fbpx
Vzdelávanie

BEZ LAVÍC: Ľahko sa učí vonku, keď takto učí aj samotné vedenie školy

Za 33 rokov praxe Ivety Kališovej, riaditeľky a učiteľky prvého stupňa v Základnej škole s materskou školou Ľubeľa nebol žiadny žiak, ktorého učila, hodnotený známkou nedostatočný.

Dosiahnuť dobré výsledky jej pomáhajú rôzne stratégie, ako otvorená komunikácia a rešpektovanie potrieb všetkých žiakov, ale aj učenie vonku. V roku 2020 sa aj vďaka tomu dostala medzi top 10 finalistov ocenenia Učiteľ Slovenska, ktoré realizuje Živica prostredníctvom Komenského inštitútu.

Prečítajte si o jej skúsenostiach v novej špeciálnej sérii o učení vonku Bez lavíc, ktorú vám pripravujeme spolu s Hurá von.


Ivetka, čo Ťa inšpirovalo k experimentovaniu s prenesením časti výučby von, mimo triedu?

Učím už niekoľko desiatok rokov. Zažila som klasické nezáživné učenie, našťastie len veľmi krátko. Neustále som počas mojej praxe hľadala a skúšala zavádzať do výučby niečo nové, na základe čoho by si žiaci osvojovali vedomosti s ľahkosťou, bez drilu. Vždy som chcela, aby bola škola pre žiakov hrou a miestom, kde budú chodiť radi.

Ešte pred pár rokmi veľa ľudí verilo, že vzdelávanie môže prebiehať len v triede. Deti museli dávať pozor a sústrediť sa na tabuľu, ktorá visela pred nimi. Odvtedy sa však veľa zmenilo.

Aj keď učím v škole, ktorá má k prírode veľmi blízko, každoročne sme chodievali celý prvý stupeň do školy v prírode. To bolo miesto, kde sme „preniesli“ školu von. Už tu som videla a zistila, že učenie vonku dáva žiakom kontakt s prírodou a umožňuje nám učiť sa všetky predmety naraz, nie oddelene. Navyše tu sa deti učili spolupracovať a rozvíjal sa u nich rešpekt k životnému prostrediu.

Kontakt s prírodou mal navyše aj pozitívny vplyv nielen na ich pohodu, ale aj na pohodu učiteľov. Práca v skupinách vonku, ktorá bola v škole v prírode častá, posilňovala priateľstvá a učila deti, ako riešiť skupinové úlohy. Deti tu boli šťastnejšie, mohli sa hrať a učiť vonku, nie v dusnej a stiesnenej triede.

Keď som objavila projekt „Hurá von“, tak som si povedala, že to bude niečo, vďaka čomu sa aj v škole môžeme na časť vyučovania preniesť do prírody, pretože náš školský areál nám to umožňuje a poskytuje priestor na učenie vonku.

FOTO – Archív Iveta Kališová

Ako riaditeľka školy ideš pri učení vonku príkladom a práve podpora vedenia je pri zavádzaní inovácií a zmien na školách kľúčová. Ovplyvnil tvoj pozitívny vzťah k výučbe vonku aj kolegov?

Už do projektu „Hurá von“ som nešla sama. Prihlásili sme sa s kolegyňou Erikou, ktorá je učiteľkou na druhom stupni, a povedali sme si: „Ak našu školu vyberú do projektu, tak ja budem šíriť učenie vonku na prvom stupni a Ty na druhom“. Podarilo sa, vybrali nás a po absolvovaní jednotlivých vzdelávaní sme informovali ostatné kolegyne a kolegov, čo prináša učenie vonku, aké sú možnosti. Postupne sa k nám dvom pridávajú aj ostatní a skúšajú takto učiť.

Trošku k tomu dopomohli aj žiaci. Ja učím anglický jazyk štvrtákov, ale máme žiakov triedy rozdelených na dve skupiny. S mojou skupinkou som začala častejšie chodievať von, niekedy na celú hodinu a inokedy na časť hodiny. Moja skupina potom referovala spolužiakom druhej skupiny o tom, akú mali výbornú angličtinu, veľmi sa tešili a hrdo rozprávali o svojich zážitkoch z hodiny.

Následne prišla za mnou vyučujúca druhej skupiny, či by som sa mohla podeliť o moje nápady z hodiny, lebo aj ona by rada išla s deťmi von. Čo viac som si mohla želať? S radosťou som posunula všetko, čo som mala pripravené, ako teoretické informácie, tak aj všetky mnou využité pomôcky. A teraz už aj ona chodieva von nielen so štvrtákmi na angličtinu, ale aj so svojimi prváčikmi v rámci iných predmetov.

FOTO – Archív Iveta Kališová

Aké benefity podľa teba učenie vonku prináša deťom a aké priamo tebe, ako pedagogičke? 

Učenie vonku neodmieta štandardné predmety, ale pridáva do nich aj ďalšie prvky. Kladie dôraz na kreativitu, sebaúctu, sebadôveru, podnikavosť, tímovú prácu, sebavedomie, rešpekt a ochranu prírodných zdrojov.

Vzdelávanie v prírode je skvelým spôsobom, ako spoznať prírodu. Poskytuje príležitosť na interakciu v oveľa väčších priestoroch ako sú triedy.  Vzdelávacie prostredie mimo budovy ponúka priestor a slobodu skúšať nové, skúmať a experimentovať bez toho, aby nás to obmedzovalo.

V skutočnosti sa všetky vzdelávacie ciele dajú dosiahnuť aj v exteriéri školy, čo  má vplyv  na zlepšovaní  zdravia a pohody detí. Spozorovala som aj vyššiu úroveň ich koncentrácie – čerstvý vzduch = svieža myseľ.  Žiak, ktorý na hodine potrebuje asistenta učiteľa vzhľadom na jeho zdravotné znevýhodnenie, dokázal pracovať samostatne a počas učenia vonku zažíval väčšie úspechy.

Deti vonku môžu  behať, kričať a tiež zistiť, čo ich telá a hlasy skutočne dokážu. Priestor je otvorenejší a tým je aj pohyb detí neobmedzenejší. Vonku je menej obmedzení a deti môžu konať slobodne.

Množstvo inšpirácií, ako sa učiť vonku a zmysluplne tráviť čas vonku aj cez zimné prázdniny nájdete na webe huravon.sk a vo Facebookovej skupine Hurá von! Učíme (sa) vonku.

Tento spôsob výučby má určite pozitívny vplyv aj na učiteľov. Keď som zobrala žiakov von, zvýšila sa ich spokojnosť s prácou, ako aj celková pohoda.  Môže sa zdať, že učitelia a vedenie školy budú predpokladať, že učením vonku nebudú naplnené učebné osnovy a vzdelávací plán, ale opak je pravdou. Ja si prispôsobujem plány vonkajším podmienkam a pri overovaní vedomostí, som s výsledkami mojich žiakov spokojná.

Môžem iba potvrdiť, že deti sú šťastnejšie, keď sa môžu hrať a učiť sa vonku, nie iba v dusnej a stiesnenej triede. Pre učiteľa je oveľa jednoduchšie pracovať so žiakom, ktorý si verí a nebojí sa skúšať nové veci.

Vnímaš v tomto spôsobe učenia aj limity či výzvy?

Keďže som zároveň aj riaditeľkou školy, tak limity príliš nevnímam, skôr mám pred sebou výzvy, ktoré sa budem snažiť naplniť. Pre tento školský rok je predo mnou výzva, ktorú som zapracovala aj do plánu profesijného rozvoja všetkých pedagógov v našej škole. Ide o aktualizačné vzdelávanie, ktoré chcem realizovať práve na tému „Učenie vonku“. Mojím cieľom bude poskytnúť v rámci vzdelávania teoretické informácie k učeniu vonku a ich následne prepojiť s praktickými ukážkami v prírode. Očakávaným výsledkom je rozšírenie obzorov učiteľov našej školy.

FOTO – Archív Iveta Kališová

Ako na učenie vonku reagujú rodičia detí? Komunikujete s nimi o tom, čo sa s deťmi vonku učíte a akým spôsobom?  

V súčasnosti je kontakt s rodičmi z dôvodu obmedzení pre COVID 19 nie taký, aký by sme si želali. Verím, že ich podporu máme.

Zároveň teraz je ten správny čas, kedy vyučovanie vonku prospieva samotným deťom a pobyt v prírode je veľmi vhodný, aby sme naplnili odporúčania a vyhlášky, ktoré  sa dotýkajú zdravia detí.

Tradičné vyučovacie metódy deti rýchlo omrzia. To je dôvod, prečo sa vzdelávanie vonku stáva čoraz obľúbenejším v našej škole a medzi mnohými rodičmi. Prostredníctvom stránky školy informujeme rodičov, že učíme týmto spôsobom. Myslím si, že pokiaľ sú deti spokojné, rodič určite nebude mať výhrady a zatiaľ sme sa  s tým ani nestretli.

FOTO – Archív Iveta Kališová

Máš nejakú radu či povzbudenie pre tých, ktorí pri učení vonku narážajú na prekážky zo strany vedenia, kolegov či rodičov? 

V tomto prípade odporúčam, aby skúsili nájsť spôsoby ako vonku učiť, a nie hľadať dôvody prečo vonku neučiť. Outdoorové aktivity vám pomôžu nielen lepšie spoznať a pochopiť svet, ale aj zlepšiť koncentráciu. Deti, ktoré pravidelne chodia na hodiny mimo triedy, lepšie absorbujú učebný materiál a získajú viac z hodín mimo triedy.

Vďaka outdoorovému vzdelávaniu sa deti učia kriticky myslieť a porovnávať informácie obsiahnuté v rôznych zdrojoch. Vykonávanie outdoorových aktivít nevyžaduje veľké priestory. Deťom stačí kúsok ihriska, aby nanovo spoznali svet okolo seba.

Prírodné prostredie a aktivity v ňom podnecujú detskú zvedavosť. Deti majú šancu objaviť svoj potenciál a schopnosti, prírodné prostredie im dodáva energiu a inšpiráciu. Učenie vonku dáva šancu na efektívnejšie učenie, ale aj na dobrú atmosféru, ktorá je v škole taká potrebná!

Učenie vonku v rámci Hurá von podporuje spoločnosť IKEA.

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a počas štúdia pôsobila ako dobrovoľníčka v rôznych environmentálnych organizáciách (Za Matku Zem, VLK, Greenpeace). Po skončení štúdia si vyskúšala prácu v súkromnom sektore aj v školstve. Od roku 2000 je v CEEV Živica, najprv ako lektorka environmentálnej výchovy pre materské školy a neskôr ako ekoporadkyňa. Po materskej dovolenke s dvoma synmi sa do Živice vrátila, venuje sa outdoorovej výučbe v rámci platformy Hurá von a je riaditeľkou Živice.

Názory

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner