fbpx
Enviro

CIRCULAR SLOVAKIA: Ako fungujú ESG fondy a dokážu cez ne banky meniť svet k lepšiemu? (+ podcast)

Zelené investície prišli už aj na Slovensko. Záujem u klientov o takéto investície je pomerne veľký. Kto a ako však hodnotí, ktorá investícia si označenie zodpovedná zaslúži? A ako dokážu meniť svet banky? Rozprávali sme sa so zástupcami bánk z platformy Circular Slovakia – Petrom Koverom z ING, Michalom Orlovským zo Slovenskej sporiteľne, Michalom Lehutom z VÚB banky a jeho kolegom Petrom Margetinym z Eurizon Slovakia. Vypočujte alebo prečítajte si viac.


Ste zástupcami bánk, čo sú inštitúcie, ktoré sa na prvé počutie nespájajú s cirkulárnou ekonomikou. Všetky vaše banky, teda ING, Slovenská sporiteľňa aj VÚB, sú členmi platformy Circular Slovakia. Čo bolo dôvodom, prečo ste sa do nej pridali?

PETER KOVER (ING): Pre ING je cirkulárna ekonomika jednou zo štyroch nosných tém, na ktorých závisí. Preto sme sa stali jedným z prvých členov platformy Circular Slovakia. Páči sa nám, že sa platforma snaží napomáhať firmám spájať sa a byť viacej udržateľnými. Ako súvisí banka s cirkulárnou ekonomikou? Tam vidíme veľký súvis. Banky sú hlavným motorom ekonomiky. Poskytujeme najmä financovanie firmám, ktoré len nemajú vlastné zdroje a musia si požičiavať aj z bánk na to, aby sa ďalej rozvíjali. Banka teda vie veľmi ovplyvniť svet tým, že ovplyvňuje veľké firmy. Myšlienka platformy je úplne to, čo ING robí a chce robiť aj v budúcnosti.

MICHAL LEHUTA (VÚB): Chcel by som podporiť pána Kovera v tom, že banky majú najmä v Európe veľkú moc. V porovnaní so Spojenými štátmi americkými oveľa viac financujú investície. Napríklad úvery firmám nad päť rokov splatnosti majú dnes slovenské banky v hodnote jedenásť miliárd eur. Sú to obrovské peniaze. Na prechod na uhlíkovo-neutrálnu ekonomiku do roku 2050 nám zjavne nebudú stačiť len verejné zdroje. Kolega Zdenko Štefanides počítal, koľko chýba do dosiahnutia cieľov, teda napríklad zníženie CO2 do roku 2030 o mínus 55 percent. Ročne bude musieť Európa na opatrenia dávať zhruba dvesto miliárd eur zo súkromných zdrojov, Slovensko zhruba 20 miliárd do roku 2030. Sú to obrovské zdroje. To znamená, že verejné investície nebudú stačiť, a preto sa musí zapájať aj súkromný sektor. Jedným zo spôsobov je trh s povolenkami alebo uhlíkové dane. Druhým spôsobom je to, že banky budú viac financovať zelené investície. Do toho nás napokon tlačia už aj regulátori. A napokon pozorujem, že aj veľa ľuďom na vysokých pozíciách záleží na tom, aby firma s veľkou mocou robila dobré veci, takže je super byť obklopený takými ľuďmi.

Vypočujte si rozhovor ako podcast, ktorý pre vás pripravujeme v spolupráci s platformou Circular Slovakia.

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Banka a bankový sektor ako taký predstavuje nízku záťaž pre životné prostredie. Tým, že financujeme nielen obyvateľstvo, ale aj výrobný sektor firmy spoločnosti, vieme nasmerovať financie a ovplyvniť to, čo sa v ekonomike deje. V Slovenskej sporiteľni sa snažíme budovať povedomie zodpovednosti. Aj vo vnútri banky sa snažíme znižovať uhlíkovú stopu tým, aké autá používame, či cestujeme na služobné cesty autom alebo vlakom. Zrušili sme billboardy, nevydávame štandardne potvrdenia z bankomatu v papierovej podobe a snažíme sa aj interne redukovať papier. Z tohto pohľadu chceme byť naozaj zodpovední nielen voči našim klientom, ale aj celkovo voči spoločnosti. Zodpovednosť voči životnému prostrediu k tomu jednoducho patrí.

V poslednej dobe začína byť Slovensko zaplavené pomerne veľkým množstvom reklamy na nové produkty zodpovedného investovania a zelených financií, prostredníctvom ktorých banky hovoria klientom, že môžu svoje peniaze využiť na dobré veci. Prečo prichádza tento trend (až) teraz?

PETER KOVER (ING): ING ponúka zelené financovanie v západnej Európe už vyše 25 rokov. Na Slovensko to prišlo až teraz. Sme veľmi radi, že sa to začalo. Z rozhovorov s firmami vidíme, že majú záujem konvertovať klasické úvery na zelené. Tieto ciele sú naozaj ambiciózne, nie je to greenwashing. Keď firma splní ciele, tak dostane zľavu alebo diskont z financovania, čo je veľmi motivačné a môže to mať reálny dopad aj pre celú slovenskú ekonomiku. Sme totiž bankou, ktorá má čisto firemnú klientelu. Sú to korporátni klienti s obratom nad sto miliónov eur. Nevieme teda ovplyvniť nákup malých fondov a investícií jednotlivcov. Skôr nám ide o financovanie. Keď majú firmy cash, tak ho investujú. Inokedy zas potrebujú financovanie, ktoré sa v poslednej dobe zmenilo. Na Slovensku zatiaľ nebolo vôbec vidieť zelené dealy alebo zelené financovanie. Tento rok sa nám prvýkrát podaril deal v tejto oblasti. Nie je to úplné čisté zelené financovanie, ale jedná sa o financovanie, ktoré je napojené na ciele, ktoré si zadá daná firma. V tomto vidíme veľký potenciál do budúcna. Nie cez zodpovedné investovanie jednotlivcov, ale skôr financovanie firiem. Keď sa pozrieme na naše portfólio, tak väčšinou sú to klasické úvery, ktoré nie sú ešte zelené, no začína sa to pomaly meniť.

Peter Kover z ING
Peter Kover z ING. FOTO – Archív PK

Čo sa v tomto ohľade zmenilo v bankách, v ktorých sa pracuje priamo s jednotlivcami?

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): VÚB banka ponúka zelené fondy a spoločensky zodpovedné fondy už takmer tri roky. Za toto obdobie sme predali do takýchto fondov viac ako štyristo miliónov eur. Záujem, ako hovoril aj pán Kover, začína nadobúdať na vážnosti v posledných mesiacoch, možno v poslednom roku. Vo VÚB máme dopyt po takýchto službách v posledných dvoch-troch rokoch. Tiež si myslíme, že tento trend sa bude určite ešte zosilňovať. Nie je to trend len u nás na maličkom Slovensku, ale je to celoeurópske, respektíve celosvetové. Sme veľmi radi, že máme za sebou finančnú skupinu Eurizon Capital. Tá bola prvou finančnou inštitúciou v Taliansku, ktorá začala ponúkať etické fondy. Bolo to približne 25 rokov dozadu. Momentálne spravuje Eurizon 90 miliárd eur iba v takýchto fondoch, ktorých je dokopy 120. Sme radi, že takúto finančnú skupinu za sebou máme aj pri vývoji lokálnych alebo zahraničných produktov.

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Prvé pokusy formalizovať zodpovedné investovania tu boli už dávnejšie. Skúšal to už Milton Friedman v 60. rokoch minulého storočia. Ako to postupne prichádzalo a postupne sa to formalizovalo a inštitucionalizovalo viedlo k zadefinovaniu pojmu ESG. To je investovanie, ktoré je zodpovedné nielen voči životnému prostrediu (Environmental), ale je aj spoločensky zodpovedné (Social). Governments znamená to, akým spôsobom sú spoločnosti vedené. Dostávali sme individuálne požiadavky od klientov z rôznych nadácií alebo cirkví, ktorí chceli spravovať svoj majetok u nás, ale nechceli, aby v ich investičných portfóliách boli výrobcovia zbraní, gambling alebo porno priemysel. Na báze individuálnych portfólií sme už v minulosti mali takéto riešenia, aj keď to nebolo ešte pod hlavičkou ESG. Rovnako tým, že úzko spolupracujeme s našou materskou správcovskou spoločnosťou a vôbec s celou skupinou Erste, táto téma je u nás prítomná naozaj niekoľko desaťročí. Postupne tie myšlienky prechádzali aj ku nám. Intenzívny nárast záujmu o túto tému vnímame posledné dva až tri roky, čo nás prirodzene viedlo k tomu, že sme uviedli aj lokálne riešenia.

Vieme, že časom príde tlak aj zo strany legislatívy, aby boli peniaze používané stále vo väčšom pomere zodpovedným spôsobom. Zároveň v niektorých prípadoch si takúto formu vyžiadali priamo klienti. Čo bolo u vás to, čo spustilo tlak na zavedenie zodpovedného investovania?

PETER KOVER (ING): Priznám sa, že ponuka prišla skôr z našej strany. Nehovorím, že firmy o to nemali záujem, ale táto téma tu nebola forsírovaná a taká známa. Európa sa mení a udeľuje nové pravidlá, ktoré budú musieť firmy akceptovať. Firmy sa tým pádom menia aj interne. Vznikajú nové pozície ako sustainability manažéri. Firmy chodia na semináre, ktoré organizujeme. S Circular Slovakia sme mali napríklad seminár o taxonómii. Dnes už vidíme aj záujem firiem, ale vieme aj prečo. Pretože aj politika Európskej únie sa trochu mení, a preto sa aj banky dostávajú do takzvaných aliancií a vytvárajú nové štandardy financovania.

MICHAL LEHUTA (VÚB): Doplnil by som len to, že je to všeobecný trend. Kým pred dvadsiatimi rokmi sme sa stále bavili, že: „Je tu to globálne otepľovanie, alebo nie je? A môže za to človek?“ tak teraz sme sa posunuli k tomu, že to vlády začínajú brať vážne. Máme záväzky Európskej únie a sprísnenie cieľov. Spojené štáty americké budú chcieť byť tiež uhlíkovo-neutrálne do roku 2050, aj Čína si tiež dáva nejaké záväzky. Keď to začnú brať vážne vlády, tak sa pridajú aj klienti a obyčajní ľudia.

Keď firma splní ciele, tak dostane zľavu alebo diskont z financovania, čo je veľmi motivačné a môže to mať reálny dopad aj pre celú slovenskú ekonomiku.

Zodpovedné investície sa označujú pojmom ESG. Vieme si ho zadefinovať?

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): Pred ESG tu bol ešte jeden pojem a to bol SRI (Social Responsibility Investment), čo je po slovensky spoločensky zodpovedné investovanie. V podstate sa používanie tejto skratky datuje tri až štyri dekády. Tam ide o to, aby sme z portfólií investícií alebo fondov vylúčili firmy, ktoré podnikajú v sektoroch zaoberajúcimi sa napríklad výrobou alkoholu, tabakových výrobkov, zbraňami a tak ďalej. Pri takomto type investovania sa neprihliada na to, aký dopad má daný krok na výkonnosť fondu. Samozrejme, fyzické osoby môžu investovať aj do takýchto hriešnych firiem, no my ako banky nemôžeme.

V Eurizon Slovakia každý mesiac dostaneme nákupný list približne 600 fondov našej materskej firmy. Materská firma z toho zoznamu takéto neprípustné firmy vylúči. Toto robí prakticky už celá Európa. Na SRI nadväzuje skratka ESG (Environmental, Social and Governance). Tu sa v podstatne nezaoberáme len nejakou spoločensky zodpovednou časťou, ale zaoberáme sa nadstavbou na SRI, takže pozeráme na to, ako vplýva činnosť firmy na životné prostredie, ako spoločnosť riadi svoje vzťahy s dodávateľmi, zamestnancami, s komunitou, kde podniká a s akými klientmi. V podstate ako funguje voči spoločnosti ako celku. To posledné slovo Governance predstavuje to, ako je spoločnosť riadená z pohľadu transparentnosti, ako sú dodržané práva akcionárov, či je odmeňovanie spravodlivé, či sedia v boardoch a radách aj nezávislí členovia a tak ďalej.

Kto hodnotí tieto parametre a teda určuje, ktoré investície spadajú pod ESG a ktoré nie?

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): V Eurizon Capitale, v správcovskej firme našej materskej spoločnosti v Miláne, to funguje tak, že je tam priamo vyčlenený tím udržateľného investovania, ktorý je zodpovedný za hodnotenie, ako firmy prispievajú k dodržaniu týchto ESG princípov. Následne im prideľujú ESG skóre. Je tam naozaj veľa parametrov. Čím vyššie ESG skóre, tým je firma lepšie hodnotená z environmentálneho, sociálneho a governance princípu. V porovnaní so SRI sa pri ESG nielenže snažíme podporovať takéto zodpovedné firmy, ale zároveň sa snažíme maximalizovať výkonnosť portfólia alebo fondu pre klienta. Okrem ESG ešte existuje Impact investovanie. Ide o najzelenší prístup k investovaniu. Tam už musí byť naozaj spojenie medzi investovaným kapitálom a jednotlivými projektami, ktoré sú z takéhoto kapitálu financované. Potom sa musí vyčísliť, koľko bolo takouto investíciou vybudovaných škôl, nemocníc, ako bola zredukovaná uhlíková stopa a tak ďalej. Impact investovanie je skôr zamerané na súkromný sektor. SRI a ESG je široko dostupné pre verejnosť.

Peter Margetiny z Eurizon Slovakia.
Peter Margetiny z Eurizon Slovakia. FOTO – Archív PM

Viete povedať príklady, čo konkrétne vďaka takýmto peniazom podporujú vaše banky? Aké druhy aktivít alebo firiem získavajú najvyššie ESG skóre? 

PETER KOVER (ING): Paradox je, že niektoré firmy sú čo sa týka ESG skóre naozaj veľmi nízko, pretože sú z odvetvia, ktoré má veľký vplyv na životné prostredie, ako napríklad výroba ocele. Dnes je ich biznis model taký, že oceľ sa vyrába s pomocou tavenia uhlia. Do budúcna to ale môže fungovať aj inak. Poznáme už úplne inú technológiu, pri ktorej sa používa elektrické tavenie ocele a netreba používať uhlie. Tým pádom je tam pomer CO2 emisií oveľa menší. Dnes majú oceliarske firmy veľmi nízke ratingy, pretože používajú starý model fungovania. Svoj biznis model však budú musieť meniť a banky ich k tomu budú tlačiť. Niektoré sektory teda zo svojej podstaty majú skóre nízke, no najväčší dopad má pomáhať práve im, aby sa zlepšili.

Niektoré sektory teda zo svojej podstaty majú skóre nízke, no najväčší dopad má pomáhať práve im, aby sa zlepšili.

Väčší zmysel teda má pomôcť finančne tým, ktorí dnes nemajú také dobré skóre, aby sa dokázali zlepšiť. Existuje ale prienik medzi tým, že niekto má veľmi dobre skóre a zároveň je to aj dobre výnosné?

PETER KOVER (ING): Práve tie firmy, ktoré majú výborný rating, tak majú naozaj veľmi lacné financovanie. Naopak firma, ktorá je na tom horšie, platí viac. Má možnosť sa dostať v rebríčku vyššie a v budúcnosti mať lacnejšie financovanie a na to sme práve tu a preto vznikajú všetky tieto produkty, ktoré majú podporiť investície v zelených oblastiach. Dnes je to pre firmy náklad, ale do budúcna to môže byť pre nich veľká výhoda.

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Do istej miery platí to, že tie firmy, ktoré majú dobrý ESG rating, patria medzi tie, ktoré sú inovatívne a technologické spoločnosti a keď sa pozriete na trh, tak práve tieto spoločnosti zaznamenali najmä za posledný rok výrazný nárast. Zároveň aj Európska únia alebo aj iné inštitúcie výrazne podporujú takýto typ investícií dotácií, čo ďalej podporuje rozvoj a schopnosť inovácií v danom sektore. Nemusí to samozrejme vždy platiť, že to, čo je ESG má aj zároveň vyšší výnos, ale dá sa povedať, že minimálne za posledný rok to platí. Uvidíme, aký vplyv budú mať ceny energií, lebo vidíme, že akonáhle ide ropa hore, tak povedzme aj spoločnosti, ktoré ťažia a distribuujú ropu a nepatria medzi tie s vysokým ESG skóre, rastú na hodnote. Na druhej strane sme presvedčení, že z dlhodobého hľadiska bude výtlak zodpovedných spoločností vyšší.

Michal Orlovský zo Slovenskej sporiteľne.
Michal Orlovský zo Slovenskej sporiteľne. FOTO – Archív MO

Keď som si pozerala kritiku voči ESG fondom, tak tam rezonovalo práve aj to, čo pán Kovar načal, že vďaka peniazom vieme pomôcť firmám zlepšiť sa. A teda jednou z hlavných kritík bolo, že dnes sa do ESG portfólia dostanú firmy, ktoré majú veľký dopad na životné prostredie. Vieme tam nájsť Coca Colu a rôzne oceliarske spoločnosti. Mali by sme sa ale na to teda pozerať opačne, že našimi peniazmi im vieme pomôcť sa zlepšiť?

MICHAL LEHUTA (VÚB): Treba rozlišovať medzi akciami a dlhopismi. Keď si kúpim akciu firmy, tak všeobecne financujem a podporujem jej hodnotu. Môžeme sa pozrieť aj na konkrétne dlhopisy. Už teraz máme vo svete veľký trh zelených dlhopisov. Tie financujú konkrétne projekty firiem a vlád. Nehanil by som, ak si Coca Cola ide vyrábať vlastnú energiu z obnoviteľných zdrojov a vydá na to zelený dlhopis. Toto by som práveže veľmi oceňoval. Ako hovorí pán Kover, najväčší priestor na zlepšenie majú firmy, ktoré majú veľmi veľký dopad na životné prostredie. Americký U.S. Steel sa zaviazal, že bude uhlíkovo neutrálny do roku 2050. To je super. To treba podporovať.

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): Doplnil by som ešte Michala. Presne tak to je pri tom ESG skóringu. On nie je vyčlenený pre firmy, ktoré sú už dnes mega zelené. Je to naozaj o tom, že pokiaľ sa firma, ktorá má nezanedbateľný dopad na životné prostredie zaviaže používaniu nejakých nových technológií, tak pri interných ESG skóringoch môže dosiahnuť relatívne vysoké skóre. Pokojne teda aj firmy, ktoré nie sú úplne zelené, no snažia sa technológiami do budúcna reálne vyčísliť, o koľko zjemnili dopad na životné prostredie, môžu pri takýchto hodnoteniach v bankách alebo správcovských firmách dosahovať vysoké skóre.

Máte vyčíslené, aký je dopad vášho ESG portfólia? Napríklad o koľko je nižšia uhlíková stopa aktivít podporovaných cez ESG fondy?

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): Áno, volá sa to Global impact report. V reporte sa nachádza presne, koľko takýto fond prispel k tomu, že sa napríklad ušetrilo vody alebo znížil odpad. Potom sa tam nachádza aj napríklad to, či bola zabezpečená rovnosť pohlaví, ako sa bojuje proti korupcii a tak ďalej. Je to vyčíslované fond po fonde. Polročne to posielame klientom, poprípade to dávame na webovú stránku.

PETER KOVER (ING): Ak môžem doplniť, tak v rámci ING máme takzvaný Terra approach, ktorým sledujeme všetky firmy a ich dopad na klímu. Toto pravidelne zverejňujeme. Z tohto dôvodu  vznikla aj Zero Banking Aliancia, ktorá pre banky v Európe nastoľuje nové štandardy. Pevne veríme, že do tejto aliancie vstúpia postupne všetky európske banky. Bude to mať veľký vplyv na firemný sektor a aj na celú Európu a svet.

Najväčší priestor na zlepšenie majú firmy, ktoré majú veľmi veľký dopad na životné prostredie.

ING sa pridalo k iniciatíve, že chcete byť neutrálni do roku 2050. Ako to chcete dosiahnuť?

PETER KOVER (ING): My sme uhlíkovo neutrálni už od roku 2007. Ide o to, že my chceme, aby všetky firmy, ktoré máme v portfóliu a do ktorých dávame peniaze, boli uhlíkovo-neutrálne do roku 2050. Tým pádom sme sa zaviazali k tomu, že všetka naša klientela zmení svoj biznis model na udržateľný. Inak u nás nebude môcť mať účty alebo byť inak financovaná.

Kým v roku 2019 mali zodpovedné fondy hodnotu 169 miliárd ročne, tak o rok neskôr to už bolo 350 miliárd. Ako sa tento pomer vyvíja vo vašich inštitúciách?

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Ono to nie je vždy otázka presunu zdrojov, pretože metrika toho, že či daná spoločnosť je alebo nie je ESG a aké skóre má, sa vyvíja v čase. Povedzme, že nie všetky fondy boli takto hodnotené. Nie všetky naše fondy sa sústredili na to, aby sme vyberali iba tie spoločnosti, ktoré zverejňujú ESG report. Dnes je našou snahou, aby nové projekty a fondy, ktoré uvádzame mali ESG rating. Tie existujúce prehodnocujeme a robíme im skóring. Pokiaľ ho chceme prehlásiť, tak realizujeme niektoré úpravy tak, aby tam to riešenie ESG bolo. Je to proces a nie je to o tom, že tie predchádzajúc riešenia boli zlé, ale niekde len neprebiehal rating.

Máte v SLSP a vo VÚB podobný cieľ ako ING, aby vaši všetci klienti boli do roku 2050 uhlíkovo-neutrálni?

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Vo všeobecnosti skupina Erste ukončí do roku 2030 financovanie výroby energií z uhlia. Nie vždy je to jednoduché, pretože úverové kontrakty trvajú aj desaťročia. Prebiehajú aktivity v oblasti vydávania kariet, kde sa snažíme vydávať karty, ktoré sú z recyklovaného plastu. Dokonca zbierame karty aj iných spoločností, nielen Slovenskej sporiteľne. Okrem financovania je naším ďalším záväzkom vysadiť tristo tisíc stromov. Chceme teda niečo aktívne robiť pre to, aby sme redukovali už aj ten existujúci uhlík, ktorý v ovzduší je.

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): Momentálne je v Európskej únii celkovo registrovaných približne 27-tisíc fondov. Približne tri tisíc z nich sú ESG fondy, teda tvoria okolo 11 percent. Nie sú to len nové fondy, ale aj staršie fondy, ktoré sú postupným procesom klasifikované ako ESG fondy. Nie je to teda o tom, že teraz v Európe vznikajú len zelené fondy. ESG fondy vo VÚB banke začínali pred približne dvomi až tromi rokmi od nuly. Za toto obdobie sa VÚB banke podarilo predať do ESG fondov viac ako štyristo miliónov eur. Myslím si, že je to skvelý výsledok. Dopyt od klientov tu je. Tešíme sa, že im už čoskoro budeme vedieť ponúknuť aj lokálny fond.

MICHAL LEHUTA (VÚB): Myslím, že pri príležitosti Tatra summitu prijala Slovenská banková asociácia ako celok zelený manifest, v ktorom sa banky prihlásili k cieľom Európskej komisie a Parížskej klimatickej dohody, že budú spolupracovať s verejnými inštitúciami a že budú ponúkať zelené produkty. Napokon v rámci Plánu obnovy sa má obnoviť tridsať tisíc rodinných domov, aby sa zvýšila ich energetická efektívnosť. Aj tam bude priestor pre banky ponúkať zelené úvery alebo hypotéky.

Michal Lehuta z VÚB banky.
Michal Lehuta z VÚB banky. FOTO – Archív ML

Pán Margetiny spomínal vznik Slovenského fondu, no Slovenská sporiteľňa už takýto fond má, že? Prečo ste sa rozhodli ísť týmto smerom a založiť lokálny fond?

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Áno, je to Fond zodpovedného investovania. Využili sme skúsenosti našej materskej rakúskej spoločnosti Erste Group, v ktorej je téma zodpovednosti voči životnému prostrediu prítomná už dlhšie. Priniesli sme lokálne riešenie viac prispôsobené investorom, ktorí sú na Slovensku. Je to v podstate na báze lokálneho zákona o kolektívnom investovaní so slovenským režimom zdaňovania a je riadené na slovensku slovenskými manažérmi. Zatiaľ sa nám podarilo vyzbierať už 130 miliónov eur, čo si myslím, že je na veľkosť Slovenského trhu podielových fondov zaujímavý objem. Spätná väzba od klientov je veľmi pozitívna.

Tým pádom peniaze viac tečú do aktivít v našom regióne? 

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Musíme rešpektovať to, aký je slovenský trh. Z pohľadu kolektívneho investovania je na Slovensku veľmi málo príležitostí investovať do takýchto aktivít. Áno, niektoré spoločnosti a banky začali vydávať aj zelené dlhopisy, takže prostredníctvom tohto sa dá participovať. Na Slovensku však nie sú významné spoločnosti, ktoré sú štandardným emitentom dlhopisov alebo sú kótované na burzách. Ak sú, tak sú to väčšinou ich materské spoločnosti alebo zahraničné spoločnosti. Nie je tu toľko príležitostí. Pokiaľ sa však takáto príležitosť vyskytne, manažéri portfólia ju radi využijú.

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

Pracujete s financiami a riešite, čo sa s ich pomocou darí na svete tvoriť, budovať, rozbiehať. Často to boli aj aktivity, ktoré planéte či ľuďom príliš neprospievali. Aký to bol pre vás osobne pocit, keď vznikla možnosť lepšie si určiť, do akých aktivít peniaze idú? Že je možné podporovať len to dobré? Potešilo vás to?

PETER KOVER (ING): Pre toto to vlastne aj robím. V ING som viac ako pätnásť rokov a som veľmi rád, že sa táto téma dostala do popredia. Interne som ako prvý zdvihol ruku za pozíciu Sustainability champion za našu banku, takže sa snažím obhajovať zelené témy. Spoločné nadšenie vidím aj u iných ľudí aj u firiem, kde sa toho veľa zmenilo. Teší ma, že vznikla Zelená dohoda, že vznikajú aliancie bánk, ktoré nastavujú kroky správnym smerom. Samozrejme, veľmi dôležitý bude vývoj aj na ostatných kontinentoch, ale pevne verím, že Európa pôjde príkladom.

MICHAL LEHUTA (VÚB): Osobne som skôr skeptik, pretože pred nami stojí v najbližších desaťročiach veľká výzva. Musíme prebudovať celú ekonomiku, na čo verejné financie nebudú stačiť. Tlačím na to, aby sa prijímali systémové zmeny. Z ekonomického pohľadu je to zdanenie uhlíka prostredníctvom emisných povoleniek alebo prostredníctvom uhlíkovej dane. To potom vyrovnáva šance pre investovanie medzi zelenými a povedzme špinavými firmami a projektami. To by zabezpečilo to, že práve výnosnosť zelených investícií bude dobrá. Posledná správa medzinárodného panelu pre klimatickú zmenu hovorí, že s otepľovaním je to ešte horšie. Jeden a pol stupňa zrejme prekročíme už do roku 2040. Máme obrovskú kopu práce pred sebou. Nielen na firemnej a individuálnej úrovni, ale aj systémovej úrovni.

PETER MARGETINY (EURIZON – VÚB): Všetci si uvedomujeme, že toto je v prvom rade spoločenská téma. Pokiaľ sme sa pred pár rokmi ešte rozprávali o nejakých klimatických zmenách, tak môj osobný názor je, že teraz už nie sme v nejakých klimatických zmenách, ale doslova v istom štádiu klimatickej krízy. Ako povedal Michal, treba prijímať opatrenia na nadnárodnej úrovni. Je skvelé, že si kúpim hybridné auto, triedim odpad, nebudem používať plastové tašky, ale pokiaľ chceme planétu udržiavať v obývateľnom stave, tak zmeny budú musieť byť na štátnej a systémovej úrovni. Bez toho sa nepohneme ďalej. Mnoho ľudí si podľa mňa neuvedomuje, čo to všetko bude znamenať. Určite to prinesie ubratie z každodenného komfortu nášho života. Možno to nebude o tom, či budeme chcieť akceptovať. Jednoducho, budeme donútení tieto dlhodobé zmeny prijať a naučiť sa s nimi žiť. Som teda taký skeptický optimista.

MICHAL ORLOVSKÝ (SLSP): Veľmi sa teším z diskusie, ktorá prebieha, ale ešte viac sa teším z konkrétnych dohôd, krokov a záväzkov. Nie je to určite optimálne a nie je to zrejme to, čo by sme v tejto chvíli mohli dosiahnuť.  Na druhej strane pri výchove svojich detí robím tiež chyby, ale to neznamená, že ich mám nechať tak. Myslím si, že veľmi podobné je to aj v oblasti zodpovednosti voči životnému prostrediu. Je veľmi dobré, že sú tu konkrétne veci, ktoré sa dejú a myslím si, že diskusia začne naberať na intenzite a ESG bude štandardom. Ciele sa budú iba zvyšovať, vidíme, že klimatická kríza tu je a je aj našou úlohou k prispieť k tomu, aby sa to nezhoršovalo. Osobne som v tejto oblasti miery optimista. Keď sa rozprávam s investori, ktorí dnes majú okolo 30 rokov, tak tí to považujú za samozrejmosť. Keď idú investovať, tak idú investovať zodpovedným spôsobom, čo je super.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?