fbpx

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.


Stĺpčeky o vzdelávaní pripravujeme v partnerstve s Komenského inštitútom.

Je ráno, sedem hodín, nultá hodina, začína sa bežný školský deň. Trúsime sa do školy, ešte rozospatí, nesústredení, telo už je tu, myseľ ešte blúdi bohviekde.

Po zazvonení vchádzam do triedy. Je v nej pološero, niektorí študenti s hlavou na lavici ešte lovia sny, ktoré im cestou do školy ušli. Napriek protestom rozsvecujem všetky svetlá, nadychujem sa a mobilizujem zbytky pozitívnej energie, aby som začala hodinu.

Zrazu mi oči padnú na tabuľu. Je na nej nápis: ĎAKUJEM ZA VZORNÚ TRIEDU. VAŠA UPRATOVAČKA. Pri nápise namaľované srdiečko.

Chvíľu na nápis nechápavo hľadím.

“Kto to písal?” pýtam sa. Hlavy žiakov sa zdvihnú k tabuli. Sú prekvapení rovnako ako ja. Postupne sa začnú usmievať.

“Asi pani upratovačka, veď je tam podpis,” vraví ktosi. Zrazu sú všetci živší, sedia vzpriamene, spokojní sami so sebou.

Nápis nechávame na tabuli a mne k nemu každú chvíľu zablúdia oči. Poďakovanie od upratovačky pre žiakov som v škole ešte nevidela. Zlepšuje mi to náladu a rozospatým tváram oproti mne očividne tiež. Dnes budeme mať fajn deň.

Poobede stretnem pani upratovačku. Pýtam sa jej na nápis na tabuli. Usmeje sa.

“Áno, písala som to ja. Viete, tá trieda bola dokonale uprataná. Stačilo už len umyť dlážku. Tak som chcela, aby vedeli, že som si to všimla a že mi tým pomohli. Nebýva to často, ešte stále je viac neporiadnikov ako vzorných, ale ja som si povedala – čo sa budem stále rozčuľovať a vyhadzovať niekomu na oči, že je neporiadny. Nikomu to nepomôže, skôr naopak. Sťažovanie a nadávanie ešte z nikoho neurobilo lepšieho človeka. Tak si radšej všímam, keď sa im niečo podarí. A aj im to poviem. Alebo napíšem.”

Mala som chuť tú dobrú ženu objať. Chcela som sa jej opýtať, či by namiesto upratovania nechcela chodiť od zborovne k zborovni a šíriť zvesť o sile pozitívnej spätnej väzby. Asi by ale nevedela, čo od nej chcem. Lebo to, ako sa správa k deťom, je pre ňu úplne normálne a prirodzené, ináč si to ani nevie predstaviť.

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Ak sa vám naša práca páči a chceli by ste takýchto príspevkov viac, prispejte nám na ich prípravu. ĎAKUJEME!

Profil autora:

Stredoškolská učiteľka, ktorá rada hľadá odpovede na otázky, súvisiace so vzdelávaním. Baví ju uvažovať s skúmať, čo pri učení (ne)funguje a prečo. Svoje úvahy a nápady overuje v praxi a ak sú použiteľné, rada ich posunie ďalej. Je absolventkou a mentorkou Komenského inštitútu a okrem pedagogiky sú jej vášňou knihy, amatérske divadlo a kráčanie.