fbpx
Vzdelávanie

Čo sa deje s nevytriedeným elektroodpadom netušili ani na elektrotechnickej škole. Spolužiaci boli šokovaní, hovoria žiaci z projektu Elektroodpad-dopad

V doline pod Muránskou planinou je vtesnané mestečko Tisovec. V ňom sídli jedno z prvých slovenských bilingválnych gymnázií – Evanjelické gymnázium Tisovec, na ktoré sa hlásia žiaci z celého Slovenska. Koronový rok škola využila na vzdelávanie sa o problematike elektroodpadu. Napriek karanténe dokázali miestni žiaci v problematike vyškoliť nielen spolužiakov zo svojej školy, ale aj žiakov susediacich škôl a o elektroodpade nahrali aj podcast.


190 žiakov Evanjelického gymnázia Tisovec pochádza buď z okolia, alebo býva počas školy v školskom internáte či dokonca na privátoch. “Máme žiakov aj zo Šamorína, Bratislavy či Veľkého Krtíša. Každý rok je to iné,” hovorí riaditeľka Miroslava Štefániková v úvode našej návštevy.

V škole sa snažia u žiakov podporovať projektovú prácu a zapájajú sa tak aj do rôznych projektov a súťaží. Jedným z nich bol aj Elektroodpad-dopad, ktorý v partnerstve so spoločnosťou SEWA na školách koordinuje Živica. „Mňa ten elektroodpad hneď oslovil, lebo keď som sa pozerala aj doma, tak som videla, že elektroniky, ktorú nepoužívame, máme kopec a je mi ľúto ju vyhodiť len tak. Rozmýšľala som preto, čo ďalej a či sa tým niekto zaoberá,“ hovorí Gabriela Antalová, ktorá učí chémiu a biológiu a projekt na škole koordinovala.

V Tisovci priamo žiaden zberný dvor totiž nie je. Raz za čas sa organizuje mobilný zber elektroodpadu, no mnohí domáci o ňom nevedeli. “Keď sme robili rovesnícke vzdelávanie so základnou školou, tak decká o takom zbere nevedeli,” hovorí študentka Betka. Podľa miestnych tak veľa ľudí skladuje staré zariadenia doma. Jej spolužiak Denis popisuje ich zásuvky plné starých smartfónov či spotrebiče vyhodené do prírody za dedinou.

Gabriela Antalová a zberná nádoba na elektroodpad, ktorá pribudla v rámci projektu v škole a bol o ňu veľký záujem. FOTO – EGT

„Občas sa idete prejsť a uvidíte práčku v rieke alebo mikrovlnku v lese,“ hovorí. Čierne skládky chodia teda žiaci pravidelne zbierať a dúfajú, že aj vďaka vzdelávaniu v rámci elektroodpadového projektu sa situácia zlepší.

Keď v rámci projektu na školu priniesli zbernú nádobu na elektroodpad, bol o ňu veľký záujem aj medzi učiteľmi. „To bol potom v zborovni taký boom, že by toho bolo za kamión,“ smeje sa učiteľka.

Zmapovali miestnych opravárov

Ako sa vlastne elektronika vyrába? Kde a v akých podmienkach sa ťažia vzácne suroviny na jej súčiastky? A čo sa stane, keď ich vyhodíme na skládku alebo do prírody? To všetko sa naučili od projektového tímu žiaci nielen na EGT, ale aj miestnej základnej škole či dokonca na elektrotechnickej odbornej škole.

Žiaci zo základnej školy spolu s pani učiteľkou ale zmapovali, kto z miestnych opravuje niektoré spotrebiče. A neboli to len oficiálne prevádzky, ale pýtali sa aj po susedoch, kto vie čo opraviť tak “podomácky.“

Aký je životný cyklus elektrospotrebiča? FOTO – EGT

Na elektrotechnickej škole si zas pochvaľovali, že síce vedia dokonale, ako dané zariadenia fungujú a sú skonštruované, nikto ich už ale neučí, akú stopu za sebou necháva ich výroba či následné spracovanie. “Páčilo sa im tiež, že už vedia, ako majú upozorňovať, že treba opravovať súčiastky. Ocenili to. A ja som mala teraz s nimi po dlhej dobe prezenčnú výuku, tak si pýtali, či by znova nemohli mať niečo podobné, že to chcú ďalej rozvíjať,” pochvaľuje si záujem učiteľka.

Šokujúce príbehy zo skládky elektroodpadu

Vzdelávacie aktivity pre spolužiakov si projektový tím kvôli zákazu vychádzania pripravoval cez videohovor. Spomínajú, ako sa chceli pripravovať so spolužiačkou z neďalekého Brezna, čo už však bol iný okres a tak sa nemohli stretnúť. “Všetko sme riešili elektronicky, aj prípravu, aj rovesnícke vzdelávanie sme spočiatku robili dištančne,” popisuje Betka.

Spolužiaci podľa Denisa viac počúvali, ako keby im tie isté informácie hovoril učiteľ. “Myslím si, že sme o to mali väčší záujem. Ja osobne som sa o túto tému predtým napríklad nezaujímal, ale už som zistil, kam starú elektroniku môžem odniesť, tak sa tomu začnem pomaly venovať.”

Jedným z nástrojov vyučovania bol dokumentárny film o živote na obrovskej skládke odpadu v Afrike, kde končia nezrecyklované spotrebiče, ktoré často pochádzajú aj z Európy. “Spolužiaci boli z toho väčšinou šokovaní. Nevedeli, že to takto končí. Hovorili, že takto by fakt nechceli žiť,” vysvetľuje Betka.

Učenie cez videohovor ako vyvolávanie duchov

Rovesnícke vzdelávanie dalo žiakom možnosť sa vcítiť aj do role učiteľov a skúsiť si ich prácu. V projektovom tíme pripravovali prezentáciu aj interaktívne aktivity, aby sa do témy spolužiaci viac vcítili. “Čítali sme im príbehy robotníkov z bane z Ghany, aby sa do toho vžili, pripravovali interaktívnu aktivitu skladania životného cyklu spotrebiču cez jumpboard či dotazník cez survio,” vymenúva Betka.

“Zo začiatku to bolo trochu zvláštne a tak som sa hanbila a bála,” popisuje pocity z roly vyučujúcej. “Trošku som bola v strese, čo ak sa zakokcem, alebo urobím nejakú chybu. Ale potom ma to nejak prešlo a druhé a tretie rovesnícke vzdelávanie bolo v pohode.”

Najnáročnejšie podľa nej bolo, že spolužiaci pripojení cez videohovor nereagovali na jej otázky. “Bolo to hrozné, ako vyvolávanie duchov.” Na základnej škole už školila žiakov osobne, kde nemala problém deti zaujať. “To sa mi veľmi páčilo,” hovorí.

Rovesnícke vzdelávanie zvládli aj cez videohovor. FOTO – EGT

K téme elektroodpadu vyrobili na EGT aj Facebookovú stránku a vysielanie školského podcastu. Ten spustila školská študentská firma aj kvôli tomu, že počas pandémie chcela s ľuďmi komunikovať na diaľku. Vďaka podcastu na Spotify sa im darí zasiahnuť ľudí kdekoľvek na Slovensku a okrem žiakov ho počúvajú aj rodičia.

Projekt Elektroodpad-dopad práve rozbieha už svoj piaty ročník. „Zapojeným školám poskytneme bezplatný webinár pre učiteľov, 3-dňový kurz pre akčné tímy, metodické a informačné materiály k téme elektroodpad, zberné nádoby a odvoz elektroodpadu, ale tiež exkurziu do prevádzky spoločnosti v Banskej Bystrici, ktorá takýto odpad spracúva,“ vyratúva koordinátorka projektu zo Živice Lesanka Blažencová. Prihlásiť sa do 19. septembra môžu tímy z druhého stupňa základných škôl a stredné školy na webe projektu: elektroodpad.zivica.sk. Projekt je realizovaný vďaka podpore spoločnosti SEWA, ktorá sa zaoberá recykláciou elektroodpadu.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner