fbpx
Vzdelávanie

Flautu počas korony učila cez internet. Hudba z detí robí empatických ľudí a pomáha im uvoľniť napätie, hovorí (+ podcast)

Kamila Skladaná je učiteľka spevu, klavíra a flauty na základnej umeleckej škole. Korona aj jej hodiny preniesla do online priestoru. Ako to prebiehalo? A prečo nebol dobrý nápad, keď mnohé školy v rámci dobiehania učiva vynechali práve hudobnú či výtvarnú výchovu? Čo tieto hodiny deťom dávajú a prečo sú dôležité? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore.


Počas koronakrízy si väčšinu hodín odučila z obývačky. Ako sa dá vyučovať spev cez videohovor?

Spev bol ešte ten lepší prípad, pretože vyučujem aj flautu. Spev sa dal vyučovať jednoduchšie, pričom dalo sa fungovať cez nahrávky a online. Vyučovanie flauty bolo ťažšie. Cez videohovor sa zvuk rušil. Bolo náročné, keď som chcela napríklad žiakov pri hraní stopnúť, vôbec ma nepočuli, takže potom sme to museli riešiť slúchadlami.

Učila si aj nejakých začiatočníkov flauty? Ako si vysvetľovala napríklad správne držanie flauty?

Áno, od polroka mi nastúpila žiačka do prípravného ročníka. Bolo to presne v čase, kedy sme čakali či nás pustia do škôl, alebo nie. Nakoniec to dopadlo tak, že nás „dýcharov“ nepustili. Iba huslistov, klávesákov a tak ďalej. Takže som netušila, ako to zvládnem, pretože išlo o malé dieťa, ktoré nikdy na flaute nehralo. Čo znamená, že vôbec nevedela, ako do flauty dýchať. V tomto prípade veľmi pomohla jej mamka. Práve jej som vysvetľovala, ako ju má doma usmerniť.

Vypočujte si náš rozhovor ako podcast:

Ako prebiehal celý tvoj deň počas online výučby? Na tvojom Instagrame som si neraz všimla klavír s notebookom na gauči.

Áno, vytiahla som keyboard, ktorý zapratal pol obývačky. (smiech) Tým, že na základnej umelej škole učíme až poobede, tak doobedie som mala pre seba. Vyučovacie hodiny mi začínali poobede a trvali do piatej až šiestej večera.

Aj pri vyučovaní klavíra si potrebovala pomoc od rodičov?

Určite aj rodičia dozerali na žiakov. No bolo fajn, že september a október sme stihli chodiť do školy, pretože klaviristov som tohto roku dostala nových. Boli to prváčky. Takže základy som ich stihla naučiť v septembri a v októbri. Tým pádom sa nám lepšie navzájom pracovalo. Pretože učiť bez základov, kde je céčko, kde je čo…

Aká bola dochádzka žiakov počas online hodín? 

Kupodivu veľmi dobrá.

Takže nezaznamenala si nejaký zásadný rozdiel?

Nie, to vôbec. Chodili tak, ako aj klasicky. Keď sa občas stalo, že niekto chýbal, tak rodičia vopred poslali sms správu, ale dochádzka bola dobrá.

Kamila Skladaná. FOTO – KS

Ako to teda deťom šlo? Ako to vnímaš z ich perspektívy?

Myslím si, že im to šlo veľmi dobre. Bola som spokojná, ako pracovali. Dokonca sme spolu pripravili aj provizórny online koncert. Doma sa nahrali a nahrávky mi poslali. Následne sme si na sociálnej sieti Facebook spravili súkromnú skupinu, v ktorej boli rodičia, žiaci a ja. Keď už mal niekto nacvičenú nejakú skladbu, tak ju vložil do skupiny, kde sme si ju mohli vypočuť všetci. To ich tak trošku motivovalo, aby cvičili.

Počas koncertu nenastali nejaké problémy so zvukom počas online prenosu? 

Nenastali. Riešili sme to nahrávkami. Žiaci si to doma nahrali toľkokrát, koľko chceli, kým neboli spokojní. Najlepšiu verziu mi poslali, a takto sme to odprezentovali.

Množstvo škôl po ich znovuotvorení zmenilo rozvrh. Posilnilo viacero predmetov, ako matematiku, slovenčinu s cieľom, aby deti zabehli zameškané. Nie je však pre deti rovnako dôležitá napríklad aj výtvarná alebo hudobná výchova? 

Jasné, že je, ale veľmi sa na to nedbá. V dnešnej dobe deti skôr tlačíme do technických sfér. Potrebujeme ITčkárov a všetky tieto informačné odvetvia naplniť. Myslím si, že práve hudba deti kultivuje.

Aké zručnosti a schopnosti si žiaci pri učení hrať na klavíri či flaute rozvíjajú? 

Rozvíjajú sa najmä po emocionálnej stránke. Dieťa si rozvíja empatiu a vnútorné prežívanie. Rovnako zmysel pre krásno a dobro. Vidím to na mojich žiakoch, že sú to dobrí ľudia.

Pomáhalo im to aj psychicky v období, kedy sa nemohli stretávať so spolužiakmi?  

Určite. Najmä u starších žiakov, keď sa tam preklenie veková hranica, kedy dieťa dokáže vnímať hudbu a hlavne ju prežívať. Potom to naberá už iný rozmer. Vtedy si dieťa prostredníctvom hrania dokáže uvoľniť napätie.

Dieťa si rozvíja empatiu a vnútorné prežívanie. Rovnako zmysel pre krásno a dobro. Vidím to na mojich žiakoch, že sú to dobrí ľudia. 

V akom stave sú podľa teba výchovy na slovenských základných školách? 

Osobne som hudobnú mala rada. Pamätám si ešte, keď som chodila na základnú umeleckú školu a moji spolužiaci k hudbe možno až tak neinklinovali, pretože sa podľa nich na hodinách preberali zbytočnosti. Myslím si, že oni si predstavovali hodiny hudobnej výchovy kreatívnejšie a nieže sa tam budeme učiť dejiny hudby. Prečo by aj mali, keď už majú dejepis v škole. Možno by som ich najskôr učila hrať na jednoduchých hudobných nástrojoch, aby to bolo voľnejšie a kreatívnejšie napríklad v kruhu s učiteľom. To si myslím, že by ich v tých hudobných začiatkoch bavilo viac. Jasné, že nie každý má hudobné a rytmické nadanie, ale dá sa ich zapojiť do podobných aktivít. Inak ich to podľa mňa nebaví. Je to pre nich zbytočne ďalšie učenie navyše.

Ak by som sa chcela dajme tomu teraz prihlásiť na flautu, tak koľko teórií by som musela absolvovať, aby som sa dostala prvýkrát k hudobnému nástroju?

Závisí to od veku dieťaťa. Keď nastupuje rovno do prvého ročníka, dieťa má okolo sedem rokov, tak v tomto prípade je dotácia hodina a pol na hlavný nástroj, čiže napríklad flauta. Plus 45 minút do týždňa je hudobná náuka, na ktorú musí chodiť. Od tretieho ročníka sa pribaľuje komorná hra, čo je tiež jedna hodina do týždňa. Pri klavíri je to napríklad štvorručka. Čím je to dieťa staršie, tým sa mu priberá viac aktivít.

O čo sa ukracujeme, keď deti nemajú riadne odučenú hudobnú výchovu? Prečo si myslíš, že máme tendenciu výchovy podceňovať, ako niečo menej dôležité, ako napríklad matematiku?

Možno, preto to takto podceňujeme, lebo školstvo je nastavené na hodnotenie, testovanie a nejaké štandardy, ktoré dieťa musí splniť. Áno, aj my na ZUŠ-ke máme učebné plány, ktoré musíme splniť, ale nedá sa to takto odsledovať, respektíve percentuálne hodnotiť. Jasné, že sa dá ohodnotiť žiak známkou, ale vždy je to len o pohľade učiteľa. V ňom ide najmä o to, ako sa žiak posunie v sebarozvoji. Čiže my žiakov neporovnávame medzi sebou, keďže spolu nemajú ani hodiny. Je to o individuálnosti.

Množstvo škôl prechádza na systém neznámkovania. Považuješ to za pozitívum aj pri učení na umeleckých školách? 

Áno. Možno, preto to takto niektorí podceňujú, pretože mnohí si myslia, že je to, ako keby krúžok, že je to zábava, ale je to základná umelecká škola. Keď sa na ňu dieťa prihlási je to podobné, ako keby sa prihlásil napríklad do jazykovej školy, ktorú berieme seriózne.

Mnohí si myslia, že je to, ako keby krúžok, že je to zábava, ale je to základná umelecká škola. Keď sa na ňu dieťa prihlási je to podobné, ako keby sa prihlásil napríklad do jazykovej školy, ktorú berieme seriózne. 

V čom si vnímala najväčšie nedostatky detí po niekoľkomesačnom vzdelávaní z domu, keď si sa vrátila späť do školy?

Neviem, osobne som nepostrehla nejaké veľké zmeny. Akurát pri online učení som si všimla u niektorých žiakov, že sa správajú inak doma, keď majú rodičov za chrbtom, ako keď sú na hodine v škole. Konkrétne pri jednej žiačke na online hodine, keď som počula niekde v pozadí, že mamka na ňu dohliada, tak snažila sa všetko presne hrať a na hodine v škole bola viac uvoľnená. V škole sa vieme inak porozprávať o tom, čo zažila napríklad v škole alebo doma. Keď som sama s deťmi v škole, máme spolu iný vzťah.

Ak by sa mali školy vrátane umeleckých opäť zatvoriť, existuje nejaká technika/aktivity pre učiteľov a deti, ktoré by učenie spevu či hudobných nástrojov uľahčilo-zefektívnilo?

Neviem o ničom. Viem si len porovnať minulý rok, keď sa školy zavreli a museli sme nabehnúť na online výučbu, tak vtedy to bolo veľmi improvizované. Ani vedenie školy nám vtedy veľmi nevedelo povedať, že čo a ako máme učiť. Viac menej to bolo na nás učiteľoch. Takže ja som vtedy zvolila takú metódu, že mi žiaci posielali zvukové alebo video nahrávky na mail. V ten deň som im odpísala, čo bolo dobré, čo nebolo dobré a čo majú opraviť. Takto sme komunikovali a čakali sme, kedy nás otvoria. Neskôr si dalo už aj vedenie školy, ale myslím, že aj ministerstvo školstva záležať na tom, aby nejakým spôsobom usmernilo učiteľov do online výučby aj na umeleckých školách.

Prišli vám učiteľom aj nejaké pokyny z ministerstva školstva?

Myslím, že prišlo, no to by skôr vedelo povedať vedenie školy. My sme sa o pokynoch dozvedeli na porade, kde nám bolo povedané, žeby sme mali učiť prostredníctvom videohovorov. Neskôr sme mali školenie na aplikáciu Microsoft Teams. Práve cez ňu sme mali aj školenia, ako učiť.

Kamila Skladaná. FOTO – KS

Nebol v tom chaos? Vravela si, že po vypuknutí pandémie ste učili prostredníctvom zvukových nahrávok a mailov, potom ste sa vrátili naspäť do škôl, ako prebiehal prechod z domu do školy? 

Normálne sme nabehli na takú výučbu, na akú boli žiaci zvyknutí aj predtým. Máme štruktúru hodiny, podľa ktorej sa riadime. Pri flaute sa vždy najprv rozohráme, zahráme stupnice, etudy, prednesy a tak ďalej. Potom, keď ostane čas, tak si stále ešte niečo vyberieme. Takže na toto sme nabehli, pretože to už žiaci poznali. No veľmi sa tešili, že sa už môžeme vidieť, a hlavne je to v tom iné, pretože si môžu zahrať so sprievodným klavírom, ktorý je v škole dostupný.

To bol tiež jeden z problémov. Najmä, ako sprievodný klavír vyriešiť. Deťom som dala hrať nejaké prednesy. No už keď si ich nacvičili, patrilo by sa, aby si ich nacvičili aj s klavírom. Čo nebolo možné. Vyriešila som to nakoniec takto. Poprosila som môjho dobrého kolegu Matúša Pavlíka, aby mi nahral klavír na nahrávky. Takže on mi ich nahral a poslal. Ja som ich následne preposlala deťom. Takto si to doma cvičili, že si nahrávku pustili cez reprák a do toho hrali. Potom to nahrávali mne alebo som počúvala online, ako hrajú. Takže naučili sme sa pracovať veľmi dobre s technikou. Aj malé deti, ktoré zapájali reproduktory a slúchadlá.

Sú deti, ktoré sú technicky zdatnejšie, a potom samozrejme aj také, ktoré k tomu veľmi neinklinujú. Zvládli to všetci?    

Väčšina detí s tým nemala problém. No mala som jeden vtipný prípad žiačky. Keď sme prešli na videohovory, tak stále keď si zapla webkameru, tak som videla len strop jej izby. Snažila som sa ju asi pätnásť minút usmerniť, že potrebujem vidieť, ako hrá na flaute. No nedalo sa. Nevedela si nikde oprieť telefón, takže sme hrali polroka tak, že som sa pozerala na strop, ale aspoň som ju počula. (smiech)

Sama si študentkou operného spevu. Ako ti išlo učenie prostredníctvom videohovorov?

My sme to mali trošku inak. Tým, že mám individuálny učebný plán, keďže už pracujem, so svojou profesorkou som komunikovala prostredníctvom zvukových nahrávok. Vlastne od nej som sa inšpirovala vyučovať týmto spôsobom po prvýkrát, keď sa školy zatvorili. Ona je trošku prísnejšia, ako ja. (smiech) Nastolila systém, že som jej musela posielať nahrávky každý deň. Mala som mať hodiny dvakrát do týždňa. No moja profesorka je veľmi zlatá a venovala sa mi nad rámec svojho času, takže každý deň som jej posielala nahrávky. Ona mi spätne telefonovala buď hneď, alebo doobeda a dala mi vedieť, čo je zlé, čo je dobré a čo treba opraviť. Na základe tohto som mohla večer zase cvičiť, nahrávať a opäť posielať nahrávky. Bolo to celkom náročné, aby som jej vyhovela.

V porovnaní s osobným kontaktom, ako prebieha tvoja hodina, keď chodíš do školy?

To sa nedalo nahradiť nahrávkami, pretože pri opernom speve, samozrejme, že riešime nejakú techniku, ale skôr je to o takých psychických zákutiach. No chýbala mi profesorka, hlavne pri cvičení, keď ma nemohla hneď zastaviť a povedať, no teraz sa upokoj, toto musíš spraviť tak a tak. Toto sa pri nahrávkach nedalo. Keď som to už raz nahrala, tak také to bolo.

Keď si od profesorky dostala spätnú väzbu, tak si si zrejme tú svoju nahrávku musela spätne vypočuť a zistiť, kde presne si spravila chybu.

Áno. Robili sme to aj tak, že profesorka si moju nahrávku pustila na reproduktor, keď so mnou telefonovala, takže počúvala som samú seba cez mobil a do toho mi rozprávala, čo robím zle. Takýmto spôsobom sme prechádzali celé nahrávky.

Spomínala si, že nahrávkami ťa inšpirovala profesorka. Inšpirovali ťa aj ďalší učitelia nejakým iným spôsobom? 

Inšpirovala ma moja kolegyňa, ktorá ešte predtým, ako nám nastolili Microsoft Teams, tak začala volať so žiakmi cez aplikáciu Messenger. Takže aj takto som so žiakmi predtým komunikovala. Tí, ktorí nemali účet na Facebooku, tak s nimi som komunikovala cez aplikáciu Viber Messenger. Tí, ktorí nemali Viber, tak s nimi som sa spájala cez aplikáciu WhatsApp. Musela som si nainštalovať všetky aplikácie, aké existujú. Niekedy nastal aj chaos, keď mi skončila hodina s jedným žiakom na Messengeri a druhý žiak ma čakal na ďalšej aplikácii. Musela som si napísať rozvrh hodín aj s menami žiakov a aplikácií.

Musela som si nainštalovať všetky aplikácie, aké existujú.

Už sme spomínali aj rodičov detí. Absolvovala si nejaké videohovory aj s nimi?

Pri malých žiakoch, ktorí ešte len začínali, tak tam som komunikovala aj s rodičmi. Hlavne pri žiačke prípravkárke. Na začiatku na prvých hodinách som poprosila jej mamku či by mohla byť stále pri nej, pretože predsa len to malé dieťa si nezapamätá všetko, čo mu poviem za polhodinu cez videohovor.

Takže rodičia okrem učenia s deťmi museli niekedy absolvovať aj hodiny hudobnej výchovy.

No niekedy bolo naozaj veselo. Iní súrodenci behali hore dole, najmä keď išlo o maličké deti, ktoré museli byť pri mamke.

Viem, že medzi predmetmi, ktoré si musela absolvovať tento polrok bol aj tanec a herectvo. Ako prebiehali tieto hodiny? Boli vôbec reálne? 

Áno, tanec alebo lepšie povedané javiskový pohyb. Pri ňom sme to s profesorkou riešili tak, že prvý polrok nám zadala tri úlohy, ako napríklad, že sme mali napísať úvahy a vypracovať nejaké témy, ktoré sme mali odovzdať. V druhom polroku nám poslala inštruktážne video, prostredníctvom ktorého sme mali nacvičiť tanec, nahrať sa a poslať jej ho. To bola celkom sranda si to cvičiť doma podľa videa. Boli to rôzne krkolomné pohyby rukami a nohami. Bolo to postavené najmä na synchronizáciu. Ruka hore, noha doprava a doľava. Vôbec to nevyzeralo najprv ťažko, no už keď to mal človek zatancovať, tak to bolo náročné. Pri herectve pán profesor poslal tiež, akoby taký minikurz, ktorý bol na Youtube. Bolo v ňom asi šesť polhodinových videí, ktoré na seba nadväzovali a boli o tom, ako prejavovať emócie pri speve alebo celkovo pri herectve či prejave.

Čo ťa počas tohto náročného obdobia motivovalo?

Určite žiaci, ktorí chceli pracovať. Boli veľmi zlatí. Takisto aj koncert, ktorý sme si spoločne vymysleli. Poslali mi nahrávky, ako sa pekne vyobliekali a mamky ich nahrali. Dokonca mladšie žiačky pri speve aj hrali. Napríklad jedna žiačka spievala pieseň Keby som bola princezná Arabela a mala oblečený aj plášť a prsteň. Názorne aj ukazovala to, čo spievala. To bolo veľmi zlaté. Tiež som jedného žiaka pripravovala na prijímačky na konzervatórium. Prijali ho. Takže sa teším, pretože bol to môj prvý vyslanec. Podarilo sa mi ho pripraviť tak, aby sa nemusel báť.

Profil autora:

Študujem posledný magisterský ročník žurnalistiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Som aktivistkou za práva zvierat v organizácii Humánny Pokrok a copywriterkou projektu Jem pre Zem, ktorý sa zameriava na podporu udržateľného stravovania na Slovensku. Pochádzam z malého mesta Sabinov, v ktorom sa mi podarilo zorganizovať prvú výmenu oblečenia. Som spoluzakladateľkou instagramovej platformy Na skládke, na ktorej sa venujem klimatickým témam a ekologickým tipom do domácností.

Názory

Anna Jančová

Hurá do školy?

Začína sa to už  koncom júla. V supermarketoch  a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá.  Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?

Lucia Szabová

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Anna Jančová

Horúca téma - známky

Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu.