fbpx
Spiritualita

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Vráťme sa ku koreňom. Cintorín môže byť lúka, les či ovocný sad (podcast)

Denisa Halajová je záhradná a krajinná architektka, ktorá sa venuje téme cintorínov a pietnych miest. Dlhé roky pôsobila ako pedagogička na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, dnes sa venuje mestskej zeleni. Rozprávali sme sa o aktuálnej téme Dušičiek a podelila sa s nami o tipy na prírode bližšiu hrobovú výzdobu. Zamysleli sme sa nad tým, prečo naše cintoríny nevyzerajú ako tie na západe a zeleň z nich skôr mizne. A ak klasické hroby nie sú podľa vášho vkusu, možno vás inšpirujeme k ekologicky a esteticky hodnotnejším alternatíva.


Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom Záhrada spomienok, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu. Vypočujte si o tvorkyniach podcastu a pripravovaných témach viac v úvodnom dieli.

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

Ak sa vám naša práca páči a chceli by ste takýchto podcastov počuť viac, prispejte nám na ich prípravu. ĎAKUJEME!

Profil autora:

Členka CEEV Živica, kde vedie projekt Záhrada spomienok, spoluzakladateľka českých a slovenských prírodných cintorínov a spolku Ke kořenům, celebrantka posledných rozlúčok.

Názory

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?