fbpx
Vzdelávanie

Ak škôlkarom správe podáme environmentálne témy, naučia sa všetko

Škôlkari z banskobystrickej Zelenej škôlky Na starej tehelni vedia správne triediť odpad, rodičov naučili jazdiť na bicykli a každý deň chodia von – či je slnko, či je dážď. Práve predškolský vek je ideálny pre začiatok environmentálnej výchovy, ktorá sa tak deťom dostane do krvi. Prečítajte si, ako na to v reportáži.


Je krátko pred desiatou hodinou ráno uprostred bežného pracovného týždňa a v Materskej škole Na starej tehelni v Banskej Bystrici vládne čulý ruch. Drobci sa práve chystajú s pani učiteľkou von. Táto škôlka je dlhé roky zapojená do programu environmentálnej výchovy Živice Zelená škola a vzišlo z nej vďaka tomu už niekoľko ročníkov detí, ktoré majú k prírode a jej ochrane iný vzťah ako mnoho ich rovesníkov.

Klasickú budovu mestskej škôlky rozpoznať ako trochu inú už zďaleka. Hneď za bránkou míňame stojany na bicykle, ktoré bývajú za dobrého počasia tak plné, že sa tam všetky ani nezmestia, vidíme hriadky na zeleninu, altánok, hmyzí hotel.

 

Všetko sa to deje aj vďaka nasadeniu koordinátorky Zelenej školy, pani učiteľky Aleny Kizekovej, ktorá nám robí spolu s deckami sprievodkyňu. Vysvetľuje, že zapojenie sa do Zelenej školy bolo aj pre ňu samu obohacujúce. Celé sa to začalo tým, keď do škôlky nastúpila jedna nová mladá kolegyňa s hlbokým ekologickým cítením a myslením, ktoré postupne začala prenášať aj na ostatné učiteľky.

Ekológia v krvi

„Ja som si vždy myslela, že žijem celkom environmentálne. Pochádzam z Podpoľania, tam je ešte stále silné poľnohospodárstvo, zdalo sa mi, že sa dobre stravujem, lebo mám sama záhradku, ale keď som napríklad pozorovala, ako kolegyňa triedi odpad, zistila som, že v tomto smere mám čo doháňať. Videla som, že ona o ekológii nielen rozpráva, ale tak aj žije, a to ma priťahovalo,“ začína svoje rozprávanie Alena Kizeková s tým, že mladá kolegyňa už u nich síce nerobí, no žezlo odovzdala jej a ďalším kolegyniam. Paradoxne, mladšia pedagogička takto niečo naučila svoje staršie kolegyne a ony to teraz odovzdávajú svojim malým zverencom.

„Teším sa, že keď tieto deti vyrastú, budú to mať v krvi. U nás to tak nebolo. Na druhej strane, pred tými mnohými rokmi nebolo toľko plastov ako dnes. Na mlieko som chodila s kanvičkou, mäso nám balili do papiera, až potom prišla táto plastová doba,“ dodáva pani učiteľka.

Zelená škola je komplexný program, ktorý učí deti žiť ohľaduplne k životnému prostrediu v mnohých smeroch. Jedným z nich je napríklad správne triedenie odpadu, ktoré majú miestni škôlkari v malíčku. V triedach majú koše na triedený odpad a to, či sa v nich nachádzajú správne položky, kontrolujú samotné deti. Vytvárajú ekohliadky, ktoré chodia po jednotlivých triedach a robia audit. Ten sa však netýka len odpadu, ale dodržiavania všetkých eko zásad, ktoré na škole dodržiavajú. Deti sa už oťukali  a s nadšením nám ukazujú, ako to v ich škôlke funguje.

„Ekohliadka triedi odpadky. Alenka dala do koša zlý odpad. Pomýlila sa a sem dala plastelínu v sáčku,“ ukazuje na modrý kôš malý mudrlant. Päťroční spolužiaci raz týždenne prejdú školu s hodnotiacimi dotazníkmi a za plnenie alebo neplnenie zásad dávajú triedam hodnotenie.

„Kontrolujeme, či nám nekvapká voda, či zaťahujeme roletky, keď je slnko. Tu máme také nálepky, ktoré potom lepíme podľa toho, čo zistíme. Táto planétka je najlepšia, táto sa troška zamyslela, táto tretia ukazuje, že naša planétka plače,“ dodáva náš malý sprievodca ukazujúc nám nálepky planéty Zem, ktorých výraz má vyjadriť, ako sa deťom darí šetriť zdroje. Tomu, kto sa pomýlil, dá Ekohliadka upozornenie a vysvetlí, ako veci robiť správne.

Školy zapojené do programu Zelená škola si vždy vyberajú jednu oblasť, ktorej sa chcú hlbšie venovať. V rámci témy Zeleň a ochrana prírody si napríklad vysádzajú dreviny, zeleninu, učia sa, prečo je dôležité pestovať nektarodajné rastliny a že aj bodliak či dážďovka majú v prírode svoje miesto. V téme Odpad si zas osvojujú návyky, ako správne separovať a hľadajú riešenia, ako odpad nevytvárať – nepoužívajú slamky, nekupujú malé tetrapakové džúsy, chodia si čapovať drogériu.

Všetky tieto témy sa dajú vysvetliť aj deťom v predškolskom veku. Zelená škola ponúka ich učiteľkám a učiteľom na mieru pripravené metodické podklady, často v kreslenej podobe, ktoré im pomáhajú zapojiť do procesu aj deti.

„Zdalo by sa, že téma Energia bude pre škôlkarov veľmi abstraktná, ale aj tá sa dá sprostredkovať tak, aby bola pochopiteľná aj pre menšie deti. Stačí si napríklad spraviť Deň bez energie, kedy si uvedomia, že prísun energie nie je samozrejmosťou. A na to sa dá potom nadviazať a rozprávať o šetrení energie,“ vysvetľuje regionálna koordinátorka programu Zelená škola Kvetoslava Rábelyová, ktorá je zároveň odborníčkou na predškolské vzdelávanie.

Alenka Kizeková ale hovorí, že v škôlke je to z veľkej časti aj o rodičoch. Keď sa s nadšením učiteliek stretne nadšenie rodičov, prenáša sa ochrana životného prostredia aj do domovov žiakov.

Vonku za každého počasia

V Banskej Bystrici začína pršať. V šatni sa tak deti obliekajú do farebných pršiplášťov a obúvajú si gumáky. Deti takmer nemajú dňa, kedy by sa s  neučili aj vonku. Mimoriadne ich to teší a rodičia s tým rátajú.

„Žijeme na strednom Slovensku, rátame aj s horším počasím. Neodradí nás ani dážď. Na začiatku školského roka rodičia dostanú papier, že deti majú mať náhradné čižmičky a náhradný pršiplášť,“ vysvetľuje Alena Kizeková. Deti tak bráva von aj v daždi, blate či snehu.

Na outdoorových aktivitách trvá, je podľa nej pre deti veľmi dobré, aby sa v predškolskom veku učili vonku. „Myslím si, že dnešné deti málo spoznávajú nepriaznivé počasie, terénne nerovnosti, chodia len po chodníkoch v obchodných centrách, termináloch, kde je všetko rovné, nič šmykľavé. Potrebujú sa preto zoznámiť s tým, že v prírode to takto nefunguje, že sa môžu pošmyknúť, potknúť, niečo prekročiť. Snažíme sa, aby sa vedeli v teréne pohybovať, aby vedeli, že dážď nie je niečo nepríjemného, že blato nie je fuj, lebo som z neho špinavá, ale že je to niečo, s čím môže byť zábava,“ dodáva.

A ako zisťujeme na školskom dvore, na hravé vzdelávanie je škola výborne pripravená. Očarení sledujeme záhony so zeleninou, jahodami a bylinkami, o ktoré sa starajú samotné deti. Na záhrade majú aj hmyzí hotel, ku ktorému drobci pristupujú s veľkým rešpektom.

No a nechýba ani sud, do ktorého z ríny na altánku prúdom tečie dažďová voda. Deti už vedia, čo robiť. V zadnej časti altánku, kde majú vonkajšiu “kuchyňu”, berú staré hrnce a varechy a púšťajú sa do varenia dažďového gulášu či iných vodných dobrôt.

Hovorí sa: špinavé dieťa – šťastné dieťa. Súhlasia s ním aj tunajšie pedagogičky, a tak s dažďom naozaj nerobia žiadne okolky. Naopak, chcú, aby si deti na prírodnú vodu a blato zvykali. „Dovolíme im skákať do mlák, púšťať loďky, hrať sa s papekmi. Taktiež zbierame dažďovú vodu. Snažíme sa deťom vysvetliť, že blato a dažďová voda nemusia byť pre ne ohrozujúce.“

V Materskej škole Na starej tehelni v Banskej Bystrici sa už od útleho detstva detí snažia o to, aby boli citlivé a vnímavé k životnému prostrediu. Alenkina kolegyňa nás berie k veľkému hmyziemu hotelu, ktorý so staršími žiakmi používa na učenie sa o opeľovačoch, ktoré teraz majú ako hlavnú tému. Popisuje, ako deti vzala k hotelu, aby zistili, čo v ňom žije. Deti pochopili, že keď budú hlučné, žiaden obyvateľ sa im neukáže, tak dokázali pol hodinu úplne potichu čakať, kým sa nedočkali prvých obyvateľov.

Jednotlivé témy v škôlke preberajú nielen s pomocou pani učiteľky, ale učia sa aj navzájom. Deti nám rozprávajú o edukačnom divadle, ktoré  si pripravili pre svojich menších kamarátov. Pani učiteľka nám vysvetľuje, že sa snažia deťom vysvetliť, že príroda nie je ako hračky alebo pracovné pomôcky, ktoré im slúžia. Je to niečo, o čo sa treba s láskou starať.

Najlepší vek na envirovýchovu

A ak by si niekto myslel, že v predškolskom veku je na envirovýchovu ešte priskoro, mýli sa. Ak sa nájde správna forma, dokáže zasiahnuť aj najmenších. U predškolákov sa už rozvíja kritické myslenie a tak dokonca aj oni môžu byť tými, ktorí vzdelávajú nielen  svojich menších kamarátov, ale aj rodičov.

Na Starej tehelni prešli takmer všetkými témami Zelenej školy a mnohé veci by nezvládli nebyť zapojenia rodičov. Tí na dvore postavili altánok a vymýšľali eko výzvy pre celé rodiny.

Vychovávať rodičov však vedia aj samotné deti. Tie napríklad rodičov naučili, do čoho im baliť jedlo, ako triediť odpad alebo jazdiť do škôlky miesto auta na bicykli.

„Znížiť automobilovú dopravu o nejaké percento bolo u nás veľmi ťažké, lebo rodičia vozia deti do škôlky. Čo sa nám však podarilo je, že to aspoň kombinujú. Niektorých sme presvedčili, že aspoň poobede auto najprv odstavia doma a zoberú bicykel, s ktorým prídu pre deti,“ pochváli sa nám Alena Kizeková s tým, že niektoré športovejšie založené deti chodia na bicykloch do škôlky každý deň, k čomu ich motivovali aj cyklostojany, ktoré im škôlka zabezpečila.

Kvetka zo Zelenej školy reaguje, že to, ako sa správajú rodičia detí, je veľmi dôležité a preto oceňuje, že škola Na starej tehelni takto úspešne integruje do aktivít aj dospelých.

„Keď hovoríme o vnímavosti detí do 6 rokov, majme na mysli, že my, ktorí ich obklopujeme, fungujeme pre ne ako vzor. Ak napríklad chceme, aby chodili cez priechod pre chodcov, musíme tak robiť aj my, inak pravidlám, ktoré im vštepujeme, neuveria. Rovnako ak ich chceme viesť k úcte k prírode, k správnym návykom pri šetrení vodou a podobne. Pri škôlkaroch to pekne vidieť na vzťahu k hmyzu a k pavúkom. Ak deťom ukážeme, že aj tieto majú svoje miesto v ekosystéme, deti im nemajú tendenciu ubližovať ako niečomu, čo je malé a nepríjemné,“ vysvetľuje.

Vplyv detí na rodičov v škôlke vidno aj na nástenkách vo vstupnej hale. Tie lemujú aj fotografie turistických cieľov z blízkeho aj vzdialenejšieho okolia Banskej Bystrice, kam sa vybrali rodičia s deťmi bez auta. Používali vlaky, bicykle či vlastné nohy. Túto aktivitu pre rodičov vymyslela jedna z mamičiek, ktorá ich tak chcela motivovať k tomu, aby deťom ukázali, že doprava nie je len automobilová. Vzišlo z toho leto plné zážitkov, ktoré motivačne zhmotnili cez fotky na nástenke.

Samozrejme, nie každý rodič je takto zapálený pre vec. „To je asi v každej škôlke, že sú rodičia aktivisti, ktorí tak žijú aj doma, a to je to úzke jadro, hnací motor. Potom sú rodičia, ktorí sa radi zúčastňujú aktivít, napríklad, keď je Deň Zeme alebo Deň Zelených škôl. A potom sú rodičia z najvzdialenejšieho kruhu, ktorí nevedia nič o našich aktivitách a ani ich to nezaujíma.  Sú takí vyťažení, že si nenachádzajú čas ani na to, aby im dieťa porozprávalo, čo v škôlke robí. Jednoducho sadnú do auta, zoberú deti, ktoré majú každý deň 5 krúžkov a nezaujímajú ich environmentálne témy. Takých je ale stále menej a menej,“ vraví učiteľka.

Vlk, ktorý kašľal

Najviac sa deťom dostanú pod kožu aktivity, do ktorých sú zapojené od samého začiatku. Samé tak vzdelávajú svojich mladších kamarátov. A ako nám prezradila pedagogička, niekedy dokonca aj starších. Najčastejšie to robia cez divadelné predstavenie, ktorým ekotémy prezentujú dokonca aj na miestnej základnej škole.

„Myslím si, že pre tento predškolský vek je divadelná forma najprijateľnejšia, ako deťom priniesť environmentálne posolstvo. Pri týchto deťoch funguje rovesnícke vzdelávanie. Naposledy sme mali divadielko Kuc, kuc o vlkovi, ktorý veľa fajčil a kašľal a hovorili sme takto o potrebe čistého ovzdušie. Pred tým sme robili divadielko o Kuchárovi Buchtičkovi, ako varil a to bolo k zelenému obstarávaniu,“ dodáva pani učiteľka.

Mottom Zelenej školy je „Učíme, čo robíme“, čo zjednodušene znamená, že teoretizovanie nestačí. Správne triedenie odpadu je v Materskej škole Na starej tehelni už samozrejmosťou, no škôlka nezostala len pri tom. Na tradičné sviatky ako Vianoce či Deň matiek deti vyrábajú výlučne ekologické darčeky – mydlá, plátené tašky, srdiečka z ekologických materiálov.

Škôlka sa snaží eliminovať aj chemické čistiace prostriedky, no tu je to ťažké a je to beh na dlhú trať. Samosprávy, pod ktoré materské školy patria, totiž musia nakupovať hlavne lacno. Na ekológiu veľmi priestor nezostáva. Dobrou správou ale je, že škôlkarska kuchyňa sa už do projektu zapojila.

„S kuchyňou som dosť dlho bojovala, aby nám kompostovali do nášho kompostoviska. Snažila som sa robiť osvetu, čo sa tam nedáva –  napríklad citrusové šupky, lebo bio pomaranče nekupujeme, to je drahé  – no a po takom roku výmeny názorov s tým začala jedna kuchárka. Zatiaľ je to v rovine, že mi vždy povie  – toto môžem dať do toho tvojho kompostoviska? Pritom je to naše spoločné kompostovisko. Ešte sa s tým zjavne úplne nestotožnila, ale pokračujeme  pomalými krôčikmi,“ usmieva sa učiteľka.

Správne podchytenie

Na Starej tehelni majú deti najmä z miestneho sídliska, čiže mestské deti, ale aj drobci z okolitých dedín už veľmi z domu nevedia, ako sa pestuje zelenina alebo chovajú zvieratá. „Je im to veľmi vzdialené, vidím, že je to pre ne len teória z rozprávky. Mestský život už ide aj do tých dedín. My sa preto snažíme ich naučiť, že jedlo nerastie v obchodnom dome. Spoločne si ho zasejeme, vypestujeme a jeme. Teraz sme si dopestovali sadenice, šalátik, polievame ich dažďovou vodou, staráme sa o ne spoločne,“ vysvetľuje Alena Kizeková.

Kvetoslava Rábelyová zo Zelenej školy súhlasí, že škôlkari, ktorí budú od útleho veku vedení k environmentálnym témam, budú mať k prírode v dospelosti iný vzťah. Aj preto sú súčasťou Zelených škôl aj škôlky –  dokopy je ich zatiaľ 67. „Obdobie do 6 rokov veku dieťaťa je vzácnym časom, kedy sa kladú základy jeho osobnosti, utvára sa jeho vzťah k svetu, budujú sa návyky a postoje. A to všetko sa deje prirodzene, z jeho vlastného záujmu.”

Malé deti v tomto období môžeme podľa nej prirovnať k špongii – nasávajú všetko, čo im prichádza do cesty, sú otvorené voči okolitým podnetom, chcú sa učiť. “V deťoch je navyše zakotvený prirodzený záujem o prírodu – sú uchvátené chrobáčikmi, tešia ich rozkvitnuté kvety, fascinuje ich voda… Ak tento záujem správne podchytíme, môžeme na ňom stavať aj vo vyššom veku a je pravdepodobné, že proenvironmentálne správanie sa stane prirodzenou súčasťou ich ďalšieho života,“ uzatvára.


Ak chcete, aby aj vaša škôlka či škola bola Zelená škola, prihláste sa do 30. júna na www.zelenaskola.sk


MŠ Na Starej tehelni je jednou z 10 zelenoškolských centier inšpirácie v rámci projektu Zelená škola- každý deň pre budúcnosť.
Projekt „Zelená škola – každý deň pre budúcnosť“ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014 – 2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Profil autora:

Vyštudovala Filozofickú fakultu UK, odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Vyše 20 rokov pracuje v médiách, za svoju žurnalistickú prácu získala niekoľko novinárskych cien od Literárneho fondu a Slovenského syndikátu novinárov. Zaujíma ju komunálna politika, aktivity samospráv, komunitný život a kultúra.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Anna Jančová

Upratané

Teším sa na deň, keď to všetci, ktorí pracujeme s ľuďmi, budeme mať v sebe takto upratané.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?

Lucia Szabová

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Anna Jančová

Hurá do školy?

Začína sa to už  koncom júla. V supermarketoch  a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá.  Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami.