fbpx
Enviro

Odsťahovali sa, kde nikoho nepoznajú a zachraňujú zvieratá. Pomáhať im chodia dobrovoľníci z celého sveta, no štát im to neuľahčuje

Ria Szedély Valovičová sa spolu s manželom Dávidom odsťahovala z Bratislavy na vidiek. Z dvoch usadlostí v banskobystrickom kraji budujú postupne azylovú farmu Home regained pre zachránené hospodárske zvieratá. Ich plánom je vytvoriť priestor, v ktorom budú pomáhať nielen zvieratám, ale aj ľuďom prostredníctvom umenia.


Ria sa stará o zvieratá, ktoré sa k nej dostali viac-menej náhodne. Nutkanie odsťahovať sa niekam, kde nikoho nepozná, pocítila najmä v čase, keď si adoptovala spolu s manželom prvého psa. Vtedy si uvedomili, že s nim nechcú ostať v bratislavskom byte. Po dlhšom hľadaní našli dom na samote v dedine s menej ako dvesto obyvateľmi – Hornom Tisovníku. Keďže nebolo možné sa tam hneď nasťahovať, dočasne si našli dom aj v obci Sucháň. „Je to taký dlhý vidiecky slíž, ktorý má sto rokov,“ hovorí Ria.

Spolu s domom sa manželia dostali aj k dvom ovečkám, ktorých sa chcel pôvodný majiteľ zbaviť. „Bolo nám ich ľúto. Nechceli sme, aby ich zabil, tak sme sa rozhodli, že si ich necháme. Bolo to úplne neplánované a nevedeli sme, do čoho ideme.“ Neskôr reagovali na inzerát, v ktorom niekto hľadal jahniatkam domov a nepredával ich na mäso. „Povedali sme si, že veľa možností na Slovensku asi nemajú a my pre ne máme veľký pozemok a miesto, tak sme sa ich ujali. Nevedeli sme, aké je to starať sa o párdňové jahniatka, ktoré treba kŕmiť mliekom.“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Domov znovu nájdený (@home_regained)

Zvieratám postupne prispôsobili celý pozemok v dome v Sucháni. Porozdeľovali ho plotmi, ktoré prerábajú približne každý rok. Z dvoch altánkov na posedenie spravili ohradené prístrešky. Pod jedným prístreškom skladujú seno a slamu a druhý slúži, ako časť výbehu pre zvieratá. „Zvieratá majú maštale, v ktorých sú celoročne. V záhrade sú iba cez deň. K dispozícii majú aj dve maštale, ktoré sú súčasťou domu. V minulosti to boli tiež maštale, no museli sme v nich poopravovať steny,“ opisuje Ria. Od maštalí pokračuje suchý výbeh, kde je časť zakrytá spomínaným prístreškom.

Nespokojní susedia im nosia zvieratá

V Home regained sa momentálne nachádza devätnásť zvierat, no onedlho budú mať o dvoch zvieracích členov viac. Domov by chceli poskytnúť králikovi a ovci. Pri ovci je to vraj zložité, keďže sa nachádza v ťažko dostupnom teréne v hore.  „Nevieme či sa nám ju podarí dostať. Má podobný príbeh ako náš baranček Vilko, ktorý žil dva roky sám v lese. Aj táto ovečka žije sama, no v jaskyni na kopci. Chodí sa o ňu starať jedno dievča, ktoré sa jej snaží nájsť domov. Oslovila nás či by sme ovečku nemohli vziať k nám, no je veľmi náročné ju odtiaľ dostať,“ vysvetľuje Ria.

Ďalšie zvieratá v azyle majú buď od ľudí, ktorí im poskytli tip na zviera v zanedbaných podmienkach, alebo pochádzajú z veľkochovov. „Naši prví capkovia boli z veľkej mliečnej farmy a mali ísť na mäso do Talianska. No keďže prišla korona, tak bol zastavený vývoz. Boli to traja capkovia, asi zo stoviek, ktorý dostali druhú šancu na život. Mali sme aj jahniatka z mliečnej farmy, ktoré boli strašne choré. Syn farmára sa im pokúsil nájsť domov, keďže boli automaticky odsúdené na smrť.“ Niektoré zo zvierat majú aj od susedov. Tí boli nespokojní s tým, ako so zvieratami zaobchádzali ich susedia, a tak ich od nich odkúpili a priniesli do Home regained. „My nevykupujeme zvieratá. Stáva sa, že niekto iný zviera odkúpi, pretože mu chce pomôcť, a potom mu hľadá domov. Takže sa dostane k nám.“

Dvoch zajacov zachránila aj dcéra Riinho manžela. Jedného z nich dostala od ich veterinára, ktorý má produkčnú farmu. „Veterinár doniesol králika a pýtal sa jej, či mu chce zachrániť život, že má pre neho miesto už len v mrazáku.“ Podľa Rii väčšina veterinárov na Slovensku, paradoxne, prevádzkuje farmy, na ktorých chovajú zvieratá len s cieľom produkovať mliečne a mäsové výrobky. „V dedine máme kravy na paši, ktoré sú určené na mäso. Vlastní ich veterinár, ktorý sa o ne nestará. Celoročne sú pod holým nebom. Síce majú obrovský priestor, no aj tak skončia na mäso.“

Aj s veterinárom, ktorý chodí ošetrovať zvieratá do Home regained, si na seba museli zvykať. Zo začiatku nerozumel zámeru azylovej farmy. Neskôr pochopil, čo pre Riu a jej manžela znamenajú zvieratá.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Domov znovu nájdený (@home_regained)

Problémom je, že veterinári nemajú skúsenosti s diagnostikovaním chorôb hospodárskych zvierat. „Hospodárske zvieratá sa bežne neliečia, pretože je to neekonomické. Veterinári niečo vyskúšajú, ale nemusí to vždy vyjsť. Veľmi ťažko zisťujú diagnózy. Väčšinou nemajú ani ambulancie. Niekoľkokrát sa mi stalo, že veterinár povedal, že už to necháva na mňa.“

Okrem kôz, oviec, králikov, kohútov a psov chcú manželia, po presťahovaní sa do Horného Tisovníka, prijímať aj väčšie zvieratá, keďže budú mať k dispozícii rozľahlejší pozemok. Zvieratám neplánujú hľadať nových majiteľom. Skúšali to, no nájsť domov hospodárskym zvieratám je podľa Rii ťažké. Ako príklad uvádza dvoch zakrslých králikov, ktorým našli domov hneď, no pri väčšiemu mäsovému plemenu zajaca je to zložitejšie.

Azylová farma ich neživí

Ria spoločne s Dávidom financovali krmivo, veterinárne ošetrenie, budovanie oplotení či prerábanie priestorov doteraz zo svojho vrecka. „Azylová farma nás neživí. Dávid pracuje viac ako full time zamestnanec. Je finančným analytikom pre IT firmy. Polovicu platu dáva na chod farmy. Väčšinu dňa sedí za počítačom, niekedy aj do noci. Medzi tým odbieha kydať hnoj a chodí po seno.“

Pred dvomi mesiacmi sa rozhodli založiť občianske združenie a vytvoriť si transparentný účet, na ktorý im v podobe finančného príspevku môže prispievať verejnosť. „Mali sme pár darov, ale tie nedokážu pokryť náklady. Nemáme takú popularitu a možno toľko sledovateľov a podporovateľov, ako napríklad Občianske združenie Zvieratá východu. Je ťažké dostať sa do povedomia.“ Problémom sú údajne najmä sociálne siete, na ktoré Ria popri starostlivosti o zvieratá nemá čas.

Dobrovoľníci z celého sveta

Home regained je zaregistrovaná na stránke Workway.info, čo je celosvetová doména pre dobrovoľníkov, prostredníctvom ktorej si vedia vyhľadať rôzne miesta, kde môžu ísť pomáhať a spojiť tak spoznávanie sveta s užitočnou prácou. „Hlásia sa k nám väčšinou cestovatelia z celého sveta, ktorí k nám prídu na pár týždňov a s niečím nám pomôžu. Tento rok v lete sme mali viac Slovákov, ktorí sa rozhodli stráviť ich letné dovolenky takýmto spôsobom.“

Okrem dobrovoľnej výpomoci manželia hľadajú stáleho zamestnanca, čo nie je pre nich vôbec jednoduché. Ich kritériom je, aby daný človek presadzoval rovnaké hodnoty ako oni. Tiež by mal byť vegánom alebo mal by byť ochotný konzumovať len rastlinnú stravu. „Ľudia sú zvyknutí so zvieratami narábať inak. Raz tu bol aj strihač oviec, ktorého som musela poslať preč. Mám problém im dôverovať.“

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Domov znovu nájdený (@home_regained)

V dedine nikoho nenašli, a zohnať niekoho iného je ťažké pre vzdialenosť azylu od väčších miest. Z tohto dôvodu by bolo podľa Rii najideálnejšie, keby sa daný človek presťahoval k nim do azylu. „Mali sme aj jednu pomocníčku, ktorá nás našla na Workway. Bola to Slovenka, študentka a bola u nás už trikrát. Zvažuje, že ak bude mať stálu prácu, tak mohla by byť u nás a pomáhať nám.“

Namiesto pomoci sa dostala do problémov

Podobne ako aj Blanka Vinceová z OZ Zvieratá východu, tak aj Ria s Dávidom musia zápasiť s legislatívou. Svoju azylovú farmu majú zaregistrovanú ako produkčnú farmu, aj keď z ich zvierat nechcú a ani nemajú žiadne mliečne či mäsové produkty. Zvieratá v Home regained musia byť identifikované a ich údaje sa musia viesť v centrálnom registri hospodárskych zvierat. Na toto označenie slúžia plastové ušné značky, ktoré manželia zvieratám odmietli vpichovať do uší. „Zvieratká máme prihlásené, ale ušné značky mám doma v šuflíku. Nedala som im ich do uší, pretože sa mi to nepáči. Na značkách pri číslach mám napísané mená zvierat. Naše zvieratá poznáme po hlase a sú pre nás viac ako čísla.“

Ria so žiadosťou o udelenie výnimky pre azyl bola na viacerých úradoch. Na regionálnej veterinárnej a potravinovej správe natrafila na kontrolórku, ktorá s azylom sympatizovala. „Dokonca bola natoľko ochotná, že sa pokúšala zistiť, či by som nemohla získať nejakú výnimku pre azyl, ale akurát sa sama dostala do problémov.“

Skúsenosť na úrade Plemenárskych služieb už nebola natoľko lichotivá. „Bol tam pán, ktorý bol veľmi nepríjemný a povedal mi niečo v zmysle, že čo si o sebe myslím a že on nemá čas študovať, kto sme a čo sme.“ Vtedy si Ria uvedomila, že jedinou nádejou nielen pre ich, ale aj pre ďalšie azylové farmy na Slovensku je zmena zákonov. „Potrebujeme podporu v politike. No neviem či je v súčasnosti v slovenskom parlamente niekto, kto by sa za toto postavil.“

Na legislatívnu zmenu a udelenie výnimky azylovým farmám reagovala aj Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Tá nepozná žiadny plán, ktorým by sa mali azylové farmy zaviesť do legislatívy. „V súčasnej legislatíve je ochrana zvierat zabezpečená pre všetky druhy zvierat. ŠVPS SR nie je oprávnená udeľovať výnimky zo zákona respektíve aj z iných právnych predpisov,“ tvrdí ústredný riaditeľ Jozef Bíreš. Na problematické a podľa aktivistov nehumánne vpichovanie ušných značiek odpovedá: „Sú povolené rôzne alternatívne spôsoby označovania pre jednotlivé druhy zvierat. Je možné označenie aj čipom napríklad u oviec a kôz, za splnenia určitých podmienok.“

Azylov by bolo viac, no majú strach

Na Slovensku máme azylových fariem zatiaľ tri. Okrem Home Regained a spomínaného OZ Zvieratá východu druhú šancu na život prasiatkam a králikom umožňuje azyl pri Malackách. Ria však pozná ľudí, ktorí taktiež zachránili hospodárske zvieratá, no chcú ostať v anonymite. „Keď má človek skúseností s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou, tak si to rozmyslí. Lenže na druhú stranu, keď sa budeme schovávať, tak sa nikdy o tom nebude rozprávať a tým pádom vedieť.“

Na druhej strane záchrane spoločenských zvierat, psom a mačkám, často nerozumie ani verejnosť, nehovoriac o hospodárskych zvieratách. Ria tento problém vidí práve v pocite krivdy. „Ľudia by chceli byť obeťami. Nepáči sa im, že niekto iný je obeťou. Majú pocit, že všetci by mali riešiť v prvom rade ich problémy. Ak niekto rieši problémy zvierat, ktoré sú v ich očiach nižšie, tak ich to uráža.“

Tučné obálky, syry a jogurty kontrolám

„Slovenská legislatíva, dokonca ani európska nepozná pojem „azylové farmy“,” tvrdí Jozef Bíreš. Ria sa o zahraničných farmách a ich fungovaniu dozvedá najmä od dobrovoľníkov, ktorí im chodia pomáhať, no ani oni neovládajú presné znenie zákonov. „U nás to ešte len začína, tak to nikto nechce riešiť. Vo Veľkej Británii či v Amerike je azylová farma oficiálnym zriadením. Takže majú svoje vlastné smernice a zákony, ktoré musia dodržiavať.“

Okrem legislatívy by sa podľa Rii malo zmeniť aj fungovanie štátnych orgánov a mali by sa zakázať reklamy na mliečny a mäsový priemysel. „Tieto reklamy absolútne skresľujú ľuďom pohľad na zvieratá. Väčšina ľudí nemá nijaký kontakt s hospodárskymi zvieratami. Netušia v akých podmienkach žijú, preto by mal aj marketing dostať nejaké mantinely.“ Medzi aktivistami sa hovorí aj o kupovaní privretých očí – niektoré veľkofarmy podľa nich dávajú kontrolám košíky s mliečnymi výrobkami, syrmi a s tučnými obálkami.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Domov znovu nájdený (@home_regained)

Negatívne názory či frustrácia z nefunkčnosti systému manželov neodrádza. Naopak, o rok by sa chceli presťahovať do Horného Tisovníka, kde by chceli postupne vybudovať arteterapeutické a animoterapické centrum. Taktiež ateliéry a domy na prenájom s kapacitou štyridsať ľudí. Prostredníctvom terapie s umením a zvieratami by sa chceli venovať rôznym témam, ako napríklad nadobudnúť znovu sociálne zručnosti alebo odbúrať úzkosti. „Stalo sa mi, že nám písala pani, ktorá sa po odchode od nás vrátila naspäť k manželovi, s ktorým sa rozvádzala. Ľudia od nás odchádzajú s dobrým pocitom a najväčšiu zásluhu na tom majú naše zvieratá.“ Manželia dúfajú, že sa ich centrum a azylová farma budú rozrastať a že sa im podarí nájsť niekoho, kto sa k nim pridá a bude im pomáhať.

Ak chcete azylovej farme prispieť v podobe finančnej čiastky, môžete tak urobiť na transparentnom účte SK4383300000002502017901.

Profil autora:

Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola som aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a copywriterkou projektu Jem pre Zem, ktorý sa zameriava na podporu udržateľného stravovania na Slovensku. Pochádzam z malého mesta Sabinov, kde organizujem výmeny oblečenia. Som spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venujem klimatickým témam a ekologickým tipom do domácností.

Názory

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?