fbpx
Spoločnosť

Ľudia si myslia, že v priemyselných chovoch majú zvieratá dobré podmienky. Realita ich často šokuje, hovorí aktivistka Humánneho pokroku Martina Kamenská

Chcela, aby sa zvieratá mali lepšie. Začala ako dobrovoľníčka a dnes je manažérkou kampaní organizácie Humánny Pokrok. Spoločne s ďalšími aktivistami a aktivistkami organizácie sa vybrala do krajských miest zbierať podpisy za zákaz klietkového chovu sliepok. Martiny Kamenskej sme sa pýtali na to, ako je to s klietkovými vajíčkami na Slovensku, aká je kvalita života sliepok a ako na ich „turné“ reaguje verejnosť.


Kto je Hilda a prečo sa rozhodla ísť na turné?

Hilda je maskotom našej kampane od začiatku. Začala už s kampaňou Viac neznesiem!. Bola to prvá kampaň za zákaz klietkového chovu. No vtedy sme komunikovali skôr s obchodnými reťazcami, hotelmi a reštauráciami a požadovali od nich, aby prestali používať vajcia z klietkového chovu. Hilda ostala symbolom a maskotom tejto kampane. Neskôr sme prešli do druhej fázy kampane. Tá sa volá Zákaz klietok. V nej požadujeme legislatívny zákaz klietkového chovu. Hilde sa z klietkového chovu podarilo ujsť. Zistila, aký úžasný je život mimo klietky, ako to vyzerá a ako si môže užívať život a slobodu. Na základe tohto si uvedomila, že aký je život v klietke hrozný, a preto sa rozhodla na to upozorniť. Chodí po krajských mestách Slovenska, kde ukazuje ľuďom, ako taký klietkový chov vyzerá, čo v ňom sliepky zažívajú a zbiera podpisy za jeho zákaz.

Čo všetko sa vieme v info stánku dozvedieť?

Ľudia si v ňom vedia pozrieť zábery a video z klietkového chovu, ktoré máme k dispozícií. Síce sú to zábery z Českej republiky, no klietkový chov vyzerá všade rovnako. Takisto sa tu vedia odfotiť a podpísať našu petíciu.

Koľko podpisov ste vyzbierali počas turné? 

Celkovo máme už viac ako 26 tisíc podpisov a čo sa týka info-stánkového turné, tak na základe neho sme zatiaľ vyzbierali niečo viac ako 300 podpisov.

Petícia za ukončenie klietkového chovu sliepok je v obehu už nejaký čas, prečo ste sa rozhodli ísť do ulíc?

Petíciu sme spustili v marci tohto roka. Práve vďaka letnému obdobiu a zlepšenej situácie ohľadom koronavírusu sme sa rozhodli využiť toto obdobie a ísť do krajských miest. Stretnúť sa s ľuďmi a využiť čas, ktorý teraz máme.

Martina Kamenská. FOTO – MK

V ktorých mestách ste už boli, aké vás ešte čakajú? Aké sú reakcie verejnosti?

Zatiaľ sme boli v Trenčíne a v Žiline. Momentálne sme v Prešove. Budúci týždeň pokračujeme do Košíc, Nitry, Trnavy, Bratislavy a Banskej Bystrice.

Tunel hrôzy ľudí zaujal. Chodia sa pozerať, čo to je. Častokrát si myslia, že tu máme živé sliepky. No máme len plyšové. Reakcie sú prevažne pozitívne, väčšina ľudí petíciu aj podpíše a majú podporné stanoviská k zákazu klietkového chovu, takže som naozaj veľmi milo prekvapená.

Všimla som si, že tie plyšové sliepky sú trošku upravené. Pýtajú sa ľudia aj na to, že prečo napríklad nemajú na istých miestach perie alebo sú špinavé a podobne?

Niektorí ľudia sa o to zaujímajú. Pýtajú sa, prečo sú také škaredé. Pri týchto prípadoch im vysvetľujeme, že sme sa snažili znázorniť to, ako tá sliepka v klietkovom chove vyzerá, že má vytrhané perie, že často je, bohužiaľ, úplne holá bez peria, pretože si ho medzi sebou sliepky vytrhávajú.

Aký je rozdiel medzi klietkovým, podstielkovým, voľným a ekologickým chovom sliepok? Vedia to Slováci rozlíšiť?

Najväčší rozdiel nastáva v tom, že jediným chovom, v ktorom sú sliepky chované v klietkach je práve klietkový chov. Sliepka v ňom má najmenší životný priestor, okrem toho, že je zavretá v klietke. Väčšinou na pletive nemá ani žiadnu pôdu, či podložku pod nohami. Jej životný priestor v klietke je o veľkosti papiera A4, čo je naozaj najmenší možný priestor, ktorý sliepky majú. V podstielkovom chove majú sliepky už dvojnásobný životný priestor a nie sú chované v klietkach. Sú chované voľne v halách, kde môžu chodiť po poschodiach a prehrabávať sa v pôde. Majú tam aj nejaké hniezdne miesto. Pri voľno-výbehovom chove majú sliepky dokonca možnosť ísť von. Pričom jedna sliepka má pre seba priestor až štyri metre štvorcové. V ekologickom chove alebo bio-chove je to až desať metrov štvorcových na sliepku. V tomto type chovu je zakázané napríklad opaľovať zobáky a robiť podobné procedúry, ktoré majú zamedziť, aby sa sliepky medzi sebou napádali.

Snažili sme sa znázorniť to, ako tá sliepka v klietkovom chove vyzerá, že má vytrhané perie, že často je, bohužiaľ, úplne holá bez peria, pretože si ho medzi sebou sliepky vytrhávajú.

Vedia jednotlivé typy chovov Slováci odlíšiť? 

Ľudia si to vedia pozrieť na označovaní vajíčok, čo je bežne zaužívané. Často to býva napísané priamo na obale vajíčok, kde môžu nájsť kód vajíčka od nuly po tri, pričom tri je klietkový chov a nula naopak ekologický chov.

Prečo v obchodných reťazcoch ešte stále nájdeme vajíčka z klietkového chovu? 

Našťastie, väčšina obchodných reťazcov sa už zaviazala, že do roku 2025 prestanú predávať vajíčka z klietkového chovu. Žiaľ, sú siete, ktoré takéto vajíčka stále predávajú. Často sa stáva, že kupujúci nechce kúpiť klietkové vajíčka a chce si vybrať, no v danom reťazci iné ako klietkové nenájde. V podstate tam nemá na výber.

Ktoré reťazce sa zaviazali, že ich nebudú ďalej predávať? 

Sú to tie najväčšie siete, ktoré pokrývajú až 75 percent trhu, napríklad Lidl, Kaufland, Billa, Metro, Kraj, Delia … Z tých najväčších sa zaviazali asi všetky.

Často volíte aj pomerne šokujúce formy protestu. Prečo? Ako na to ľudia reagujú, neodrádza ich to? Sú efektívnejšie ako info-stánok? 

Nesnažíme sa o nejaké šokujúce formy. Ukazujeme realitu a to, ako to naozaj v klietkovom chove vyzerá, alebo spôsoby chovu, ktoré sú bežné aj u nás. No pre ľudí to môže byť šokujúce, pretože oni nevedia, ako taký chov môže vyzerať. Myslia si, že je to v poriadku, že sa v priemysle o zvieratá starajú a že majú dobré životné podmienky. Často je to zo strany priemyslu aj takto prezentované. No my ukazujeme práve to, ako to naozaj je, aby ľudia videli, aká je realita.

Spomínam si na váš protest pred Coop Jednotou, vtedy ste držali transparenty a mali prelepené ústa? O čo išlo, ako to dopadlo? 

Coop Jednota bola, žiaľ, jedným z obchodných reťazcov, ktoré sa doteraz nezaviazali, že prestanú predávať vajcia z klietkového chovu. Snažili sme s nimi dohodnúť, aby takýto záväzok urobili a aby predávali vajíčka z lepších životných podmienok pre sliepky. Namiesto toho, aby sa zaviazali, tak sme sa s nimi dostali do súdneho sporu. Pomocou súdu nám zakázali sa vyjadrovať o ich sieti a ich spojitosti so sliepkami. Neskôr sme sa odvolali proti tomuto rozhodnutiu, pretože sa ukázalo, že to nebolo zákonné rozhodnutie a teda mali sme právo ďalej rozprávať. To boli spomínané protesty pred Coop Jednotou, kde sme mali prelepené ústa. Chceli sme tak upozorniť na to, že nám bola obmedzená naša sloboda slova a nemohli sme rozprávať o tom, aké vajíčka sa predávajú aj v takýchto sieťach.

Samotná Coop Jednota sa doteraz nezaviazala. No Únia hydinárov Slovenska sa zaviazala, že do roku 2030 prestavajú všetky svoje chovy na bezklietkové, čo bolo pravdepodobne ovplyvnené touto kampaňou. Nejaký posun to malo, aj keď nie úplne taký, ktorý sme očakávali.

Ako ste protestovali počas lockdownov?

Počas lockdownov sme, žiaľ, neprotestovali, keďže to bolo zakázané. Dlho sme žiadne protesty, pickety a ani takéto info-stánky nemali. Teraz je našťastie situácia lepšia, takže ju využívame.

Návštevníci infostánku si môžu zažiť pocit sliepky chovanej v klietkovom chove. FOTO – Archív MK

Slovensko sa v kvalite života sliepok radí na chvost Európy, napríklad v susednom Rakúsku či v Česku sú už klietky mimo zákona, prečo u nás ešte nie? 

Túto otázku si kladieme aj my, pretože Slovensko na to určite má a chce. Sme presvedčení o tom, že sa to v dohľadnej dobe zmení.

Európska komisia sa zaviazala, že klietkové chovy sliepok, ale aj iných hospodárskych zvierat budú zrušené od roku 2027. Vďaka petícii by sme to vedeli (čo sa sliepok týka) na Slovensku docieliť teda ešte skôr, áno? 

Určite, áno. Prispieť vieme práve k celoeurópskemu zákazu tým, že samotné Slovensko príjme zákaz klietkového chovu sliepok. Tak sa pridáme sa ku krajinám, ktoré tento zákaz prijali. Čím viac takýchto krajín bude, tým bude celoeurópsky zákaz jednoduchší.

Nesnažíme sa o nejaké šokujúce formy. Ukazujeme realitu a to, ako to naozaj v klietkovom chove vyzerá, alebo spôsoby chovu, ktoré sú bežné aj u nás.

Aký život prežije sliepka v klietke? 

Sliepka v klietkovom chove je celý svoj život zatvorená. Von z nej sa dostane až cestou na bitúnok. Dovtedy nikdy neuvidí denné svetlo. Nedotkne sa pevnej zeme pod nohami ani trávy. Klietky sú v mnohých radoch a na poschodiach v obrovských priemyselných a uzavretých halách. Majú v nich len priemyselné osvetlenie. V jednej klietke je napchaných niekoľko sliepok tesne pri sebe. Pričom jedna sliepka má životný priestor o veľkosti papiera A4, ako som už spomínala.

Tento priestor jej neposkytuje ani dostatok miesta na to, aby si roztiahla krídla, pretože na to potrebuje aspoň dvojnásobný priestor. Nemá možnosť voľného pohybu. V klietke nemôže vykonávať to, čo je pre ňu prirodzené a dôležité. Nemôže sa napríklad prehrabávať v pôde, keďže pod nohami má iba pletivo. Nemôže sa kúpať v prachu, čo je pre ňu dôležité, aby sa zbavovala rôznych roztočov a vši. Jednou z najhlavnejších potrieb pre sliepku je potreba stavať si hniezdo. Sú to základné materské inštinkty. V klietkovom chove nemá takýto priestor, takže hniezdo si stavať nemôže a to sliepku privádza k tomu, že sa po čase v podstate zblázni. To vedie k tomu, že sa medzi sebou napádajú, vytrhávajú si perie, vyzobávajú si kloaky a často to vedie až ku kanibalizmu.

Veľkým problémom vo vaječnom priemysle sú kohúty, prečo? Na čo sa využívajú oni?

Kohútiky sú, žiaľ, často zabíjané hneď po narodení. Pretože nie sú použiteľní na vajíčka. Takisto kohút rastie trochu pomalšie, ako sliepka. Takže ani na mäso nie sú úplne použiteľný, tak ako sliepky. Hneď po narodení sú kohútiky často nahádzané do plastových vriec, kde sa udusia alebo sú splynované. To znamená, že sú udusené plynom.

Mnohí si myslia, že etickou alternatívou k vajciam z veľkochovu sú vajcia od domácich chovateľov. Je to ale vždy tak? Môžeme mať istotu, že tie sliepky majú lepší život? A čo kvalita produktu? 

Život sliepok v domácom chove je určite lepší. Chovatelia sa o sliepky starajú. Väčšinou sliepky majú priestor aj vonku, kde pobehujú po tráve a po dvore. Majú voľný pohyb, nie sú zavreté v klietkach. Môžu sa prehrabávať v pôde. Stavajú si hniezda, takže majú určite lepšie podmienky na to, aby vedeli realizovať svoje potreby.

Ako kampaňová manažérka, čo všetko máš na starosti?

Viacero našich kampaní. Hlavne kampaň za zákaz klietkového chovu sliepok. Potom aj niekoľko ďalších. Sme súčasťou globálnej kožušinovej kampane v rámci koalície Fur Free Alliance, Eurogroup for Animals a európskej občianskej iniciatívy Koniec doby klietkovej. Momentálne sme súčasťou aj kampane za komisára Európskej Únie pre dobré životné podmienky zvierat. Zapájame sa aj do viacerých menších kampaní v rámci Fur Free Aliance alebo Eurogroup for animals. Mojou úlohou je koordinovať kampane. Máme tím kampanierov, respektíve dobrovoľníkov, ktorí na tom pracujú. Mojou úlohou je ich koordinovať.

Aktivisti návštevníkom ukazujú realitu, tá ich často šokuje. FOTO – Archív MK

Čo radí Humánny pokrok ku svojim úspechom?

Jednoznačne, zákaz kožušinového chovu, ktorý sa nám podarilo presadiť v roku 2019. S tým, že už od tohto roka nie je možné otvárať nové kožušinové farmy a posledná kožušinová farma bude musieť zavrieť svoju prevádzku najneskôr do roku 2025.

Ako si sa dostala k Humánnemu pokroku? Živí ťa táto práca?

Už dlhšie som sa o zvieratá zaujímala a o to, aby sa mali lepšie. Postupne cez známych a kamarátov som sa dostala k organizácii Humánny pokrok. Keďže ma veľmi oslovilo to, že organizácia sa venuje práve zvieratám na hospodárskych a kožušinových farmách a pracuje veľmi efektívne, rozhodla som sa do nej pridať. Momentálne áno. Pre organizáciu pracujem na plný úväzok. Takže je to moja hlavná činnosť.

Profil autora:

Vyštudovala som žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Bola som aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a copywriterkou projektu Jem pre Zem, ktorý sa zameriava na podporu udržateľného stravovania na Slovensku. Pochádzam z malého mesta Sabinov, kde organizujem výmeny oblečenia. Som spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venujem klimatickým témam a ekologickým tipom do domácností.

Názory

Anna Jančová

Hybridná Hydra obsadila školy

Kedysi sa medzi učiteľmi hovorilo, že učiť môžete dovtedy, kým udržíte kriedu a moč.

Andrea Uherková

Toto nie je lunapark

„Kedysi som chodila na cintoríny počas Dušičiek rada. Nosili sme na hroby čečinové vence, ktoré sme s maminou ručne vyrábali na chate,“ píše spoluzakladateľka prvého prírodného cintorínu Záhrada spomienok Andrea Uherková.

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?