fbpx
Enviro

Prečo skončili plasty vytriedené Pezinčanmi v spaľovni? Napriek občasným nedokonalostiam systém funguje a ciele plníme nad plán, hovorí šéf OZV Natur-Pack (podcast)

Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.


Po zisteniach čiernej labute a Denníka E o tom, že veľká časť plastov z bratislavských domácností skončí v mestskej spaľovni prišiel Denník E s ďalšou správou, ktorá poukázala na problémy s recykláciou tohto materiálu.

Novinári sa tentokrát zamerali na obsah žltých kontajnerov v Pezinku. Novinári Tomáš Grečko, Marina Koník a Michaela Barcíková vybrané kontajnery sledovali prostredníctvom GPS trackera, ktorý vložili do PET fľaše. Smetiarske auto spoločnosti Marius Pedersen odpad zo žltého kontajnera naložilo a vydalo sa na cestu.

Svoju trasu však namiesto závodu na dotrieďovanie, kde by obsah kontajnera rozdelili na jednotlivé zložky a aspoň tie cenné poslali na recykláciu, podľa trackera skončilo v areáli firmy Ecorec, ktorá sa zameriava na úpravu odpadu na alternatívne palivo pre cementárne.

Vozenie plastov rovno do zariadenia na výrobu paliva v zberovej spoločnosti Denníku E odôvodňovali kapacitnými, prevádzkovými a epidemiologickými dôvodmi.

Naše zistenia z Bratislavy ukázali, že ani pri najmodernejšej optickej linke, kde nie je nutné odpad triediť ručne, nie je zaručené, že sa zrecykluje 100 % obsahu žltých nádob a v mnohých prípadoch je stále výhodnejšie dať plasty spáliť, čo povoľuje aj nejasne napísaný zákon.

PET fľaše pritom dnes na trhu dosahujú hodnotu aj 1000 eur za tonu. Na mieste je preto otázka, čo sa s recykláciou plastov stane, keď zo žltých kontajnerov vypadnú od budúceho roka so spustením zálohovania. Znamená to, že obsah žltých kontajnerov odpadové firmy prestanú úplne triediť a bude končiť v spaľovni?

Za plnenie cieľov recyklácie zodpovedajú organizácie zodpovednosti výrobcov. Aké majú možnosti kontrolovať, čo sa s odpadom skutočne deje? A ako vedia obce a nimi zazmluvnené zberové spoločnosti dotlačiť k tomu, aby vytriedený odpad skutočne zrecyklovať dali? Opýtali sme sa riaditeľa OZV NATUR- PACK Michala Sebíňa.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner