fbpx
Vzdelávanie

BEZ LAVÍC: Preniesť chémiu do vonkajšieho prostredia pomáha žiakom pochopiť jej význam v reálnom svete, hovorí Janka Chmurová

Janka Chmurová učí na mestskej škole v Trnave, no aj tak veľkú časť vyučovania presúva do exteriéru. Ako učiteľka biológie a chémie si pochvaľuje, že pri bádateľskom prístupe vo vonkajšom prostredí žiaci prirodzene prepájajú vedomosti a zručnosti a viac sa zaujímajú o svet okolo. Učenie vonku sa v škole rozšírilo natoľko, že niektoré triedy sa na dvor už ani občas nezmestia. Prečítajte si o jej prístupe viac.


Sériu Bez lavíc pripravujeme spolu s Hurá von.

Janka Chmurová je učiteľkou chémie a biológie na trnavskej základnej škole na Ulici Jána Bottu. Na hodinách využíva prvky výskumne ladenej koncepcie, ktorá je založená na vedeckých postupoch žiaka – ten sa k vedeckým poznatkom postupne prepracuje sám a nedostane ich hotové od učiteľa. Na začiatku sa vždy snaží u žiaka vzbudiť zvedavosť a záujem skúmať daný jav. Potom príde samotné bádanie. Žiaci pozorujú, usudzujú, predpokladajú, merajú, experimentujú, zistené údaje vkladajú do tabuliek a grafov, opisujú vzťahy medzi premennými a nakoniec tvoria závery a zovšeobecnenia. Janka mnohé výskumné úlohy so žiakmi realizuje vonku.

V roku 2020 sa dostala medzi top 10 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska, ktoré realizuje Živica prostredníctvom Komenského inštitútu . Jeho cieľom je vyhľadať a predstaviť inšpiratívnych pedagógov.

Učiť vonku prírodovedu alebo biológiu je už pomerne bežné. Ale čo taká chémia alebo technika, ktoré tiež patria medzi „tvoje“ predmety?

Preniesť hodiny chémie do vonkajšieho prostredia sa na prvý pohľad zdá byť naozaj zložité, ba až nepredstaviteľné. Samozrejme, nie je to bežné, ale vôbec sa toho netreba báť. Zozačiatku ma odrádzalo hlavne to, že som si nevedela predstaviť, ako si tam prenesiem všetky potrebné pomôcky. 

K takému prvému odhodlaniu ma možno priviedla milá spomienka z detstva, keď sme chodili so sestrou a rodičmi stanovať. Nikde v okolí v tej dobe nebola žiadna reštaurácia alebo bufet. Mama vytiahla z malej tašky v podstate celú kuchyňu, plastové taniere, príbor, odmernú nádobu, sitko, plynový horák a všeličo iné. V hlave mi teda prebehla myšlienka, že stačí si zabezpečiť bezpečné nádoby. Namiesto laboratórneho skla využívame  rôzne plastové alebo kovové nádoby. Samozrejme, v malom množstve. Treba využiť jednorazové plastové fľaše, plechovky, nádoby z jogurtov a podobne. Popritom žiaci vidia, ako recyklujeme a dávame veciam druhú šancu. U nás v škole je nereálne, aby každý žiak pracoval samostatne, keďže v triede máme po 28 – 29 žiakov. Žiaci pracujú v skupinách.

Janka Chmurová je učiteľkou chémie a biológie na trnavskej základnej škole.

Čo ťa motivovalo k učeniu vonku?

Motivačný impulz tráviť hodiny vonku na mestskej škole, kde teraz učím, priniesla práve táto pandemická doba. Vonku – žiadne rúška. Ak sa nad tým teraz zamyslím, mohli by sme na hodinách chémie tráviť vonku oveľa viac času. Pri učení sa dajú veľmi pekne využiť medzipredmetové vzťahy.  Učenie vonku vnímam ako priestor na medzipredmetovú výučbu, rozvíjanie manuálnych zručností s možnosťami kritického myslenia, bádania, skúmania, tvorivosti ako aj vzájomného rešpektovania. Uvedomila som si, že okrem iných výhod outdoorového učenia sa hluk diskutujúcich detí pri skupinovej práci v exteriéri stráca. Podľa môjho názoru pri dnešných zvedavých deťoch a preplnených triedach je oveľa výhodnejšie realizovať bádateľské aktivity v otvorenom priestore. 

FOTO – Janka Chmurová

Úžasné na učení vonku je, že žiaci sa na vlastné oči presvedčia o danom probléme a nemajú to len sprostredkovane v teoretickej rovine. Zároveň sú žiaci uvoľnení, využívajú viacero zmyslov, pracujú v skupinách, komunikujú navzájom a v neposlednom rade dýchajú čerstvý vzduch. Pri tom každá hodina odučená vonku súvisí s environmentálnou tematikou. Podľa môjho názoru pri učení vonku učiteľ učí nielen svoj predmet, ale žiaci spontánne nadobúdajú poznatky aj z iných predmetov. Vonku môžeme prepájať napríklad chémiu s biológiou, technikou, fyzikou, matematikou, informatikou, telesnou výchovou či slovenským jazykom. 

Vieš povedať nejaký príklad hodiny, kde sa takto jednotlivé zručnosti podarilo prepojiť?

Uvediem príklad z mojej hodiny chémie. Žiakov som zobrala von, kde si mali dôkladne prezrieť trvalky, ktoré rastú v našich záhonoch. Zistili, že jeden druh rastliny je napadnutý voškami. Listy sa stáčali, žltli a vädli. Porozprávali sme sa, či je rastlina zdravá a prečo sa toto deje s listami. V podstate sme hodinu chémie začali biológiou. Potom som im povedala, aby zistili o akú trvalku sa jedná. Keďže všetci mali mobil, využili stiahnutú aplikáciu Plant-net, ktorá slúži na určovanie rastlín. Žiaci si tak rozvinuli IKT zručnosti. Dnešné deti ich majú rozvinuté perfektne, možno lepšie ako my, učitelia chémie (smiech). Nastala diskusia o tom, ako sa dá týchto vošiek zbaviť. 

Podľa môjho názoru pri učení vonku učiteľ učí nielen svoj predmet, ale žiaci spontánne nadobúdajú poznatky aj z iných predmetov.

Dospeli sme k záveru, že na budúcu hodinu si pripravíme ekologický roztok na likvidáciu vošiek. Tu žiaci zistili, že chémia nie je len o toxických látkach (doteraz si mysleli, že sa to dá len za použitia toxických postrekov). Na prípravu roztoku žiaci použili bežne dostupné plastové nádoby z domácnosti. Žiadne laboratórne sklo sme nepotrebovali. Využili vzťah pre výpočet hmotnostného zlomku, čiže využívali matematické operácie. Tento roztok sme následne aplikovali na vošky. Po aplikácii bio roztoku sa po určitom čase sami presvedčili, že to funguje – vošky zmizli. Uvedomili si, že ak chcú vyriešiť nejaký problém, nemôžu uvažovať iba v danom predmete, ale musia zapojiť vedomosti, respektíve skúsenosti nadobudnuté aj z iných predmetov. Musia uvažovať komplexne. Zároveň pri tejto aktivite boli žiaci stále v pohybe, dýchali čerstvý vzduch, rozvíjali si svoje zmysly a všímali si okolie. 

FOTO – Janka Chmurová

Mnohí učitelia, ale aj rodičia, môžu mať pochybnosti, či sa pri učení vonku dajú žiakom dostatočne vysvetliť aj zložitejšie zákonitosti a pojmy. Ako to vnímaš ty v rámci svojej praxe?

Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že spätná väzba, ktorá sa ku mne dostala zo strany rodičov k učeniu vonku bola pozitívna. Keď dostanem takúto odozvu, tak ma to ešte viac posúva dopredu, že učiť treba inovatívne. Samozrejme, nájdu sa aj rodičia, ktorí stále čakajú, že ich deti budú mať v zošite vypísané strany poznámok, z ktorých ich budú skúšať. Naučia sa to ako básničku a tým to skončilo.  

U mňa to tak však nefunguje. Učivo sa snažím prepojiť s bežným životom, či už učením vonku, alebo v triede. Práve zložitejšie zákonitosti a pojmy sa najlepšie vysvetľujú pri problémových úlohách. Treba sa konečne odtrhnúť od myšlienky, ktorú robili predchádzajúce generácie – vedieť zadefinovať pojem, zákon.  Zákonitosť, či pojem žiak slovne povie, ale pritom vôbec netuší, čo vlastne hovorí. Načo je dobré takéto učenie? Deťom treba dať príležitosť objavovať, rozvíjať ich kreativitu a vynaliezavosť. Práve pri učení vonku máme veľa príležitostí, ako vytvoriť z detí komplexnú osobnosť človeka a predovšetkým osobnosť s pozitívnym postojom k životnému prostrediu. 

Čo osobne považuješ za najväčší prínos učenia vonku? 

Za najväčší prínos považujem to, že učiť vonku je oveľa efektívnejšie, ako učiť v triede. Žiaci, keď už hodinu prežijú vonku vo forme zážitkového učenia, tak si to zapamätajú možno aj na celý život. Prvé moje hodiny vonku som začala realizovať pred šiestimi rokmi. Keď stretnem svojich bývalých žiakov, vždy ma poteší, keď začnú spomínať, ako sme trávili hodiny biológie, či chémie vonku. Ako sme zisťovali pH vody, pôdy, pozorovali lúčny, či vodný ekosystém, hľadali a dokazovali chlorofyl v rastlinách a podobne. 

Samozrejme, nájdu sa aj rodičia, ktorí stále čakajú, že ich deti budú mať v zošite vypísané strany poznámok, z ktorých ich budú skúšať. Naučia sa to ako básničku a tým to skončilo.

Dnes, keď pracujem na mestskej škole, žiaci sa chcú tiež vzdelávať vonku. Deti by chceli chodiť vonku stále. Pre nich je to niečo nové, niečo, čo v školskej lavici nezažijú. Pred každou hodinou techniky sa ma pýtajú, či ideme von. Dokonca mám triedy, kde ma žiaci už oblečení čakajú na chodbe, či už v zime mrzne, alebo je horúčava (smiech). Ďalším nesmierne dôležitým prínosom pri outdoorovej výučbe je v tejto pandemickej dobe absencia rúšok, ale aj zníženie rizika nákazy. Toto veľmi ocenili aj rodičia žiakov a dokonca ma niektorí rodičia aj prosili, aby sme chodili von čo najčastejšie. 

FOTO – Janka Chmurová

Je nejaká téma, ktorú by si si naopak nevedela predstaviť preniesť von?

Vonku môžem v podstate odučiť každú hodinu, keďže na školskom dvore máme exteriérovú učebňu – altánok. Keď sa nad tým zamyslím, nekomfortné by zrejme bolo precvičovanie názvoslovia anorganických a organických zlúčenín. Tu sa skupinová práca neuplatní, každý žiak by mal byť sústredený na svoju prácu. V prírode sa predsa objavia aj nečakané rušivé vplyvy, ktoré by im boli možno práve pri tejto téme skôr na škodu. 

Pri svojej práci sa cielene snažíš podporiť motiváciu detí naučiť sa niečo nové a prísť na to bádateľsky orientovaným spôsobom. Je takýto spôsob učenia vhodný pre všetky deti? Ako naň reagujú?

Bádateľské učenie je naozaj vhodné pre všetkých žiakov. Pri tomto učení dokonca reagujú aj žiaci, ktorí by sa pri inej forme vzdelávania neprejavili. Nie raz sa mi stalo, že z tichého priemerného žiaka sa stal, pri tomto učení, líder. Žiaci tento spôsob učenia majú radi, pretože tu im nič nie je diktované a musia prísť na všetko sami. Ak zistia, že ich riešenie nie je správne, vedia, že musia hľadať ďalší spôsob, ako sa dopracovať k správnemu výsledku. Učiteľ ich iba usmerňuje. Žiaci by najradšej bádali stále. 

Učí vonku u vás na škole aj niekto ďalší z tvojich kolegov? Dokážete sa vzájomne podporiť a dopĺňať?

Áno, učenie vonku realizujú kolegovia na prvom aj druhom stupni. Učitelia telesnej výchovy chodievajú pravidelne von, okrem nepriaznivého počasia. Niektorí učitelia techniky trávia s deťmi hodiny vonku, kde skrášľujú náš školský areál. Netradičné pre mňa bolo stretnúť počas tejto covidovej doby na školskom dvore aj kolegov, ktorí vyučujú iné predmety. Veľmi milé bolo vidieť v jednom čase triedu žiakov, ktorá sa učila anglický jazyk, o kúsok ďalej bola druhá trieda žiakov spievajúcich v rámci hudobnej výchovy a o ďalší kúsok iní žiaci, ktorí zhotovovali nejaké výtvarné práce. 

Úsmevné na tom bolo, že ďalší žiaci sa museli vrátiť naspäť do triedy, pretože bol školský dvor zaplnený. Nehovorím, že je to tak stále. Bolo to v čase nástupu žiakov do školy po 2. vlne pandémie. Myslím, že učitelia si boli vedomí, že vonku je to učenie z hľadiska ochrany zdravia predsa bezpečnejšie. Verím však, že keď sa oteplí, takýchto situácií zažijem oveľa viac a kolegovia zistia, že učiť vonku je oveľa zábavnejšie.

Samozrejme, čo sa týka častejšieho učenia vonku, mám kolegyňu Zuzku Moncmanovú, ktorá učenie vonku realizuje so svojimi žiakmi na prvom stupni veľmi často. Zuzka bola spolu so mnou zapojená do projektu  ,,Školy v oute“,  kde sme sa spoločne inšpirovali mnohými nápadmi, ako učiť vonku aj iné predmety, okrem tých prírodovedných. Viem, že Zuzka dopĺňa a podporuje aj svojich kolegov z prvého stupňa. Je inšpiráciou pre viacerých. Pomôcky, ktoré vytvorí, ponúkne aj svojim kolegom a vždy ich usmerní. Na Zuzke sa mi páči, že najskôr si učenie vonku vyskúša so svojou triedou. Po odučení je plná entuziazmu a zážitkovo rozpráva o priebehu tejto hodiny kolegom.

Prezraď, aké sú tvoje najbližšie plány a výzvy v rámci učenia vonku?

Mojim najbližším plánom je odučiť vonku aspoň dvojnásobné množstvo hodín oproti predchádzajúcemu školskému roku. Plánujem sa aj ďalej inšpirovať a vzdelávať od svojich kolegov, ktorí dávajú svoje nápady do skupiny ,,Hurá von“. Mojou výzvou je dostať sa so žiakmi k vodnému toku a pozorovať vodný ekosystém. Už teraz viem, že sa to bude musieť udiať v blokovej výučbe, keďže vodný tok nie je v blízkosti školy. Učiteľa, ktorý bude zabezpečovať druhý dozor už mám (smiech), keďže tých našich bottováckych detí je v triede naozaj veľa. 

Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Názory

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

Anna Jančová

Mám plán… alebo plán má mňa?

Sníval sa mi strašidelný sen. Chodila som po chodbách neznámej školy. Stretávala som neznámych kolegov. Nikto z nich sa nechcel pristaviť. V ich očiach sa mihali úzkostné záblesky. Neodpovedali na pozdrav, len nervózne zakričali: „Meškáme!”

Andrea Uherková

V ústrety vlnám

Žijeme dobu, ktorá je plná strát. A možno taká bola a je každá doba, nielen táto naša, pandemická. S čím alebo kým ste sa museli v poslednom čase rozlúčiť vy?

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Deti cez palubu

Neviem odpovedať na jeho otázky. Prečo otvoria obchody a školy zatvoria. Prečo lyžovačka áno a za rodinou nie.

Anna Jančová

Ježiškovi

Bolo by krásne, Ježiško, keby bol o učiteľstvo taký záujem, že by sa na pedagogické fakulty robil podobný výber ako na astronautov či pilotov stíhačiek. Bolo by krásne, keby najväčším snom detí bolo stať sa učiteľom.