fbpx
Enviro

Takmer polovica fliaš a plechoviek nekončila v kontajneroch na plast. Zmení to novozavedený zálohový systém?

Od prvého januára môžeme v obchodoch rovnako ako vratné sklenené fľaše za záloh vrátiť aj PET fľaše či hliníkové plechovky. Tie sa na rozdiel od sklenených fliaš neumyjú a nenaplnia znova, ale poputujú na recykláciu.


Aký je cieľ zálohovania?

„Na slovenský trh sa uvedie ročne jedna miliarda plastových fliaš a približne 350 miliónov plechoviek od nápojov,“ uvádza sa na oficiálnej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. PET fľaše aj plechovky sa už roky triedia do nádob na triedený zber. Slovensko má za cieľ zdvihnúť percento recyklácie nápojových obalov zo súčasných 60 percent na 90 percent do roku 2029.

„V celoslovenskom meradle to nerobí až taký veľký efekt. Je to nejakého pol percenta, ale môže to mať ešte paralelný efekt, že pokiaľ si ľudia začnú viac uvedomovať, že odpad treba dať na správne miesto mohli by sa okrem PET fliaš začať správať vnímavejšie aj voči iným druhom odpadov,” vysvetľuje Marek Brinzík z organizácie Natur Pack, ktorá zabezpečuje recykláciu. „Pretože platí úplne absolútne, že pokiaľ odpad na väčšine územia Slovenska dáme do zmesového odpadu, je to konečná a končí na skládke odpadov. Veríme, že do istej miery by toto environmentálne povedomie mohol zálohový systém ovplyvniť pozitívne.” 

Približne 40 percent fliaš a plechoviek sa do nádob na to určených nedostávalo a skončili buď na skládkach, v spaľovniach alebo vo voľnej prírode. PET a hliník pritom patria medzi cenné a dobre recyklovateľné materiály. Najmä pri hliníku sa dá ušetriť recykláciou, v porovnaní s jeho výrobou z primárnych zdrojov, až okolo 90 percent energie a 80 percent jeho uhlíkovej stopy. 

Pretože platí úplne absolútne, že pokiaľ odpad na väčšine územia Slovenska dáme do zmesového odpadu, je to konečná a končí na skládke odpadov.

Len obaly s označením „Z“

Po novom tak na Slovensku za každú PET fľašu a hliníkovú plechovku od nápoja, teda malinovky, radleru či piva zákazník dostane späť záloh pätnásť centov, o ktorý sa zvýšila cena daného nápoja. „Bude dôležité vysvetliť spotrebiteľom, že si kupujú nápoj a obal si iba požičiavajú. Záloh, ktorý za obal zaplatia pri kúpe nápoja, sa im po vrátení obalu vráti hneď naspäť,“ vysvetľuje generálna riaditeľka Správcu zálohového systému Mária Trčková. Vrátiť sa dajú len tie obaly, ktoré majú označenie veľkého „Z“ ako zálohované vložené do recyklačných šípok. 

Zdroj – spravcazaloh.sk

Ešte počas prvého pol roka môžete z obchodu priniesť domov aj obal, ktorý Zetko nemá. Predajcovia majú do 1. júla  čas dopredať zásoby s obalmi, ktoré zálohované neboli. „Všetky plechovky a PET fľaše, ktoré nebudú označené písmenom Z, a treba povedať, že prvého pol roka ich ešte bude pomerne dosť, a ani po uplynutí prechodného obdobia nebudú zálohované všetky, treba naďalej dávať do žltých kontajnerov a vriec. To, čo sa dá zhodnotiť materiálovo, sa zhodnotí. Dôležité je, aby končili v správnom kontajneri a nie v zmesovom odpade alebo vo voľnej prírode, lebo iba takto majú šancu na správnu recykláciu,” hovorí Marek Brinzík.

Zdroj – unsplash.com

Nestláčať!

Ak na etikete spomínané označenie Z nájdete, tak fľašu ani plechovku nestláčajte, ale prineste v pôvodnom tvare do ktoréhokoľvek veľkého obchodu.  Tam ju môžete vložiť do automatu na vracanie obalov. 

Ak vo svojom okolí máte len menšie obchody, ktoré automaty nemajú, treba si overiť či obaly preberú osobne. Napovedať vám môže aj označenie na dverách daného obchodu. 

Povinnosť preberať zálohy majú len obchody väčšie ako 300 metrov štvorcových, ale zapojilo sa už aj niekoľko menších prevádzok. Momentálne sa dajú obaly vrátiť vo viac ako dvoch tisíckach prevádzok, pričom toto číslo stále rastie. Predpokladá sa, že rásť bude aj voľba obalov, ktoré sa budú môcť zálohovať. Správca záloh, organizácia, ktorá riadi fungovanie zálohového systému jednorazových nápojových obalov, už dnes hovorí o možnom rozšírení o tetrapaky.

Zatiaľ čo pri vhadzovaní plastových fliaš alebo plechoviek do žltej nádoby na odpad, bolo ich  potrebné stláčať, aby sa ušetrilo miesto v kontajneri, pri zálohovaní to už neplatí. Použité fľaše a plechovky je potrebné priniesť do predajne nestlačené, aby automat dokázal identifikovať, či je obal zálohovaný. Tiež musí byť schopný oscanovať čiarový kód a posúdiť, či napríklad vo fľaši neostala tekutina, ktorá by mu mohla spôsobiť problém. Po zaevidovaní do systému sa obaly stlačia a na recykláciu putujú už bez vzduchu.

Zdroj – spravcazaloh.sk

Aj zahraničie zálohuje 

Litva v roku 2006 dosahovala len 33-percentnú mieru recyklácie nápojových obalov, dnes vďaka zálohom dosahuje cieľ 95 percent. Systém zálohov funguje aj v Nemecku, Dánsku či Chorvátsku. Finančná motivácia v podobe zálohu by mala pomôcť percento obalov poslaných na recykláciu zdvihnúť a tiež ukončiť vyhadzovanie týchto obalov do voľnej prírody, čo je na Slovensku tiež jedným z problémov. Podľa analýz Natur-Packu aj Envipaku tvorili práve PET fľaše a plechovky najväčšie časti odpadu vyzbieraného z voľnej prírody na Slovensku.

Zdroj – spravcazaloh.sk

Do zálohového systému však nespadajú všetky fľaše, napríklad fľaše od oleja či mlieka sa vrátiť nedajú, ale recyklovať ich bude možné aj naďalej. Okrem fliaš existuje množstvo obalov a iných plastových či kovových odpadov, ktoré je potrebné triediť, aby sa z nich mohol vyrobiť nový materiál. 

Veľká časť plastových obalov, najmä z potravín, sa stále zrecyklovať nedá, avšak technológie na spracovanie odpadu sa neustále vyvíjajú. „Určite to, čo v žltých kontajneroch zostane po úplnom rozbehnutí zálohovacieho systému by som nenazýval nehodnotným odpadom. Je množstvo druhov odpadov, ktoré sú od výborne recyklovateľných až po nerecyklovateľné. V každom prípade, dnes je legislatíva nastavená tak, že aj tie nerecyklovateľné odpady nekončia, alebo nemali by, končiť na skládke, ale mali by byť minimálne energeticky zhodnotené. Preto je dôležité, aby všetky odpady z plastu išli do žltého kontajneru alebo žltého vreca,” dopĺňa za recyklátorov Brinzík. „Technológie na spracovanie plastov sa neustále vyvíjajú a to, čo sa dnes recyklovať nedá sa už zajtra recyklovať bude dať. Toto je naozaj trend, ktorý pozorujeme nielen na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách.”

Okrem technológií sa blíži aj nový motivačný nástroj výrobkov zvaný ekomodulácia. Ten by mal viesť k zmene obalov a stanoviť vyššie poplatky za to, čo sa zrecyklovať nedá.  „Toto bude veľmi silný motivačný element preto, aby výrobcovia balili výrobky do obalov, ktoré sa zrecyklovať dajú,” dodáva Brinzík.

V každom prípade, dnes je legislatíva nastavená tak, že aj tie nerecyklovateľné odpady nekončia, alebo nemali by, končiť na skládke, ale mali by byť minimálne energeticky zhodnotené. Preto je dôležité, aby všetky odpady z plastu išli do žltého kontajneru alebo žltého vreca.

Pri nosení prázdnych plastových fliaš a plechoviek do obchodov si možno mnohí uvedomia, koľko plastu či hliníka kupujú a možno začnú hľadať alternatívy. Ešte lepšie ako recyklácia je predchádzanie vzniku odpadu a to jeho nekupovaním, prípadne preferovaním znovupoužiteľných riešení, ako sú napríklad vratné znovupoužiteľné fľaše.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola som aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a copywriterkou projektu Jem pre Zem, ktorý sa zameriava na podporu udržateľného stravovania na Slovensku. Pochádzam z malého mesta Sabinov, kde organizujem výmeny oblečenia. Som spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venujem klimatickým témam a ekologickým tipom do domácností.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Deti cez palubu

Neviem odpovedať na jeho otázky. Prečo otvoria obchody a školy zatvoria. Prečo lyžovačka áno a za rodinou nie.

Andrea Uherková

V ústrety vlnám

Žijeme dobu, ktorá je plná strát. A možno taká bola a je každá doba, nielen táto naša, pandemická. S čím alebo kým ste sa museli v poslednom čase rozlúčiť vy?

Anna Jančová

Ježiškovi

Bolo by krásne, Ježiško, keby bol o učiteľstvo taký záujem, že by sa na pedagogické fakulty robil podobný výber ako na astronautov či pilotov stíhačiek. Bolo by krásne, keby najväčším snom detí bolo stať sa učiteľom.

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.