fbpx

Akú hodnotu má ľudský potenciál?

Pred niekoľkými mesiacmi sme v Komenského inštitúte dostali ponuku na spoluprácu. Bola písaná v lámanej slovenčine, popretkávaná anglickými a francúzskymi vetami. Cieľom bolo priniesť na slovenské školy a slovenským žiakom a študentom projekt, ktorý by ich inšpiroval a motivoval rozvíjať svoje talenty a potenciál.

Ponuka prišla od umelca, muža, ktorý precestoval svet a rozpráva niekoľkými jazykmi vrátane slovenčiny. Bolo by skvelé, keby som mohla napísať, že jeho úspech v živote je výsledkom vysokokvalitného inkluzívneho vzdelávania na Slovensku, ale opak je pravdou.

Tento muž vyrastal na juhu Slovenska v chudobných podmienkach a deprivácii a bol rodičom odobratý ešte v ranom detstve. Ešte predtým, ako dosiahol prvý rok života, dostal nálepku, ktorá ho sprevádzala celé detstvo – mentálne retardovaný.

Táto diagnóza sa stala jeho identitou a dláždila cestu jeho detstva, vzdelávania, budúcnosti. Vďaka nej nikdy nedostal príležitosť študovať na bežnej škole, venovať sa tomu, čo by ho rozvíjalo, cítiť sa ako plnohodnotný člen tejto spoločnosti. Táto nálepka bola skôr trvalým tetovaním – nikdy nebola prehodnotená, pretestovaná v neskoršom veku, spochybnená.

Nie vďaka, ale navzdory vzdelaniu

Pri našom neskoršom telefonáte a Zoom rozhovore sme sa dostali aj k ľuďom, ktorí pozitívne ovplyvnili jeho svet. Padli mená vychovávateliek v detských domovoch a samozrejme sestra, nájdená po mnohých desaťročiach. „A čo učitelia?“ pýtala som sa s nádejou v hlase. Odpoveďou mi bolo ticho. Žiadna pozitívna spomienka. Učitelia v jeho živote boli na to, aby potvrdili, že z neho nikdy nič výnimočné nebude.

To, čo dosiahol, dosiahol vďaka vlastnej pevnej vôli a pomoci cudzích ľudí, ktorí v ňom uvideli jeho  potenciál. Nový život v cudzej krajine, zvládnutie nového jazyka, vyštudovanie konzervatória vo Francúzsku – to všetko zvládol nie vďaka, ale navzdory vzdelaniu, ktoré sa mu dostalo.

Dnes, niekoľko desaťročí neskôr, sú okolo nás stále tisícky detí z marginalizovaných skupín, s rôznymi osudmi a v náročných životných situáciách, ktoré smerujú podobnou cestou vzdelania a nálepkovania ako kedysi Juraj. A práve preto nás oslovil, aby mohol ich životy zvrátiť a pomôcť im tak, ako niekto kedysi pomohol jemu. Za to mu patrí môj obrovský rešpekt a úcta.

Tisícky pozitívnych príkladov

Napriek zlyhaniu systému podpory v Jurajovom prípade však máme denno denne v teréne stovky a tisíce pedagogických hrdinov. Tí robia všetko pre to, aby svojim, a nielen svojim žiakom odovzdali pozitívny vzťah k svetu poznania a posúvali ich nielen vedomostne, ale aj ľudsky každý deň o krôčik bližšie k naplneniu svojho potenciálu.

Celosvetovo sa týchto učiteľov snaží zviditeľňovať Global Teacher Prize. Vďaka tomuto oceneniu spoznávame príbehy učiteľov, ktorí motivujú a povzbudzujú mnohých ďalších k tomu, aby prekonávali samých seba v pomoci mladým rásť. Ich príbehy sú hitparádou vytrvalosti, entuziazmu a lásky.

Indický učiteľ, ktorý mení celú osadu tým, že prináša špičkové vzdelávanie dievčatám a dáva im pocit sebahodnoty a túžby napredovať. Brazílska učiteľka, ktorá v chudobných favelách využíva všadeprítomný odpad na tvorbu robotov so svojimi žiakmi, aby v nich prebudila lásku k inžinierstvu. Anglická učiteľka výtvarnej výchovy, ktorá spája deti migrantov z rôznych kútov sveta a ponúka im umenie ako komunikačný nástroj na spoluprácu…

Aj na Slovensku sú dobrí učitelia

Na Slovensku prinášame príbehy inšpiratívnych učiteľov prostredníctvom ocenenia Učiteľ Slovenska. V čom sú tieto učiteľky a učitelia takí jedineční? Vášnivo veria v rovnosť príležitostí pre všetky deti bez ohľadu na farbu ich pleti, miesto ich bydliska či objem mobilných dát.

Milujú svoju prácu a prinášajú do svojich tried inovácie a aktivizáciu žiakov. Svoje zručnosti a skúsenosti si nenechávajú sami pre seba, ale vo svojom voľnom čase vedú webináre, inšpirujú iných na konferenciách, mentorujú svojich kolegov.

Komenského inštitúte podporujeme a sieťujeme týchto jedinečných pedagógov pretože veríme, že to najcennejšie, čo v našich školách máme nie sú moderné učebne, nové technológie či zaizolované fasády budov,  ale učiteľky a učitelia, ktorí sa neustále rozvíjajú a vidia potenciál v každom svojom žiakovi a žiačke.

Ak pochopíme hodnotu týchto profesionálov a dáme im podporu, ktorú si zaslúžia, bude detí ako Juraj stále menej a menej a ako spoločnosť si uvedomíme, že premárnený ľudský potenciál je nielen osobnou tragédiu jednotlivca, ale nevyčísliteľnou stratou pre celé ľudské spoločenstvo.

Profil autora:

V Živici sa venuje globálnemu vzdelávaniu, momentálne pôsobí v Komenského inštitúte. Ku globálnemu vzdelávaniu ju priviedla životná cesta – detstvo strávila na malom ostrove v Stredozemnom mori, neskôr študovala psychológiu na Univerzite Komenského a City University of New York. Dôležitosť globálneho vzdelávania vníma aj vďaka svojej dcére, ktorá je Slovenka indicko – afrického pôvodu, pričom polovica jej rodiny žije v USA.