fbpx

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.


Stĺpčeky o vzdelávaní pripravujeme v partnerstve s Komenského inštitútom.

Počas dištančného vyučovania tento výrok stratil platnosť a bolo ho treba inovovať: učiteľ môže učiť dovtedy, kým vie, čo je Zoom, MS Teams, Edupage, Google Disc, YouTube, Jamboard, Kahoot, Slido a hlavne – kým si pamätá, ako sa všetky tieto zázraky používajú.

Mysleli sme si, že  po vyučovaní z kuchýň, obývačiek, či spální nás už nič nezaskočí. Že sme pripravení na všetko. Ach, ako sme sa mýlili! S príchodom delta variantu sa totiž do škôl vplížila nová pohroma – na učiteľov útočí Hybridná Hydra!

Možno si spomínate, že Hydra je potvora z gréckej mytológie s hadím telom a deviatimi hlavami. Mám pocit, že presne s takýmto stvorením bojujem, keď sa snažím o zázrak, ktorého odborný názov je “hybridné vyučovanie”. Čo to je?

Rozumné využitie technológií?

Ide o model, kde sú počas vyučovania niektoré deti doma a niektoré sedia v triede. Vďaka Internetu sa učiteľ môže z triedy venovať aj tým deťom, ktoré sú doma, dnes hlavne kvôli covidovej karanténe. Rozumné a zmysluplné využitie technológií, poviete si. Súhlasím. Je tu však jedno “ale”. Naše školy na takýto  posun nie sú technicky vybavené a my, učitelia, sme nemali ani čas ani príležitosť sa naň pripraviť.

V praxi to teda zatiaľ vyzerá asi takto: dobehnem do triedy, vytiahnem a zapínam notebook, zapájam ho na projektor. Lenže škola projektory kupovala postupne, takže sa pripájajú cez rôzne koncovky. Na to som pripravená – z batoha vylovím tú správnu redukciu. (Áno, na hodiny chodím s batohom. Mám v ňom notebook, redukcie, nabíjačku, externý hard disk, bluetooth reproduktor, učebnice, fixky,dáždnik, okuliare… všetko, čo len chcete.)

Medzitým sa pripájam na “tímsy”. Jedným okom sledujem, kto už je online, druhým hľadám súbory, s ktorými chcem pracovať a popri tom konverzujem s tou časťou triedy, ktorá je v škole. Keď sa rozprávam s tými v triede, musím myslieť na to, že tí za  domácimi počítačmi ich nepočujú, takže nemôžem chcieť, aby reagovali na to, čo v triede zaznelo. Nemôžem si zapnúť kameru a nasmerovať ju trebárs na tabuľu – Internet niektorých žiakov neutiahne také objemy dát a seká.  Začínate chápať, prečo sa cítim ako pri boji s deväťhlavým stvorením?

Opravím, snažím sa nedýchať

Nedávno som takto chcela pracovať s videom. Prezdieľam video, mysliac si, že to už je od čias dištančného vyučovania rutina, ale omyl! Keď ide zvuk v triede, nedá sa zdieľať cez počítač – aspoň ja som na ten trik ešte neprišla. Tak chcem zapnúť aspoň titulky, ale medzitým sa vypne dataprojektor v triede, lebo kábel je už starý, asi niekde prelomený, žije si svojím životom. Opravím, snažím sa ani nedýchať. Do toho však notebook hlási, že sa vybíja baterka. Kým vyberiem z batoha nabíjačku a odpoviem na pár otázok žiakov, notebook sa vypne. Žiaci v triede sa ohromne bavia, tí doma, ak sa to celé vôbec ešte snažia sledovať, sú už úplne stratení.

Efektivitu takejto hodiny odhadujem tak na tridsať percent a úroveň môjho učiteľského sebavedomia klesá niekde k pol percentu. Z triedy vychádzam spotená a vyšťavená. A takých hodín absolvujem niekoľko denne.

Nezúfam si, viem, že raz skrotím aj Hybridnú Hydru. Bohužiaľ, miniem na to veľa energie, nervov, trpezlivosti a vynaliezavosti, ktorú by som radšej venovala žiakom osobne.

Profil autora:

Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.