Enviro

SLOVAKIA GOING ZERO WASTE: Nekupovať zbytočné obaly je minimum, ktoré vie urobiť každý z nás, hovoria majitelia obchodu Bezobalis z Trenčína (podcast)

Keď hovoríme o bezobalovosti a minimalizme, máme pocit, že sme objavili niečo nové. V skutočnosti tak žili už naši starí rodičia. Dnes často nemáme čas pestovať či veci opravovať tak, ako to robili oni. Minimum, ktoré však vie urobiť každý z nás, je zmenšiť aspoň množstvo obalov, ktoré si s tovarom domov prinesieme. Pre to môžeme navštíviť bezobalový obchod, ktorých je dnes na Slovensku už niekoľko desiatok.

Ako takýto obchod funguje, čo v ňom dostať a ako sa človek dostane k tomu, že si takýto obchod otvorí? Maia Martiniak sa o tom rozprávala so zakladateľmi bezobalového obchodu Bezobalis z Trenčína Martinou Novotovou a Martinom Gajdošom.

Vypočujte si v podcaste, ktorý pripravuje Slovakia Going Zero Waste, najväčšia slovenská konferencia o odpade a cirkulárnej ekonomike.

V ďalších dieloch sa dozviete viac o:

Odoberajte náš podcast, aby vám neušiel žiaden z nových dielov:

Profil autora:

Režisérka dokumentárnych filmov. Vo svojich filmoch sa venuje primárne environmentálnym témam, rozvojovej spolupráci a téme rešpektovania práv detí a žien. V rokoch 2005 – 2007 bola spolu so Živicou hlavnou organizátorkou festivalu DYCH ZEME, ktorý sa venoval environmentálnym témam a novým trendom v ekológii. V roku 2015 v spolupráci s PLATFORMOU MIMOVLÁDNYCH ORGANIZÁCIÍ natočila krátke reklamy na férový spôsob života ŽI FÉR, v jednej z nich v hlavnej úlohe s Adelou Banášovou. V roku 2015 natočila v spolupráci s ČLOVEK V OHROZENÍ a RTVS dokumentárny film PREMENY, ktorý zachytáva rozvojovú spoluprácu a ekologické poľnohospodárstvo v Keni. Od konca roka 2017 sa vo svojej uzavretej skupine na sociálnej sieti Facebook venuje MINIMALIZMU V KAŽDODENNOM ŽIVOTE, ktorý aj intenzívne žije.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Aj nevedieť je v poriadku

Mám pocit, že sa slova „neviem„ bojíme viac než „prepáč“ alebo „mrzí ma to“, hoci vysloviť ich sa tiež niekedy zdá ťažšie než dvihnúť nad hlavu váhu 150 kíl. Kto môže za nehodu vlakov? Rušňovodič, vedenie spoločnosti, čo nepridalo na platoch, vláda za zrekonštruovanie trate, vyššia moc?

Marek Ochaba

Aleje sú liek pre dušu človeka aj krajiny

Ruku na srdce – koľkokrát ste si tento týždeň nad niečím povzdychli? Dôvodov na hromženie si Slovák vie zrejme nájsť mnoho. V záujme zachovania duševnej pohody a rovnováhy však treba rozvíjať aj pozitívnu rovinu vzťahu k vlastnej krajine.

Andrea Uherková

Budeme sa niekedy vedieť otvorene rozprávať o našich pohreboch?

Zvoní mi telefón, číslo na displeji nepoznám. Vtedy ide zväčša o pozostalých so záujmom o prírodný cintorín, ktorý spravujem – zvolenskú Záhradu spomienok. Je ráno a ja sa v nej práve nachádzam. Sadám si na prázdnu lavičku a dvíham telefón.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Jednostranná tlač je prežitok

Ročníkové práce, bakalárky či diplomovky. Očakávania stredných aj vysokých škôl sú podobné a roky sa nemenia.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 dôvodov, prečo pracujem v mimovládke

Už 25 rokov učím environmentálnu výchovu na univerzite. Od začiatku som hľadala cesty, ako byť prepojená s praxou. Nechuť byť „čítačkou odrážok a definícií“ a chuť vzdelávať sa, aby som učila študentov prínosne, ako aj zameranie môjho predmetu, ma viedli k rôznym kurzom a workshopom. Najviac mi sedeli kurzy mimovládnej organizácie Živica.

Doplnok pre WordPress Cookie od Real Cookie Bannera