fbpx
Vzdelávanie

COVID im riadne nabúral plány, no nevzdali sa. Školáci v Pliešovciach vymysleli originálnu hru o elektroodpade

Skončili v karanténe, no napriek tomu počas roka so spolužiakmi z celej Európy vymysleli hru, ktorá nielen deti naučí triediť elektroodpad. Žiaci v Pliešovciach v rámci projektu Elektroodpad-dopad vzdelávali nielen svojich spolužiakov, ale aj učiteľov a rodičov.


V obci Pliešovce v okrese Zvolen vyrastá environmentálne citlivá generácia. Je to najmä vďaka nasadeniu pedagógov v tamojšej Základnej a materskej škole. Zapájajú sa do rôznych projektov, ktoré dokážu deti nadchnúť. „Téma EKO je na našej škole už niekoľkoročnou srdcovkou. Žiaci aj v rámci parlamentu – žiackej školskej rady – si každý rok robia plán na nový školský rok, čo by chceli robiť, zažiť, riešiť,“ vysvetľuje tamojšia učiteľka Ľubica Bezeková, ktorá je absolventkou programu Živice Komenského inštitút.

Treba dodať, že deti a pedagógovia nejdú v tejto téme len po povrchu. Venujú sa do hĺbky aj témam, ktoré sú náročnejšie a dokážu ich poňať tak, že deti sa vlastne učia hrou. Presne ako to chcel Ján Amos Komenský. Škola sa v školskom roku 2020/2021 zapojila do projektu Elektroodpad-Dopad, ktorý tiež realizuje CEEV Živica, a vymyslela naozaj inšpiratívne spôsoby, ako deťom tému vysvetliť.

Kreatívne aj v online svete

Pôvodné plány však narazili na pandémiu koronavírusu, no ani to deti a ich pedagógov nezastavilo. Dokonca ani v tom prípade, keď mnohí z nich skončili v karanténe a niektorí dokonca ochoreli na COVID.

„Najskôr sme chceli urobiť v skupinách v jednotlivých triedach workshop pre žiakov, aby pochopili do akého projektu a prečo sme sa zapojili a zmobilizovať ich čo najviac. Predsa len najlepšie namotivovať iných vieme naživo, online je to náročnejšie. Preto sme sa spoločne rozhodli, že prvé školenie pre akčnú skupinu urobíme online a čiastočne naživo – keďže prvý stupeň bol v škole a druhý stupeň bol už doma. Chlapci Tomáš a Daniel, si pripravili aktivity, aby to nebolo len suché prednášanie. Využili eTwinning a spojili sa aj s inými krajinami. Projekt sme nazvali Waste in our town or village. Zaujímalo nás, ako triedenie odpadu celkovo vyzerá v iných krajinách, pričom neskôr sme sa zamerali práve na elektroodpad. Do projektu sa nám zapojilo 9 škôl zo 4 krajín – Slovensko, Srbsko, Litva, Turecko (z Turecka až 5 škôl),“ dodáva Ľubica Bezeková.

Žiaci z Pliešoviec do výuky o elektroodpade zapojili aj žiakov z iných krajín. FOTO – Archív Ľubica Bezeková

Tento školský projekt mal úspech a priniesol zaujímavé zistenia.  Deti sa z dotazníka dozvedeli, že nie vo všetkých školách v zahraničí triedia odpad.  Prekvapilo ich najmä zistenie, že niekde dokonca nemajú ani špeciálne koše na to určené. No a naopak v Litve je triedenie a recyklácia témou, ktorej sa venujú dlhodobo.

Napriek tomu, že aj online to bolo zaujímavé a zábavné, deti v Pliešovciach sa už nevedeli dočkať, ako začnú projekty robiť naživo. „V apríli, hneď ako sme všetci nastúpili, sme sa stretli a začali plánovať. Všetko už bolo predpripravené, keď sme sa zrazu postupne ocitli skoro všetci v karanténe. A tak sa pôvodný termín začal posúvať. Ja, ako koordinátorka, som sama bola pozitívna doma s pozitívnou dcérkou. Nebola som, priznám sa, schopná sedieť za počítačom. Vtedy ma opäť deti nesklamali a kopec vecí komunikovali medzi sebou online. Ja už by som to niekoľkokrát aj vzdala, ale tu boli hnacím motorom práve žiaci, za čo som im nesmierne vďačná. V tomto projekte boli hlavní oni,“ chváli pani učiteľka svojich zverencov.

„Sme radi, že téma elektroodpad má takú pozitívnu odozvu u pedagógov aj žiakov. Koronakríza ukázala, že o téme sa dá kvalitne vzdelávať aj v online priestore, myslím, že to  budeme častejšie využívať. Napriek tomu verím, že budúci ročník zažijeme aj viac exkurzií naživo,“ teší sa Lívia Burzová zo spoločnosti SEWA, ktorá projekt podporuje.

Deti učia spolužiakov

Tento projekt, podobne ako mnohé ďalšie, ktoré realizuje Živica, kladú dôraz na rovesnícke vzdelávanie. Žiaci sú teda nielen prijímateľmi nových informácií, ale sami vzdelávajú svojich spolužiakov.

„Živica sa v rámci svojich projektov snaží zapájať žiakov do aktivít, aby to nebolo len nejaké memorovanie. Sme naozaj radi, že na školách vznikli skutočne akčné tímy zložené zo študentiek a študentov, ktorí aktívne o elektroodpade vzdelávali svojich spolužiakov. Decká sa s nadšením zúčastňovali webinárov a páčil sa im tiež interaktívny kurz, kde sme im sprostredkovali virtuálnu prehliadku závodu Zedko, ktorý ručne recykluje elektroodpad,“ dodáva manažérka programu Elektroodpad – dopad zo Živice Lesanka Blažencová.

FOTO – Archív Ľubica Bezeková

Decká v Pliešovciach si projekt napriek pandemickým obmedzeniam pochvaľujú. Mnohých oslovilo práve to, že sa robí aj formou rovesníckeho vzdelávania.

„Najviac sa mi páčila tá voľnosť, ktorú sme dostali pri aplikovaní rovesníckeho vzdelávania. Najprv sme sa o tom porozprávali v okruhu spolužiakov našej školy, potom sme si pripravili potrebné materiály na všetky aktivity. Spolužiaci reagovali veľmi pozitívne, prekvapivo aj starší! A najväčšie prekvapenie bolo, že pedagógovia boli ešte súťaživejší, ako všetci žiaci,“ vraví s úsmevom Tomáš Machava, ktorý bol vlani siedmak.

Rovesnícke vzdelávanie je dobrou cestou aj podľa pedagógov. „Najlepšia škola do života je skúsenosť. Skúsenosť učiť niekoho, pripraviť a organizovať niečo pre druhého tak, aby ho to zaujalo. Pritom veľmi pomáha empatia, keď sa viem vcítiť nielen do spolužiaka, ale aj do dospeláka – učiteľa. Podľa toho zistia žiaci, že musia prispôsobovať komunikáciu – spôsob podania úlohy. Toto sú všetko praktické zručnosti, ktoré by inak nemali možnosť získať. Rada nechávam žiakom priestor, spolieham sa na nich, že to zvládnu a veľakrát prídu s nápadmi, ktoré by ani mne nenapadli,“ vraví učiteľka Ľubica Bezeková.

Úniková hra

Batérie, nabíjačky, televízory, rádiá… Toto všetko, keď doslúži, sa stáva elektroodpadom. Ak sa správne nezlikviduje, môže byť obrovskou záťažou pre životné prostredie. Žiaci z Pliešoviec boli v šoku z toho, čo všetko sa o tom dozvedeli.

„Najviac ma zaujalo asi to, že do jedného telefónu idú prvky s celého sveta. Je pekné, že sú firmy ktoré recyklujú a elektronike dávajú nový život. Zistil som, že elektroodpad sa skladá z veľa prvkov. Zdá sa mi, že ich bolo až cez 40,“ uvádza deviatak Martin Cibuľa.

Piatačka Vivienne Kseňáková vnímala aj sociálny rozmer tejto témy. „Dozvedela som sa, že sa odpady spaľujú a že v Číne majú siete okolo tovární, pretože ľudia veľakrát z prepracovanosti chcú skočiť z okna a spáchať samovraždu,“ pripomína.

Keď sa deti po lockdowne konečne stretli v škole, pustili sa do realizácie naozaj originálneho projektu o odpade. Vymysleli únikovú hru. „Únikové hry sú teraz veľmi populárne, preto sme ju mali v pláne hneď od začiatku. Pohrali sme sa s názvom, nakoľko naša úniková hra prebiehala v našej „záhrade“, respektíve v parku, ktorý máme v rámci školského areálu, a dalo sa krásne pohrať so slovom záhrada, v ktorom je ukrytá hra. Princíp našej „Únikovej ZáHRAdy“ bol – čas 35 minút na splnenie, čo najviac úloh, vďaka ktorým zbierali žiaci aj učitelia pečiatky a tie im na záver boli zamenené za písmená, z ktorých museli čo najrýchlejšie poskladať odkaz, aby z našej záhrady mohli uniknúť,“ vysvetľuje učiteľka Ľubica Bezeková.

Dodáva, že všetky úlohy boli zamerané práve na tému elektroodpad. V parku boli povešané indície, informácie, ktoré si museli absolventi hry prečítať a hľadať, aby mohli splniť danú úlohu. „Žiaci si pri príprave rozdelili úlohy, iné dávali žiakom prvého stupňa a iné žiakom druhého stupňa. Napríklad – chemické prvky, ktoré sa ukrývajú v mobile  – bola úloha pre druhý stupeň. Prvý stupeň mal vyskladať cestu mobilného telefónu od výroby až po recykláciu. V inej úlohe žiaci na mape priraďovali zložky mobilného telefónu, v ktorej časti sveta sa ťažia,“ približuje nadšená pedagogička. Hru však neabsolvovali len žiaci, ale s vervou sa na nej zúčastnili aj pedagógovia.

Učitelia boli najlepšie deti

„Pripravovali sme ju skoro mesiac, keďže niektorí žiaci museli ísť do karantény a aj náš vedúci skupiny. Deti reagovali dobre, aj keď sa im niekedy nechcelo. Učitelia boli asi najlepšie “deti”, lebo do toho dali najviac energie, behali tam ako malí. Našli si vlastný spôsob komunikácie a ako môžu splniť dané úlohy. Pre mňa v tom zabodovali najviac učitelia,“ vraví s úsmevom Martin.

„Únikovú záHRAdu sme pripravovali tak, že najprv sme sa o elektroodpade rozprávali, učili sme sa čo a ako funguje, a potom si každý vymýšľal nejaké úlohy, ktoré sme spoločne chystali. Ostatným deťom sa to páčilo, aj sa niečo naučili a na konci museli spolupracovať. Aspoň zistili, ako im to ide. Pedagógovia nás veľmi prekvapili, pretože sme nečakali, akí budú súťaživí,“ dopĺňa ho Vivienne Kseňáková.

Vzdelávanie je spojené so zberom elektroodpadu, ktorý je následne poslaný na recykláciu. FOTO – Archív Živice

Okrem tejto školy sa v uplynulom pandemickom školskom roku do 4. ročníka projektu zapojilo ďalších 20 škôl z rôznych regiónov Slovenska. Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica práve spúšťa ďalší ročník, o ktorom sa viac dozviete na webe projektu. „Môžeme povedať, že aktuálne skončený 4. ročník programu Živice Elektroodpad – dopad, mal veľký úspech. Všetkých 21 zapojených škôl naozaj kvalitne pracovalo, aj keď svoje aktivity museli preniesť do online priestoru. Ukázalo sa, že deti vedia byť veľmi kreatívne a dokázali sa vynájsť aj v tejto náročnej dobe,“ uvádza manažérka programu Lesanka Blažencová.

Pani učiteľka zo školy v Pliešovciach ho odporúča v časoch pandemických aj tých obyčajných. „Som vďačná za tento projekt, ktorý zaujal nie len mňa, ale aj žiakov a vďaka akčným dňom nás všetkých zblížil a mali možnosť spoznať vyučujúcich aj z iného pohľadu,“ uzatvára Ľubica Bezeková, s tým, že škola sa plánuje téme venovať aj naďalej.

Projekt Elektroodpad-Dopad CEEV Živica realizuje s podporou spoločnosti SEWA, vďaka ktorej už zrealizovala 4 ročníky. Aktuálne spúšťame piaty. Všetky potrebné informácie a registračný formulár nájdete tu: https://www.elektroodpad.zivica.sk/.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Názory

Anna Jančová

Hurá do školy?

Začína sa to už  koncom júla. V supermarketoch  a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá.  Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?

Lucia Szabová

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Anna Jančová

Horúca téma - známky

Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu.