fbpx
Enviro

Domáce zabíjanie vianočnej ryby je ako hororová scéna od Islamského štátu, hovoria aktivisti požadujúci zákaz predaja živých kaprov (+audio)

Slovenskí aktivisti a aktivistky za práva zvierat žiadajú, aby sa s predajom živých kaprov skončilo. To, čo tieto ryby prežívajú, prirovnávajú k peklu. Aj keď záujem o vianočnú tradíciu postupne upadá, množstvo kaprov stále trpí v nehumánnych podmienkach každý rok.  


Vo väčšine prípadov sa kapor nedostane na štedrovečerný stôl okamžite po vylovení rybárom z rieky či jazera. Jeho cesta je komplikovanejšia a veľmi stresujúca. Z veľkochovného rybníka sa presunie do menšieho bazéna spolu so stovkami ďalších kaprov. Tam ich natlačených jeden na druhého postavia na parkovisko pred obchodný dom. Nedostatok kyslíka, priestoru, okolitý hluk, ale aj podberáky či ruky predajcov im spôsobujú stres. Kapry pred supermarketom krúžia v kadi celé dni, až kým si ich niekto nekúpi. No ani vtedy ich utrpenie nekončí. 

Dusenie nielen v igelitkách 

Noví majitelia prinesú kaprov domov v igelitovej taške. Niektoré jedince so slabšou imunitou svoj boj vzdajú už pred supermarketom alebo práve v spomínanej taške. 

FOTO – kapriepeklo.sk

Ostatné sú doma vhodené do vane. Chlórovaná voda z vodovodu má na nich neblahý dopad, spôsobuje im teplotný šok a bolestivé ťažkosti, ako pálenie očí či leptanie žiabier. „Kapor do vane prichádza po niekoľkých týždňoch naozaj hrubého zaobchádzania, kde sa s ním zaobchádza ako s uhlím na kúrenie,” hovorí predseda organizácie Humánny pokrok, Martin Smrek. „Príde tam otlčený, často zranený s natrhnutými alebo odtrhnutými plutvami a vyhladovaný. Keď ho donesiete domov do vane, tak zažije teplotný šok, s ktorým sa kapry obvykle nevedia vysporiadať. Už len samotná prudká zmena teploty ho dokáže rýchlo zabiť. Chlór vo vani začne kaprovi veľmi rýchlo leptať žiabre a oči. Následne sa mu vo vani začne míňať kyslík. Buď sa začína postupne dusiť, lebo jeho voda už nie je čerstvá, alebo mu doplnená čerstvá voda zase začne leptať oči a žiabre. Toto jednoducho nemá dobré riešenie a kapor do vane v žiadnom prípade nepatrí.“ 

FOTO – kapriepeklo.sk

Aktivisti hovoria, že takéto trápenie zvierat by v 21. storočí malo byť zakázané. Predaj živých kaprov na Slovensku podľa prieskumu agentúry Focus využíva tretina ľudí a ďalšia tretina by ho zakázala. Živého kapra si na Vianoce kupuje iba 35 percent Slovákov a Sloveniek a necelých 20 percent si kapra nosí domov ešte živého,“ uvádza výsledky prieskumu  organizácia Humánny pokrok. Najviac živých kaprov pláva vo vani v Trnavskom kraji, naopak najmenej v Prešovskom kraji. Takmer vôbec predaj živých kaprov nevyužívajú najmä ľudia z Košického kraja. 

Pokles dopytu po živých vianočných rybách zaznamenávajú aj samotní rybári. „Každým rokom to klesá. Otázne vlastne bude, či sa vôbec bude robiť vianočná distribúcia kvôli tej koronakríze a tak,“ povedal pre Noviny.sk vedúci strediska rybníky Iňačovce Peter Alexovič.

Dôvodom, pre ktorý sa rodiny postupne od tejto tradície odvracajú, môže byť fakt, že nemajú to srdce kapra vlastnoručne zabiť. Usmrtiť zviera tak, aby zbytočne netrpelo je ťažké a pokiaľ to robí neskúsený človek v domácich podmienkach, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu to nepodarí. Kapra tak čaká bolestivá a pomalá smrť.

Zabitie kapra v domácich podmienkach vyzerá obvykle ako to, čo zvykneme vidieť v hororových filmoch alebo reportážach o islamskom štáte. Ľudia v domácnosti nevedia, ako zabíjať zvieratá tak, aby ich netýrali a je až neuveriteľné, že niečo takéto je na Slovensku ešte stále legálne. Predsa ani sliepky si nechodíme kupovať na parkovisko pred supermarket a nevykrúcame im krky doma v obývačke. To, že je to pri týchto zvieratách zakázané, má svoje dôvody a tie platia aj pri kaproch,“ hovorí Smrek.

FOTO – kapriepeklo.sk

Cítia bolesť rovnako ako ľudia

Dlhé roky žilo ľudstvo v presvedčení, že ryby necítia bolesť a nemajú stres. Tým, že sú nemé, žijú pod vodou a nemajú mimiku, nie sú schopné dať najavo svoje pocity. Ryby sú tak isto podľa kresťanských tradícií považované za pôstne jedlo, teda akýsi opak mäsa, pričom stále ide o živé bytosti. Dnes už vďaka vedcom vieme, že to tak nie je a ryby cítia a prežívajú úplne rovnako ako aj my, cicavce. „Predaj živých kaprov je nesmierne krutá praktika, ktorá naozaj nepatrí do 21. storočia. Najnovšie výskumy ukazujú, že to, čo pri nej kapry prežívajú, je skutočné kaprie peklo. Pritom tento problém je niečo, čo dokážeme vyriešiť hneď teraz. Napríklad naši susedia v Poľsku to už začali vo veľkom riešiť. Preto pracujeme na tom, aby aj na Slovensku táto úplne zbytočná krutosť voči kaprom, ako cítiacim zvieratám, mohla konečne skončiť.“ 

Predsa ani sliepky si nechodíme kupovať na parkovisko pred supermarket a nevykrúcame im krky doma v obývačke. To, že je to pri týchto zvieratách zakázané, má svoje dôvody a tie platia aj pri kaproch.

Rybám a ich prežívaniu sa začala väčšia pozornosť vedcov  venovať až v posledných rokoch. To sa týka aj kaprov. „Dáta, ktoré vznikli v priebehu posledných rokov nám dokazujú, že kapry dokážu prežívať strach, stres a bolesť rovnako ako my ľudia,” hovorí Smrek z Humánneho pokroku. „Pokiaľ sú vystavené dlhodobému stresu, tak začnú strádať, sú náchylnejšie na ochorenia a ľahšie zomrú na ľahšie zranenia. Čo sa týka bolesti, tak kapry majú nervovú sústavu vybavenú v podstate rovnako ako cicavce aj my ľudia. Majú napríklad nervy, ktoré im umožňujú pociťovať ostrú bolesť pri čerstvom zranení, ale aj tupú, pulzujúcu bolesť, ktorá príde potom. To prežívanie bolesti teda dokážu robiť rovnako ako my ľudia. Jediný rozdiel je v tom, že keď tú bolesť prežívajú, nevidíme to, lebo ich vyjadrovacie prostriedky sú iné ako naše. Taktiež sa ukázalo, že kapor si pamätá bolestivú skúsenosť s chytením na háčik viac ako jeden rok, teda vyše rok po tejto skúsenosti sa tomu háčiku následne vyhýba,vysvetľuje. 

FOTO – kapriepeklo.sk

Najviac živých kaprov kupujú Trnavčania

Predaj živých kaprov je silno regionálna tradícia, ktorú najviac vidno u nás, v Česku a v Poľsku. Napríklad v susednom Maďarsku si už živú rybu domov neprinesiete. V Poľsku sa aktivistom podarilo dosiahnuť, že 40-tka prevádzkovateľov obchodov sa zaviazala s predajom kaprov u seba skončiť. 

Na Slovensku sa o poukázanie na tento problém už niekoľkýkrát pokúšajú aktivisti za práva zvierat. Tento rok je to petícia Kaprie peklo od spolku Humánny pokrok, ktorú už podpísalo viac ako štyritisíc ľudí. 

FOTO – kapriepeklo.sk

Stále väčšej obľube sa vo vianočnom menu tešia zeleninové alternatívy ryby. Jednou z nich je “zeleryba” vyrobená z uvareného zeleru s pridaním morskej riasy nori, ktorá mu dá rybaciu príchuť. Rovnako sa dá pripraviť napríklad aj tofu. No ak si chcete dopriať rybu, aktivisti odporúčajú siahnuť po zodpovednom lokálnom chove, kde ju aj humánne zabijú. 

Ak chcete prispieť k ukončeniu predaja živých kaprov, môžete podpísať petíciu na stránke: https://www.kapriepeklo.sk/ 

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola som aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a copywriterkou projektu Jem pre Zem, ktorý sa zameriava na podporu udržateľného stravovania na Slovensku. Pochádzam z malého mesta Sabinov, kde organizujem výmeny oblečenia. Som spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venujem klimatickým témam a ekologickým tipom do domácností.

Názory

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Óda na klimatizovanú električku. Or not?

Ak vždy len nájdeme super spôsob, ako sa dopadom našich vlastných činností vyhnúť, ako sa z nich poučíme?

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Kým nebude neskoro

Stovky rokov nemáme, potrebujeme zmenu hneď. A veľkú. Práve zníženie emisií metánu by nám k tomu mohlo pomôcť.

Anna Jančová

Mám plán… alebo plán má mňa?

Sníval sa mi strašidelný sen. Chodila som po chodbách neznámej školy. Stretávala som neznámych kolegov. Nikto z nich sa nechcel pristaviť. V ich očiach sa mihali úzkostné záblesky. Neodpovedali na pozdrav, len nervózne zakričali: „Meškáme!”

Andrea Uherková

V ústrety vlnám

Žijeme dobu, ktorá je plná strát. A možno taká bola a je každá doba, nielen táto naša, pandemická. S čím alebo kým ste sa museli v poslednom čase rozlúčiť vy?

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Deti cez palubu

Neviem odpovedať na jeho otázky. Prečo otvoria obchody a školy zatvoria. Prečo lyžovačka áno a za rodinou nie.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner