Časť plastov, ktoré vytriedili obyvatelia Pezinka namiesto recyklácie vozila podľa zistení Denníka E zberová spoločnosť do zariadenia na výrobu paliva z odpadu. Zo žltých nádob sa ani nepokúsila vytiahnuť tie plasty, ktoré sa dnes na trhu predávajú aj za tisíc eur za tonu. Povoľuje jej to zákon, ktorý nejasne hovorí o povinnosti odpad zhodnotiť. Čo s tým môže urobiť organizácia zodpovednosti výrobcov, ktorá cez recyklačné poplatky zabezpečuje, aby sa odpad recykloval? Rozprávali sme sa s riaditeľom OZV NATUR-PACK Michalom Sebíňom.
Po zisteniach čiernej labute a Denníka E o tom, že veľká časť plastov z bratislavských domácností skončí v mestskej spaľovni prišiel Denník E s ďalšou správou, ktorá poukázala na problémy s recykláciou tohto materiálu.
Novinári sa tentokrát zamerali na obsah žltých kontajnerov v Pezinku. Novinári Tomáš Grečko, Marina Koník a Michaela Barcíková vybrané kontajnery sledovali prostredníctvom GPS trackera, ktorý vložili do PET fľaše. Smetiarske auto spoločnosti Marius Pedersen odpad zo žltého kontajnera naložilo a vydalo sa na cestu.
Svoju trasu však namiesto závodu na dotrieďovanie, kde by obsah kontajnera rozdelili na jednotlivé zložky a aspoň tie cenné poslali na recykláciu, podľa trackera skončilo v areáli firmy Ecorec, ktorá sa zameriava na úpravu odpadu na alternatívne palivo pre cementárne.
Vozenie plastov rovno do zariadenia na výrobu paliva v zberovej spoločnosti Denníku E odôvodňovali kapacitnými, prevádzkovými a epidemiologickými dôvodmi.
Naše zistenia z Bratislavy ukázali, že ani pri najmodernejšej optickej linke, kde nie je nutné odpad triediť ručne, nie je zaručené, že sa zrecykluje 100 % obsahu žltých nádob a v mnohých prípadoch je stále výhodnejšie dať plasty spáliť, čo povoľuje aj nejasne napísaný zákon.
PET fľaše pritom dnes na trhu dosahujú hodnotu aj 1000 eur za tonu. Na mieste je preto otázka, čo sa s recykláciou plastov stane, keď zo žltých kontajnerov vypadnú od budúceho roka so spustením zálohovania. Znamená to, že obsah žltých kontajnerov odpadové firmy prestanú úplne triediť a bude končiť v spaľovni?
Za plnenie cieľov recyklácie zodpovedajú organizácie zodpovednosti výrobcov. Aké majú možnosti kontrolovať, čo sa s odpadom skutočne deje? A ako vedia obce a nimi zazmluvnené zberové spoločnosti dotlačiť k tomu, aby vytriedený odpad skutočne zrecyklovať dali? Opýtali sme sa riaditeľa OZV NATUR- PACK Michala Sebíňa.