktorá sa problematike chudoby dlhodobo venuje. Nerovné podmienky nútia ľudí porušovať pravidlá a spôsobujú to, že nedôvera v spoločnosti rastie. Poučíme sa z krízy a dokážeme to zmeniť? Continue reading “Chudobní si často nemôžu dovoliť ísť do karantény, hovorí reportérka Apolena Rychlíková (+ podcast)”

Korona nás núti prehodnotiť priority, konzum k dobrému životu nepotrebujeme, hovorí publicista Tomáš Hajzler (+podcast)

Epidémia koronavírusu zatvorila obchody a iné strediská, ktoré nám prinášali zábavu. Zisťujeme však, že viac ako sloboda nakupovať nám chýbajú vzťahy s ľuďmi a napĺňajúce aktivity. Ak začneme robiť zmysluplnú prácu, nebudeme potrebovať konzumom a radovánkami zapĺňať dieru v našom vnútri, hovorí publicista, vydavateľ a odborník na zodpovedné podnikanie Tomáš Hajzler. Sám s rodinou už roky skúša žiť plnohodnotný život v mieste bydliska, bez auta, bez supermarketu. Dá sa to? Continue reading “Korona nás núti prehodnotiť priority, konzum k dobrému životu nepotrebujeme, hovorí publicista Tomáš Hajzler (+podcast)”

Porno má mnoho temných stránok. Zmeniť to chce etická pornografia. Ako môže fungovať?

Až tretina prenesených dát na internete je pornografia. Tá je však často spojená so zneužívaním, nereálnym zobrazovaním žien či mužov a aj samovraždami hercov a herečiek. Erotika je dnes však už podobne ako banány dostupná aj vo férovej, etickej verzii. Prečítajte si o nej viac.

Continue reading “Porno má mnoho temných stránok. Zmeniť to chce etická pornografia. Ako môže fungovať?”

V čase pandémie môžu byť ľudské práva obmedzené, ale musí byť istota, že to nie je natrvalo, hovorí šéf slovenskej Amnesty International Rado Sloboda (+ podcast)

Opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu nás obrali o mnohé slobody. Niektorých to zasiahlo silnejšie ako iných – v závislosti od životnej situácie, veku, zázemia či spoločenského života. Rado Sloboda vedie slovenskú Amnesty International a hovorí, že obmedzenie ľudských práv v čase krízy je možné, ale musí byť dočasné a odôvodnené. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ďalších krízach, ktoré prídu po korone, o tak veľkú časť slobôd neprišli? Continue reading “V čase pandémie môžu byť ľudské práva obmedzené, ale musí byť istota, že to nie je natrvalo, hovorí šéf slovenskej Amnesty International Rado Sloboda (+ podcast)”

Pandémia odhalila slabiny nášho ekonomického systému. Rásť sa nedá donekonečna, hovorí environmentalista Tadeáš Žďárský (+ podcast)

V dôsledku epidémie dochádza po celom svete ku spomaleniu rastu ekonomík, s čím súvisí množstvo negatívných javov. Je však možné rásť donekonečna na planéte s obmedzenými zdrojmi? Environmentalista Tadeáš Žďárský sa venuje nerastovej ekonomike, kde by pokles rastu bol dobrou správou. Ako by spoločnosť bez rastu mohla fungovať? Aké nástroje by sme museli použiť na to, aby sme takýto stav dosiahli? Vypočujte si v podcaste alebo prečítajte v rozhovore. Continue reading “Pandémia odhalila slabiny nášho ekonomického systému. Rásť sa nedá donekonečna, hovorí environmentalista Tadeáš Žďárský (+ podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ak by sme viac premýšľali o smrti, možno by sme si viac cenili život, hovorí anestéziologička Eva Kušíková (podcast)

Lekárka Eva Kušíková pôsobila na misiách v Iraku či na Haiti, kde jej občas išlo takmer o život. Dnes sa na Slovensku stará aj o pacientov, ktorí s koronou ležia pripojení na prístrojoch. Rozprávali sme sa s ňou o tom, ako sa vyrovnáva s témou smrti, ako by chcela vrátiť dôveru medzi lekárov a pacientov aj o tom, ako sa snaží byť na blízku tým, ktorí na jej oddelení umierajú.

Continue reading “NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Ak by sme viac premýšľali o smrti, možno by sme si viac cenili život, hovorí anestéziologička Eva Kušíková (podcast)”

Na Slovensko denne dovezú cez 700 kamiónov s potravinami. Stačilo by sa v jedle zamerať na kvalitu miesto kvantity, hovorí zakladateľka slovenského Slow Food (+podcast)

Slovenko dnes dokáže zabezpečiť len zhruba 40 % svojej spotreby potravín. V začiatku epidémie koronavírusu sa ľudia obávali, či bude jedla dostatok a vo veľkom vykúpili obchody. Problém je podľa zakladateľky Slow Food Pressburg Petry Molnárovej v našom správaní. Miesto pôvodu potraviny pozeráme na cenu a pred kvalitou dávame prednosť kvantite. Tretina vyrobeného jedla pritom skončí v koši. Prečo by sme sa teda nemali ponáhľať k návratu do predošlého životného tempa? A prečo sa podľa nej ale na Slovensku uberáme dobrým smerom? Continue reading “Na Slovensko denne dovezú cez 700 kamiónov s potravinami. Stačilo by sa v jedle zamerať na kvalitu miesto kvantity, hovorí zakladateľka slovenského Slow Food (+podcast)”

Učiteľka Slovenska 2020: Dobrá škola by mala mať spokojné deti, spokojných učiteľov a spokojných rodičov

IVETA BARKOVÁ získala ocenenie Učiteľ Slovenska za rok 2020 a zároveň aj cenu verejnosti v rovnakej cene. Po rokoch v štátnych školách, ale aj práci mimo školstva, sa s kolegyňou rozhodli založiť vlastnú školu v Senci. Ako sa im darí hľadať dobrých učiteľov, prečo je v škole dôležitá práca s rodičmi a čo by navrhla v školstve zmeniť? Dočítate sa v rozhovore. Continue reading “Učiteľka Slovenska 2020: Dobrá škola by mala mať spokojné deti, spokojných učiteľov a spokojných rodičov”

Pohreb neodkladajte a viac ako o výzdobu dbajte o ľudskosť, radí ekofunebráčka o pohreboch v čase korony (podcast)

Epidémia koronavírusu spôsobila, že úmrtí je viac ako po iné roky. Mestá si na telá zosnulých objednávajú dodatočné chladiace zariadenia, krematóriá prešli na nonstop prevádzku, výrobcovia rakiev nestíhajú vyrábať. Dá sa to robiť aj inak? S ekofunebráčkou zo Záhrady spomienok Monikou Suchánskou sme sa rozprávali o tom, ako by dnešné alternatívy k tradičnému pochovávaniu vedeli pomôcť zvládnuť aj nápor počas korony. Continue reading “Pohreb neodkladajte a viac ako o výzdobu dbajte o ľudskosť, radí ekofunebráčka o pohreboch v čase korony (podcast)”

Velux sa rozhodol s pomocou WWF kompenzovať emisie od svojho vzniku. Ako to chce dosiahnuť? (podcast)

Spoločnosť Velux, ktorá vyrába strešné okná, sa rozhodla do svojho 100. výročia vykompenzovať nielen všetky emisie CO2, ktoré vyprodukuje v budúcnosti, ale ktoré vyprodukovala od svojho vzniku. S Ondřejom Borešom z Veluxu a Andreou Hajdúchovou z WWF Slovensko sme sa rozprávali, ako emisie spätne spočítali a čo urobia pre to, aby ich kompenzovali. Inšpirujte sa v našom podcaste. Continue reading “Velux sa rozhodol s pomocou WWF kompenzovať emisie od svojho vzniku. Ako to chce dosiahnuť? (podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Škola v Dlhom nad Cirochou má vlastné hriadky aj ovocný sad starých odrôd. Žiaci pri záhradkárčení prepájajú vedomosti v praxi a budujú aj mäkké zručnosti

„Je veľmi zaujímavé sledovať vzťah k záhrade u detí,“ hovorí učiteľka Jana Kaščáková zo školy v Dlhom nad Cirochou. Tam učí okrem fyziky aj techniku a predmet Životné prostredie, na ktorých vedie deti k pestovaniu jedlých rastlín a ovocných stromov. V rámci toho sa zapojili aj do projektu na podporu zachovania starých ovocných odrôd Sadovo. Continue reading “Škola v Dlhom nad Cirochou má vlastné hriadky aj ovocný sad starých odrôd. Žiaci pri záhradkárčení prepájajú vedomosti v praxi a budujú aj mäkké zručnosti”

Ekolumi denne spracuje cez 4 milióny PET fliaš. Boli sme sa pozrieť, ako proces prebieha

Navštívili sme slovenského recyklátora PET fliaš z Banskej Bystrice – spoločnosť Ekolumi. Denne tu zrecyklujú 120 ton materiálu, ktorý sa sem vozí hlavne zo Slovenska a okolitých krajín. Z recyklovaných PET fliaš sa následne vyrábajú nové fľaše, ale aj textilné vlákna či pásky na balíky.

Continue reading “Ekolumi denne spracuje cez 4 milióny PET fliaš. Boli sme sa pozrieť, ako proces prebieha”

Publikované v kategórii Enviro

Suburbanizácia má veľký dopad na zmenu klímy. Ako ju ovplyvní koronaepidémia? (+ podcast)

Bratislavské satelity narástli od revolúcie zhruba o 100-tisíc obyvateľov. Do rodinných domov v často husto zastavaných a zle vybavených oblastiach sa sťahujú mnohí so snom o súkromí a živote v súlade s prírodou. Ako to však je naozaj? Ako to zmení home office, od ktorého mnohé firmy neplánujú upustiť ani po skončení pandémie? A čo sa stane s množstvom kancelárií, ktoré teraz postavené sú alebo sa stavať plánujú? Rozprávali sme sa s urbánnym geografom zo Slovenskej akadémie vied, spoluautorom publikácie Suburbanizácia – ako sa mení zázemie Bratislavy, Pavlom Šuškom. Continue reading “Suburbanizácia má veľký dopad na zmenu klímy. Ako ju ovplyvní koronaepidémia? (+ podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Študentov informatiky učia v OpenLabe ľudia z firiem robiť projekty. Dôležitejšie ako výsledné produkty sú mäkké zručnosti, ktoré takto získajú (+ podcast)

BARBORA RUSIŇÁKOVÁ manažuje občianske združenie OpenLab, ktoré ukazuje, ako učiť informatické smery cez konkrétne projekty. Hovorí, že ich študenti preberajú zodpovednosť za svoje vzdelávanie a aj cez tykanie si s vedúcim sa učia spolupráci v tíme a zlepšujú svoje soft skills. Ako študenti reagujú, keď sa majú prvýkrát sami ohodnotiť? A prečo sú lídrami v práci s ľuďmi v poslednej dobe technologické firmy? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading “Študentov informatiky učia v OpenLabe ľudia z firiem robiť projekty. Dôležitejšie ako výsledné produkty sú mäkké zručnosti, ktoré takto získajú (+ podcast)”

Pre seniorov napísal príručku, ako rozpoznať hoaxy na internete. Hovorí, že z nich netreba robiť malé deti, ale diskutovať cez príklady (+ podcast)

LUKÁŠ ZAJAC pracuje ako analytik v Transparency International Slovensko. V rámci projektu Dlhujeme im to sa venuje vzdelávaniu seniorov o tom, ako nenaletieť falošným správam na internete či rôznym iným hrozbám, ktoré prináša rýchlo sa meniaci svet. Ako vieme našim starým rodičom pomôcť rozpoznať falošné správy? A prispieva korona k ich šíreniu? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore. Continue reading “Pre seniorov napísal príručku, ako rozpoznať hoaxy na internete. Hovorí, že z nich netreba robiť malé deti, ale diskutovať cez príklady (+ podcast)”

UX dizajnérka: Keď nerozumiete aplikácii, nie je chyba vo vás, ale v dizajne (+podcast)

Digitálne technológie sú dnes každodennou súčasťou nášho života. Napriek tomu mnohí nevieme, ako sa tvoria, na akom princípe fungujú a občas sa v nich strácame. NINA POLÁKOVÁ pracuje ako UX dizajnérka v štúdiu Lighting Beetle a venuje sa tomu, aby sme sa na webstránkach a v aplikáciách vedeli čo najľahšie zorientovať. Sú weby zámerne programované tak, aby nami manipulovali? Čo si myslí o lajk tlačidle na Facebooku? Čítajte alebo počúvajte v rozhovore v rámci série Technológie – ON či OFF. Continue reading “UX dizajnérka: Keď nerozumiete aplikácii, nie je chyba vo vás, ale v dizajne (+podcast)”

Zakladateľka Aj ty v IT: Ženy stáli pri zrode IT, no rodičia dievčatám radšej kupovali hračkárske mixéry (+podcast)

PETRA KOTULIAKOVÁ vedie združenie, ktoré pomáha ženám nájsť si cestu do IT priemyslu. Hovorí, že ženy potrebujeme aj tu, lebo najlepšie fungujú zmiešané kolektívy, ktoré tak vedia obsiahnuť všetky pohľady na vec. Mladé ženy však informatiku často vnímajú ako niečo, na čo nemajú bunky a vyberajú si radšej školu, kde informatika ani matematika nie je, čím sa ochudobňujú o pracovné príležitosti. Ako to vieme zmeniť? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore zo série Technológie ON či OFF. Continue reading “Zakladateľka Aj ty v IT: Ženy stáli pri zrode IT, no rodičia dievčatám radšej kupovali hračkárske mixéry (+podcast)”

Viera Kalmárová: Nemohla som rešpektovať absurdný stav, kedy sa situácia jednej skupiny ľudí zhoršila natoľko, že bez pomoci ostatných sa z problémov nemôže dostať

Deti vzdelávané v segregovanom rómskom kolektíve sa často stotožnia s tým, že patria k menejcenným ľuďom. “To je najlepšia cesta ku konzervovaniu rozdelenej spoločnosti,” hovorí bývalá hlavná školská inšpektorka VIERA KALMÁROVÁ, ktorá za riešenie problému segregácie rómskych žiakov získala ocenenie Lúč z tmy. Ocenenie je určené pre osobnosti zasadzujúce sa za zlepšenie postavenia Rómov na Slovensku a organizuje ho združenie EduRoma. Continue reading “Viera Kalmárová: Nemohla som rešpektovať absurdný stav, kedy sa situácia jednej skupiny ľudí zhoršila natoľko, že bez pomoci ostatných sa z problémov nemôže dostať”

Zuzana Tkáčová: Očakávať od dieťaťa v 21. storočí, že nebude používať počítač a nebude mať mobil je ako keby som mu povedala, že nebude chodiť (+podcast)

Ako učiteľka informatiky zvýšila pomer maturantov z tohto predmetu z nuly nad 20 % ročníka. Podarilo sa jej pre počítače nadchnúť aj dievčatá. Ako vníma úroveň vyučovania informatiky na Slovensku dnes a čo by poradila učiteľom, ktorí chcú zvýšiť obľúbenosť tohto predmetu? Zuzana Tkáčová v rozhovore hovorí, že pri správnom nastavení dostávajú deti s počítačmi do rúk silný nástroj, ktorý pomáha rozvíjať ich kreativitu aj mäkké zručnosti. Continue reading “Zuzana Tkáčová: Očakávať od dieťaťa v 21. storočí, že nebude používať počítač a nebude mať mobil je ako keby som mu povedala, že nebude chodiť (+podcast)”

ZKH: Na Facebooku mi želali rozštvrtenie, Instagram je oveľa láskavejší (+podcast)

V budúcnosti si ľudia budú čítať konkrétneho autora, ktorého poznajú, komu dôverujú. Najmä v tomto marazme hoaxov a fake news bude hrozne podstatné vysvetľovať ľuďom, ako premýšľaš a ukazovať im, ako pracuješ. A tým, že s tebou už majú nejaký vzťah dôvery, tak to budú brať inak, ako keby si to prečítali nepodpísané, aj keď pod veľkou značkou, hovorí o budúcnosti médií a ich vzťahu ku sociálnym sieťam novinárka a instagramerka Zuzana Kovačič Hanzelová. Prečítajte si viac v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading “ZKH: Na Facebooku mi želali rozštvrtenie, Instagram je oveľa láskavejší (+podcast)”

Kundy crew: Rovnosť pohlaví je na Slovensku vnímaná tak, že chcem dvíhať ťažké veci

Nezáleží na tom, aby muž otváral žene dvere, rešpekt je o inom, hovoria Gabika a Nina z Kundy Crew, ktoré sa venuje radikálnemu vyšívaniu. Prostredníctvom výšiviek sa vyjadrujú k rôznym spoločenským témam a srdnato komentujú dianie predovšetkým v oblasti práv žien a rovnosti medzi ľuďmi. Ako vnímajú feminizmus? A ako by sa k nim mal správať muž, aby boli spokoné? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Kundy crew: Rovnosť pohlaví je na Slovensku vnímaná tak, že chcem dvíhať ťažké veci”

Triedenie odpadu na cintorínoch funguje zle. Môžu za to materiály, ktorými zdobíme hroby

Vence s plastovými stuhami, svietniky zo skla s plastom, či LED svetielka. Žiadna ozdoba hrobu nevydrží večne, no jej cesta na Slovensku stále najčastejšie končí na skládke odpadu. Pozreli sme sa na to, prečo to tak je a čo viete aj vy urobiť preto, aby sa množstvo tohto nevyužiteľného odpadu zmenšilo. Continue reading “Triedenie odpadu na cintorínoch funguje zle. Môžu za to materiály, ktorými zdobíme hroby”

Publikované v kategórii Enviro

Ekonóm: Prechod na zelenú ekonomiku nás bude stáť menej ako riešenie katastrof, ktoré prídu, ak svet nezmeníme (+podcast)

Slovensko má príležitosť získať rekordnú sumu peňazí na reštart ekonomiky po pandémii koronavírusu. Aktivisti žiadajú, aby tieto peniaze boli použité na zelené riešenia. Čo konkrétne si pod tým predstaviť? Neznamená to koniec pokroku? A aký dopad by to malo na pracovné miesta? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore s ekologickým ekonómom Jurajom Melichárom zo združenia Priatelia Zeme – CEPA. Continue reading “Ekonóm: Prechod na zelenú ekonomiku nás bude stáť menej ako riešenie katastrof, ktoré prídu, ak svet nezmeníme (+podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Výskumník digitálnej gramotnosti: Ľudia by radšej videli robota ako policajta než ako lekára (+podcast)

Marián Velšic už 15 rokov v Inštitúte pre verejné otázky skúma digitálnu gramotnosť na Slovensku. Slováci sú v priemere na dobrej úrovni, no tí najchudobnejší výrazne zaostávajú. To sa týka aj detí, ktorým rodičia nemajú za čo technológie kúpiť a digitálna budúcnosť sa im tak vzďaľuje. Dokážu Slováci rozoznať na internete hrozby? A ako vnímajú budúcnosť s robotmi? Prečítajte si v rozhovore alebo vypočujte v podcaste zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading “Výskumník digitálnej gramotnosti: Ľudia by radšej videli robota ako policajta než ako lekára (+podcast)”

Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Tak to však nefunguje, hovorí mentor rozvoja silných stránok

Jozef Kokoška je mentor rozvoja cez talenty, ktorý pôsobí aj v Komenského inštitúte. Tvrdí, že keď sa sústredíme na to, čo nám nejde, dosiahneme menší pokrok ako keď sa zlepšuje v tom, na čo máme nadanie. Na Slovensku prevažuje lekársky prístup, v ktorom sa zameriavame na riešenie problémov. To však nestačí. Ako to zmeniť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Myslíme si, že keď vyriešime všetky problémy, dosiahneme zaručený úspech. Tak to však nefunguje, hovorí mentor rozvoja silných stránok”

Stavebníctvo zodpovedá za 40 % emisií CO2. Ako to zmeniť? Napríklad stavbami zo slamy (+podcast)

Strechu nad hlavou potrebuje každý. Musí však byť z betónu? Stavebníctvo a prevádzka budov stoja za 40 % svetových emisií CO2, a preto ich potrebujeme zásadne zmeniť. Bjorn Kierulf navrhuje pasívne domy, ktoré často stavia aj z prírodných materiálov ako je slama či hlina. Ako vníma, že sa dnes ešte stále stavajú energeticky neefektívne stavby? Dá sa výšková budova postaviť z prírodných materiálov? A nestačí mať na budove len certifikát udržateľnosti? Continue reading “Stavebníctvo zodpovedá za 40 % emisií CO2. Ako to zmeniť? Napríklad stavbami zo slamy (+podcast)”

Publikované v kategórii Enviro

Polovica odpadu u nás stále končí na skládkach. Ako fungujú? Boli sme sa pozrieť

Združenie obcí Horného Žitného ostrova sa stará o odpady od viac ako 60-tisíc obyvateľov. Okrem kompostárne a zberného dvora prevádzkujú aj skládku odpadu, ktorá spĺňa tie najprísnejšie podmienky. Čo sa deje s odpadom, ktorého cesta tu končí? Prečítajte si v reportáži. Continue reading “Polovica odpadu u nás stále končí na skládkach. Ako fungujú? Boli sme sa pozrieť”

Psychologička: Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí (+podcast)

Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF. Continue reading “Psychologička: Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí (+podcast)”

Psychológ, ktorý skúma videohry: Deťom môžu pomôcť sa rozvíjať, treba ale vybrať tú správnu (+podcast)

Michal Božík je psychológ pôsobiaci vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, ktorý sa zaoberá videohrami a ich vplyvom na vývoj detí a ich zručností. Opýtali sme sa ho, ako svojmu dieťaťu vybrať hodnotnú hru, ako si nastaviť pravidlá hrania a čo vedia hry u detí podporiť? Continue reading “Psychológ, ktorý skúma videohry: Deťom môžu pomôcť sa rozvíjať, treba ale vybrať tú správnu (+podcast)”

Povedzte nie dokonalosti! Práve tá vás môže robiť krásnymi, hovorí lektorka body positivity

Veronika Macková vystupuje pod menom Lady Vivian. Ako burlesque tanečnica a herečka objavila potrebu učiť sa prijať samú seba a začala organizovať kurzy body positivity, teda pozitívneho vzťahu samých k sebe. Prešli nimi už stovky ľudí, ktorým na sebe vadili veľmi rôzne veci a na sociálnych sieťach zverejnili svoju cestu k sebe aj mnohé známe osobnosti. Nedokonalosť podľa nej neexistuje a krása je práve v tom, čo nás robí jedinečných. Continue reading “Povedzte nie dokonalosti! Práve tá vás môže robiť krásnymi, hovorí lektorka body positivity”

Letná škola dáva priestor vyskúšať vyučovanie v zmiešanej triede či blokovým spôsobom. V Ľubeli sa osvedčila natoľko, že s ňou možno budú pokračovať aj mimo koronu

Školu v Ľubeli pri Liptovskom Mikuláši navštevuje takmer štvrtina žiakov s poruchami učenia. Aj preto sa rozhodli zorganizovať letnú školu, kde im pomáhali dobehnúť zameškané.

Continue reading “Letná škola dáva priestor vyskúšať vyučovanie v zmiešanej triede či blokovým spôsobom. V Ľubeli sa osvedčila natoľko, že s ňou možno budú pokračovať aj mimo koronu”

Ako pomôcť zvieratám v meste prežiť

Horúčavy, prudké búrky, sucho, záplavy – príroda nám tento rok chystá jedno prekvapenie za druhým. A nielen nám, ale aj zvieratám, ktoré nie sú vždy schopné včas zareagovať a pomôcť si. Mnoho ľudí pri svojich presunoch po meste či pobyte v prírode nachádza zranené zvieratko či osamotené mláďatko. Pomoc je niekedy nutná, niekedy skôr škodlivá. Ako sa teda rozhodnúť, čo v takomto prípade robiť?

Continue reading “Ako pomôcť zvieratám v meste prežiť”

Publikované v kategórii Enviro

Slováci vyvinuli unikátny systém na monitoring smetných košov. Už sa vám nestane, že vytriedené plasty do preplneného koša nezmestíte

Aj vám sa už stalo, že ste sa vybrali s plnou krabicou papiera či skla ku smetným košom a museli ste sa vrátiť, lebo boli plné? Ako zistiť, kam už smetiarov poslať treba a kam je naopak zbytočné chodiť a míňať drahú naftu? S podobným problémom sa borí mnoho nielen slovenských, ale aj svetových miest. Spoločnosť Sensoneo sa to rozhodla zmeniť a online monitorovacím systémom zabezpečuje, že smetiari prídu vysypať kontajner vtedy, keď je to ozaj treba. Continue reading “Slováci vyvinuli unikátny systém na monitoring smetných košov. Už sa vám nestane, že vytriedené plasty do preplneného koša nezmestíte”

Žiaci z Novej Bane znížili množstvo odpadu o 40 %, no zistili, že ho mesto neposiela na recykláciu

Základná škola Jána Zemana z Novej Bane bola rovnaká ako mnohé iné. Odpad netriedili vôbec, žiaci si nosili desiaty balené v jednorazovej fólii a  množstvo PET fliaš či papierov putovalo spolu so zmesovým odpadom na skládku. Po zapojení do programu Zelená škola celá škola triedi a netvorí zbytočné odpady, čoho výsledkom je zníženie množstva odpadu o 40 %. Continue reading “Žiaci z Novej Bane znížili množstvo odpadu o 40 %, no zistili, že ho mesto neposiela na recykláciu”

Lokálni predajcovia sú kľúčom k trvalej udržateľnosti, koronakríza mnohých takmer položila

Nakupovanie priamo od výrobcu pomáha znižovať ekologickú stopu, podporuje zamestnanosť aj príjmy z daní, ktoré neunikajú do zahraničia. Koronakríza však mnohých takmer položila na lopatky. Dobrý trh im ponúkol pomoc s prenesením ich aktivít do sveta internetu. Ako im to pomohlo?

Continue reading “Lokálni predajcovia sú kľúčom k trvalej udržateľnosti, koronakríza mnohých takmer položila”

Recyklácia elektroodpadu je ako baníctvo bez baní. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu

Spoločnosť ZEDKO spracúva vyradenú elektroniku už od roku 1996. Ako jedna z mála v Európe sa venuje ručnému rozoberaniu jednotlivých kúskov na súčiastky, ktoré je veľmi precízne. Vďaka tomu sa dá z elektroniky vydolovať množstvo vzácnych kovov, ktoré by sa inak museli prácne ťažiť v baniach. Continue reading “Recyklácia elektroodpadu je ako baníctvo bez baní. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu”

Publikované v kategórii Enviro

Hádzať elektroniku do smetiaka či kríkov sa nesmie, vzdelávajú žiačky z Plavča aj svojich susedov

Elektronika je už každodennou súčasťou našich životov, no ako presne sa vyrába a čo sa s ňou deje, keď nám doslúži vie málokto do podrobností. Často tak skončí v zmesovom komunálnom odpade, alebo ešte horšie – vo voľnej prírode.

Zmeniť sa to rozhodli Natália a Sofia, spolužiačky z 8. ročníka základnej školy z obce Plaveč neďaleko Starej Ľubovne. Okrem bežného vyučovania sa venujú vzdelávaniu o problematike elektroodpadu v rámci projektu Elektroodpad-dopad, ktorý spolu so spoločnosťou SEWA už tri roky vedie Živica. Continue reading “Hádzať elektroniku do smetiaka či kríkov sa nesmie, vzdelávajú žiačky z Plavča aj svojich susedov”

Publikované v kategórii Enviro

Žiaci zo Zlatých Moraviec sa nedali odradiť ani koronou. Na eko zlepšovákoch pracovali aj na diaľku

Zelená škola je program environmentálnej výchovy, ktorý motivuje žiakov a celú školskú komunitu, aby cez reálne zmeny na svojich školách ukázali, že o životnom prostredí nestačí rozprávať, ale chcú robiť aj skutočné zmeny v ich dennom fungovaní. Žiakov zo ZŠ Pribinova v Zlatých Moravciach baví natoľko, že ich od práce neodradila ani zatvorená škola počas koronavírusu a stretávali sa online každý piatok. Continue reading “Žiaci zo Zlatých Moraviec sa nedali odradiť ani koronou. Na eko zlepšovákoch pracovali aj na diaľku”

Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť

Na Slovensku máme cez 100 staníc, v ktorých sa biologický materiál premieňa na bioplyn. Spracúvajú však zväčša pestovanú biomasu, kvôli ktorej sa polia menia na monokultúry. Zmesový odpad z domácností pritom obsahuje 45 % biozložky, ktorou by biomasu mohli nahradiť. Continue reading “Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť”

Publikované v kategórii Enviro

Našu hodnotu ovplyvňuje to, ako vieme byť užitoční, hovorí zubár, ktorý ako dobrovoľník testuje ľudí na koronavírus

Starať sa o ľudí je naša povinnosť, hovorí zubár a absolvent Sokratovho inštitútu Rado Paulech. V čase, keď sa s kolegami striedal na klinike a mal voľno, rozhodol sa ako dobrovoľník testovať ľudí na koronu. Keď s kolegom za jeden deň spravili 172 odberov, takmer nepili a nejedli. Šetrili tak čas, ale aj jednorazový materiál, ktorého sa počas testovania vyhodí obrovské množstvo. Continue reading “Našu hodnotu ovplyvňuje to, ako vieme byť užitoční, hovorí zubár, ktorý ako dobrovoľník testuje ľudí na koronavírus”

Koronavírus priniesol pokles emisií skleníkových plynov. Je to však dôvod na optimizmus?

S pozastavením výroby v továrňach a prechode na prácu z domu a s tým súvisiacim poklesom intenzity dopravy odľahčila epidémia koronavírusu životnému prostrediu. V dlhodobom horizonte však nemusíme mať vyhraté, práve naopak – oživovanie ekonomiky môže dopady na životné prostredie ešte zvýšiť. Continue reading “Koronavírus priniesol pokles emisií skleníkových plynov. Je to však dôvod na optimizmus?”

Publikované v kategórii Enviro

Psychoterapeutka: Je v poriadku, ak sa niekomu v čase pandémie nechce robiť nič

Tlačiť sa do výkonu, keď v sebe môžeme skrývať strach z novej situácie, nemá zmysel, hovorí psychoterapeutka a lekárka Silvia Poláčková. Prečo nie je dobré nepretržite sledovať len správy ? Prečo ľudia reagujú na potenciálnych prenášačov nákazy až agresívne a ako sa zmieriť s tým, že ochorieť môže úplne každý? Dočítate sa v rozhovore.

Continue reading “Psychoterapeutka: Je v poriadku, ak sa niekomu v čase pandémie nechce robiť nič”

Sprievodkyňa umierajúcich: Umieranie osamote v nás vzbudzuje najväčší strach

V domovoch seniorov a v nemocniciach sú kvôli epidémii koronavírusu zakázané návštevy. Mnohí ľudia tak zomierajú bez možnosti kontaktu so svojimi najbližšími. Ako toto obdobie zvládnuť? Opýtali sme sa duly Jany Gorst, ktorá sprevádza zomierajúcich.

Continue reading “Sprievodkyňa umierajúcich: Umieranie osamote v nás vzbudzuje najväčší strach”

Návrhárka Melisa Minca: Namiesto influencerov by značky mali radšej poriadne zaplatiť šičky v Bangladéši

Tento týždeň si pripomíname tragédiu z roku 2013, keď sa v Bangladéši zrútila továreň na oblečenie a zabila 1130 ľudí a zranila ďalších 2500. V súvislosti s touto udalosťou vznikla iniciatíva Fashion Revolution, ktorá poukazuje na absentujúce etické praktiky v módnom priemysle. O móde a jej dopade na naše životy a životy druhých sme sa rozprávali s návrhárkou Melisou Mincou, ktorá sa venuje udržateľnej móde. Continue reading “Návrhárka Melisa Minca: Namiesto influencerov by značky mali radšej poriadne zaplatiť šičky v Bangladéši”

Prieskum: Rodičia by si priali slovné hodnotenia a zmenu obsahu učiva aj po kríze

Odkedy žiaci zostali doma a vyučovanie funguje najmä v online priestore, rozbehla sa diskusia o tom, ako to bude následne vyzerať s ich hodnotením. Klasické testy a písomky neprichádzajú do úvahy. Podľa čoho sa teda bude známkovať? A mali by sa deti učiť tak veľký objem učiva?

Continue reading “Prieskum: Rodičia by si priali slovné hodnotenia a zmenu obsahu učiva aj po kríze”

Známka žiakovi ani rodičovi nepovie, v čom je dobrý a kde sa môže zlepšiť. Ako písať slovné hodnotenie?

Korona epidémia je ideálnou príležitosťou na prechod na slovné hodnotenie. V čom sú jeho pozitíva a ako ho robiť správne? Hovorili sme s učiteľkami, ktoré slovné hodnotenie používajú už roky a iné hodnotenie si v tejto situácii ani predstaviť nevedia. Continue reading “Známka žiakovi ani rodičovi nepovie, v čom je dobrý a kde sa môže zlepšiť. Ako písať slovné hodnotenie?”

Ako z pyžama von? Prácu z domu pomôže zvládnuť aj pomodoro technika

Každý, kto môže, zostáva v záujme ochrany pracovať doma. Byty a domy, kde bežne relaxujeme, sa menia na kancelárie a zasadačky. Ako si správne usporiadať pracovný priestor a nastaviť režim, aby sme zostali produktívni? Poradil nám odborník na time management Andrej Mikula.

Continue reading “Ako z pyžama von? Prácu z domu pomôže zvládnuť aj pomodoro technika”

9 tipov, ako byť eko doma v čase korony

V posledných týždňoch máme všetci (ne)dobrovoľné domáce väzenie a trávime čas z veľkej časti doma. Zdalo by sa, že náš dopad na životné prostredie sa tak zmenšuje, no stále je čo zlepšovať aj v tomto smere. Prinášame vám preto tipy, ako stráviť čas doma eko od ekoporadkyne Petry Ježekovej.

Continue reading “9 tipov, ako byť eko doma v čase korony”

Publikované v kategórii Enviro

Zdravotníkom nestačia ochranné rúška, chrániť treba aj ich psychiku

Psychológovia pomáhajú zdravotníkom zvládnuť náročné obdobie aj po emočnej stránke. Do dobrovoľnej pomoci sa zapojilo už 130 ľudí, ktorí tak rozšírili svoj záber aj na seniorov či rodiny pacientov. Cítiť strach a frustráciu je podľa nich v danej situácii normálne, a to často ľudia potrebujú počuť. Continue reading “Zdravotníkom nestačia ochranné rúška, chrániť treba aj ich psychiku”

Boj s koronavírusom nahráva jednorazovosti a množstvo odpadu rastie. Ako zabezpečiť a minimalizovať odpad?

Viac voľného času a pekné počasie láka pustiť sa do jarného upratovania. Odborníci z oblasti odpadov však upozorňujú, aby sme tieto plány odložili radšej na neskôr.

Continue reading “Boj s koronavírusom nahráva jednorazovosti a množstvo odpadu rastie. Ako zabezpečiť a minimalizovať odpad?”

Publikované v kategórii Enviro

Koronavírus ovplyvňuje aj pohreby. Ako sa rozlúčiť, keď sa nemôžete stretnúť?

V krajinách silno zasiahnutých epidémiou nestíhajú pochovávať. Na Slovensku zatiaľ týždenne zomrie okolo tisíc ľudí na rôzne iné choroby či starobu. Koronavírus však ovplyvňuje pohreby aj tu, zatiaľ cez bezpečnostné opatrenia, ktoré znemožňujú väčšej skupine ľudí stretnúť sa. Zisťovali sme, ako sa so zosnulým rozlúčiť, aj keď nemôžu všetci prísť na pohreb.

Continue reading “Koronavírus ovplyvňuje aj pohreby. Ako sa rozlúčiť, keď sa nemôžete stretnúť?”

O východe z východu – východ v čase nikoho

V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.

Continue reading “O východe z východu – východ v čase nikoho”

Publikované v kategórii Názory

Epidémie sme tu už mali. Možno sa konečne naučíme umývať si ruky a chrániť seba aj iných

Zhovárali sme sa na diaľku, cez video hovor. Tak, aby to bolo bezpečné pre oboch. Dikciou Ivana Táslera na mňa hovoril pozitívny nadšený chlapík, ktorý sa naučil aj ťažké vedecké témy hovoriť zrozumiteľným jazykom. Počúvala som so zatajeným dychom. A celý čas vo mne vnútri svietilo svetlo a radosť – na šikovných ľudí, ktorých tu máme, ktorí sa vracajú domov zo sveta a ktorí menia svet. Lebo inak to nevedia.

Continue reading “Epidémie sme tu už mali. Možno sa konečne naučíme umývať si ruky a chrániť seba aj iných”

Koronavírus zastihol učiteľov aj rodičov nepripravených. S domácou výučbou sa mnohí trápia

Na zavreté školy nebol nikto pripravený. Zmätení sú všetci – učitelia, ktorí nevedia, ako a či vôbec učiť online, rodičia, ktorí cítia na pleciach o povinnosť naviac a napokon aj žiaci, ktorí si zavreté školy neraz zamieňajú s prázdninami. Spýtali sme sa viacerých učiteľov a odborníkov, ako zvládnuť situáciu bez stresu. Continue reading “Koronavírus zastihol učiteľov aj rodičov nepripravených. S domácou výučbou sa mnohí trápia”

Študentka Sokratovho inštitútu tvorí dizajn s ľuďmi s postihnutím. Pripomínajú tak, že sú súčasťou spoločnosti

Ľudia s postihnutím sú na Slovensku často pre spoločnosť neviditeľní a nemajú dostatok príležitostí na realizáciu. Študentka Sokratovho inštitútu Tereza Sejková sa to rozhodla zmeniť a založila grafické štúdio BRUT.TO, v ktorom sú zapojení klienti domova sociálnych služieb Domko. Vytvorili už suveníry pre Košice, návrh obalu na kávu či banánové čipsy. Výhodou je, že nemajú bloky a ich tvorba tak býva odvážnejšia ako pri zdravých ľuďoch. Continue reading “Študentka Sokratovho inštitútu tvorí dizajn s ľuďmi s postihnutím. Pripomínajú tak, že sú súčasťou spoločnosti”

Ako sa rodia obecné noviny, alebo čo sa učím od Smolníčanov

Vietor odnáša do strán hustý dym z komína. Zahaľuje domy pri Obecnom úrade ako filmové kulisy, pokračuje ponad poslednú vyťaženú tonu rudy v banskom vozíku na námestí. Doznieva vo mne práve dokončený rozhovor u manželov Petrušovcov a pokojná chvíľa, keď sme len tak sedeli v kuchyni a pili tureckú kávu. Je skoré popoludnie a o chvíľu sa začína druhé stretnutie redakčnej rady Smolníckych novín.

Continue reading “Ako sa rodia obecné noviny, alebo čo sa učím od Smolníčanov”

Nikoleta Kováč: Nie som typ, ktorému by sa snívalo o klobáskach

Ľudia už nepotrebujú ďalší recept na hummus, tvrdí Nikoleta Kováč alias Surová dcérka. V kuchárskej knihe SLOVEGÁN sa preto zamerala na vegánske prevedenia tradičnej slovenskej kuchyne. Ako sa jej podarilo nahradiť bryndzu a môžu vegáni žiť plnohodnotný zdravý život? Prečítajte si v rozhovore.

Continue reading “Nikoleta Kováč: Nie som typ, ktorému by sa snívalo o klobáskach”

Publikované v kategórii Enviro

Aj fazuľky a nádoba od krému môžu deťom uľahčiť štart do života

V sociálnych ubytovniach či krízových centrách spravidla rodiny v zložitej situácii riešia základné životné potreby. Mať strechu nad hlavou a dokázať uživiť deti. Venovať sa montessori aktivitám je niečo, na čo v tej chvíli, prirodzene, nie je čas myslieť.

Študentka Sokratovho inštitútu Danka Laciková sa rozhodla priniesť montessori aj týmto deťom a dať im tak šancu stáť na rovnakej štartovacej čiare s deťmi, ktoré prichádzajú z podnetného prostredia. Montessori aktivity v rámci projektu Sokratovho inštitútu prináša do ubytovne Fortuna a krízového centra Repuls.

Continue reading “Aj fazuľky a nádoba od krému môžu deťom uľahčiť štart do života”

O východe z východu – dva dni do volieb a utrpenie východoslovenských katolíkov

Dilema srdca a rozumu je pre východoslovenských katolíkov veľmi bolestivá, no zdá sa, že veľmi pomaly si čoraz väčšia časť z nich uvedomuje, že kvalitnejší život im nezabezpečí tá strana, ktorá s nimi len zdieľa ich hodnoty, ale najmä taká strana, ktorá v prvom rade dokáže efektívne riadiť štát.

Continue reading “O východe z východu – dva dni do volieb a utrpenie východoslovenských katolíkov”

Publikované v kategórii Názory

Psychologička: Ak politikovi ide skutočne o službu ľuďom, nemal by polarizovať spoločnosť

Na čo sa pozerať pri výbere poslancov vo voľbách? Ako ľudí mení moc a čo môžu urobiť preto, aby to ustáli? Opýtali sme sa psychologičky zameriavajúcej sa na otázku moci SYLVIE ONDRISOVEJ. Continue reading “Psychologička: Ak politikovi ide skutočne o službu ľuďom, nemal by polarizovať spoločnosť”

Kabelka z vyhodenej pštrosej kože a gombíky zo skládok. Obnoviteľný šatník sa dá aj požičať, nielen kúpiť

Samostatná miestnosť plná topánok a v nej ženy kričiace od vzrušenia. To sú klasické zábery z reklám, ktoré by už dnes zrejme neboli až tak trendy. S nástupom nástojčivej otázky, čo ľudstvo urobí pre zastavenie klimatickej zmeny, prichádzajú odpovede, že dôležité je začať od seba. Čím menej toho (s)potrebujeme, tým menej zaťažíme Zem. A väčšina ľudí skutočne nepotrebuje na každý deň iné topánky.

Continue reading “Kabelka z vyhodenej pštrosej kože a gombíky zo skládok. Obnoviteľný šatník sa dá aj požičať, nielen kúpiť”

Publikované v kategórii Enviro

Pracuje s bývalými radikálmi: Je pre nich ťažké zmeniť život, nechcú ich ani obslúžiť v podniku

Odborníčka na radikalizáciu Natália Pindrochová z Mládeže ulice hovorí, prečo je dôležité diskutovať s predstaviteľmi antisystémových strán. Informácie zbierajú na konšpiračných weboch, kde im nikto neoponuje. Ak s nimi prestaneme hovoriť, aj človek, ktorý nie je presvedčený radikál, ľahko spadne do extrémistických skupín.

Continue reading “Pracuje s bývalými radikálmi: Je pre nich ťažké zmeniť život, nechcú ich ani obslúžiť v podniku”

Ľudia sa vyzbierali na prieskumy v moratóriu: Je to silné vyjadrenie občianskeho postoja

V reakcii na 50-dňové predvolebné moratórium sa takmer 10-tisíc ľudí sa zložilo na súkromný prieskum volebných preferencií. Tesne pred voľbami tak dostanú informácie, ktoré im pomôžu sa rozhodnúť, ale nemôžu ich posunúť na verejnosť. ZUZANA SUCHOVÁ, ktorá skladanie sa na prieskumy viedla, hovorí, že je to silné vyjadrenie občianskeho postoja.

Continue reading “Ľudia sa vyzbierali na prieskumy v moratóriu: Je to silné vyjadrenie občianskeho postoja”

V obci zaviedol monitorovanie odpadu: Kto viac vytriedi, menej platí

Zostalo vám po sviatkoch veľa odpadu? Ľudia v obci Košeca ho pravdepodobne poctivo vytriedili a pred dom postavili zbernú nádobu iba vtedy, ak bola skutočne úplne plná. Od nového roku totiž závisí výška ich poplatkov za smeti práve od miery triedenia odpadu, ktorý obec monitoruje. Rozdiel v poplatku môže byť aj štrnásť eur.

Je to ľahká matematika – čím viac odpadu ľudia vytriedia, tým menej majú zmesového odpadu a naplnia aj menej zberných nádob. Čím menej nádob zas smetiari odvezú, tým menej obec zaplatí za službu. Tento systém funguje v obci od apríla a už teraz pomohol znížiť množstvo odpadu o devätnásť percent. Asertívny úradník Marek Kurinec nad ním od začiatku držal pevnú ruku a bez jeho  nasadenia vôbec nemusel fungovať. Za poctivú prácu získal ocenenie Úradnícky čin roka, ktorý vyhlasuje SGI – Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.

Continue reading “V obci zaviedol monitorovanie odpadu: Kto viac vytriedi, menej platí”

Publikované v kategórii Enviro

Učí sebaobranu: Ak sa niekto zdôverí o znásilnení, dôležité je vypočuť, nedávať hneď rady

Bianka Urbanovská na konferencii TEDxWomen v Bratislave hovorila o tom, ako ženy čelia nevhodným poznámkam či ako hľadajú pomoc, keď sa cítia v ohrození. Na kurzoch učí ženy techniky sebaobrany. Continue reading “Učí sebaobranu: Ak sa niekto zdôverí o znásilnení, dôležité je vypočuť, nedávať hneď rady”

Bezdrôtová budúcnosť elektroniky môže spôsobiť problémy s recykláciou

Elektronika sa stále častejšie vyrába v bezdrôtovom prevedení, takže namiesto zapojenia do siete funguje na batériu. V mnohých zariadeniach je však výmena batérie takmer nemožná alebo finančne náročná, čo spôsobuje nárast množstva elektroniky, ktorá skončí v odpade. Continue reading “Bezdrôtová budúcnosť elektroniky môže spôsobiť problémy s recykláciou”

Publikované v kategórii Enviro

Husitská farárka: Nie je v poriadku, ak zodpovednosť za svoje šťastie preklápame na partnera

Človek si však musí pohodu Vianoc vnútorne nastaviť. Ak niekto hovorí „Veď to robím pre rodinu, pre blízkych“, popiera Bibliu, lebo tam je napísané „Miluj blížneho svojho ako seba samého“. Ak sa naháňam v strese, už na seba nemyslím. Rozprávali sme sa s husitskou farárkou Sandrou Silnou, spíkerkou tohtoročného TEDxBratislavaWomen. Continue reading “Husitská farárka: Nie je v poriadku, ak zodpovednosť za svoje šťastie preklápame na partnera”

Utiekla z Iránu a založila eko-škôlku: Deti dokážu zmeniť aj svojich rodičov

Venus Jahanpour pochádza z Iránu. Na Slovensko sa dostala po úteku z krajiny kvôli bahájskemu vierovyznaniu. Keď sa jej narodili deti, založila tu vlastnú škôlku a viedla ju k ohľaduplnosti ku životnému prostrediu. Dnes má škôlka takmer 20 rokov a jej žiaci a žiačky chodia o eko témach vzdelávať aj firmy svojich rodičov. Continue reading “Utiekla z Iránu a založila eko-škôlku: Deti dokážu zmeniť aj svojich rodičov”

Od polície k hrncom, z biznisu medzi detičky

Ako učiť novými metódami? A dajú sa na klasickej škole zaviesť Montessori prvky? Absolventi Komenského inštitútu, ktorý realizuje mimovládna organizácia Živica, to boli zisťovať na Základnej škole Na Beránku v Prahe. Kým absolventi Komenského inštitútu sú všetci z radov učiteľov, Na Beránku učia aj ľudia, ktorí predtým roky pôsobili úplne mimo pedagogickej oblasti.

Continue reading “Od polície k hrncom, z biznisu medzi detičky”

Miesto učebnice dejepisu sa ísť pozrieť na miesto činu. Cestujúci školáci sa učia priamo z praxe

Rodiny žijúce a vzdelávajúce svoje deti na cestách tvoria globálnu komunitu. Samých seba označujú ako ”worldschooleri” a vzájomné komunitné vzťahy nadväzujú napríklad aj na worldschoolingovom summite, ktorý býva dvakrát do roka v rôznych mestách sveta. Boli sme sa na ňom pozrieť.

Continue reading “Miesto učebnice dejepisu sa ísť pozrieť na miesto činu. Cestujúci školáci sa učia priamo z praxe”

Ultrabežec: Na trati preberieme vieru v Boha, aj či nie je labuti zima na nohy

Bežať desiatky či stovky kilometrov nie je iba o fyzickej kondícii. Dôležitú úlohu zohráva nastavenie mysle. Ako fungujú bežci na dlhých tratiach, či si aj pospia alebo sa vládzu s niekým počas behu rozprávať, prezradil ultra-bežec Jiří Horníček. Continue reading “Ultrabežec: Na trati preberieme vieru v Boha, aj či nie je labuti zima na nohy”

Základná škola, kde namiesto učebnice, dostanú do ruky pílku

Sedíme v kruhu uprostred triedy pred tabuľou. Na poduškách sa ošívajú malí druháci a majú plno rečí. Na tejto škole nezvoní. A tak čakáme, čo bude signál, že vyučovanie začína a majú byť už ticho. S dvadsiatimi deťmi sedia v kruhu aj dve učiteľky. Keď deti neutíchajú, jedna z nich pošepká: „Čakáme na ticho.“ Funguje to. Continue reading “Základná škola, kde namiesto učebnice, dostanú do ruky pílku”

So žiakmi sadí stromy: Zisťujú, že jablká nie sú len jedlo, ale aj súčasť našej kultúry

Začali sme sa rozprávať o tom, prečo si škola chcela vysadiť sad starých odrôd a ako to vnímajú žiaci. Dostali sme sa až k tomu, prečo je náš súčasný spôsob života neudržateľný a ako môžeme viesť aj vďaka starostlivosti o školskú záhradu deti k tomu, aby sa správali k zemi s úctou. Continue reading “So žiakmi sadí stromy: Zisťujú, že jablká nie sú len jedlo, ale aj súčasť našej kultúry”

Publikované v kategórii Enviro

Na lazoch učí komunitná malotriedka deti samostatnosti a zodpovednosti

My po deťoch chceme, aby boli 45 minút výborným matematikom, 45 minút výborným chirurgom a 45 minút výborným maliarom, čo v realite takto nefunguje, hovorí učiteľka Martina Štesková. Už 7. rok vedie zmiešanú triedu prvého stupňa v komunitnej malotriednej škole na zaježovských lazoch a deti učí slobode, zodpovednosti a samostatnosti. Continue reading “Na lazoch učí komunitná malotriedka deti samostatnosti a zodpovednosti”

Skúmal Rómov: Prváčik mal z obrázku popísať kúpeľňu, nevedel ani, aké je to mať teplú vodu

Arne Mann vyštudoval národopis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1983 nastúpil ako samostatný vedecký pracovník do Ústavu etnológie SAV. Venuje sa najmä etnokultúrnemu vývoju Rómov, ich náboženstvu a viere, rodine a spoločenským vzťahom, rodinným obradom a obyčajom, bývaniu či demografickému vývoju.

Prednáša na Katedre etnológie a muzeológie. V roku 2018 vydal knihu Rómski kováči na Slovensku, ktorá je doteraz nepublikovaným pohľadom na kováčstvo Rómov na Slovensku. OZ eduRoma udelilo Arne Mannovi ocenenie Lúč z tmy určené pre osobnosti, ktoré dlhodobo presadzujú zlepšenie postavenia rómskej menšiny.

Continue reading “Skúmal Rómov: Prváčik mal z obrázku popísať kúpeľňu, nevedel ani, aké je to mať teplú vodu”

O východe z východu – slovná prestrelka dvoch východniarov, ktorá ohla časopriestor

Ako budú muži spolu hovoriť o svojich rozdielnych hodnotách, migrantoch, či klíme, ak im ani tridsať rokov slobody, dvadsať rokov internetu a desať rokov Schengenu nestačilo na to, aby sa naučili vyriešiť banálny spor? Continue reading “O východe z východu – slovná prestrelka dvoch východniarov, ktorá ohla časopriestor”

Publikované v kategórii Názory

Ochranári: Požiadavka na ochranu životného prostredia z novembra 89 nebola splnená (+ anketa)

V starostlivosti o životné prostredie požadujeme urýchlenú zmenu k lepšiemu, hovoria ochranári životného prostredia združení v Slovenskom ochranárskom sneme vo vyhlásení k 17. novembru 2019. V čom sme sa posunuli vpred a v čom sme naopak horší? Continue reading “Ochranári: Požiadavka na ochranu životného prostredia z novembra 89 nebola splnená (+ anketa)”

Publikované v kategórii Enviro

Na matematike si odbehnúť kilometer. Aj takto môže vyzerať vyučovanie vonku

Spoznávať rastliny hmatom a čuchom, vzdialenosti sa učiť meraním stromov a na matematike behať štafetu. Takto môže vyzerať vyučovanie, keď žiaci opustia jednotvárnosť školskej triedy a učia sa vonku. V Dolnom Kubíne tomu prispôsobili celý školský pozemok. Prečítajte si viac. Continue reading “Na matematike si odbehnúť kilometer. Aj takto môže vyzerať vyučovanie vonku”

O východe z východu – magický triptych na Spiši

Za rohom máme dedičstvo, ktoré je zázrakom, ktorý možno obdivovať každý deň. Je až neuveriteľné, že na všetkých krásnych miestach sme boli skoro alebo úplne sami (vrátane pôrodnice). Som presvedčený, že v ktorejkoľvek inej krajine V4 by sme na tieto skvosty čakali v dlhých radoch.

Continue reading “O východe z východu – magický triptych na Spiši”

Publikované v kategórii Názory

Neurovedec: Ak si po učení zdriemnete, zdvojnásobíte šancu uloženia informácií

Bežný školák stratí za jeden pracovný týždeň desať hodín potrebného spánku. Cez víkend tento deficit nedobehne. Podľa neurovedca Jareda Saletina z Brown University za to môžu najmä akademické tlaky – veľa učenia, úloh a krúžky. Malo by vyučovanie pre tínedžerov začínať neskôr? Aj na spánok by sme sa mali vždy pripraviť – ako?  V rozhovore dáva Jared Saletin odpovede aj na tieto otázky.

Continue reading “Neurovedec: Ak si po učení zdriemnete, zdvojnásobíte šancu uloženia informácií”

Pašovali Solženicyna, sledovala ich ŠtB, jej muža väznili: Mladí ľudia sa konečne ozývajú

Marta Ličková (93) je prekladateľka, preložila asi dvesto kníh. S manželom Pavlom prepašovali do Československa rukopis literárneho diela Alexandra Solženicyna v čase, keď už bol v Rusku zakázaný. Pavol Ličko bol prvý novinár, ktorého väznili a súdili vo vykonštruovanom procese. Marta Ličková prišla o všetky zmluvy na prekladanie, no musela uživiť rodinu. Vo svojom príbehu rozpráva, ako boli s mužom najprv presvedčení komunisti, aj o tom, ako sa im neskôr otvorili oči. Boli neustále odpočúvaní a sledovaní.

V roku 2018 dostala Marta Ličková od prezidenta Andreja Kisku štátne vyznamenanie za rozvoj demokracie v Slovenskej republike a rozvoj prekladateľského umenia.

Živica pripravila knihu s metodickou príručkou o Slovensku po roku 1945 – Všetko malo byť inak. Študenti totiž vedia viac o starovekom Ríme ako o moderných slovenských dejinách. Na konkrétnych ľudských príbehoch v knihe najlepšie pochopia, čo sa v skutočnosti dialo a ako to ovplyvňovalo bežný život ľudí.

Jeden z podobných príbehov vám prinášame cez život Marty Ličkovej.

Continue reading “Pašovali Solženicyna, sledovala ich ŠtB, jej muža väznili: Mladí ľudia sa konečne ozývajú”

 Učiteľka, ktorá s deťmi stavia roboty: „My chceme robiť všetko univerzálne a deti majú tak nádherné nápady“

Príbeh učiteľky Angeliky Hanesz, ktorá učí informatiku a fyziku na Základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Buzici a po triede behajú roboty. Continue reading ” Učiteľka, ktorá s deťmi stavia roboty: „My chceme robiť všetko univerzálne a deti majú tak nádherné nápady“”

Tomáša už nebavilo pozerať na znečistený Dunaj a lužné lesy. Z vyplavených PET fliaš si postavil kajak a vybral sa na protestnú plavbu

Väčšina znečistenia oceánov plastovým odpadom pochádza z rozvojových krajín, predovšetkým z Ázie. Ani na Slovensku v tom však nie sme nevinne a do riek sa aj od nás denne dostávajú desiatky kilogramov plastu. Continue reading “Tomáša už nebavilo pozerať na znečistený Dunaj a lužné lesy. Z vyplavených PET fliaš si postavil kajak a vybral sa na protestnú plavbu”

Publikované v kategórii Enviro

Kohutková z Greenpeace: Zmena bez tlaku ľudí nenastane

Je pre ochranu životného prostredia dôležitejšie rozhodnutie vlády, ktoré má veľký dopad, alebo ohľaduplný život jednotlivca? Odchádzajúca riaditeľka Greenpeace IVANA KOHUTKOVÁ hovorí, že jedno bez druhého často nefunguje a veľké zmeny vláda bez tlaku ľudí, ktorým na téme záleží, neurobí. Opýtali sme sa jej, čo všetko robí ona sama pre ochranu životného prostredia a ako vníma smerovanie Slovenska v tejto oblasti. Continue reading “Kohutková z Greenpeace: Zmena bez tlaku ľudí nenastane”

Publikované v kategórii Enviro

Heinz Grill: V joge nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, trvácne

Nevedel sa stotožniť s indickým duchom jogy, tak začal formovať vlastný smer. Hovorí, že mnohí dnešní ľudia si nevedia nájsť v živote svoje miesto, a tak unikajú do spirituálnych komunít, ktoré reálne nemajú s duchovnom nič do činenia. Heinz Grill ľudí učí, že jogové cvičenia im samé od seba neprinesú zmysel, ale musia ho v nich objaviť oni sami. A to sa nedá zvládnuť na víkendovom kurze. Opýtali sme sa ho, ako vníma jogu, súčasnú spoločnosť a krízu, v ktorej sa nachádzame. Continue reading “Heinz Grill: V joge nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, trvácne”

Z fyzika z Indie sa stal expert na rómsku problematiku v Česku. Rómovia potrebujú sebadôveru, hovorí

Kumar Vishwanathan je vyštudovaný fyzik, ktorý sa pred revolúciou usadil v Českej republike. Povodne, ktoré výrazne zasiahli rómsku komunitu v Ostrave sa výrazne dotkli aj jeho a pokúsil sa pomôcť vyriešiť ich následky. Navrhol postaviť sociálne domy pre miestnych Rómov aj majoritnú spoločnosť. Vyzbieral na stavbu peniaze a dodnes tam ľudia žijú v harmónii. Opýtali sme sa ho, čo môžeme urobiť na vyliečenie našich vzťahov.

Celý rozhovor vyšiel v knihe Medzi nami

Narodili ste sa v Indii. Prečo vaše kroky viedli v mladosti do Ruska a potom do Československa?

Môj odchod z domova bol spôsobený celým komplexom rôznych dôvodov. Jedným z nich bola moja rebélia voči kastovnému systému, ktorý bol v Indii silne prítomný. Hoci som kastovný systém v rodine ako dieťa nikdy nevnímal. Vyrastal som vo veľmi otvorenej rodine a mal som za kamarátov kresťanské a moslimské deti, ako aj hinduistické deti rôznych kást z rôznych oblastí Indie. V detstve to žiadny problém nebol. Ale hneď ako človek prekročí istý vek, už to problémom je.

Začal som si to uvedomovať, až keď som končil strednú školu a mal som 16 – 17 rokov. Nemohol som sa zmieriť s tým, že som nemohol komunikovať s dievčaťom, ktoré som mal rád. V stretávaní nám bránili moji rodičia aj jej rodičia a ona sama sa nedokázala vzoprieť ich vôli. Druhým dôvodom bolo aj to, že ma príliš nelákala honba za kariérou. V našej spoločenskej vrstve sa očakávalo, že sa z nás stanú inžinieri a doktori. Budeme veľa zarábať a budeme mať možnosť ísť do USA. Nič iné sa necenilo a ja som sa cítil byť veľmi obmedzovaný. Sám som chcel byť vedcom – fyzikom, čo sa okoliu zdalo byť menejcenné.

Kumar Vishwanathan
Kumar Vishwanathan. Foto: Daniela Kantorová

V roku 1987 ste prišli do Československa za priateľkou. Ako ste boli v tom čase v Čechách prijatý?

Mal som vždy šťastie, že okolo mňa boli veľmi zaujímaví študenti a veľmi humanitne nastavení ľudia. Rodina mojej priateľky sa bála o dcéru, lebo v tom čase a v takom malom mestečku bolo veľmi nezvyčajné, že Češka chodí s nejakým cudzincom a ešte k tomu tak výrazne ináč vyzerajúcim cudzincom.

Mali ste však aj strety s extrémistami…

To bolo až po Nežnej revolúcii. Pred rokom 1989 boli ľudia ku mne veľmi priateľskí. Ale aj tak som cítil, že krajina bola ako akvárium. Štát a komunistický režim boli v tom čase šialení, dokonca horší ako v Rusku. V Česku bol štát omnipotentný. Keď sme si vyšli v Mikulove na zrúcaniny hradu, zrazu sa objavila verejná bezpečnosť na autách so sirénami. Zastavili ma a zničili všetky fotky, ktoré som urobil. Raz ma kontrolovali, hneď niekoľkokrát za deň, čo bolo veľmi únavné. Keď sa už schyľovalo k Nežnej revolúcii a v Prahe vypukli prvé protesty, odmietli mi predať lístky na vlak do Prahy.

Nálady voči cudzincom sa teda zmenili až v 90. rokoch? 

Áno, keď som pôsobil ako učiteľ fyziky v Olomouci, napadla ma skupina skinheadov. Sedem mužov ma mlátilo pred železničnou stanicou a nikto mi nepomohol. Okoloidúci sa iba prizerali ako ma mlátia. Bolo to pre mňa ťažké a psychicky ma to veľmi zložilo. Po návrate z nemocnice mi pomohla rodina aj žiaci. Keby som sa cítil byť sám, nezvládol by som to.

Dlhodobo pracujete na spájaní rómskej komunity s majoritnou spoločnosťou v Čechách. Snažíte sa medzi nimi rozvinúť dialóg. Ako sa vám to darí realizovať?

Ja so svojou povahou patrím všade a zároveň nikde. Keď som v Indii, považujú ma za divného, keď som v Európe, tiež som považovaný za divného. Ale zároveň sem patrím. Som spätý s Európou a veciam, ktoré sa tu dejú rozumiem a cítim ich. Problém medzi majoritou a rómskou komunitou je iba jedným bodom v mozaike vzťahov. Keď som v teréne, Rómovia ma berú za čudáka, lebo nie som Róm a bieli ma majú za divného, lebo nie som Čech. Na druhej strane ma však obe strany prijímajú a rešpektujú ma.

Ako ste sa k tomuto rešpektu dopracovali? 

Musel som si rešpekt získať. Nie je to tak, že by som sa narodil s nejakým znakom mierotvorcu. Nie, to si musí človek jemným spôsobom vybudovať. Je to každodenné konzistentné úsilie. Keď ľudia vidia vaše výsledky, začnú vás rešpektovať.

Poďme ale na začiatok. Ste vyštudovaný fyzik, pôsobili ste ako učiteľ a stal sa z vás znalec rómskej problematiky. Ako sa to udialo?

Do Ostravy som prišiel hneď po povodniach v roku 1997. Panovalo tam veľké napätie, lebo miestni obyvatelia nechceli prijať dočasne prisťahovaných Rómov, ktorí kvôli povodniam prišli o bývanie. Títo Rómovia samotní tam tiež nechceli byť, lebo im boli ponúknuté azbestom pokryté stavebné unimobunky a oni nechceli bývať celé rodiny v malinkých bunkách – malé deti, starí ľudia, chorí. Bolo ich spolu 120 na malom priestore so spoločnými záchodmi. Bol tam ruch, úradníčka rozdávala nájomné zmluvy, všade stála polícia.

Keď som v Indii, považujú ma za divného, keď som v Európe, tiež som považovaný za divného. Ale zároveň sem patrím.

Aká bola reakcia väčšinovej spoločnosti na povodne?

Na začiatku bola solidarita. Všetci pomáhali a bolo to veľmi pekné. Ale naraz sa solidarita rozpadla, keď išlo o Rómov. V Přerove začali hovoriť, nech Rómovia pijú vodu z Bečvy. Pritom Bečva bola všade, bola to rozvodnená rieka s hnedou vodou. Odklonili humanitárnu pomoc, aby nedodávali nákladné autá potravu do ulíc, kde žili Rómovia. A médiá tiež prispeli k vyostreniu konfliktu tým, že začali v spojitosti s Rómami používať slová ako hyenizmus.

Pamätám si na jeden článok v novinách, kde je na fotografii zobrazená silueta ženy po pás vo vode a v pozadí je obchod. Komentár pod fotografiou znel nejako takto: „Hyenizmus, žena s ukradnutou klobásou.“ Zaujímalo by ma, ako by sa zachoval novinár, keby sám bol v situácii, kedy sa musí brodiť vo vode, aby našiel jedlo pre svoje deti, lebo už štyri dni neprišla žiadna pomoc. Vysoká voda ostala dlho, nemáš štyri dni vodu ani jedlo, doma veľa detí a vieš, že pomoc k tebe nepríde, príde iba ku gadžom. Ako by ste v tejto situácii reagovali vy?

Neskôr ste založili Vesničku soužití, v ktorej spoločne bývali a rozhodovali rómske aj biele rodiny. Aký je jej príbeh?

Príbeh je taký, že v provizórnom bývaní, kde žilo 28 rodín, sa tvorila komunita. Starostka pôvodne hovorila, že do dvoch mesiacov budú mať ľudia byty, ale nedostali ich. V decembri, teda po pol roku od povodne, ľudia strácali nádej, lebo videli, že všetci gadžovia už dostali byty a Rómovia nie. Každý deň sme mali komunitné stretnutia a Rómovia prišli s nápadom, že oni sami si postavia domy. To bol impulz, ja som ich bral vážne a skutočne nebolo iné východisko.

Na začiatku, hneď po povodniach, som im dal slovo, že budem s nimi, pokiaľ tam budú oni. Tiež som nechcel žiť v takýchto podmienkach na večné veky. A tak som sa obrátil na hlavného architekta Ostravy a jemu sa ten nápad zapáčil. Vytvoril projekt na 56 domov. Predstava bola, aby slúžil nielen Rómom, ale aj chudobným ľuďom z majority. Zrealizovať tento projekt bolo veľmi náročné. Jednak sme museli na výstavbu získať 70 miliónov korún a taktiež sme museli získať podporu mesta, verejnosti a zapojených subjektov.

Celý rozhovor nájdete v knihe rozhovorov Medzi nami – o postojoch, ktoré ubližujú a myšlienkach, ktoré rozdeľujú z dielne CEEV Živica. Objednať si ju môžete zadarmo online na webe: https://www.zivica.sk/sk/rozhovory/medzi-nami

kniha-medzi-nami

Predpokladám, že verejnosť takýto projekt v ich blízkosti príliš nenadchol…

Zo začiatku bol pán primátor veľmi skeptický. Bol si vedomý, že ľudia niečo takéto vo svojom okolí mať nechcú. V tom čase jedna televízia urobila reportáž o tom, že Kumar stavia cigánsku dedinu. A naraz začali byť rómski podnikatelia a majorita proti mne. Šírili sa fámy, že chcem okolo dedinky postaviť ostnatý plot, že chcem, aby Rómovia žili ako v Indii, ako v dobe kamennej.

Majorita bola proti už od začiatku, keď sa zabezpečovalo provizórne ubytovanie po povodniach. Báli sa krádeží, výtržností. Na začiatku bola proti dokonca aj miestna rómska komunita, lebo sa báli, že noví obyvatelia tu všetko zničia a pokazia ich dobré vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom. Nakoniec sa mi podarilo získať primátora na svoju stranu a na tento projekt dali prvé peniaze.

Ako to celé dopadlo?

Po dvoch rokoch úsilia sme dedinku postavili. Všetci ľudia sa na výstavbe podieľali – muži aj ženy. Niekedy sa stalo, že sme nemali peniaze, lebo neprišli včas a firmy nám dali výpoveď. Vtedy sa ľudia striedali a strážili stavbu. Bola tam meď a všelijaký stavebný materiál, ale nič sa nestratilo. Hneď ako sa dedinka vystavala, založili sme správnu radu. Dva hlasy v nej mala arcidiecéza, ktorá si projekt zobrala pod patronát, dva hlasy mala naša nezisková organizácia Vzájomné soužití a tri hlasy mali obyvatelia dedinky.

Obyvateľmi boli spolovice Rómovia a spolovice gadžovia. Všetci si spoločne zvolili predsedkyňu správnej rady, ktorá bola Nerómka, a dvoch rómskych zástupcov. Ich úlohou bolo spravovať dedinu. Avšak narazili sme na problém, lebo diecézna charita sa chcela starať o ľudí. V týchto fundamentálnych predstavách sme sa nedokázali zhodnúť. Pretože bez participácie a emancipácie sa nedá  urobiť nič. My nemôžeme na niekom „páchať dobro“. To sú normálni ľudia, iba nemajú rozvité krídla, lebo nikdy v živote nemali šance.

Ako vyzerá dedinka spolužitia dnes?

Je v nej síce menej domov, ako sme plánovali, ale funguje to. Žijú v nej Rómovia spolu s majoritou a vzťahy sú tam dobré. Máme tam desať rómskych, desať bielych a desať zmiešaných rodín. V podstate všetci obyvatelia majú prácu. Je to dôkaz toho, že slušné a stabilné bývanie je dôležitým odrazovým mostíkom.

V čom tkvie nedorozumenie medzi väčšinovou spoločnosťou a rómskym spoločenstvom? 

Máme atomizovanú spoločnosť. Je paralyzovaná, nekomunikuje, panuje v nej zúfalstvo, nervozita a nevieme, ako z toho von. A tam, kde je atomizácia, treba znova vytvárať komunitu. Getá vznikajú tam, kde nikto nikomu neverí. Tam, kde vládne iba skepsa, nedôvera a podozrievanie. Bieli neveria tmavým, že chcú skutočne pracovať. Tmaví neveria bielym, že ich nepovažujú za menejcenných. A všetci spoločne  neveria štátu a samospráve, že im chcú tento problém pomôcť vyriešiť.

Čo by pomohlo vylepšiť vzťahy medzi majoritou a rómskou komunitou? Aký je liek na vyliečenie náročných vzťahov?

Ja jednoduchú odpoveď na takú veľkú otázku nemám, ale vidím, že ekonomika rastie a v Česku má veľa Rómov prácu. Majorita vidí, že Rómovia majú prácu a to je veľmi dobré. Aj pre Rómov samotných je veľmi dôležité, že ich podnikatelia do práce berú, aj keď ešte pred dvomi rokmi sa Rómovia stretávali s tým, že „my Cigánov neberieme“. Niečo sa v spoločnosti zmenilo, je veľa voľných pracovných miest a ekonomika potrebuje nové pracovné sily. Podnikateľom sa už neoplatí byť rasistami a začali brať do práce aj Rómov.

Často som sa stretol s Rómkami, ktoré mi hovorili: „Pán Kumar, toľkokrát sme hľadali prácu a všade nás odmietajú. Čo robíme zle? Už som sa začala lepšie líčiť, lepšie obliekať, ale aj tak ma vyhodia.“ To sú demoralizujúce, traumatické skúsenosti s hľadaním práce, lebo majorita ich nechcela. Ale teraz už ekonomika konečne uvoľnila Rómom priestor. Rómovia začínajú byť viac viditeľní. Teraz všetci vidia, že Rómovia pracujú a to je veľmi dôležité.

Ďalším dôležitým stretávacím bodom je škola. Tam tiež často vidno konflikty a snahu o oddeľovanie. 

Pokiaľ máme segregované školy, je to veľký problém. V Čechách sa v poslednej dobe darí otvárať kvalitné školy pre všetkých. Mali sme jednu ministerku školstva, ktorá začala s pojmom inklúzia. To je zlom. Ale nie je to iba o školách samotných. Je treba pracovať aj s rómskymi rodinami, aby mali odvahu dať svoje deti do kvalitnej školy. Často sa boja o svoje deti a radšej ich dajú do tých škôl, kde chodili oni, možno aj do špeciálnych škôl. Ale keď sa rómske dieťa dostane do kvalitných škôl, bude potrebovať obrovskú podporu vo forme pedagogických asistentiek – najlepšie Rómiek.

Nemenej dôležité je pracovať s rómskymi rodičmi a rodičmi z majority, to škola nerobí. Často sa stane, že problém robí majoritný rodič. Vidí rómske deti a začne sťahovať svoje deti do iných škôl. Boja sa, že budú na škole vši, že sa zhorší kvalita výučby a rôzne také predsudky. Tým pádom sa aj škola cíti byť ohrozená, aby nebola označená ako rómska škola. Preto treba pracovať aj s majoritou.

Je treba pracovať aj s rómskymi rodinami, aby mali odvahu dať svoje deti do kvalitnej školy.

Viete popísať nejaký príklad takejto systematickej práce s rodičmi?

Poznám jednu školu, kde pedagogické asistentky berú rómskych rodičov, majoritných rodičov aj ich deti na výlety do ZOO, do divadla a tam voľne nadväzujú vzťahy. Rodičia pozorujú, ako sa ich deti spoločne hrajú a zabávajú. Sú to dospelí ľudia, ktorí žijú vedľa seba, ale nikdy spolu nekomunikovali. Teraz niečo spolu zažijú, majú pozitívny zážitok a nevraživosť v škole sa zmierňuje. Je dôležité budovať takéto spoločné platformy.

Za problémami v škole sú väčšinou rodičia detí. Ak sú 5-ročné deti z oboch spoločenstiev schopné hovoriť rasistické veci, potom to prichádza od rodičov, nie od detí samotných. Kľúčová je práca s rodičmi v bezpečnom prostredí, pri nejakej zmysluplnej činnosti, aby sa mali možnosť navzájom spoznať.

Ako problematické ste tiež spomínali médiá. Aká zmena by pomohla v tejto oblasti?

Je dôležité, aby médiá hovorili aj o pekných veciach. O tom, že v Ostrave je sedem kvalitných škôl a škôlok, ktorých riaditelia majú odvahu prijímať aj rómske deti a neboja sa, že sa majorita bude sťažovať u starostu, že majú v škole veľa cigánskych detí. O tom médiá nič nehovoria. Pritom sa tu deje revolúcia v tejto oblasti. Ak by médiá dokázali takéto príklady zviditeľniť, potom ostatní riaditelia by mohli ísť podobnou cestou.

Niektoré politické skupiny Rómov nálepkujú ako parazitov, ktorí vykorisťujú systém a žijú zo sociálnych dávok.

Iste, ľudí to dráždi a vnímajú to ako nespravodlivosť. Avšak často sa šíria iba domnienky, nie fakty. V majoritnej spoločnosti vládne presvedčenie, že Rómovia sa majú dobre, aj keď nič nerobia. Ale keď sa rozprávate s Rómami zistíte, že mnohí z nich makajú. Nehovoril by som to, keby som sa o tom mnohokrát nepresvedčil. A taktiež je veľa tých, ktorí by pracovať chceli, ale nemajú príležitosť. Tieto skreslené predstavy väčšinovej spoločnosti to je folklór, ktorý sa nekontrolovane šíri.

kumar
Keď vstúpim do vypätého konfliktu, chcem vedieť, čo tých ľudí trápi. Foto: Tomáš Halász

Ako môžeme s týmito predstavami a stereotypmi pracovať?

Musíme sa snažiť udržiavať čistotu myšlienok, neprepadať barbarstvu a hystérii. Typickým názorom je, že problém s Rómami vyriešime tým, že odídu. Ale to nie je riešenie. Dejiny ukázali, že takto to nefunguje. Keď „vyčistíte spoločnosť od Židov“, neodstránite frustráciu ani napätie. Ten diabol je v nás. Nájdu sa iné symboly a iné zámienky frustrácie. Napríklad dôchodcovia alebo telesne postihnutí.

Vy ste v rómskej komunite žili a mnohým ste dokázali, že riešenie problému je možné. Čo táto komunita podľa vás teraz najviac potrebuje?

Sebadôveru. Pokiaľ Rómovia neuveria, že sa môžu odraziť od dna, nebudú sa o nič pokúšať. Rómsky chlap, ktorý ukradne bielemu dievčatku z uší náušnice, je človek, ktorý si sám seba neváži. Kto má aspoň trocha rešpektu k sebe, niečo také neurobí. Naša organizácia sa v nich snaží posilňovať hrdosť a sebadôveru.

Každý piatok sa u nás schádzajú rómske ženy a spoločne spievajú rómske piesne. Cieľom je, aby počuli svoj spoločný hlas, aby sa naučili spievať naplno a s hrdosťou. Robíme tiež stretnutia ľudí z rómskej komunity, kde každý môže vyjadriť námietky a diskutovať o problémoch. Aby cítili pospolitosť, učili sa prekonávať rozdiely a riešiť susedské problémy.

Angažovali ste sa aj v kauze popálenej Natálky, do domu ktorej hodili extrémisti zápalnú fľašu. 

Ten útok sa stal v noci a ráno som bol jedným z prvých, ktorý tam prišiel. Susedia naokolo hovorili, že to bola úplne normálna rodina, ale v médiách ste sa dozvedeli, že im doma vybuchol ukradnutý benzín. Rodina hovorila o troch zápalných fľašiach, o tom ale žiadne noviny na začiatku nehovorili. To znamená, že nenávisť verejnosti pochádza z určitých stereotypov.

Ako dopadol prípad Natálky?

Prípadom sa začala zaoberať krajská polícia, znovu všetko prešli a prípad vyriešili. Ale medzitým sme prípad sledovali, kritizovali sme ich, že nepracujú, vytvorili sme silný občiansky tlak. Nakoniec páchateľov chytili a dali im najvyšší trest v českých dejinách. Keď sa útok na dom stal, Klaus ho odsúdil ako odporný čin. Ale keď páchateľov odsúdili, hovoril o nich ako o chudákoch, ktorí dostali príliš prísny trest. To je ambivalentné.

Boli páchateľmi pravicoví extrémisti?  

Boli to pravicoví extrémisti. V našom Moravskosliezskom kraji bolo jednu dobu veľmi veľa podpaľačských útokov, pri ktorých, chvalabohu, nikto nezomrel. Nikdy ale nikoho nechytili. Máme podozrenie, že je tu veľmi silná extrémistická bunka. I keď odsúdili troch páchateľov v prípade Natálky, ich šéfovia ostali na slobode. Veľmi často sa zhromažďovali na koncertoch, kam prichádzali aj slovenskí extrémisti.

Sotva naša polícia začala dobre fungovať, oni odchádzali do Poľska a Slovenska, kde sa naďalej stretávali. Poľskí a slovenskí policajti v tom čase boli slepí voči problémom extrémizmu. Hovorievali: „U nás fašisti a neonacisti neexistujú.“ Absolútne popierali problém, a práve preto tam extrémisti jazdievali.

Ako je možné bojovať proti predsudkom a stereotypom? V školách sa na boj proti predsudkom zavádza ako prierezová téma napríklad aj multikultúrna výchova. Je toto cesta k tolerantnejšej spoločnosti? 

Kto je to škola? Vždy sú to jednotliví ľudia – konkrétny učiteľ, konkrétny riaditeľ. Tieto témy nie je možné plošne diktovať. Všetko to stojí na jednotlivcoch a tí musia mať odvahu hľadať pravdu a informácie. Potrebujeme osvietených ľudí vo vedúcich pozíciách, ktorí prejavia jasnú snahu o zlepšenie vzťahov v spoločnosti.

Pokiaľ Rómovia neuveria, že sa môžu odraziť od dna, nebudú sa o nič pokúšať.

To sa ale predpokladám týka nielen škôl a médií, ale aj politikov.

Áno, ak majú politici ambivalentné reakcie na prejavy netolerancie, nie je to dobré. V Česku sú veľkí extrémisti zdiskreditovaní. Napríklad, ak sa vrátim k prípadu Natálky, miestna polícia tento prípad dlho nechcela riešiť, lebo oni tam všetci spolu chodia na pivo. Dlho tvrdili: „To by naši vítkovskí chlapci nikdy neurobili.“  Oni ich reálne nemali záujem chytiť. Až keď sa toho chytila krajská polícia, začali sa veci hýbať. Tu sa zase musíme pozrieť na korene problému do minulosti. Viete, komunistická polícia – to bola Verejná bezpečnosť. Ich hlavnou náplňou bola bezpečnosť, nie služba občanom.

To sa ukázalo aj v prípade rómskych žien, ktoré bojovali proti úžere vo vlastnej komunite. Reakcia polície bola: „Nech si Cigáni sami riešia svoje problémy.“ Prípadne problém neexistuje, lebo ho nikto polícii nenahlási. A Rómky hovoria: „My to nemôžeme nahlásiť, lebo polícia nám neverí a ak úžerníkov nahlásime, tak nás zabijú, lebo bývajú v tom istom dome.“ Dlho vládol takýto stav paralýzy. Musela nastať transformácia myslenia policajtov, museli prejsť školeniami, na ktorých sme sa podieľali aj my. Učili sme ich, ako vyzerá služba občanom. Že nie je správne povedať: „Prišla jedna Cigánka,“ ale „prišla pani Horváthová.“

Políciu nielen školíte, ale pomáhate im aj v kritických momentoch napätia a konfliktu. 

Áno, vo Varnsdorfe, v Rumburku a iných českých mestách som niekoľko týždňov pomáhal upokojovať situáciu. Vreli tam nepokoje, hrozilo, že nevraživosť medzi bielymi a Rómami prepukne do násilností. Boli tam ľudia, vrátane miestnych politikov, ktorí sa radikalizovali a žiadali okamžité riešenia. Tie ale obyčajne nikam nevedú. Ideálna cesta väčšinou nie je tá najkratšia.

Ako ste v týchto situáciách riešil napätie?

Nešiel som tam s konkrétnymi návodmi a riešeniami. Ja žiadne univerzálne recepty nemám. Na to je ten problém príliš zložitý. Ale vždy sa mi osvedčilo byť v čo najbližšom kontakte so všetkými, ktorých sa to týka. Keď vstúpim do nejakého vypätého konfliktu, potrebujem sa najprv čo najviac zorientovať vo vzniknutej situácii. Chcem zistiť, čo tých ľudí trápi. A snažím sa s nimi hovoriť čo najkonkrétnejšie, nielen všeobecne o nezamestnanosti, kriminalite, bývaní, ja chcem poznať každý detail.

Vždy chcem hovoriť s rómskymi rodinami aj s ich bielymi susedmi. Rozprávam sa so samosprávou aj s neziskovými organizáciami. Vždy verím, že je v danom meste veľa ochotných a zorientovaných ľudí a že spoločne sa nám podarí zlomiť nedôveru, ktorá medzi skupinami panuje. Je to o nekonečných diskusiách so všetkými, ktorí sú do konfliktu zapojení. Keď prejavíte záujem všetkým, oni vám rešpekt vracajú.

Aj tí nahnevaní ľudia z majority, ktorí chcú zaútočiť na Rómov?

Jeden holohlavý mladý muž okrikoval svojich, aby boli ticho a počúvali ma, keď som stál uprostred nahnevaného davu. Verím, že všetky konflikty sa dajú riešiť, len to musíme chcieť. Násilie nie je riešením. Svetlo a dobro je v každom z nás, len ho treba zapáliť. Treba naštartovať a podporovať vznik nedogmatickej, slobodnej a tvorivej spoločnosti a táto práca začína pri práci s deťmi. To svetielko a dobro v nich v prvom rade nemôžeme udusiť, ale treba ho rozvíjať a podnecovať jeho rozvoj.

Aký je váš odkaz pre všetkých, ktorí v sebe prechovávajú nenávisť a predsudky?

Gándhí raz povedal: „Oko za oko a svet by bol slepý.“ Je treba opustiť koncept Huntingtonovho stretu civilizácií a prejsť ku civilizovanému spolužitiu. Verím, že Európa nepodľahne barbarstvu, nedopustí nejaké šialenstvo, lebo má svoju pamäť. Všetko stojí na jednotlivcoch. Je treba sa nebáť. Každý z nás nosí určitý princíp a netreba sa báť vystrčiť hlavu a ozvať sa. Počas komunizmu boli ľudia vychovávaní k tomu, aby nevyčnievali z davu, aby vás nepodupali. Teraz je tiež doba, kedy existuje silná masová mentalita a musíme mať odvahu. Odvahu hľadať informácie, odvahu overovať  a hovoriť o veciach, o ktorých sa mlčí.

Kumar Vishwanathan

Narodil sa a strávil pokojné detstvo v Kerale, v Indii. Keď mu rodina kvôli nerovnosti spoločenského postavenia zakázala stretávať sa s dievčaťom, ktoré mal rád, zbalil sa a odišiel študovať fyziku do Ruska. Zažil atmosféru revolučných rokov v Nemecku, Československu aj Veľkej Británii a definitívne sa so svojou manželkou usídlil na Morave. Pôsobil ako učiteľ fyziky a neskôr stál pri zrode československo-britskej bilingválnej školy, kde bol zodpovedný za tvorbu učebných osnov. Zhodou náhod sa v roku 1997 dostal k rómskej problematike. Odvtedy pôsobí ako streetworker a komunitný pracovník pre rómsku menšinu. Podieľa sa na budovaní terénnej sociálnej práce v rómskej komunite v Čechách. V roku 1998 spolu so študentmi Ostravskej a Masarykovej univerzity založil občianske združenie Vzájemné soužití, na ktorého čele doteraz stojí. Jeho cieľom je zvyšovať porozumenie medzi rómskou komunitou a väčšinovou spoločnosťou. Bol jedným z hlavných iniciátorov projektu Vesnička soužití. Ako experta na rómsku problematiku ho uznávajú rómske komunity, ako aj ich susedia z väčšinovej spoločnosti, úrady, samospráva aj polícia.

Vzdelanie nie je dôležité len kvôli práci, ale aj pochopeniu základných pojmov, ako napríklad demokracia

Mnoho detí a mladých ľudí z osád nemá doma napríklad elektrinu a v zime, keď sa zotmie skôr, sa nemá kde učiť, popisuje situáciu časti slovenských žiakov EDITA RIGOVÁ z Inštitútu SGI. Ako motivovať deti z osád, aby školu dokončili? A čo by mal štát urobiť preto, aby druhošancové vzdelávanie nebolo vôbec potrebné?

Continue reading “Vzdelanie nie je dôležité len kvôli práci, ale aj pochopeniu základných pojmov, ako napríklad demokracia”

Keď škole konkuruje možnosť zarobiť si. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha druhá šanca na dokončenie základného vzdelania v rómskych osadách

Dôvodov, prečo mladí ľudia z osád nedokončia základnú školu, je viacero. Majú rodinné problémy, priveľa vymeškaných hodín alebo v ich okolí žiadny deviaty ročník nie je. Mimovládne organizácie ETP a Inštitút SGI sa im snažia pomôcť, aby mohli školu dokončiť dodatočne. Boli sme sa pozrieť, ako takéto vzdelávanie prebieha, prečo je potrebné a čo by sa malo zmeniť, aby bolo efektívne. Continue reading “Keď škole konkuruje možnosť zarobiť si. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha druhá šanca na dokončenie základného vzdelania v rómskych osadách”

Mám strach z toho, v akej budúcnosti budú žiť moje deti, hovorí Lucia z iniciatívy Znepokojené matky

Na svete rastie hnutie rodičov, ktorí sa boja o to, kam budú siahať dôsledky zmeny klímy, keď ich deti vyrastú. Spoločne preto organizujú protesty a upozorňujú na to, že konečne treba začať konať. Na Slovensku sa takto spojili Znepokojené matky a premiéra žiadajú, aby vyhlásil stav klimatickej núdze. Prečo by sme mali poslúchať znepokojené matky? Prečítajte si v rozhovore s jednou zo zakladateliek iniciatívy Luciou Szabovou. Continue reading “Mám strach z toho, v akej budúcnosti budú žiť moje deti, hovorí Lucia z iniciatívy Znepokojené matky”

Publikované v kategórii Enviro

Recyklácia elektroodpadu nestíha našej spotrebe. Musíme viac opravovať, hovorí špecialistka na opraviteľnosť

Každý rok nový mobil, robotický vysávač, tenší laptop. Spotreba elektroniky rastie a s ňou rastie aj množstvo elektroodpadu, ktorý každý rok vytvoríme. Z časti sa vyrobia nové spotrebiče, časť sa materiálovo zhodnotí,  väčšina však končí na skládke či v improvizovanej dielni v rozvojovej krajine. Recyklačné kapacity nestíhajú našej spotrebe a sťažuje im to dizajn, ktorý často neumožňuje spotrebič rozobrať na jednotlivé súčiastky. Continue reading “Recyklácia elektroodpadu nestíha našej spotrebe. Musíme viac opravovať, hovorí špecialistka na opraviteľnosť”

Publikované v kategórii Enviro

Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?

Recykláciou papiera sa šetria stromy, voda aj energia. Vedia ho však Slováci triediť správne? Nie je totiž papier ako papier. Čo všetko patrí do modrého koša a čo už nie? Pozreli sme sa na to v analýze triedeného zberu papiera. Continue reading “Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?”

Publikované v kategórii Enviro

Cesta k ekologickejšiemu správaniu musí byť čo najjednoduchšia, hovoria behaviorálni ekonómovia

Informácií máme dosť, no aj tak sa často rozhodujeme zle. Je totiž prirodzené zvoliť si cestu najmenšieho odporu. Behaviorálni ekonómovia zo spoločnosti Mindworx NIKOLA BERNATOVÁ a MATEJ ŠUCHA vysvetľujú, prečo to tak je a ako to zmeniť. Continue reading “Cesta k ekologickejšiemu správaniu musí byť čo najjednoduchšia, hovoria behaviorálni ekonómovia”

Publikované v kategórii Enviro

Najviac smútime nad životom, ktorý sme nežili, hovorí lektorka smútenia Ulrike Reimann

Vedieť správne smútiť je takmer umenie, hovorí lektorka kurzov o smútení Ulrike Reimann. Hovorí, že slzy tu sú na to, aby nás ľudia s nimi videli. Je to moment, kedy sa druhí začnú zaujímať o to, čo sa nám stalo. Ako teda smútiť správne? Je naša spoločnosť vôbec pripravená dať smútku priestor? Continue reading “Najviac smútime nad životom, ktorý sme nežili, hovorí lektorka smútenia Ulrike Reimann”

Informatika má deti učiť skúmať, nielen ovládať počítač, hovorí profesor Kalaš

Digitálne technológie sú všade okolo nás a my musíme byť pripravení na ich správne a tvorivé využívanie, hovorí profesor IVAN KALAŠ, ktorý vytvoril nový prístup k vyučovaniu informatiky s robotom Emilom. Prečo by sa deti nemali na informatike len učiť pracovať s programami a ako v nich podnietiť informatické myslenie? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Informatika má deti učiť skúmať, nielen ovládať počítač, hovorí profesor Kalaš”

Na Slovensku žije asi 400 vlkov, škodí im rozkúskované teritórium, hovorí ekológ

Jerguš Tesák pracuje pre organizáciu WWF na monitoringu veľkých šeliem v slovenskej prírode. Hovorí, že na papieri môžeme chrániť čokoľvek, no ochrana prírody nikdy nebude fungovať, ak jej nevytvoríme aj podmienky v realite.

Potrebujeme urobiť koridory na prechod šeliem medzi pohoriami a tiež potrebujeme územia, kde by sa nemohol vlk loviť, aby svorka mohla fungovať plnohodnotne. Máme sa podľa neho vlkov a medveďov báť? Prečo sú tieto šelmy pre našu prírodu dôležité a robí štát dosť preto, aby im pomohol prežiť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Na Slovensku žije asi 400 vlkov, škodí im rozkúskované teritórium, hovorí ekológ”

Publikované v kategórii Enviro

Aj žiaci sa potrebujú naučiť relaxovať

Dnešné deti majú vďaka smartfónom a internetu stále po ruke nejakú zábavku. Je pre ne ťažké uvoľniť sa a oddychovať. Neustále bežiace myšlienky, rozptýlená pozornosť a nesútredenosť trápi už tie najmladšie ročníky. Zuzana Perdíková z Komenského inštitútu preto vytvorila pedagogický projekt Duša vie, v ktorom sa žiaci učia relaxovať. Že to nie je také ľahké, sme si vyskúšali na vlastnej koži. Continue reading “Aj žiaci sa potrebujú naučiť relaxovať”

Na výrok o tom, že na východe nič nie je, sa dá pozerať aj ako na príležitosť, hovorí mladý Košičan, ktorý sprevádza turistov po krásach východu

IGOR KUPEC je grafický dizajnér a turistický sprievodca, ktorý v rámci svojho projektu Local Nomad sprevádza turistov po krásach východného Slovenska. Po ôsmich rokoch života v zahraničí sa vrátil do rodných Košíc a hovorí, že trvalo dva roky, kým sa v meste opäť cítil ako doma. Preto by to chcel navrátilcom zjednodušiť. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte pripravuje pravidelné stretnutia a informačné balíčky, ktoré im pomôžu nájsť si v Košiciach opäť svoje miesto. Continue reading “Na výrok o tom, že na východe nič nie je, sa dá pozerať aj ako na príležitosť, hovorí mladý Košičan, ktorý sprevádza turistov po krásach východu”

Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na prácu s deťmi s ADHD, preto si potom často myslia, že im tie deti len robia naschvál

Radovan Kyrinovič je vyštudovaný psychológ. Pracuje s deťmi s ADHD, ktoré sám tiež má. Hovorí, že túto poruchu mnohí vnímajú nesprávne a s pár praktickými tipmi sa s ňou dá dobre fungovať. A to chce naučiť učiteľov v rámci svojho projektu na Komenského inštitúte. Continue reading “Učitelia nie sú dostatočne pripravovaní na prácu s deťmi s ADHD, preto si potom často myslia, že im tie deti len robia naschvál”

Musíme pochopiť, že aj bývalí neonacisti sú súčasťou našej spoločnosti, hovorí poľský aktivista, ktorý pomáha ľuďom opustiť neonacistické hnutie

Stanislaw Czerczak bol počas svojho dospievania členom neofašistickej futbalovej hooligan skupiny. Spoločne sa chodili biť s ľuďmi, s ktorých názorom či výzorom nesúhlasili a neonacistickú ideológiu predávali ako boj za rovnosť pre všetkých Poliakov. Prešiel si náročným odchodom z neonacistickej scény a dnes pomáha bývalým extrémistom opustiť nenávistné skupiny. Napriek tomu sa mnohí naňho pozerajú len ako na chlapca, ktorý kedysi hajloval a odmietajú s ním spolupracovať. To podľa neho ničomu nepomôže. Continue reading “Musíme pochopiť, že aj bývalí neonacisti sú súčasťou našej spoločnosti, hovorí poľský aktivista, ktorý pomáha ľuďom opustiť neonacistické hnutie”

Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu

MATÚŠ PAVLOVIČ je triatlonista, ktorý sa snaží žiť bez odpadu. Preto mu nedalo, že sa ho na bežeckých pretekoch vyprodukuje kopa. V rámci svojho štúdia na Sokratovom inštitúte sa to rozhodol zmeniť a spolu s kamarátom organizuje prvé bežecké preteky bez odpadu Less Waste Run. Continue reading “Bežecké podujatia sú obrovským zdrojom odpadu. Matúš sa to rozhodol zmeniť a organizuje preteky bez odpadu”

Publikované v kategórii Enviro

Ako vyzerá vzdelávanie na Sokratovom inštitúte? Boli sme sa pozrieť na jednom z workshopov

„Čo to vlastne je ten Sokratov inštitút?” zvyknú sa ma pýtať. Toto ročné doplnkové štúdium pre študentov a absolventov vysokých škôl, ktoré prebieha vo Vzdelávacom centre na zaježovských lazoch, je ťažké zaškatuľkovať.

Škola pre aktivistov? Hodnotové formovanie budúcich lídrov? Globálne vzdelávanie? Škola projektového manažmentu? Zo všetkého niečo. Rozhodla som sa preto zúčastniť jedného z desiatich workshopov a opísať, ako takéto formovanie budúcich sociálnych lídrov prebieha. Continue reading “Ako vyzerá vzdelávanie na Sokratovom inštitúte? Boli sme sa pozrieť na jednom z workshopov”

Šéf školských analytikov: Aj mňa sa deti pýtajú, prečo sa niektoré veci učia

Aj deti šéfa Inštitútu vzdelávacej politiky MICHALA REHÚŠA sa pýtajú, čo sa to vlastne učia a načo im to bude. Na odštartovanie reformy školstva je podľa neho okrem politickej vôle treba aj peniaze, tie však je ťažké dostať. Čím sa podľa neho môže ministerstvo školstva pochváliť a ako vníma stav dnešného školstva? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Šéf školských analytikov: Aj mňa sa deti pýtajú, prečo sa niektoré veci učia”

Slosiarik z Focusu: Chyby by sme nemali hľadať v prieskumoch, ale v sebe

Prieskum je fotografia stavu v spoločnosti. Je na vás, ako s jeho výsledkami naložíte, hovorí riaditeľ agentúry Focus MARTIN SLOSIARIK. Ako sa prieskumy verejnej mienky robia, kto ich platí a prečo sa niekedy líšia napríklad od výsledkov vo voľbách? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Slosiarik z Focusu: Chyby by sme nemali hľadať v prieskumoch, ale v sebe”

Cirkulárna ekonomika už nie je len snom na papieri. Dokazuje to výstava cirkulárnych výrobkov a riešení zo Slovenska a okolitých krajín

Spotrebitelia si stále častejšie pýtajú výrobky, ktoré sú ohľaduplné k životnému prostrediu a neostáva po nich nevyužiteľný odpad. Výstava výrobkov a riešení cirkulárnej ekonomiky MOVECO ukazuje, že sa dá produkovať už aj inak. Continue reading “Cirkulárna ekonomika už nie je len snom na papieri. Dokazuje to výstava cirkulárnych výrobkov a riešení zo Slovenska a okolitých krajín”

Publikované v kategórii Enviro

Černošský hudobník debatuje s členmi Ku-Klux-Klanu: Nikomu nepomôžeme, keď nehovoríme s tými, s ktorými nesúhlasíme

DARYL DAVIS sa narodil rodičom diplomatom, s ktorými v detstve cestoval po svete. Vyštudoval hru na klavír a koncertoval so svetovými kapacitami ako Chuck Berry, Jerry Lee Lewis či B. B. King. Vo svojom voľnom čase sa už viac než 30 rokov stretáva s členmi Ku-Klux-Klanu, vedie s nimi rozhovory, chodí na ich stretnutia. Chce prísť na to, ako ho môžu nenávidieť, keď ho ani nepoznajú. Od tých, ktorí sa na základe priateľstva s ním rozhodnú vzdať svojej príslušnosti k tejto rasistickej organizácii, zbiera ich biele plášte a masky. Má ich doma celú zbierku. Continue reading “Černošský hudobník debatuje s členmi Ku-Klux-Klanu: Nikomu nepomôžeme, keď nehovoríme s tými, s ktorými nesúhlasíme”

Škola nemá byť na to, aby sme sa pripravovali na život. Ten nás mnohé veci naučí sám, tvrdí profesor pedagogiky

Sami sme si vytvorili ilúziu, že škola je na to, aby nás pripravovala na každodenný život, ja nesúhlasím, hovorí odborník na vzdelávanie, profesor pedagogiky z Trnavskej univerzity BRANISLAV PUPALA. Škola by podľa neho mala byť na to, aby nám pomohla vytvoriť si základné spôsoby myslenia a predstavy o nás ako o ľuďoch v určitej kultúre. Ako vníma stav slovenského školstva a prečo si myslí, že generácia dnešných štyridsiatnikov sa už nedožije školstva, s ktorým by bola spokojná? Čítajte v otvorenom rozhovore. Continue reading “Škola nemá byť na to, aby sme sa pripravovali na život. Ten nás mnohé veci naučí sám, tvrdí profesor pedagogiky”

Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a uznáva Rusko? Opýtali sme sa Horany – hudobníčky žijúcej skromným životom na lazoch

V 22 rokoch odišla žiť na lazy tradičným, skromným spôsobom života. Živí sa predajom ručne robených drevených výrobkov a vlastným hospodárstvom, deti vzdeláva doma. Kým veľká časť alternatívnej komunity fandí Rusku a číta Zem a Vek, ona to kritizuje. Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a bojuje proti Európskej únii? A ako sa žije skromným životom na lazoch? Odpovedá Veronika Horana Kicková. Continue reading “Prečo sa stále viac ľudí upína k slovanstvu a uznáva Rusko? Opýtali sme sa Horany – hudobníčky žijúcej skromným životom na lazoch”

Keď deťom nejde angličtina, získavajú pocit, že sú hlúpe. Často je však chyba v učiteľovi, hovorí zakladateľka jazykovej školy

Decká, ktoré sa x rokov učia angličtinu a poriadne ju nevedia, majú pocit, že sú sprosté, alebo naopak, naučia sa zvaliť vinu na iných. Neviem anglicky, lebo som nemal dobrého učiteľa, hovorí KLAUDIA BEDNÁROVÁ, zakladateľka jazykovej školy the Bridge – English Language Centre KLAUDIA BEDNÁROVÁ. Prečo podľa nej nie je dobré učiť cudzí jazyk už malé deti a prečo je dôležitá aj gramatika? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Keď deťom nejde angličtina, získavajú pocit, že sú hlúpe. Často je však chyba v učiteľovi, hovorí zakladateľka jazykovej školy”

Odborníčka na etiketu: Ľudia ospravedlňujú nedostatok dobrých mravov tým, že už nežijeme v dobe šľachticov

Etiketa a slušné správanie by nemalo byť len o tom, akú vidličku používať na ktorý chod alebo koho pustiť do dverí ako prvého. Napriek tomu politici nemajú záujem sa dobrým mravom príliš učiť, hovorí odborníčka na etiketu a protokol KATARÍNA DIKOVÁ STRÝČKOVÁ. A pritom práve slušnosť je podľa nej návod na dobrý život. Čítajte viac v rozhovore, ktorý vznikol po jej vystúpení na TEDxBratislavaWomen. Continue reading “Odborníčka na etiketu: Ľudia ospravedlňujú nedostatok dobrých mravov tým, že už nežijeme v dobe šľachticov”

Hlavná školská inšpektorka: Na Slovensku nie sú žiadne veľmi dobré školy

Väčšina učiteľov je voči hodnoteniu školskej inšpekcie ľahostajná, je to prevládajúci stav v našej spoločnosti, hovorí hlavná školská inšpektorka VIERA KALMÁROVÁ. Má byť návšteva inšpekcie v škole dôvodom pre strach? Ako vie inšpekcia škole pomôcť sa zlepšiť? Čo robiť v prípade, že je na škole šikana? Môže inšpekcia nariadiť prepustenie učiteľa, ktorý napríklad sympatizuje s nacizmom? Čítajte v exkluzívnom rozhovore. Continue reading “Hlavná školská inšpektorka: Na Slovensku nie sú žiadne veľmi dobré školy”

Postreky na komáre zabíjajú aj užitočný hmyz. Slovenská vedkyňa namiesto nich vymyslela ekologickú pascu, ktorou bojuje proti nebezpečnej malárii

Na maláriu prenášanú komármi ročne umierajú stovky tisíc ľudí. Proti komárom síce existujú postreky, tie však zabíjajú aj dobrý hmyz, sú veľmi drahé a komáre na ne získavajú rezistenciu. Slovenská vedkyňa EDITA RÉVAY preto so svojím tímom vymyslela nezávadnú sladkú pascu, ktorá komáre šetrne zlikviduje spolu s parazitom malárie. Účinnosť návnady testovala aj tak, že lovila komáre na vlastné nohy a upozorňuje, že sa malária môže jedného dňa vrátiť aj do Európy. O svojej práci hovorila na TEDxBratislavaWomen. Continue reading “Postreky na komáre zabíjajú aj užitočný hmyz. Slovenská vedkyňa namiesto nich vymyslela ekologickú pascu, ktorou bojuje proti nebezpečnej malárii”

Publikované v kategórii Enviro

Väčšina slovenských vajec pochádza od sliepok chovaných v klietkach. Nová kampaň sa to snaží zmeniť

Slováci nevedia, odkiaľ pochádzajú vajcia, ktoré kupujú v supermarkete, hovorí šéf kampane Viac neznesiem Martin Smrek. Na obaloch od vajec vidíme šťastné sliepky, realita sú skôr vystresované vtáky bez peria zatvorené celý život v klietkach. Prečítajte si viac o tom, v akých podmienkach žijú slovenské sliepky a ako by sa to dalo zmeniť. Continue reading “Väčšina slovenských vajec pochádza od sliepok chovaných v klietkach. Nová kampaň sa to snaží zmeniť”

Publikované v kategórii Enviro

Ľudia dnes zažívajú prázdno spôsobené zábavou, hovorí interpret klasickej hudby Jozef Lupták

Prečo chodíme na koncerty vážnej hudby slávnostne oblečení a kde to celé vzniklo? Sú staré nástroje naozaj lepšie ako nové? Prečo je pomenovanie vážna hudba nepresné? O čom bude dvadsiaty ročník festivalu konvergencie? Čo robiť, keď sa vám neočakávane rozlepia tristo ročné husle? Odpovedá JOZEF LUPTÁK, umelecký šéf festivalu Konvergencie, skladateľ a interpret. Continue reading “Ľudia dnes zažívajú prázdno spôsobené zábavou, hovorí interpret klasickej hudby Jozef Lupták”

Väčšinu úrazov zvierat spôsobuje človek. Je našou povinnosťou im pomáhať, hovorí ošetrovateľ zo záchrannej stanice

Ježkovia žijú medzi nami aj v najhustejšie obývaných oblastiach. Často ich preto zrazí auto, uhryzne pes či uviaznu v pletive. Zranených a nedokŕmených ježkov ošetrujú v záchranných staniciach. Boli sme sa pozrieť, ako taká stanica funguje a ako veľmi náročná starostlivosť o zranené zvieratá je. Continue reading “Väčšinu úrazov zvierat spôsobuje človek. Je našou povinnosťou im pomáhať, hovorí ošetrovateľ zo záchrannej stanice”

Publikované v kategórii Enviro

Dizajnér obalov: Pokiaľ bude väčšina ľudí nakupovať v supermarketoch, obalov sa nezbavíme

Aj tá najmenšia zmena v obale stojí firmu tisícky eur. Často pritom vyhovujúci obal v ekologickom prevedení ani neexistuje, hovorí kreatívny riaditeľ popredného dizajnérskeho štúdia Pergamen JURAJ DEMOVIČ. Ako sa obal tvorí a majú vôbec slovenskí výrobcovia záujem o to, aby boli ich výrobky ekologické? Continue reading “Dizajnér obalov: Pokiaľ bude väčšina ľudí nakupovať v supermarketoch, obalov sa nezbavíme”

Publikované v kategórii Enviro

Adoptívni rodičia: Prijatie dieťaťa nemôže prekrývať nejaký vlastný problém. Nedá sa očakávať, že všetko bude ružové

Barbara a Peter majú šesť detí, z toho dve adoptované a jedno s postihnutím. V otvorenom rozhovore hovoria o tom, aké to bolo, adoptovať si staršie dieťa aj dieťa s rómskymi koreňmi a prečo sa už tak nehnevajú, keď dieťa po sebe neupratalo alebo si nesplnilo povinnosti. Continue reading “Adoptívni rodičia: Prijatie dieťaťa nemôže prekrývať nejaký vlastný problém. Nedá sa očakávať, že všetko bude ružové”

Do Bratislavy priniesol TEDx: Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť

RASŤO GESCHWANDTNER priniesol do Bratislavy známy formát TEDx konferencií. Hovorí, že ani po 10 rokoch sa im neminuli rečníci, lebo zaujímavý príbeh má každý. Dôležité je, aby ho vedel podať tak, že zaujme aj ľudí, ktorí sa jeho oblasti vôbec nevenujú. Prečítajte si o príbehu bratislavského TEDx viac v rozhovore. Continue reading “Do Bratislavy priniesol TEDx: Každý má nejaký príbeh, treba ho len objaviť”

VIDEO: ČeskosLOVEnsko – sme skutočne bratia? (diskusia)

Československá republika vznikla pred 100 rokmi. Odvtedy sa cesty Slovákov a Čechov niekoľkokrát spojili a rozdelili. Kde je dnes demokracia v Česku a kde na Slovensku? Čo by sa stalo, ak by sme sa pred 25 rokmi nerozdelili? A čo nás s Českom stále spája? Sme skutočne bratské národy, alebo za to môže iba história? Pozrite si záznam z diskusie s Martinom Janom Stránským, Martinom M. Šimečkom a Braňom Dobšinským. Continue reading “VIDEO: ČeskosLOVEnsko – sme skutočne bratia? (diskusia)”

Na Slovensku sa v minulosti pestovalo 300 odrôd jabloní. Dnes v obchodoch nájdeme odrôd len pár a pestrosť tak zaniká, hovorí odborník na staré odrody

V minulosti bolo bežné, že každý kraj mal svoje typické ovocné stromy prispôsobené miestnej mikroklíme. Dnes sú tieto staré odrody jabloní a hrušiek ohrozené, ale zároveň zažívajú novú módu, hovorí odborník staré odrody z Fakulty ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene BRUNO JAKUBEC.

Spolu so Živicou preto pracuje na projekte SadOVO, v rámci ktorého sa staré ovocné odrody vrátia do krajiny cez školské dvory a rovesnícke vzdelávanie. Prečo je rôznorodosť pre krajinu dôležitá, čím sa odlišujú staré odrody od moderných a ako ich zachovať? Čítajte v rozhovore.

Continue reading “Na Slovensku sa v minulosti pestovalo 300 odrôd jabloní. Dnes v obchodoch nájdeme odrôd len pár a pestrosť tak zaniká, hovorí odborník na staré odrody”

Publikované v kategórii Enviro

Otvoriť sa pred niekým a zdieľať s ním svoje hlboké pocity a bolesti, je prospešné pre každého z nás, hovorí psychiater Irvin Yalom

Aj tí najúspešnejší sa niekedy dostanú do ťažkostí, hovorí jeden z najznámejších svetových psychiatrov IRVIN D. YALOM. Náš život podľa neho formujú predovšetkým vzťahy a za svoje desaťročia praxe sa naňho ľudia obracajú stále s tými istými problémami, aj keď dnes ich môžu riešiť napríklad aj cez chat. Aký je podľa neho cieľ terapie a prečo si nezatvárať oči pred našou smrteľnosťou? Čítajte v exkluzívnom rozhovore. Continue reading “Otvoriť sa pred niekým a zdieľať s ním svoje hlboké pocity a bolesti, je prospešné pre každého z nás, hovorí psychiater Irvin Yalom”

AUDIO: Ako pomôcť ježkom prežiť

Vedeli ste, že ježko v meste prejde za jednu noc cez cestu aj 12-krát? Jeseň je obdobie, kedy ich najväčší počet končí po našimi kolesami. Ježkovia žijú medzi ľuďmi aj na tých najhustejšie obývaných sídliskách. Nekŕmia sa jablkami, ale likvidujú škodcov a hmyz. Vypočujte si v archíve našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s BROZ, viac o tom, ako pomôcť ježkom prežiť. Continue reading “AUDIO: Ako pomôcť ježkom prežiť”

Publikované v kategórii Enviro

Dobrí umelci musia rozumieť svetu a ísť s dobou. Víťazka ceny verejnosti Učiteľ Slovenska preto na umeleckú školu priniesla počítače aj odbornú angličtinu

NOÉMI RÁCZOVÁ je ilustrátorka a pedagogička na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Hovorí, že štúdium na ich škole nie je len o kreslení, ale žiaci sa musia naučiť zodpovednosti, samostatnosti a taktiež musia rozumieť svetu. Možno aj vďaka tomu je medzi absolventmi umeleckých škôl najnižšie percento nezamestnaných. Čítajte o výchove nielen umelcov viac v rozhovore, ktorý sme nahrali ešte pred odovzdávaním ocenenia Učiteľ Slovenska počas toho, ako Noémi sprevádzala žiakov na študijnom pobyte v Maďarsku. Continue reading “Dobrí umelci musia rozumieť svetu a ísť s dobou. Víťazka ceny verejnosti Učiteľ Slovenska preto na umeleckú školu priniesla počítače aj odbornú angličtinu”

Držiteľka ocenenia Učiteľ Slovenska: Deti učíme jazdiť v tuneli informatika a v tuneli fyzika. Musíme ich začať prepájať

Keď ZUZANA TKÁČOVÁ nastúpila na bilingválne gymnázium Sv. Edity Steinovej na pozíciu učiteľky informatiky, nematuroval z nej nikto. Dnes maturuje z informatiky štvrtina ročníka, z čoho 10 % tvoria dievčatá – najvyššie percento na Slovensku. Deti o počítačoch a technike vzdeláva bádateľským spôsobom aj za použitia nanotechnológií, v ktorých sa prepájajú prírodné vedy. Hovorí, že učiteľ dnes nemusí byť odborník na všetko, ale musí deťom vedieť ukázať, že informatika nie je len o Skicári a programovaní v Pascale. Continue reading “Držiteľka ocenenia Učiteľ Slovenska: Deti učíme jazdiť v tuneli informatika a v tuneli fyzika. Musíme ich začať prepájať”

Cieľom vzdelávania nemá byť pripraviť deti na súťaž Milionár, aby si vedeli zo štyroch možností vybrať tú správnu, hovorí český expert na vzdelávanie

Bežní žiaci sú ako Penny z Big Bang Theory. Ona je šikovná baba, ktorá však v matematike nedostala čas objaviť veci sama. K tomu sa pridalo pár spolužiakov, ktorým matematika išla, a ona si povedala, že na to nemá. Že je hlúpa. Začala sa matematiku bifľovať bez porozumenia a úplne zbytočne to vzdala, vysvetľuje v rozhovore matematik a český expert na školstvo OLDŘICH BOTLÍK. Pri súčasnom stave techniky nemá podľa neho zmysel deti drilovať rovnice, ale treba ich naučiť používať znalosti v nových situáciách. Continue reading “Cieľom vzdelávania nemá byť pripraviť deti na súťaž Milionár, aby si vedeli zo štyroch možností vybrať tú správnu, hovorí český expert na vzdelávanie”

AUDIO: Prečo nehádzať cigaretové ohorky na zem

Cigaretové ohorky lemujú na Slovensku chodníky aj trávniky. O tom, že cigarety škodia zdraviu už vieme, málokto si však uvedomuje, aké nebezpečenstvo predstavujú pre prírodu, do ktorej sa po neporiadnych fajčiaroch dostávajú. Vypočujte si v čiernalabuť_FM viac o tom, prečo by ste nikdy nemali hodiť ohorok na zem. Vysielame naživo každý pondelok po 15-tej v Rádio_FM. Continue reading “AUDIO: Prečo nehádzať cigaretové ohorky na zem”

Publikované v kategórii Enviro

Staré stromy sú pre krajinu dôležité, na Slovensku sa však staroby často nestihnú dožiť, hovorí arborista

Kebyže namiesto listov stromy zhadzovali peniaze, ľudia by sa na to pozerali troška inak, hovorí položartom arborista MARTIN KOLNÍK, s ktorým sme sa rozprávali o starých stromoch. Napriek tomu, že sú veľmi dôležité pre biodiverzitu, nesú v sebe pamäť krajiny a tvoria jej obraz, na Slovensku z nich máme strach a často ich preventívne vyrúbeme, aj keď im nič nie je, alebo ich nesprávnou starostlivosťou poškodíme.

Continue reading “Staré stromy sú pre krajinu dôležité, na Slovensku sa však staroby často nestihnú dožiť, hovorí arborista”

Publikované v kategórii Enviro

Slovenským učebniciam zúfalo chýba dej a deti potom nechápu súvislosti, hovorí profesor, ktorý napísal učebnicu fyziky, matematiky a slovenčiny v jednom

Deti bez kontextu nechápu, že lom svetla je vlastne dúha. Profesor JOZEF HVORECKÝ sa to rozhodol zmeniť a pripravil učebnicu, ktorá dáva deťom priestor pochopiť súvislosti. Ako sa dajú tri predmety prepojiť v jednej knihe? A prečo sa na dnešných školách kontext deti často nenaučia? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Slovenským učebniciam zúfalo chýba dej a deti potom nechápu súvislosti, hovorí profesor, ktorý napísal učebnicu fyziky, matematiky a slovenčiny v jednom”

Až 89 % obsahu žltých nádob na plasty tvoria obaly. Vedia Bratislavčania triediť správne? Boli sme sa pozrieť na analýze

Bratislavčania majú problém zistiť presné informácie o tom, čo všetko patrí do žltých kontajnerov na plasty. Iné sú na webe, iné na kontajneroch. Vedia triediť správne? A z čoho všetkého sa skladá obsah žltých kontajnerov? Continue reading “Až 89 % obsahu žltých nádob na plasty tvoria obaly. Vedia Bratislavčania triediť správne? Boli sme sa pozrieť na analýze”

Publikované v kategórii Enviro

Dotácie na mulčovanie lúk by som zakázal – štát tým podporuje znižovanie biodiverzity, hovorí odborník

Častým kosením a snahou o jednodruhový trávnik znižujeme biologickú diverzitu. Mulčovače sú zas zbrane hromadného ničenia hmyzu, ktorý pred nimi nevie uniknúť, hovorí KAROL UJHÁZY – docent na Technickej univerzite vo Zvolene, ktorý sa špecializuje na trávnaté spoločenstvá. Na konferencii o prírode blízkej údržbe zelene sme sa ho opýtali, ako na zdravý a živý trávnik. Continue reading “Dotácie na mulčovanie lúk by som zakázal – štát tým podporuje znižovanie biodiverzity, hovorí odborník”

Publikované v kategórii Enviro

Christiána pri narodení označili za ženu. Dnes už to nie je ako kedysi, že by som sa musel presťahovať od blízkych, aby som mohol byť sám sebou, hovorí v rozhovore

Už ako dieťa som si uvedomil, že som muž, hovorí CHRISTIÁN HAVLÍČEK, ktorého pri narodení označili za ženu. Prešiel procesom zmeny rodu a dnes pomáha s prechodom v združení TransFúzia. Ako jeden z prvých Slovákov o svojej tranzícii aj otvorene prehovoril, aby ukázal ostatným, že v tom nie sú sami.  Continue reading “Christiána pri narodení označili za ženu. Dnes už to nie je ako kedysi, že by som sa musel presťahovať od blízkych, aby som mohol byť sám sebou, hovorí v rozhovore”

K učeniu sa nedá nútiť a nevzdelaných medzi nami pribúda, hovorí Holanďan, ktorý sa preto rozhodol založiť slobodnú školu

Jeho dcéra v škole trpela. Desať mesiacov stresu a dva mesiace voľna boli traumatizujúce aj pre rodičov. A tak začali hľadať alternatívy. Našli. Postupne v nich vyštudovali všetky tri jeho dcéry, dnes už absolventky štandardných vysokých škôl. PETER HARTKAMP sa medzitým stal sám zakladateľom „slobodných škôl“. O ich koncepte hovoril na tohtoročnom TEDx Bratislava. Continue reading “K učeniu sa nedá nútiť a nevzdelaných medzi nami pribúda, hovorí Holanďan, ktorý sa preto rozhodol založiť slobodnú školu”

Detské bádateľské výpravy vám pomôžu objaviť prírodu a históriu vášho mesta

Myslíte si, že dobre poznáte obec, v ktorej žijete? Pravdepodobne o opaku vás presvedčia deti, ktoré v rámci projektu Tajný život mesta vytvorili v 50 obciach bádateľské výpravy za prírodou a históriou. Boli sme si vyskúšať hľadačku v Hamuliakove. Continue reading “Detské bádateľské výpravy vám pomôžu objaviť prírodu a históriu vášho mesta”

Zabudnite na bedekre

Je leto a nám je doma dlho. A letenky sú také lacné. Keď môžu ostatní, prečo nie aj ja? Zrazu je dostupný celý svet. A tak si stačí vybrať – ísť sa schladiť na Island, staviť na chorvátsku klasiku alebo skúsiť väčšiu exotiku na Kanároch? Predtým si o destináciách kadečo vygooglime či obstaráme sprievodcov. Continue reading “Zabudnite na bedekre”

Publikované v kategórii Názory

V Rumusku zorganizoval masové protesty proti korupcii. Bez toho, aby normálni ľudia išli do politiky sa však nič nezmení, hovorí

FLORIN BADITA je aktivista proti korupcii v Rumusku. So svojou organizáciou Corruption Kills sa mu podarilo do ulíc rumunských miest vytiahnuť desiatky tisíc ľudí. Napriek tomu hovorí, že na proteste len môžeme ukázať, čo nechceme. Ak sa však potom nič nezmení, ostaneme tam, kde sme boli predtým. Stále s tými istými politikmi s rovnakou mentalitou. Continue reading “V Rumusku zorganizoval masové protesty proti korupcii. Bez toho, aby normálni ľudia išli do politiky sa však nič nezmení, hovorí”

Brno sa o zeleň stará v súlade s prírodou. Boli sme sa inšpirovať

Hlavný mestský park spásajú poníky, vedľajšia budova, v ktorej sídli Nadace Partnerství, slúži ako vzdelávacia pomôcka a na sídlisku Nový Lískovec nahradila nudný trávnik divoká lúka s dažďovým jazerom. Spolu so zástupcami projektu Mestské včely zo Zvolena sme sa boli v Brne pozrieť, ako sa starať o zeleň a pritom podporovať biodiverzitu a zmenšovať dopady zmeny klímy. Continue reading “Brno sa o zeleň stará v súlade s prírodou. Boli sme sa inšpirovať”

Publikované v kategórii Enviro

Školstvo sa dá zmeniť aj bez osvieteného ministra, hovorí riaditeľ dedinskej školy, kde učia inak

SLAVOMÍR MATEJKA je riaditeľ základnej školy s materskou školou v Pliešovciach. Postupne skúša zavádzať metódy, ktoré by sme čakali skôr na elitnom súkromnom gymnáziu niekde v Bratislave, a dokazuje tak, že školstvo sa dá zmeniť už dnes, netreba čakať na systém. Continue reading “Školstvo sa dá zmeniť aj bez osvieteného ministra, hovorí riaditeľ dedinskej školy, kde učia inak”

Rastliny neopeľujú iba medonosné včely, ale aj nenápadné včely samotárky. A tie kvôli nám postupne miznú

MICHAL WIEZIK je ekológ špecializujúci sa na hmyz. Opýtali sme sa ho, prečo by sme sa nemali sústrediť len na záchranu včiel medonosných a čo vlastne spôsobuje na svete doteraz nevídaný úbytok opeľovačov. Platí výrok, že bez včiel do štyroch rokov vymizne aj ľudstvo? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Rastliny neopeľujú iba medonosné včely, ale aj nenápadné včely samotárky. A tie kvôli nám postupne miznú”

Publikované v kategórii Enviro

Zlo sa nikdy nepácha tak dôsledne, ako keď sa pácha z náboženského presvedčenia, hovorí bývalý Svedok Jehovov

PAVOL ROMAN bol vychovávaný v rodine Svedkov Jehovových, ktorí ho presviedčali, že vonkajší svet je zlý a plný zlých ľudí. Na vysokej škole sa zamiloval do spolužiačky, čo viedlo k jeho vystúpeniu z radov Svedkov a exkomunikácii. V otvorenom rozhovore popisuje, ako vyzeral jeho život ako Svedka a ako prebiehalo vystúpenie z cirkvi. Continue reading “Zlo sa nikdy nepácha tak dôsledne, ako keď sa pácha z náboženského presvedčenia, hovorí bývalý Svedok Jehovov”

Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?

Kauza Pezinská skládka. Ochrana Tichej a Kôprovej doliny. Mestské zásahy na premenu verejných priestorov. Nadácia Charta 77. Roky sa im venovali ako občianski aktivisti. Dosiahli reálne zmeny a získali medzinárodné ocenenia. Dnes majú pocit, že ako angažovaní odborníci v treťom sektore narazili na strop a rozhodli sa preto vstúpiť do politiky. Continue reading “Diskusia Sokratovho inštitútu: Prečo aktivisti vstupujú do politiky?”

Človeku s chrípkou nepovieme, nech sa usmeje, že bude dobre, hovorí mladá psychiatrička

Každý štvrtý sa za život aspoň raz stretne s duševným ochorením. Vyhľadať pomoc nie je hanba, hovorí mladá psychiatrička ZUZANA ŠPAČKOVÁ. Na instagrame preto spustila úspešný projekt #psychoPondělí, v rámci ktorého ukazuje, že ľudia s duševnými ochoreniami sú rovnakí ako my a o duševné zdravie by sme sa mali starať rovnako ako o naše telo. Continue reading “Človeku s chrípkou nepovieme, nech sa usmeje, že bude dobre, hovorí mladá psychiatrička”

AUDIO: Eko na hory

Začína sa turistická sezóna, počas ktorej mnohí pôjdeme načerpať energiu z prírody. Je paradoxné, že práve turistická výbava tú nedotknutú prírodu znečisťuje neodbúrateľnými látkami. Tie sa používajú na zabezpečenie vodeodolnosti či odpudzovanie špiny oblečenia a turistickej výbavy. Vypočujte si našu pravidelnú rubriku čiernalabuť_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s Greenpeace Slovensko a dozviete sa, ako za sebou na horách chemické stopy nezanechávať. A nie, nemusíte dobrovoľne premoknúť 😉
Continue reading “AUDIO: Eko na hory”

Publikované v kategórii Enviro

O spoznaní

Bola som na TEDx-e. Bratislavskom. Pripravovala som sa na pohodový a príjemný deň, no večer cestou domov mi v hlave hučal pretlak informácií a dojmov. Keď sa ma syn opýtal, aké to bolo (dúfala som, že to urobí!), rozprávala som pol hodiny v kuse a zastavila ma až požiadavka na večeru. Continue reading “O spoznaní”

Publikované v kategórii Názory

Zelená škola nie je len o životnom prostredí. Deti naučí vziať zodpovednosť do vlastných rúk

Navštívili sme hodnotenie environmentálne-vzdelávacieho programu Zelená škola na základnej škole Karloveská 61 v Bratislave, aby sme zistili, ako mení školu, jej žiakov a ich rodiny. Continue reading “Zelená škola nie je len o životnom prostredí. Deti naučí vziať zodpovednosť do vlastných rúk”

Dejepis nie je o faktoch, ale o porozumení, hovorí učiteľka, ktorá založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike

Verím, že ak študenti pochopia, ako sa z bežných ľudí stali páchatelia hrozných činov, kolaboranti, či apatickí pozorovatelia, porozumejú aj silám, ktoré formujú dejiny, hovorí MARJORIE BROWN, juhoafrická učiteľka a bojovníčka za ľudské práva. Založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike a dnes učí na elitnej škole, v ktorej pomáhajú žiaci chudobných deťom. Marjorie sa zaradila medzi top 10 učiteľov sveta Global Teacher Prize. Continue reading “Dejepis nie je o faktoch, ale o porozumení, hovorí učiteľka, ktorá založila jednu z prvých rasovo zmiešaných škôl v Južnej Afrike”

Jediným liekom na zlo je vzdelávanie, hovorí bývalý detský vojak, ktorého zachránila škola

Nie je potrebné dávať nám hlas. Ten už máme. Čo však potrebujeme je vzdelanie, prostredníctvom ktorého môžeme svoje názory a predstavy o živote kultivovane presadzovať, vysvetľuje v rozhovore MOHAMED SIDIBAY, ktorého počas raného detstva v Sierra Leone uniesli rebeli a urobili z neho detského vojaka.

Dnes vzdeláva deti, ktorým bol prístup k vzdelaniu odoprený a o vplyve vzdelávania na svoj život rozprával ako hlavný rečník na odovzdávaní cien pre najlepších učiteľov sveta Global Teacher Prize. Continue reading “Jediným liekom na zlo je vzdelávanie, hovorí bývalý detský vojak, ktorého zachránila škola”

Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme

Sme majstrami v podpisovaní stratégií, ktoré pekne vyzerajú v médiách. Realita však ich cieľom často odporuje. Výsledkom Stratégie adaptácie na zmenu klímy tak je, že sa ďalej veselo asfaltuje, rúbu sa lesy, stavia sa na svahoch vinohradov a nedostatočne sa chránia vodné zdroje. Stratégie nás však nezachránia, treba pristúpiť ku konkrétnym krokom. Continue reading “Keď neprší, ale leje – dôsledky zmeny klímy stratégiami nezvládneme”

Publikované v kategórii Názory

Ako darkonauti tmu lovili

Keď nás po snáď minúte prekvapeného híkania pustil k okuláru, pochopil som čo sa stalo, Jupiter vyzeral ako v encyklopédii. Videl som dokonca tieň, ktorý naň vrhali mesiačiky lietajúce ponad jeho pruhovanú atmosféru. Vtedy som prezrel: To, čo som videl nad hlavou nebola obloha, ale vesmír. A to čo som mal pod nohami nebolo blato, ale Darkpoint. Continue reading “Ako darkonauti tmu lovili”

Publikované v kategórii Enviro

Do školy chodil bosý, no stal sa jedným z top 10 učiteľov sveta. Jesus Insilada z Filipín učí chudobné deti s prvkami ich tradičnej kultúry, aby posilnil ich sebavedomie

Jesus Insilada je jedným z 10 najlepších učiteľov sveta v rámci prestížnej medzinárodnej súťaže Global Teacher Prize. Pochádza z pôvodného národa Filipín, voči ktorému má väčšinové obyvateľstvo obrovské predsudky. Do školy chodil bosý, no ako prvý z rodiny dokončil štúdium na vysokej škole a stal sa učiteľom. Miestne deti z pôvodných národov učí so zapojením prvkov ich vlastnej kultúry, čím sa mu podarilo minimalizovať počet detí, ktoré nedokončia školu. Hovorí, že porozumenie iným kultúram dosiahneme len vtedy, keď poznáme tú svoju. Continue reading “Do školy chodil bosý, no stal sa jedným z top 10 učiteľov sveta. Jesus Insilada z Filipín učí chudobné deti s prvkami ich tradičnej kultúry, aby posilnil ich sebavedomie”

Spasená tráva

Je pravda, že bylinožravce kŕmené v maštaliach potravou, ktorá je za pomoci hnojív a pesticídov dopestovaná na oraných poliach (často za oceánom), je čistá katastrofa. Otázne je, čo by sa stalo s krajinou, ak by sme zvieratá prestali jesť.

Continue reading “Spasená tráva”

Publikované v kategórii Názory

Na skutočné riešenie rómskej otázky nemajú politici odvahu, hovorí rómsky aktivista Vlado Rafael

Vlado Rafael sa roky venuje vzdelávaniu Rómov. Vo svojej novej knihe bilancuje ich postavenie od pádu socialistického režimu. Hovorí, že Rómom nepomôžu marketingové riešenia, no tie funkčné sú politicky nepopulárne, a tak sme sa v tejto oblasti od pádu socializmu príliš neposunuli. Continue reading “Na skutočné riešenie rómskej otázky nemajú politici odvahu, hovorí rómsky aktivista Vlado Rafael”

Nábytok vyrába zo stromov, ktoré vyrúbali na uliciach Bratislavy. Chce ich tak zachovať ako súčasť miesta, kde rástli

Sochár, dizajnér a výtvarník Richard Seneši bude už v sobotu 19. mája vystavovať expozície značky material basic v rámci pouličného festivalu Whatcity? na Mickiewičke. Jedinečné objekty vytvorené spracovaním vyrúbaných stromov z verejných priestorov v Bratislave sú zároveň pretvorením často absurdných rozhodnutí mestskej samosprávy bezohľadne zasahujúcej do zelene v meste.

V rozhovore Seneši odkrýva estetiku prírodného materiálu a tiež objasňuje vytváranie identity miesta, v ktorom strom rastie. Počas Whatcity? na Mickiewičke budete môcť výstavu nielen navštíviť, ale sa aj osobne porozprávať s autorom vďaka formátu odborných diskusii prebiehajúcich tvárou v tvár. Continue reading “Nábytok vyrába zo stromov, ktoré vyrúbali na uliciach Bratislavy. Chce ich tak zachovať ako súčasť miesta, kde rástli”

Publikované v kategórii Enviro

Myšlienka akejkoľvek mixicity je krásna, ale čo ak nie je s kým sa mixovať? Pýta sa učiteľka z čisto rómskej školy

Boli sme sa pozrieť v škole, ktorá je už 20 rokov čisto rómska. Učiteľka Monika Podolinská za svoju prácu s mladými Rómami dostala aj ocenenie Biela vrana. Deti z osady miluje ako svoje vlastné a hovorí, že násilné miešanie detí v škole nepomôže ani jednej strane. Continue reading “Myšlienka akejkoľvek mixicity je krásna, ale čo ak nie je s kým sa mixovať? Pýta sa učiteľka z čisto rómskej školy”

AUDIO: Módna revolúcia

Módny priemysel je druhým najšpinavším priemyslom na svete. Naše oblečenie, ktoré je vyrábané rýchlo a lacno, je z dlhodobého hľadiska neudržateľné, či už sa to týka zneužívania lacnej pracovnej sily v krajinách tretieho sveta, vyčerpávania prírodných zdrojov alebo enormne narastajúceho množstva textilného odpadu.

Pri príležitosti svetového Fashion Revolution Week sme sa v čiernalabuť_FM rozprávali o udržateľnej móde. Vypočujte si viac. Continue reading “AUDIO: Módna revolúcia”

Publikované v kategórii Enviro

Na to, aby sme mali slušné Slovensko, musíme začať od seba, hovorí bývalý šéf Bielej vrany

Fero Pauliny sa snaží dodržiavať pravidlá aj v situáciách, ktoré väčšina ignoruje, lebo verí, že ľudia po sebe opakujú. Nesťahuje si hudbu z internetu, snaží sa nechodiť na červenú, nepredbieha sa v rade. Sú to oproti tomu, že politici kradnú milióny, drobnosti, ale nie som si celkom istý, či nás od politikov nedelia iba príležitosti, hovorí v rozhovore. Continue reading “Na to, aby sme mali slušné Slovensko, musíme začať od seba, hovorí bývalý šéf Bielej vrany”

AUDIO: Kancel bez koša

Bežný človek trávi zhruba 8 hodín denne v práci. Tu využíva rôzne nástroje, je, pije, používa toaletu, kuchyňu a v neposlednom rade tvorí odpad. Nedávno sme v čiernalabuť_FM hovorili o tom, prečo nás nespasí recyklácia, ale je potrebné množstvo odpadu zmenšiť.

V najnovšom dieli čiernalabuť_FM si povieme viac o tom, ako množstvo odpadu v práci, predovšetkým v kancelárii, zmenšiť a pokúsiť sa mať “kancel bez koša”.

Ak vás problematika odpadu zaujíma, príďte na prvú slovenskú interaktívnu konferenciu Slovakia Going Zero Waste, kde sa dozviete viac. Vidíme sa!

Continue reading “AUDIO: Kancel bez koša”

Suroviny sa míňajú a odpad sa hromadí. Súčasný ekonomický model sa preto bude musieť zmeniť, hovorí odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš

Prírodné suroviny a skládkovanie odpadu sú dnes tak lacné, že sa firmám neoplatí výrobky opravovať alebo recyklovať. Suroviny sa však postupne míňajú a lineárny model ekonomiky sa bude musieť zmeniť na cirkulárny, v ktorom bude odpad zdrojom surovín, hovorí odborníčka na odpady IVANA MALEŠ z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. Ako to dosiahnuť? Čítajte v rozhovore, ktorý je ochutnávkou Ivaninej prednášky o cirkulárnej ekonomike. Tá zaznie na konferencii Slovakia Going Zero Waste 5. mája. Continue reading “Suroviny sa míňajú a odpad sa hromadí. Súčasný ekonomický model sa preto bude musieť zmeniť, hovorí odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš”

AUDIO: Netopiere a dažďovníky v meste

Na stenách našich domov sa usídlili užitoční lovci komárov – netopiere a dažďovníky. Ako im neublížiť pri zatepľovaní a čo robiť, aby sa im s nami žilo čo najlepšie? Vypočujte si v našej pravidelnej rubrike čiernalabuť_FM v Radio_FM, ktorú sme pripravili v spolupráci s odborníkmi z BROZ. Continue reading “AUDIO: Netopiere a dažďovníky v meste”

Publikované v kategórii Enviro

Študuje za učiteľku informatiky a jej plat bude polovicou priemeru v IT sektore. Napriek tomu hovorí, že by nemenila

Na štúdium učiteľstva sa prihlásila zo zvedavosti, po prvej odučenej hodine však pochopila, že to je práca snov. Študentka, učiteľka a účastníčka Komenského inštitútu NIKA KLIMOVÁ hovorí, že aj v súčasnom systéme sa dá učiť inak a snaží sa tým nakaziť aj svojich spolužiakov, pre ktorých vymyslela učiteľský krúžok. Pomohlo by podľa nej školstvu, keby mali učitelia vyššie platy? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Študuje za učiteľku informatiky a jej plat bude polovicou priemeru v IT sektore. Napriek tomu hovorí, že by nemenila”

Pripraviť deti na profesie, ktoré dnes ešte ani nemajú meno, sa nedá cez poučky, hovorí spisovateľ Daniel Hevier

Keď sa dieťa pre niečo nadchne, vie o tom často viac ako učiteľ, hovorí obľúbený spisovateľ DANIEL HEVIER v rozhovore o školstve. Úplne podľa neho stačí, aby škola v deťoch túto zvedavosť a chuť objavovať nezabila. Ako na to? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Pripraviť deti na profesie, ktoré dnes ešte ani nemajú meno, sa nedá cez poučky, hovorí spisovateľ Daniel Hevier”

Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu

Začiatkom 21. storočia sa na Slovensku začali používať jednorazové popisovače a pomaly vytlačili z cesty biele kriedy. Tabule miznú zo škôl a nahrádzajú ich magnetické tabule. Používanie fixiek je novodobý fenomén, ktorý sa však nepriaznivo podpisuje na životné prostredie. Continue reading “Jednorazové fixky sa podpíšu nielen na bielu tabuľu”

Namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Posilňuje tak ich kritické myslenie aj vyjadrovacie schopnosti

Filozofia na gymnáziu nemá byť len o bifľovaní dejín a teórií, ale dá sa využiť na posilnenie kritického myslenia a diskusie. Katarína Jakubcová z Evanjelickej spojenej školy v Martine namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Continue reading “Namiesto diktovania poznámok o filozofii učí deti filozofovať. Posilňuje tak ich kritické myslenie aj vyjadrovacie schopnosti”

19-ročná študentka Sokratovho inštitútu si zamilovala rómsku kultúru. V divadelnom predstavení chce ukázať, že spolu vieme vychádzať a máme sa od seba čo učiť

Ešte len končí gymnázium a už pracuje na vlastnom projekte, ktorý spája rómsku kultúru s nerómskou. JÚLIA KOZÁKOVÁ je študentka bratislavského Gymnázia Jura Hronca a Sokratovho inštitútu a speváčka jazzu a rómskeho folklóru. Po škole nacvičuje divadlo, v ktorom hrá polovica Rómov a polovica Nerómov a prázdniny trávila už aj v rómskej osade. Hovorí, že majorita sa má od Rómov tiež čo učiť a pracovať miesto s Rómami treba skôr s majoritou, aby sa zbavila predsudkov. Continue reading “19-ročná študentka Sokratovho inštitútu si zamilovala rómsku kultúru. V divadelnom predstavení chce ukázať, že spolu vieme vychádzať a máme sa od seba čo učiť”

Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte

Na Slovensku vznikla nová ilustrovaná kniha pre deti. Nie je však hocijaká, ale prostredníctvom príbehu o veľrybe Gréte deti naučí o nebezpečenstve, ktoré pre prírodu predstavuje plastový odpad. Continue reading “Zmenšovať množstvo plastového odpadu v moriach bude deti učiť knižka o veľrybe Gréte”

Malí farmári venovali agrodotácie miestnej škole. Chcú ukázať, že dotácie v skutočnosti bránia rozvoju hospodárstva, ktoré naozaj aj niečo produkuje

Dotácie malým farmárom nepomáhajú, ale skôr škodia, hovorí v otvorenom rozhovore veterinárka a farmárka zo zaježovských lazov, Zuzana Besson. Jednotné dotácie na hektáre pôdy spôsobujú, že malým farmárom nikto nechce prenajať pôdu, aby sa mohli rozšíriť. Pre mnohých nie je cieľom odchovať čo najviac zvierat, ale skúpiť čo najviac hektárov pôdy, aby dostali dotáciu. Continue reading “Malí farmári venovali agrodotácie miestnej škole. Chcú ukázať, že dotácie v skutočnosti bránia rozvoju hospodárstva, ktoré naozaj aj niečo produkuje”

Všetko, čo vlastníme, bude jedného dňa odpad. Žofia preto učí ľudí odpad neprodukovať. Ako im to ide?

Naštartovanú kariéru diplomatky vymenila za život na Slovensku a boj proti odpadu. Študentka Sokratovho inštitútu Žofia Kutlíková Jakubová učí domácnosti, ako neprodukovať odpad. Aké sú najväčšie problémy, ktoré musia prekonať? Continue reading “Všetko, čo vlastníme, bude jedného dňa odpad. Žofia preto učí ľudí odpad neprodukovať. Ako im to ide?”

Pracovať v triede majú deti, nie učiteľ, hovorí učiteľský mentor a autor Modernej didaktiky

ROBERT ČAPEK učiteľom radí, ako najlepšie pracovať so žiakmi. Sú aj školy, kde učitelia vytvoria atmosféru nevraživosti a najradšej by ma upálili aj s mojimi spismi, hovorí. Ako neuviesť svoju triedu do bdelej kómy a pomôže zvýšenie platov zlepšeniu kvality našich škôl? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Pracovať v triede majú deti, nie učiteľ, hovorí učiteľský mentor a autor Modernej didaktiky”

Hovoria nám, aby sme si dávali pozor, ale čo mám sedieť doma a kukať seriály? pýta sa spoluorganizátorka pochodu za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú

Slovensko nemôžu viesť ľudia, ktorí majú prepojenie s organizovaným zločinom, hovorí naša kolegyňa zo Živice, KATKA NAGY PÁZMÁNY, ktorá spolu s manželom Petrom odštartovala organizáciu piatkového smútočného pochodu na spomienku zavraždeného Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Nemyslím si, že mladý zamilovaný pár s bišónikom by tu teraz predstavoval nejakú reálnu hrozbu, hovorí. Ako sa organizuje najväčší pochod od Nežnej revolúcie a prečo sa vyhýbajú spojeniu s politikmi? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Hovoria nám, aby sme si dávali pozor, ale čo mám sedieť doma a kukať seriály? pýta sa spoluorganizátorka pochodu za Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú”

Moja práca pre Sorosa

Som členom Správnej rady Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation). Tej nadácie, ktorú na začiatku financoval George Soros, ktorého premiér pri stave svojej bezmocnosti označuje za pôvodcu demonštrácií na Slovensku. Pre pána premiéra rád poodhalím zákutia našich stretnutí. Continue reading “Moja práca pre Sorosa”

Publikované v kategórii Názory

Z PET fliaš sa robia plienky, vlákna aj rúry a iba časť sa použije na výrobu nových fliaš. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu

PET fľaše sú jedným z najlepšie recyklovateľných druhov odpadu. Aj tak sa však nedajú recyklovať donekonečna. Vlastnosti plastu sa opakovaným spracúvaním zhoršujú a do mnohých výrobkov sa tak musí vždy pridať aj nový plast z ropy.

Boli sme sa pozrieť na proces recyklácie PET fliaš a u odborníka na odpady Petra Krasneca sme zisťovali, aká je situácia s recykláciou plastov na Slovensku. Continue reading “Z PET fliaš sa robia plienky, vlákna aj rúry a iba časť sa použije na výrobu nových fliaš. Boli sme sa pozrieť v závode na recykláciu”

Pomôžte čiernej labuti nevyblednúť – venujte nám svoje 2 %

Milí priatelia čiernej labute,

už tretí rok pre vás zadarmo na našom portáli zverejňujeme články o životnom prostredí, vzdelávaní, spoločnosti a spiritualite. Chceme, aby sa nimi mohlo inšpirovať čo najviac ľudí, takže náš obsah nechávame voľne prístupný aj bez predplatného. Tak isto nechceme prísť o nezávislosť, a preto neposkytujeme priestor pre komerčnú reklamu. V roku 2017 sme pre vás na www.ciernalabut.sk pripravili stovku inšpiratívnych článkov a rozhovorov a spustili v Rádiu_FM pravidelnú praktickú rubriku čiernalabuť_FM s tipmi pre ekologický život.

Naším obsahom sa pravidelne inšpirujú učitelia, ktorí ho prenášajú do škôl, novinári z iných médií, ktorí ho následne spracúvajú ďalej či bežní ľudia, ktorí postupne menia svoje životy a okolie.

Pomôžte čiernej labuti nevyblednúť a prispejte nám na našu prácu svojimi 2 % z dane. Ako malú odmenu sme pre vás napísali rozprávku, ktorú si môžete vypočuť a stiahnuť na stránke 2-percenta.zivica.sk, kde zároveň nájdete aj návody, ako venovať svoje 2 % organizácii CEEV Živica, ktorá čiernu labuť prevádzkuje.

Rozprávka, ktorú sme pre vás napísali, nie je hocijaká, ale rovno ekologická! Vás a vaše deti naučí, ako môžeme všetci pomôcť včelám, bez ktorých neprežijeme. Text rozprávky napísala naša šéfredaktorka Kristína a audionahrávku načítala učiteľka zo zaježovskej školy Maťa. Pohodlne sa teda usaďte, vyložte si nohy, zavrite oči a nechajte svoju myseľ unášať na vlnách príbehu, ktorý, rovnako ako portál čierna labuť, prepája vzdelávanie, ochranu životného prostredia, aktivizmus aj osobný rozvoj.

Prajeme príjemné počúvanie a vopred ďakujeme za podporu!

Publikované v kategórii Názory

Zuzana Hlávková začala učiť na gymnáziu. Nie je to žiaden relaxačný pobyt, hovorí

Odhalením pochybného tendra pri slovenskom predsedníctve Rade EÚ nahnevala ministra zahraničných vecí aj premiéra. Teraz učí na gymnáziu. Tie decká ma nevnímajú ako Bielu vranu, ale ako ďalšiu učku, ktorá sa im snaží niečo povedať za hodinu a pol, keď ony chcú robiť niečo iné, hovorí ZUZANA HLÁVKOVÁ. Prečo sa rozhodla pre učiteľské povolanie a čo je ťažšie – učiť či odolávať hnevu mocných? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Zuzana Hlávková začala učiť na gymnáziu. Nie je to žiaden relaxačný pobyt, hovorí”

Žiletka

“Časom som pochopila, že zatiaľ čo ma jedni vidia ako príliš bielu, pre tých druhých som ešte stále dosť tmavá, aby ma prijali medzi seba,” píše Janette Motlová Maziniová. Text je súčasťou knihy o jej životnom príbehu – Cigánka, ktorej vydanie pripravuje Sokratov inštitút. Continue reading “Žiletka”

Publikované v kategórii Názory

Ako ľudí nenápadne postrčiť, aby robili správne veci? Pomôže nudge

Pred vchodom vlakovej stanice, kde je zakázané fajčiť, postávali fajčiari, ktorí si chceli pred alebo po ceste rýchlo zapáliť. Stačilo na zem namaľovať stopy vedúce mimo nefajčiarsku zónu a počet fajčiarov pred vchodom sa znížil o 75 percent. Riešenia zvané nudge (štuchnutie) učia ľudí robiť správne veci nenásilnou formou. Porozprávali sme sa o nich s MATEJOM ŠUCHOM zo spoločnosti Mindworx, ktorá sa behaviorálnej ekonómii a nudge venuje ako biznisu. Continue reading “Ako ľudí nenápadne postrčiť, aby robili správne veci? Pomôže nudge”

Telesná výchova môže byť zábavná a nestresujúca naozaj pre všetkých, ukazuje učiteľ Miroslav Kseňák

Prečítajte si príbeh bývalého vojaka, ktorý sa stal učiteľom a rozhodol sa zmeniť telesnú výchovu tak, aby sa do športu zapojili aj menej odvážne deti, spolupracovali chlapci s dievčatami a starší s mladšími. Príbeh vyšiel ako súčasť publikácie Dvadsať inšpiratívnych učiteľských príbehov – Ako meníme školstvo zdola, ktorú vydal Komenského inštitút. Continue reading “Telesná výchova môže byť zábavná a nestresujúca naozaj pre všetkých, ukazuje učiteľ Miroslav Kseňák”

Testovali motiváciu detí učiť sa. Len 6,8 % sa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu

Len minimálna časť žiakov slovenských štátnych škôl má radosť z toho, že na sebe v škole pracujú, hovorí MARTIN KURUC z Centra pedagogického výskumu UK v exkluzívnom rozhovore o novom výskume. K práci v škole ich motivuje strach pred zlou známkou či hanby z toho, že niečo nezvládnu. To zabíja ich tvorivé myslenie a učí ich nesamostatnosti. Ako to zmeniť? Čítajte v rozhovore. Continue reading “Testovali motiváciu detí učiť sa. Len 6,8 % sa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu”

Menštruácia v rytme Zeme

Bežná žena za život spotrebuje 11-tisíc tampónov a vložiek, ktoré nie je možné zrecyklovať. Ich zloženie a technologická úprava sú navyše často sprevádzané chemickým bielením, parfumovaním či výrobou savého gélu, ktoré zaťažujú životné prostredie a môžu mať negatívny vplyv aj na naše zdravie. Dá sa to však riešiť aj inak. Continue reading “Menštruácia v rytme Zeme”

Publikované v kategórii Enviro

AUDIO: Glyfosát – azbest nášho storočia?

V Európe predĺžili licenciu na používanie postreku glyfosát, ktorý je potenciálne nebezpečný aj pre človeka. Problémom je predovšetkým jeho nadmerné používanie, ktorým si poľnohospodári, ale aj záhradkári či údržbári verejných priestranstiev zjednodušujú prácu. Prečo to nie je správne a ako sa tomuto postreku vyhnúť? Continue reading “AUDIO: Glyfosát – azbest nášho storočia?”

Publikované v kategórii Enviro

Internet akoby ľudí konzervoval v nezrelosti, hovorí psychologička Barbora Kuchárová

Na internete sa ľudia nemusia postaviť za seba, za svoj názor, nemusia na sebe pracovať. Pretože, úprimne, pracovať na sebe je veľmi ťažké a nepríjemné, hovorí psychologička Barbora Kuchárová o anonymite na internete a novom sociálnom prostredí, ktorý pre nás predstavuje.
Prečo ľudia hejtujú v diskusiách a čo sa odohráva v hlave človeka, ktorý si fotí jedlo v reštaurácii na instagram? Continue reading “Internet akoby ľudí konzervoval v nezrelosti, hovorí psychologička Barbora Kuchárová”

Ako búrať v deťoch predsudky? Naučia ich to príbehy Živých kníh

Ľudia, ktorí žijú s hendikepom, pochádzajú z inej krajiny či sú príslušníci menšiny. Mnohé deti sa s nimi nikdy nestretnú, a tak majú sklon automaticky preberať stereotypy. Práve to sa snaží zmeniť nezisková organizácia Eduma (Od emócií k poznaniu), ktorá vytvorila vzdelávací portál a Online živá knižnica, na ktorom nájdete príbehy týchto ľudí. Boli sme sa pozrieť, ako prebieha vyučovanie s pomocou videí Živých kníh. Continue reading “Ako búrať v deťoch predsudky? Naučia ich to príbehy Živých kníh”

Deti v školách už nebavilo pozerať sa na vyhadzovanie jedla. Takto s ním zatočili

Vyhadzovanie neotvorenej desiaty či nedojedeného obeda je na školách dennou praxou. Deti často vyhodia to, na čo práve nemajú chuť, aj keď by si to možno niekto iný rád dal. Školskí kuchári sa ich zas nepýtajú, čo majú rady, a tak často varia jedlá, ktoré deťom nechutia.

Na dvoch základných školách zapojených do projektu Jedlá zmena, ktorý je jednou zo súčastí najväčšieho environmentálne vzdelávacieho programu Zelená škola, sa to rozhodli zmeniť. Podarilo sa im znížiť množstvo potravinového odpadu o polovicu. Continue reading “Deti v školách už nebavilo pozerať sa na vyhadzovanie jedla. Takto s ním zatočili”

Vyštudovaný ekonóm z mesta odišiel na zaježovské lazy v snahe stať sa úplne sebestačným. Podarilo sa mu to?

Žije z veľkej časti z toho, čo sám dopestuje a dochová. Napriek tomu o sebe netvrdí, že žije asketickým životom. Skôr svoje potreby uspokojuje iným spôsobom. Vyštudoval ekonómiu a počas detstva v meste nemal doma ani mačku, no odišiel žiť na zaježovské lazy a naučil sa hospodáriť tak, že to zvládne aj bez traktora. Akú cenu má jeho snaha o sebestačnosť? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “Vyštudovaný ekonóm z mesta odišiel na zaježovské lazy v snahe stať sa úplne sebestačným. Podarilo sa mu to?”

Za socializmu bola cirkev priestorom slobody a hľadania pravdy. Dnes by ma z kňazského semináru vyhodili, hovorí bývalý kňaz Miro Kocúr

Z medicíny prestúpil do teologického seminára, lebo ho vnímal ako priestor slobody a pravdy. Neskôr sa preňho cirkev zmenila na ideologické väzenie. Zrazu som bol spoluzodpovedný za to, s čím som nesúhlasil, pričom som to nemal šancu ovplyvniť ani kritizovať, hovorí v otvorenom rozhovore bývalý kňaz MIRO KOCÚR. Continue reading “Za socializmu bola cirkev priestorom slobody a hľadania pravdy. Dnes by ma z kňazského semináru vyhodili, hovorí bývalý kňaz Miro Kocúr”

Z miesta jadrového nešťastia sa stal cieľ turistov. Černobyľ ročne navštívia desiatky tisíc ľudí

Pokiaľ človek nič nechytá a nekonzumuje, je Černobyľ z veľkej časti bezpečný na návštevu, hovorí IGOR PAŠKO, ktorý do zóny jadrovej havárie vstúpil už cez 10-krát. Do Černobyľu sa tak ročne niekoľko desiatok tisíc turistov chodí pozrieť, ako by vyzeral svet, keby z neho zmizli ľudia. Continue reading “Z miesta jadrového nešťastia sa stal cieľ turistov. Černobyľ ročne navštívia desiatky tisíc ľudí”

Sloboda v škole je fajn, ale nie bez hraníc

Ak by som mala na výber, pre svoje deti by som zvolila iné, ako slobodu v ponímaní Sudbury Valley. Každý rodič či škola do istej miery formujú realitu detí, poskytujú im isté možnosti, ale absolútna sloboda bez akejkoľvek štruktúry môže byť pre deti mätúca a dá sa v nej ľahko stratiť. Continue reading “Sloboda v škole je fajn, ale nie bez hraníc”

Publikované v kategórii Názory

V slobodnej škole sa môžu deti celý deň hrať na mobile. Časom sa im to ale preje a začnú sa učiť samy

To, že si u nás môžete robiť, čo chcete, z nás nerobí ľahkú školu, práve naopak, hovorí Ann Martine Moore o jednej z najstarších slobodných škôl typu Sudbury Valley. V Sudbury neexistuje rozvrh, školské hodiny, učebný plán ani učitelia. Deti robia, na čo majú chuť a samy musia prísť na to, čo ich baví a čomu sa chcú venovať. Spoločne rozhodujú aj o pravidlách či rozpočte školy. V čom sú pozitíva a v čom negatíva takéhoto prístupu? Prečítajte si v rozhovore. Continue reading “V slobodnej škole sa môžu deti celý deň hrať na mobile. Časom sa im to ale preje a začnú sa učiť samy”

Pozreli sme sa, aká časť zmesového odpadu by sa ešte dala zrecyklovať. Výsledky sú zahanbujúce

V spolupráci s organizáciou NATUR-PACK, Inštitútom cirkulárnej ekonomiky a ecorec Slovensko sme rozanalyzovali dve tony zmesového odpadu z pezinských domácností. Zistili sme, aká časť by nemusela skončiť na skládke, keby sa poctivo vytriedila. Continue reading “Pozreli sme sa, aká časť zmesového odpadu by sa ešte dala zrecyklovať. Výsledky sú zahanbujúce”

Smrť je základná istota nášho života. My ju však vytesňujeme, hovorí Juraj Jordán Dovala

Kto sa narodil, dostal zároveň zmluvu na dobu určitú alebo lístok na cestu, ktorá je spiatočná, hovorí husitský kňaz a publicista, JURAJ JORDÁN DOVALA. Smrť nám podľa neho navyše pomáha usporiadať si morálny a hodnotový systém života. Má zmysel hnať sa, aby som mal štyri autá? Aby som bol úspešný?

Continue reading “Smrť je základná istota nášho života. My ju však vytesňujeme, hovorí Juraj Jordán Dovala”

(Nielen) o dušičkách

Neexistuje veľa tém, o ktorých sa hovorí tak málo, ako práve o smrti. Pritom vedomie toho, že kráča potíšku popri našom boku už od momentu narodenia, môže neuveriteľne posilniť kvalitu bežných dní a utriasť nám hodnotový rebríček. A posledná rozlúčka potom nemusí byť aktom, ktorý nás traumatizuje na zvyšok života, ale môže byť súčasťou liečenia, či zmierenia sa. Continue reading “(Nielen) o dušičkách”

Chodil sa biť spolu s náckami, dnes proti nim bojuje. Najnebezpečnejší sú fašisti v zálohe, tvrdí

Ako stredoškolák sa v Banskej Bystrici pod vplyvom partie kamarátov stal neonacistom, ktorý sa chodil v piatky pobiť do mesta. Časom pochopil, že bojoval proti niečomu, čo v živote nestretol. Zmeniť názory mu pomohlo cestovanie aj kolegovia homosexuáli. Michal Dzurko v otvorenom rozhovore hovorí, že najnebezpečnejší sú ľudia, ktorí si myslia, že ich názory sú úplne v poriadku, veď stačí, že majú jedného kamaráta Róma. Continue reading “Chodil sa biť spolu s náckami, dnes proti nim bojuje. Najnebezpečnejší sú fašisti v zálohe, tvrdí”

Medzi Slovákmi

MARTIN M. ŠIMEČKA sa už dvakrát stal „nepriateľom štátu“, prvý raz to bolo za komunizmu, druhý v období mečiarizmu, a táto skúsenosť mu umožňuje nazerať na Slovensko z unikátnej perspektívy. Je možné milovať krajinu, ktorá vás zavrhne len preto, lebo chcete žiť slobodne? A čo vlastne určuje váš vzťah k spoločnosti? Continue reading “Medzi Slovákmi”

Mozog sme my a mozog je vesmír. Pozrite si prednášku neurológa z Yale Martina Stránskeho

Vďaka spolupráci s Nadačným fondom Telekom pri Nadácii Pontis vám prinášame záznam prednášky neurológa Martina J. Stránskeho. Dozviete sa, ako a prečo myslíme, kde začína a kde končí mozgové vedomie a prečo čelíme ako ľudia skutočnej evolučnej kríze. Continue reading “Mozog sme my a mozog je vesmír. Pozrite si prednášku neurológa z Yale Martina Stránskeho”

Žijeme vo svete, kde chlapi neplačú. Ako smútiť zdravo? Opýtali sme sa psychoterapeutky

Intenzívne trúchlenie je vždy lepšie ako chladné, krátke mestské pohreby, ktoré nedávajú priestor na uvedomenie si smútku, hovorí terapeutka ZLATA ŠRAMOVÁ. Procesom smútenia sprevádza umierajúcich aj ľudí v kóme a ich blízkych. Opýtali sme sa jej, ako sa vyrovnať so smútkom. Ako sa správať, keď nám umiera niekto blízky? Continue reading “Žijeme vo svete, kde chlapi neplačú. Ako smútiť zdravo? Opýtali sme sa psychoterapeutky”

Motýle a včely chcú žiť v meste, na uzde ich držia iba naše estetické preferencie, hovorí odborník na hmyz

Mestá majú obrovský potenciál pre život zvierat a hmyzu, no ich trávniky sú často iba sterilné zelené koberce. Kosiť by sme preto nemali tak často, hovorí odborník na hmyz Marek Semelbauer. Continue reading “Motýle a včely chcú žiť v meste, na uzde ich držia iba naše estetické preferencie, hovorí odborník na hmyz”

Publikované v kategórii Enviro

Antropológ Chris Knight: Za vznik jazyka môžu ženy a sex

Antropológ CHRIS KNIGHT tvrdí, že za vznik jazyka môžu ženy a odmietanie sexu. Keď chcel muž sex, musel najprv doniesť zebru, aby mali ženy a deti čo jesť. Ženy vzrušujú muži, ktorí sú naozajstnými mužmi. Ak by však doniesli zebru a nepodelili sa, nie sú v ich očiach skutočnými mužmi. Dnes už ženy nečakajú na zebry, no nemali by chcieť byť mužmi, pretože sú rovnako dobré ako oni, hovorí v rozhovore. Continue reading “Antropológ Chris Knight: Za vznik jazyka môžu ženy a sex”

Učiteľka, ktorú vyslali do vesmíru: Vedu deti nenaučíte recitovaním z knihy

Bola členkou vesmírnej posádky, ktorú vyskladali aj z učiteľov s rekordným počtom žien. DOROTHY METCALF-LINDENBURGER učila na strednej škole prírodné vedy, keď na stránke NASA objavila inzerát, že hľadajú učiteľov, ktorí by mohli ísť do vesmíru. Hovorí, že aj ženy sú technické typy, len potrebujú nabrať sebavedomie. Deti sa podľa nej o vede majú učiť prostredníctvom skúseností z pokusov a nie čítania z učebnice. Continue reading “Učiteľka, ktorú vyslali do vesmíru: Vedu deti nenaučíte recitovaním z knihy”