fbpx

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.


Keď som pred viac ako dvadsiatimi rokmi začínala s aktivizmom a ochranou životného prostredia, bolo úplne bežné, že to bolo čudné. Človek čakal, že bude narážať na to, že preháňame, že máme riešiť dôležitejšie veci, musíme byť viac racionálni a tak ďalej.

Starostlivo sme zvažovali, ako formulujeme vyjadrenia, aby nedráždili. Všetko sme podkladali dôkazmi, zdrojovali. Aj v súkromí bol človek už zvyknutý na to, že keď zrovna chvíľu chcel byť len tak nenápadnou osôbkou v dave, zvažoval ako odpovie na otázku, kde pracuje (moja obľúbená odpoveď bola: robím v ochrane životného prostredia). Lebo tie reakcie boli rôzne a keď napríklad zrovna sedíte v zubárskom kresle a neviete, na koho ste narazili, nemáte chuť nič riskovať.

Predpovede “ekoteroristov” sa plnia

Veci sa trochu zmenili. Na Znepokojených matkách síce stále máme trollicu, čo nám nadáva do hysteriek, ale keď nás nejaký poslanec počas rozpravy o klimatickej petícii nazval ekoteroristami, len som sa pousmiala. Vystihovalo to to, čo som rokmi zistila.

V čase, kedy vedci pomerne zúfalo dookola hovoria, ako sa uberáme do fakt veľkého problému (a následne sú už aj oni často označení za alarmistov a katastrofistov), my len bez prekvapenia sledujeme, ako každá ďalšia správa potvrdzuje to, čo sme ako “ekoteroristi” hovorili pred 20 rokmi a vyvolávalo to zdvihnuté obočie.

Ekoteroristami nás nazývajú ľudia z extrémne pravicovej strany, čo sa snažia zabrániť ochrane životného prostredia. A to na viacerých frontoch, či už ide o klímu alebo národné parky.

Ale nielen oni. Kto sú tí ľudia, čo ignorujú tisíce správ po desiatky rokov, ktoré nám hovoria, že to robíme fakt zle a máme sa spamätať, lebo ide o prežitie? Nie, naše kroky nie sú výsledkom nezvládnutých emócií. To tí, čo sa s odvahou nevedia postaviť čelom zlým faktom, by mali zmeniť svoj postoj.

4 roky

Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom.

Je neskutočné, akými malichernosťami sa ľudia zaoberajú, ako stále musíme kalkulovať, vyjednávať, taktizovať, prekonávať egá. Napriek verejnému konsenzu, že máme problém.

Pritom odkaz je veľmi jasný. Stačilo. Už pred rokmi bolo toho dosť. Už dávno sme si mali vyhrnúť rukávy, zahodiť škatuľky, nálepky a egá a zamakať. Spolu, bez ohľadu na politické preferencie, percentá a PR stratégie. Sústrediť sa na jeden cieľ. Tá stúpajúca krivka sa musí otočiť. Vraj máme 4 roky…

Profil autora: