Priveľa obalov končí v zlých košoch a priveľa plastov, ktoré Bratislavčania odhodia správne, sa nedá recyklovať. Zostanú tégliky, PET fľaše či tetrapaky. Aby mohli byť opäť použité, treba ich roztriediť a nájsť pre ne spracovateľa. Pre hlavné mesto to robí Bratislavská recyklačná – firma so špičkovou technikou, no pochybnou minulosťou. Hoci dosahuje nízke čísla, tvrdí, že lepšie sa to nedá.
Text ste mohli pôvodne čítať na webe Denníka N,
s ktorým sme na jeho príprave spolupracovali.
Na mnohých veciach sa ľudia, ktorí robia biznis s bratislavským odpadom, nezhodnú, v jednom však súhlasia. Keď vysvetľujú, prečo hlavné mesto nerecykluje viac plastov, všetci vidia ako spoločného nepriateľa obaly na krájané šunky, vrecká od čipsov alebo kapsule na kávu.
V odbornom žargóne tomu hovoria „kompozity“, teda obaly zložené z viacerých vrstiev. Napríklad z rôznych druhov plastu, vosku, farebného laku či hliníka. Vďaka nim vedia výrobcovia predĺžiť trvanlivosť potravín alebo zabrániť tomu, aby napáchli.
Tieto obaly však v dnešných podmienkach nejdú na recykláciu – a v Bratislave končia v spaľovni.
Obalov ako takých každoročne pribúda. Podľa údajov Najvyššieho kontrolného úradu bolo v roku 2019 na slovenskom trhu o polovicu viac výrobkov z plastu než v roku 2017.
Video: Kam putuje odpad Bratislavčanov a prečo nerecyklujeme viac plastov? (autorka: Martina Koník, Denník N)
Bežný Bratislavčan vyprodukuje ročne 485 kíl odpadu, z toho asi 70 kíl vyhodí do triedeného zberu. So stúpajúcou životnou úrovňou toto číslo porastie. Mesto dnes dokáže recyklovať takmer všetok papier z modrých kontajnerov, no len 30 percent plastov.
Ministerstvo životného prostredia pracuje s celoslovenským potenciálom na úrovni 38 percent. A organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré triedenie odpadu platia, už v roku 2018 hovorili o 40-percentnej priemernej recyklácii plastov v domácnostiach. Podľa údajov jednej z nich dosahuje Žilina 58 percent, Stará Ľubovňa 60 a Prešov až 65 percent.
Žiadne iné mesto pritom nemá takú modernú techniku ako Bratislava. Jedným z vysvetlení je, že ako bohatý región má v odpade viac „kompozitov“, v ktorých býva zabalený luxusnejší tovar. Ich cesta k opätovnému použitiu je dlhšia a drahšia, pretože jednotlivé vrstvy by bolo potrebné znovu oddeliť.
To však nebude jediné vysvetlenie podpriemerných čísel. Pozreli sme sa na cestu, akou prejde plast z Bratislavy od odhodenia cez dotriedenie, až kým z neho vyrobia nový materiál alebo ho spália. Použili sme aj GPS trackery na sledovanie pohybu odpadu cez satelit.
Polovica plastov v zlých nádobách
Aby obal z nakrájanej šunky (vanička z tvrdšieho priesvitného plastu a mäkšia horná fólia) mal vôbec šancu na recykláciu, musia ho obyvatelia hodiť do správnej – žltej – zbernej nádoby. Bratislavčanom sa to často nedarí. Keď sa výskumníci pozerali do ich zmesového odpadu naposledy, našli v čiernych kontajneroch kopec papiera a až pätinu plastov.
Štát odhaduje, že takmer polovica komunálnych plastov v krajine končí takto – mimo nádob na to určených. Ak sa to stane v hlavnom meste, zberová spoločnosť OLO odvezie odpad do spaľovne a vyrába z neho energiu. Vďaka tomu Bratislava takmer neskládkuje.
Len obsah žltých plastových a modrých papierových košov vezmú autá OLO na ďalšie dotriedenie a prípravu pre recykláciu. Niekoľkokrát denne prejdú bránou vo Vlčom hrdle, aby odpad vysypali do areálu, ktorý si od OLO-a prenajíma firma Bratislavská recyklačná.
Spoločnosť s históriou
Firma sa dostala k zákazke na dotrieďovanie v roku 2017, vtedy sa ešte volala Vassal EKO. Primátorom Bratislavy bol Ivo Nesrovnal, OLO-u šéfoval Branislav Cimerman. Do funkcie prišiel po konkurzoch, ktoré slovenská Transparency označila za „súťaž krásy, ktorá podporuje zákulisné politické dohody.“
Dnešný starosta Petržalky Ján Hrčka hovoril o Cimermanovi ako o človeku Martina Borguľu, kedysi komunálneho politika Smeru, dnes poslanca hnutia Sme rodina. Borguľa to poprel.
Cimerman si dal pri nástupe za cieľ, že urobí OLO transparentné. Neskôr sa objavili fotky, na ktorých ho vidno na jachte s Michalom Kováčom, vtedajším majiteľom firmy Vassal EKO, s ktorou „Cimermanovo“ OLO obchodovalo.
Kováčovej spoločnosti vystrelili za Cimermana tržby z dvoch na 6,1 milióna eur. Obaja však konflikt záujmov odmietali. OLO tvrdilo, že sa stretli „v čase, keď tam boli na dovolenkách“. Vassal EKO argumentoval, že v biznise s odpadmi sa každý s každým pozná.
Poslanci vtedajšieho zastupiteľstva sa vybrali do mestskej firmy na kontrolu. Dnešné vedenie magistrátu nám jej výsledok neposkytlo – žiaden nenašli. Hrčka pred tromi rokmi povedal, že OLO kontrolu odmietlo. Tvrdilo vraj, že na ňu má právo len primátor a nie poslanci.
Kováč musel vysvetľovať aj zistenia bratislavského Okresného úradu z októbra 2018. Podľa kontrolórov dôkazy „nasvedčujú“, že Vassal EKO sa „významným spôsobom spolupodieľal“ na vytvorení nelegálnej skládky neďaleko zariadenia firmy, kde boli aj komunálne plasty. Firma vinu odmietla, polícia prípad stále vyšetruje.
Koncom roka 2018 Kováč Vassal EKO predal. Kúpil ho od neho František Vizváry, ktorý v minulosti spoluvlastnil televíziu Markíza. Firmu premenoval na Bratislavská recyklačná. Vďaka historickým zmluvám s OLO-m ho čakali najmenej tri roky dotrieďovania papiera a plastov pre hlavné mesto.
Vraj nič spoločné s bývalým majiteľom
„Keď chcete písať o Bratislavskej recyklačnej, píšte o nej, ale nespájajte to s pánom Kováčom,“ hovorí právnik spoločnosti Radovan Stretavský. Novému manažmentu podľa neho neprináleží hodnotiť aktivity bývalého majiteľa a nemá s ním nič spoločné.
Je koniec apríla, sedíme v zasadačke s výhľadom na Staré Mesto. Vedľa nás leží presklená zmenšenina modernej optickej linky, ktorú firma kúpila, aby vedela zo žltých kontajnerov vytiahnuť čo najviac odpadu na recykláciu.
Okrem právnika sedí oproti konateľ, prevádzkový riaditeľ aj externý odborník, ktorý hľadá na trhu využitie pre jednotlivé druhy plastov. Na kraji stola má otvorený počítač Martin Andrejčák, predstavuje sa ako obchodný riaditeľ.
Podľa zverejnených fotiek bol v roku 2016 na jachte s Cimermanom a Kováčom aj Andrejčák. S Kováčom figuroval aj v úplatkárskej kauze, súd ho však zbavil obvinenia pre nedostatok dôkazov. V zmluvách Vassalu EKO bol uvedený ako kontaktná osoba.
„Aký je problém v tom, že sme v spoločnosti nechali niektorých pôvodných zamestnancov a doplnili ich novými ľuďmi?“ pýta sa Stretavský. Dodáva, že nový majiteľ si ponechal aj prevádzkového riaditeľa Maroša Vanča, ktorý projektoval dotrieďovaciu linku.
Najmodernejšia automatizovaná triediaca linka v regióne
„To nie je, ako keď prídete do elektroobchodu, kde máte desať vysávačov a vy poviete, že chcete ten červený,“ rozpráva Stretavský o tom, ako vzniká triediacia linka. Hovorí, že prevádzkový riaditeľ Maroš Vančo cestoval po Európe s taškami odpadu a testoval najlepšie zariadenia, aby našiel riešenie „šité“ pre Bratislavu.
Vassal EKO k novej linke zaväzovala dohoda s OLO-m. Mesto si od nej sľubovalo zvýšenie miery vytriedenia, podľa zmluvy z 22 na 45 percent. Po skončení spolupráce mesto linku plánovalo odkúpiť.
Firme sa podarilo spustiť zariadenie až vo februári 2020, teda takmer tri roky po podpise a dva pred vypršaním zmluvy. Dovtedy Bratislava dotrieďovala odpad ručne. V týchto časoch recyklovala 13 percent plastov. Nová linka kvalitu dotriedenia výrazne zvyšuje.
Pracovník na ňu naloží odpad a na obrazovke nastaví, aký presne druh plastov chce vytriediť. Kým sa odpad vezie na páse, optické skenery ho snímajú – za sekundu spravia aj 2,5 milióna „fotiek”. Vybraný druh plastu rozpoznajú a „odfúknu” ho na extra kopu.
„Stroj sa proste nepomýli,“ vysvetľuje Vančo najväčší rozdiel v triedení. „Napríklad, keď si dnes kúpite tú istú aviváž blízko Rakúska, je v PET-e. Keď ju kúpite okolo Poľska, tak je to HDPE a keď blízko Maďarska, je to PP. Vyzerá úplne rovnako, ale je vyrobená z rôznych materiálov.“
Človek rôzne plasty nerozozná, technika áno. Vďaka tomu môže firma „vybrať“ zo žltých nádob viac konkrétnych druhov odpadu a ponúkať ich záujemcom na trhu.
Ale keď má Bratislava, ako tvrdí Stretavský, najlepšiu triediacu linku v okruhu dvetisíc kilometrov, prečo recykluje menej plastov, než je slovenský priemer?
Priveľa vaničiek na salámy?
„Vezmite si napríklad salámu zabalenú vo vaničke,“ začne Juraj Csepi a ukazuje na vytlačené obrázky s fotkami salámy nakrájanej na plátky, ktorá má zospodu tvrdší plastový obal a hore nalepenú fóliu.
Csepi sa zhodnocovaniu odpadov venuje roky. Spoluvlastní spoločnosť evergreen recycling, ktorá pre Bratislavskú recyklačnú hľadá, ako zdôrazňuje, najvhodnejší spôsob spracovania dotriedených plastov. V brandži ho volajú R3. Takéto označenie znamená, že odpad sa premení na nový výrobok.
„Tácka je z PET-u a fólia je dvoj- až trojvrstvová. Sú to kontaminované viacvrstvové obaly. Zatiaľ nie je na svete spôsob, ako ich efektívne recyklovať,“ pokračuje Csepi.
Optická linka by takéto vaničky vedela rozpoznať, no firma nemá dôvod vyberať ich zo žltých nádob a dávať na extra kopu. Nikto ich vraj nechce.
Iný prípad sú fľaše od nápojov či drogérie. Pri nich nie je problém nájsť kupcu, ktorý ich spracuje. Firma ich preto nechá linkou vytriediť na jednu stranu, zlisovať do balíkov a pripraví ich pre kamión.
Stretavský tvrdí, že takýchto plastov – pre ktoré existuje na trhu recyklátor – je v bratislavskom odpade asi 30 percent. Preto ich z neho nedokážu vytiahnuť viac. Fyzicky sa to podľa neho nedá.
Odkazuje pritom na analýzu žltých košov, ktorú si robili vlani. Našli v nich textil, stavebný odpad, gumu, obuv ale aj vaničky na salámy. Ostalo deväť druhov plastov, menej než tretina hmotnosti košov, ktoré sa ukázali byť recyklovateľné.
Metodiku prieskumu podpísalo OLO aj magistrát. Zberová spoločnosť tvrdí, že ju „vzali na vedomie”. Mesto uviedlo, že voči metodike výhrady nemá, s výsledkom prieskumu Bratislavskej recyklačnej sa však nestotožňuje.
V iných mestách Slovenska recyklácia aj 50 percent
„Toto číslo nevnímame ako údaj potenciálu, ale ako údaj tretej strany, ktorý predstavuje súčasnú mieru zhodnotenia,“ tvrdí OLO.
Priestor na zlepšenie vidí aj vedenie mesta. Argumentuje vlastnou analýzou, ktorú robilo v spolupráci s Natur-Packom – organizáciou zodpovednosti výrobcov, ktorá platí triedený zber v Bratislave. Zistili v nej, že takmer 40 percent obsahu žltých nádob je znečistených.
Podľa šéfa spoločnosti Natur-Pack Michala Sebíňa tak „za ideálnych podmienok môžeme hovoriť o 60-percentnej recyklácii, pri zohľadnení reálnych podmienok na trhu o 40- až 50-percentnej.“
Keď právnik Bratislavskej recyklačnej Stretavský počuje, koľko plastov vraj recyklovali iní už pred tromi rokmi, krúti hlavou. „Nebudem hodnotiť, ako to robia iné samosprávy. Nemáme na to dôkazy, môžem však mať dôvodné pochybnosti o získavaní niektorých potvrdení,“ hovorí neurčito.
Najvyšší kontrolný úrad nedávno konštatoval, že štát nemá spoľahlivé štatistiky o skutočnej miere recyklácie plastov. V roku 2018 zistil chyby vo vykazovaní pri každej tretej obci.
„Išli by sme sami proti sebe, keby sme z toho nevytiahli všetko, čo sa dá. Lebo je to náš biznis,“ vraví Stretavský.
S týmto tvrdením mnohí nesúhlasia.
Zmluva nemotivuje k recyklácii
Na záznam to povedal málokto, no viacerí z brandže spochybňujú motiváciu firmy recyklovať všetko, čo sa dá. Odkazujú na podmienky zmluvy, ktorú spolupodpisoval bývalý šéf OLO Branislav Cimerman a niekdajší majiteľ Vassal EKO Michal Kováč – známi z jachty.
Firme zaručuje 70 eur za každú tonu komunálnych plastov, ktoré dotriedi, aby vybrala tie ďalej použiteľné. Zvyšok môže poslať OLO-u do spaľovne – a zaplatí 5 eur za tonu. Pri plaste, ktorý firma pošle do mestskej spaľovne, jej teda zostane 65 eur na tonu. OLO pritom tretím stranám štandardne účtuje 100 eur za spálenie tony odpadu.
Prečo to je dôležité? Nie všetky druhy plastov, ktoré sa dajú recyklovať, majú na trhu pozitívnu hodnotu. Z niektorých vedia výrobcovia spraviť nový materiál ľahšie, z iných ťažšie.
Napríklad za tonu čírych PET fliaš dostane firma v dobrých časoch aj 500 eur za tonu a príjem z nich jej zostáva. No keď chce nechať spracovať škatule od džúsov, takzvané tetrapaky, musí za to zaplatiť – aj 20 až 150 eur za tonu.
Podľa Michala Sebíňa zo spoločnosti Natur-Pack „to, čo sa im ťažšie obchoduje – kde by museli vyvinúť väčšie úsilie, aby našli recyklátora, mohli to voziť niekam do zahraničia a museli sa zaoberať zložitou logistikou – dá sa jednoduchšie realizovať tak, že sa odpad energeticky zhodnotí v ZEVO (spaľovňa, pozn. red.), ktoré susedí s dotrieďovacou linkou.“
Sebíň pritom pripomína, že výrobcovia dotujú systém triedeného zberu práve preto, aby obce recyklovali aj odpady, pri ktorých sa to neoplatí.
„To, čo sa dá umiestniť (na trh) aj za mínusovú hodnotu, to sa umiestňuje,“ hovorí obchodný riaditeľ Bratislavskej recyklačnej Martin Andrejčák.
Juraj Csepi, podnikateľ, ktorý hľadá záujemcov pre bratislavské plasty, uvádza ako príklad tetrapaky: „Môj jediný odberateľ je v Poľsku. Prevádzku som bol osobne skontrolovať. Viem, že odpad sa tam riadne recykluje. Bohužiaľ, spracovateľ dokáže recyklovať na spôsob R3 len strednú vrstvu. Zvyšná časť – hliník a plast – sa spaľuje. Ale treba im zaplatiť 100 eur za tonu. Sú iní spracovatelia, ktorí si nechajú zaplatiť 20 eur za tonu, no odpad odvezú na skládku.”
Niektoré firmy podľa neho tetrapaky zamiešavajú do zberového papiera. „Bohužiaľ, vtedy obal tetrapaku skončí na skládke, v lepšom prípade v spaľovni. Klasické papierne totiž tento druh odpadu nevedia rozvlákniť.”
Problémom hlavného mesta je, že má obmedzené možnosti zistiť, či slová Bratislavskej recyklačnej sedia. A či na opätovné použitie skutočne ide všetok odpad, ktorý by ísť mohol.
Podmienky nevýhodné pre všetky strany
OLO totiž tvrdí, že „zmluvné podmienky spoločnosti vo vzťahu k Bratislavskej recyklačnej neumožňujú fyzické kontroly u dodávateľa“. Zmluvu, ktorá vznikla ešte za predchádzajúceho vedenia mesta, na magistráte označujú za „nevyváženú“ a „nevýhodnú“. Aj preto sa rozhodli nepredĺžiť ju po júli 2022, keď jej uplynie platnosť.
Nový šéf mestských podnikov Ivan Peschl hovorí, že firma „ako taká je pre nás neprijateľný partner“. Okrem problematickej minulosti magistrátu prekáža nízka miera triedenia, no najmä, „pozeráme sa na to, ako efektívne si dokážeme robiť veci sami“.
Právnik Bratislavskej recyklačnej Stretavský pritom tvrdí, že firma dnes dotrieďuje odpad hlavného mesta so stratou. Vymenúva náklady na ľudí, nájom, servis, splátky, energie či dopravu, ktoré podľa neho 70 eur za tonu plastov nepokryje. „Dotujeme to z príjmov z iných činností,“ hovorí.
Obchodný riaditeľ Martin Andrejčák bol v roku 2017 pri tom, keď Vassal EKO pristúpil na tieto podmienky. Prečo, keď sa to vraj neoplatí? „Vtedy boli ceny druhotných surovín na úplnom vrchole. Vyvážalo sa aj do Číny,“ vysvetľuje.
„Bol veľký hlad po materiáli. Čína vtedy brala všetko, dali sa tam vyviezť milióny ton. Potom to zastavila, lebo zistila, že sa k nim z Európy vozí aj nespracovateľný materiál. My Európania sme teda zaťažili ich životné prostredie a, bohužiaľ, teraz zaťažujeme vlastné – pre zbytočné dizajnové obaly, ktoré sú pekné na pohľad, ale nedajú sa recyklovať,” opisuje obchodník Csepi.
Prešov: Na recykláciu pošleme 45 až 50 percent plastov
Keby obal z nakrájanej šunky skončil v koši niektorej z obcí Prešovského kraja, pravdepodobne by sa dostal na dotrieďovaciu linku spoločnosti Fecupral. „Názov firmy je od ferrum, cuprum, Prešov, aluminium,“ vysvetľuje riaditeľ Štefan Hanigovský.
Firmu založil v roku 1997 jeho otec. „Predtým ho Vladimír Mečiar vyhodil, lebo nemal správne stranícke tričko. Bol tu prednostom životného prostredia, k týmto témam mal teda blízko.“ Začínali so šrotom, no časom sa ich dvor zmenil z kovového na plastový.
Ako mnohí iní, aj oni vyťahujú z dovezených kôp odpadu bežné druhy plastov ako PET fľaše, HD, tégliky či fólie. Roky hľadali spôsoby, ako využiť materiály, ktoré nikto spracovať nevedel – napríklad tvrdé plasty, z ktorých sú vyrobené vedrá, boby či kvetináče.
„Vytvorili sme koncentrát tvrdých plastov a hľadali správnych odberateľov,“ spomína si Hanigovský. „Vznikla nejaká kvalita, ktorá tu predtým neexistovala. Nikto s tým nemal skúsenosti – zberači, triediči ani firmy, ktoré recyklujú.“
Nakoniec pre tento nový druh suroviny našli koncovku, ktorá si s ním vedela poradiť. A začali obchádzať zberové spoločnosti po celom Slovensku, aby im ukázali percentá plastov v žltých kontajneroch, ktoré by nemuseli ísť na skládku či do spaľovne.
Tvrdé plasty recykluje aj Bratislava. „To sme ich naučili my,“ usmieva sa šéf Fecupralu. On však neobchoduje s tetrapakmi, tie sa na trhu neoplatia.
Na druhej strane prešovský Fecupral necháva zhodnotiť PVC.
Bratislavská recyklačná to podľa výsledku vlastnej analýzy nerobí. Ich vysvetlenie: v odpade hlavného mesta je málo takého PVC, ktorý sa dá recyklovať – pár kusov za rok.
Aj Hanigovský má skúsenosť, že kapsule od kávy a iné „kompozity“ trh nechce. No jeho kolega Štefan Štefaňák si myslí, že teoretická šanca tu je. A to vtedy, keď je v zloženom obale väčší podiel plastu, ktorý je pre spracovateľov zaujímavý.
„Dajme tomu obal od mäsa. Povrchová fólia je polyamid – kvôli pachom, aby to bolo nepriepustné. To robí potom problém spracovateľom, pretože polyamidová fólia je nerecyklovateľná. Ale spodná tácka môže byť polypropylénová a tú dokážu odseparovať.“
Na prešovský dvor vozí plastový odpad viacero okolitých miest a obcí. Vykladajú ho na jednu kopu, nedá sa preto povedať číslo za každú lokalitu zvlášť. Je v nej odpad z kontajnerového ale aj vrecového zberu, ktorý býva oveľa menej znečistený.
Hanigovský hovorí, že jeho firma pošle z tejto kopy na recykláciu v priemere 45 až 50 percent plastov.
Pranie, mletie, tavenie – a taška na nákup
Asi 90 kilometrov na východ od Fecupralu sídli spoločnosť Dopabal, ktorá je jedným z koncov recyklačného reťazca. Keď sa jej spolumajiteľ Ján Ščerbák posadí pred obrazovku, za chrbtom mu vidno modré, žlté a čierne vrecúška do koša.
Práve tieto typy plastov – polyetylény s nízkou (LDPE) a vysokou hustotou (HDPE) – firma vracia zo smetí do obehu.
Zariadenie, ktoré to robí, Šcerbák zjednodušene opisuje ako zohrievaný mlynček na mäso. „Materiál sa rozsekáva a taví a následne prechádza na sitá, kde sa ešte čistí. Potom sa z neho vyrábajú guličky, ktoré pripomínajú primárny materiál na výrobu.“
Obaly však bývajú zložené z rôznych druhov plastov, ktoré majú inú teplotu tavenia. „Keď ich zmiešate dokopy, výsledný materiál sa nedá použiť na výrobu napríklad fólií, ale len na výrobu lavičiek alebo výrobkov, od ktorých sa nevyžaduje presnosť rozmerov či pekný vzhľad.“ Odpad, ktorý sa dostane do recyklačnej linky, preto musí byť kvalitne dotriedený.
Býva znečistený aj zvyškami potravín, kamienkami či chémiou. Čím viac, tým zložitejšie sa musí „preprať“. Podľa Ščerbáka však neprekáža, keď je obal „trochu mastný“ alebo na ňom ostane „nepatrný film“. V recyklačnej linke sa to pri teplote 200 stupňov odparí.
Z granulátu, ktorý vyjde z „mlynčeka“, potom firma vyrobí krycie obaly na palety, nákupné tašky alebo vrecia na odpady – aj pre Bratislavu. Šcerbák hovorí, že by vedeli recyklovať aj odpad z hlavného mesta, no doprava by to predražila.
Kde končí odpad? Banská Bystrica, Rakúsko, Bulharsko
A kde teda končí papier a plasty z bratislavských domácností? Aby sme to zistili, vložili sme do viacerých druhov triedeného odpadu v rôznych mestských častiach GPS trackery.
Niektoré zariadenia stratili signál po tom, čo sa v zbernom aute zmiešali s iným odpadom. Žiadne z tých, ktoré zostali aktívne, však neskončilo na nelegálnej skládke neďaleko spaľovne a areálu Vassal EKO, kde v roku 2018 našli komunálne plasty kontrolóri okresného úradu.
Kartónový obal cestoval do rakúskeho Frohleitenu, kde je papiereň.
Polystyrénový téglik sa na mape zastavil neďaleko firmy Green recycling, ktorá obchoduje s použiteľnými plastami.
PET fľaša prestala „odpovedať“ pri Zlatých Moravciach. Maroš Vančo, prevádzkový riaditeľ Bratislavskej recyklačnej, hovorí, že bola zrejme na ceste do Banskej Bystrice. Tam sídli firma Green Tech, ktorá PET fľaše spracúva.
Juraj Csepi, obchodník spolupracujúci s Bratislavskou recyklačnou, dodáva, že HDPE drogéria cestuje do Bulharska. Vyrobia z nej vločky, potom regranulát a z neho napríklad hračky alebo rúry. Slovensko zatiaľ nemá spracovateľa na tento druh odpadu.
Zvyšný obsah žltých zberných nádob – teda asi 70 percent – skončí v bratislavskej spaľovni. OLO hovorí, že už toto povedomie medzi obyvateľmi môže mať negatívny vplyv na mieru recyklácie.
Ťahanice o optickú linku a aká bude budúcnosť
„Máme ešte rok a pol. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať trh,“ odpovedá Radovan Stretavský na otázku, či Bratislavská recyklačná predá mestu po skončení zmluvy triediacu linku. „Odpovedať teraz by bolo predčasné a nekorektné.“
Obe strany si zmluvu interpretujú tak, že OLO ju má povinnosť kúpiť, no firma ju nemusí predať. Prebiehajú tak rokovania o cene. Ak by zlyhali, Bratislave môže hroziť návrat k ručnému triedeniu – a externá spoločnosť by prišla o najväčšieho komunálneho klienta.
Magistrát v každom prípade chce, aby sa dotrieďovanie dostalo späť do OLO-a. „Budeme to mať pod kontrolou a keď to nebude fungovať, tak si za to budeme môcť sami. Nebudú tam iné záujmy, iba tie naše, ktoré nie sú motivované len finančne,“ vraví za mesto Ivan Peschl.
Ich zámerom je zvýšiť recykláciu plastov aspoň na 40 percent. Chcú dôslednejšie dotrieďovať a hľadať recyklátorov „nielen s cieľom zisku, ale s dôrazom na zabezpečenie zhodnotenia“.
OLO dopĺňa, že sa snaží rušiť zberné hniezda a rozšíriť vrecový zber z rodinných domov na celé územie Bratislavy. V ňom je podľa analýz najmenej odpadov, ktoré tam nepatria, no zatiaľ funguje len v niektorých mestských častiach.
Najvyšší kontrolný úrad označil nedávno za problém slabú osvetu a informovanosť občanov. Ukázal prstom na organizácie zodpovednosti výrobcov, ktoré to majú na starosti, no podľa kontrolórov nemajú „najmenšiu motiváciu zvýšiť množstvo vytriedeného odpadu.“
Šéf spoločnosti Natur-Pack Michal Sebíň s tým nesúhlasí. Podľa neho je to naopak a výrobcovia sú tí, ktorí majú najsilnejšiu motiváciu robiť osvetu. Štát totiž na nich „preniesol zodpovednosť za plnenie limitov zhodnotenia a recyklácie.”
Sebíň hovorí, že v Bratislave vzdelávajú verejnosť o odpadoch desať rokov aj v spolupráci s portálom čierna labuť. Od roku 2016, keď im to štát prikázal, osveta „pokračuje dokonca ďaleko nad rámec povinností, ktoré ustanovuje zákon.“
Spomína kampane, zážitkovú ekovýchovu, osvetu na školách, vzdelávanie učiteľov, edukatívne reportáže na vlastnom youtube kanáli aj v médiách.
Priestor na zlepšenie však predsa len bude. V zasadačke Bratislavskej recyklačnej boli na stole vyložené miniatúrne štvorcové čokolády – zabalené každá zvlášť. Pyramída ekologických odporúčaní pritom začína vetou: produkuj čo najmenej odpadu. Recyklácia je „až“ na treťom mieste.
Projekt je financovaný z Fondu investigatívnej žurnalistiky.
Články z rubriky ENVIRO
Profil autora:
Analytik a novinár, ktorý píše najmä o vylúčených komunitách a filantropii. Popri tom edituje, školí kritické myslenie a pomáha rozvíjať ocenenie Biela vrana. Keď má chvíľu voľna, rád číta knihy a behá s kamarátmi po kopcoch.
Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.
