Sebarozvoj

NA ŽIVOT A NA SMRŤ: Každé štvrté tehotenstvo končí neúspešne. Pri strate dieťatka sa lúčime aj s vlastnými predstavami o živote, hovorí dula Lucia Kubíny (podcast)

Lucia Kubíny je dula, ktorá sprevádza ženy počas tehotenstva a v období straty dieťatka v akejkoľvek etape života. Touto skúsenosťou si prešli  tiež viaceré ženy v jej rode a téma sa jej osobne dotýka. Spolu s priateľkami založila minulý rok združenie Tanana, zamerané na podporu pre rodiny po strate dieťatka.

Pýtali sme sa jej na to, čím si môžu rodiny po smrti dieťatka prechádzať, čo v náročných situáciách pomáha a naopak zraňuje, ale aj na neuznaný zármutok spojený s tým, že deti nemám.

Súčasťou podcastu je tiež pozvanie na Deň nádeje – spomienkovú slávnosť za zosnulé deti, ktorú bude celebrovať práve Lucka.

Podcast Na život a na smrť pripravujeme v spolupráci s projektom Záhrada spomienok, ktorý sa venuje prírodnému pohrebníctvu. Vypočujte si o tvorkyniach podcastu a pripravovaných témach viac v úvodnom dieli: https://open.spotify.com/episode/3xJRrV4MyvEQH4kkIO6VBn?si=aY4cz2DxR7y3AWHlXyn0gg

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

Ak sa vám naša práca páči a chceli by ste takýchto podcastov počuť viac, prispejte nám na ich prípravu. ĎAKUJEME!

Profil autora:

Propagátorka záchrany starých odrôd ovocia, ktorým sa venovala počas štúdií na Fakulte ekológie a environmentalistiky vo Zvolene a súčasná ekofunebráčka. Je absolventkou Sokratovho inštitútu, kam priniesla tému prírodného pohrebníctva, v ktorom vidí zmysel a odvtedy ho pomáha rozvíjať na Slovensku. V Živici pracuje na rôznych projektoch od roku 2017. V súčasnosti sa venuje projektu Funebra a najmä Záhrade spomienok vo Zvolene. Na prírodnom cintoríne pôsobí ako správkyňa a obradníčka. Najviac nažive sa cíti v prírode, s priateľmi, pri dobrej knihe či jedle. Smrť je pre ňu sprievodkyňou životom.

Názory

Kristína Pencák

Nedostatok pitnej vody nie je viac vymyslený príbeh

Začiatkom augusta – počas druhej vlny horúčav – som stretla kamarátku, ktorá žije v Bratislave. Na otázku čo ju privádza na východ, odpovedala, že sa tu prišla ‚schladiť‘. V danom momente mi to prišlo humorné, pretože sme stáli na rozpálenom asfalte čakajúc na vlak asi v tridsiatich stupňoch. No pre ňu išlo o zjavnú úľavu, keďže v ten deň namerali v Bratislave teplotný rekord a to 40,6 stupňov Celzia.

Kristína Pencák

Aj vy ste unavení zo sociálnych sietí?

Môj algoritmus mi čoraz častejšie vyhadzuje videá, ako vyzeral život pred sociálnymi sieťami – asi vydedukoval, že som z nich v poslednom čase naozaj unavená.

Andrea Uherková

Po smrti chcem byť premenená na pôdu v terramačnej kolíske

V roku 1918 prebehla prvá kremácia v Liberci v Českej republike. O viac ako sto rokov neskôr, sedím v hľadisku na pražskej konferencii o terramácii – prvej svojho druhu vo svete. Mám pocit, že som súčasťou funebráckej revolúcie v strednej Európe. Prečo?

marie-stracenska
Marie Stracenská

Radšej pomalšie a ďalej

Som vodička, ktorá jazdí na spotrebu. Dobre, nemusí ma mať každý na ceste rád. Snažím sa nezdržiavať, neprekážať, nebrzdiť ostatných, ale priemer si naozaj strážim roky. Usilujem sa uhnúť predtým, než mi auto za mnou potrebuje bliknúť. Fakt nechcem, aby na moje šetrenie doplácali spomalením iní.

Boris Bielik

Bez utópie sa utopíme

Mám rád túto slovnú hračku, ale dostane vás len do polovice textu. Je pesimistická a mne vlastne ide o presný opak – o to, ako s utópiou môžeme letieť.