fbpx
Vzdelávanie

Učitelia nás neberú vážne, hovoria žiaci podľa prieskumu Komenského inštitútu

Slovenským žiakom chýba sebavedomie, učitelia ich nepočúvajú a v školách sa necítia spokojní. To sú výsledky prieskumu medzi viac ako tisíckou slovenských žiakov, ktorý realizoval Komenského inštitút. “Zmeňme to,” hovoria žiaci.


„Pani učiteľka nás skúša najmä z nových slovíčok,“ vysvetlil mi syn mojej kamarátky, keď som sa začudovala, ako veľa anglických slovíčok pozná, no nevie ich veľmi používať vo vete. „Mňa to v škole nebaví. Stále píšeme nejaké testy a doma sa na ne musím bifľovať. Najviac sa mi páči na dejepise, tam nám pani učiteľka dáva robiť rôzne projekty,“ smutne mi odpovedala siedmačka Anička na otázku, prečo sa cestou do školy tak nešťastne tvári.

Obe deti, s ktorými mám osobnú skúsenosť, sú na tom podobne ako väčšina slovenských školákov. Dotazníkový prieskum Komenského inštitútu realizovaný na vzorke 1 310 žiakov a žiačok  z celého Slovenska totiž ukázal, že deti sa v školách necítia dobre. „Zisťovali sme, ako sú mladí ľudia spokojní vo svojich školách a čo by sa podľa nich mohlo zmeniť. Výsledky nie sú veľmi potešujúce. Ukázalo sa, že až štvrtina žiakov má pocit, že ich učitelia neberú vážne. Väčšina z nich – 58% si dokonca myslí, že na vyučovaní nemá priestor na rozvoj tvorivosti, talentov a spolupráce so spolužiakmi,“ vraví manažérka Komenského inštitútu Zuzana Labašová.

Ideálna škola

Komenského inštitút Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica sa svojimi aktivitami snaží prispieť k zmene vzdelávacieho systému na Slovensku tak, aby reflektoval potreby žiakov aj pedagógov. Pracuje predovšetkým s učiteľkami a učiteľmi, no tento raz sa dotazníkový prieskum rozhodol urobiť medzi žiakmi druhého stupňa základných škôl a stredoškolákmi. Pýtal sa ich aj na to, ako si predstavujú ideálnu školu.

“Mohli by sme v učebných plánoch postupovať tak rýchlo, ako by nám vyhovovalo a učitelia by nás považovali za rovnocenných, teda by nebrali naše názory na ľahkú váhu,“ napísalo 11-ročné dievča. „Taká, kde by som vedela využiť svoj talent. Je fajn, že u nás sú rôzne projekty, ale nie také, aké by vyhovovali mne,“ posťažovala sa 17-ročná stredoškoláčka. Z odpovedí detí celkovo vyplýva, že  školu, ktorú navštevuje, nepovažuje za ideálnu takmer žiaden žiak.

„Priemerná známka, ktorú by podľa nášho prieskumu dali študenti svojej škole, by bola niekde medzi dvojkou a trojkou. Alarmujúce je, že viac než polovica respondentov (51,1%) si myslí, že škola ich neučí, ako byť rozhodní, alebo ako nadobúdať sebakontrolu,“ dodáva Zuzana Labašová. Jej slová dopĺňa aj vyjadrenie sociologičky Lýdie Marošiovej, ktorá na základe porovnania výsledkov žiakov a žiačok na Slovensku a ich rovesníkov v okolitých krajinách v PISA hodnotení globálnych kompetencií konštatovala: „Žiakom chýba sebavedomie, neveria si, veľakrát ani nepoznajú svoje schopnosti, ktoré nie sú programovo rozvíjané.“

Známka ako motivácia

Náš vzdelávací systém je stále postavený viac na memorovaní vedomostí, ako na rozvíjaní zručností potrebných pre súčasný život. Pritom sa ukazuje, že aj samotní žiaci by privítali, ak by to bolo naopak. Drvivá väčšina školákov sa učí pre známky a ako ukázal dávnejší prieskum Komenského inštitútu a Centra vzdelávacích analýz, množstvo učiteľov ani v čase pandémie nedokázalo motivovať žiakov inak ako známkami.

Podľa zistení Centra pedagogického výskumu Univerzity Komenského sa len 6,8 % žiakov 2. stupňa teší z poznávania, zvyšok motivujú známky či strach z neúspechu! Za všetky odpovede z aktuálneho prieskumu Komenského inštitútu medzi žiakmi ešte jedna od 18-ročnej študentky zo Žilinského kraja: „Je dobré, aby dospelí chápali, čo žiaci potrebujú, že to nie je len o odbornosti. My študenti potrebujeme prax, potrebujeme viac vedieť o veciach v živote, niečo o láske, sebakontrole, sebavedomí, zvýšiť si finančné poznatky. Sme dlhé hodiny v škole a voľný čas trávime učením. Je to o ničom.“

Zlé výsledky

Aktuálny dotazníkový  prieskum potvrdil to, čo hovoria oveľa komplexnejšie výskumy na tieto témy. Na základe výsledkov PISA hodnotenia  sa ukazuje, že slovenskí tínedžeri nemajú veľa sebavedomia. Každý druhý si myslí, že sa nedokáže prispôsobiť novým situáciám a pracovať v strese či pod tlakom. Tínedžeri zo Slovenska sa umiestnili na poslednom mieste spomedzi všetkých 63 krajín v otázke akcieschopnosti!

„Nevieme pracovať v skupinách a nemáme kritické myslenie. Nevieme povedať svoj názor, a ak aj vieme, nepovieme ho, pretože sme zhadzovaní. Zmeňme to,” napísala v prieskume Komenského inštitútu 17-ročná žiačka z Prešovského kraja. „Škola nemá byť len o memorovaní vedomostí a skúšaní, ale má rozvíjať aj prácu v skupine, tvorivosť, hodnoty a budovať priateľstvá a vzťahy,” myslí si 19-ročná študentka z Bratislavy.

Komenského inštitút dlhodobo podporuje a rozvíja učiteľov  a učiteľky, aby sa slovenský vzdelávací systém  na Slovensku posunul k väčšiemu rozvoju kompetencií. Výnimočných pedagógov, ktorí učia inovatívne oceňuje cenou Učiteľ Slovenska.

Jednou z aktuálnych aktivít Komenského inštitútu, ktorá má  prispieť k zmene, je aj vydanie knihy Škola podľa našich predstáv: Učiť sa, ako sa to páči nám. Napísali ju žiačky berlínskej inovatívnej školy ESBZ (Evangelische Schule Berlin Zentrum) vo veku 13, 14 a 15 rokov. Autorky Alma de Zarate, Jamila Tressel a Lara-Luna Ehrenschneider týmto prispeli do debaty o školstve a vzdelávaní, ktorú väčšinou vedú dospelí (politici, učitelia či rodičia). Kniha sa aktuálne dostala na pulty kníhkupectiev a dá sa zakúpiť aj v eshope Živice: https://www.zalezi.sk/produkt/skolapodlanasichpredstav/

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?