fbpx
Spoločnosť

Pre seniorov napísal príručku, ako rozpoznať hoaxy na internete. Hovorí, že z nich netreba robiť malé deti, ale diskutovať cez príklady (+ podcast)

LUKÁŠ ZAJAC pracuje ako analytik v Transparency International Slovensko. V rámci projektu Dlhujeme im to sa venuje vzdelávaniu seniorov o tom, ako nenaletieť falošným správam na internete či rôznym iným hrozbám, ktoré prináša rýchlo sa meniaci svet. Ako vieme našim starým rodičom pomôcť rozpoznať falošné správy? A prispieva korona k ich šíreniu? Prečítajte alebo vypočujte si v rozhovore.


Prečo vznikla v Transparency International Slovensko potreba venovať sa konšpiráciám a hoaxom?

Hoaxy a konšpirácie nie sú pre Transparency nosnou témou, sú organizácie a ľudia, ktorí sa im venujú dlhodobo a kvalitne, či už sú to novinári alebo rôzni aktivisti. Väčšina tých iniciatív je zameraná na mladých ľudí, čo je pochopiteľné, lebo tí sa najviac pohybujú vo virtuálnom priestore a potom na deti, ktoré budú celý život so sociálnymi sieťami a virtuálnym priestorom vyrastať. Nikto sa ale dlhodobo ani krátkodobo nevenoval seniorom na internete alebo vo virtuálnom priestore, pričom je to skupina ľudí, ktorá veľmi rýchlo rastie. Podiel ľudí na internete napríklad v USA za posledných 10 rokov vzrástol o na päťnásobok, na nejakých 45 % populácie. Na Slovensku tie čísla nebudú asi oveľa nižšie. To sú ľudia, pre ktorých je to nový priestor, nové médium. Keď sme sa s kolegami pri obede o tejto téme rozprávali, zistili sme, že prakticky každý má v rodine niekoho, kto podľahol konšpiráciám alebo falošným správam. Chceli sme týmto ľuďom podať pomocnú ruku a ukázať im, kde sú skutočne kvalitné správy, ako sa v tom lepšie orientovať, ako odhaliť hoax.

Vypočujte si tento rozhovor ako podcast zo série o vzťahu ľudí a technológií, ktorú pre vás pripravujeme s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis:

 

Vyšla vám z toho prieskumu, ktorý ste v rámci projektu robili nejaká kategorizácia falošných správ, alebo hrozieb, na ktoré ste narazili?

My vychádzame zo všeobecne známych právd, nevymýšľali sme nanovo koleso, ale možno iný fenomén pri senioroch v porovnaní s ľuďmi v mladšom veku je, že tam funguje ten oldschoolový systém preposielania reťazových emailov alebo správ. Je veľmi účinný, lebo často prichádza priamo od priateľov alebo rodinných príslušníkov, ktorým seniori dôverujú, lebo veď oni by ich nechceli oklamať. V tomto fenoméne sa v porovnaní s našou vekovou skupinou líšia. Inak, keď hovoríme o fake news alebo hoaxoch, sa pohybujeme v tom istom priestore seniori aj my. Ide o Facebookové statusy, vymyslené správy, zmanipulované obsahy a obrázky použité v nesprávnom kontexte.

Je tento typ manipulácie novou praktikou? Prišlo to s internetom alebo to má hlbšie korene? Dá sa to nejak porovnať aj s obdobím, ktoré je možno seniorom bližšie?

Hovorí sa, že falošné správy sú staré ako kníhtlač sama alebo dokonca ešte staršie. Ešte aj v dávnejšej minulosti nájdeme príklady toho, ako sa manipulovalo a upravovali sa správy, ale práve kníhtlačou sa ich rozsah a sila zväčšili. Klamstvo je staré ako ľudstvo samo, len s novými médiami jeho sila a možnosti narástli. Takým dobrým príkladom je kniha Protokoly sionských mudrcov, ktorá spôsobila veľa zla cieleného na židovskú populáciu. Bolo síce dávno dokázané, že je to celé nezmysel a komplilát, no aj dnes je mnoho ľudí, ktorí sú presvedčení  o tom, že to podvrh nie je a je to pravdivá historická kniha. Medzi nimi je napríklad Kotleba a ľudia z jeho skupiny prívržencov.

Keď sa ale vrátime do súčasnosti, tak napríklad ja osobne som sa zaregistroval na Facebooku v roku 2007, kedy sa tam začalo pridávať veľmi veľa ľudí. V tomto období som to vnímal ako fajn nástroj na zdieľanie fotografií, dozvedanie sa, čo moji priatelia robia a vnímal som veľmi pozitívne, že som sa mal možnosť vo virtuálnom priestore stretnúť s mnohými ľuďmi, ktorých som dlho nevidel. Nevnímal som tam žiadne negatíva či hrozby. Až postupne sa z neho stalo viac médium a zrazu odtiaľ začali vykukávať stále jasnejšie hrozby. A tá hrozba je dnes teda oveľa väčšia ako bola pred 7 či 12 rokmi.

Lukáš Zajac. FOTO – Archív LZ

Máte pocit, že dnes sú falošné správy na internete prítomné častejšie?

Presnú štatistiku nemám, ale dnes to je aj možnosť, ako vytvoriť médium, z ktorého sa možno uživiť a vykazovať ním celkom slušný profit. Také médiá sú aj na Slovensku. Zaujímavý príklad je médium zo Severného Macedónska, ktorého tvorcovia pochopili, že keď budú tvoriť obsah, ktorý sa bude zdieľať, bude im chodiť zisk zo zobrazovania reklamy. Oni v podstate nemali záujem nejak meniť povedomie ľudí alebo vytvárať falošné informácie, chceli vykazovať zisk. Zistili však, že najefektívnejšie je vytvárať falošné správy hovoriace o Donaldovi Trumpovi, ktoré majú najväčšiu šancu byť zdieľané. Nechtiac sa teda podieľali na tom, že bol zvolený za prezidenta USA. Bolo by samozrejme pritiahnuté za vlasy tvrdiť, že dedinka Veleš v Macedónsku spôsobila, že v Amerike bol za za prezidenta zvolený Donald Trump, ale istou mierou k tomu prispela. Ilustruje to absurditu toho, ako aj niečo veľmi malé môže mať na internete veľký medzinárodný dosah.

Sú skupiny, ktoré šíria dezinformácie pre zisk, ale aj skupiny, ktoré sa aktívne snažia formovať verejnú mienku istým smerom.

Títo Macedónci sa vyjadrili, že im išlo čisto o zisk, no myslím, že je to skôr výnimočný príklad. Často ide o systém ruka v ruke. Niekto začne vytvárať médium, ktoré podporuje svetonázor daného človeka, časom zistí, že jeho dosah je väčší, postupne ho formuje, profesionalizuje až z toho vznikne niečo, čo pôsobí ako štandardné médium, môže to formovať  verejnú mienku a zároveň vytvárať zisk. Ja som si teraz otváral niektoré webové stránky ako Kulturblog alebo Hlavné správy a oni sami aj fundraisujú, čo je dobrý spôsob, ako získať finančné prostriedky a môžu tak byť finančne nezávislými. Majú teda všetko, čo potrebujú – zisk aj dosah.

Klamstvo je staré ako ľudstvo samo, len s novými médiami jeho sila a možnosti narástli.

Niektoré veľké sociálne siete a postupne snažia zavádzať politiky, ktorými chcú obmedziť šírenie takýchto správ. Ako vnímate tieto ich snahy? Cesta dobrým smerom to asi je, ale nakoľko sa im darí cieľ napĺňať?

Samozrejme, že sú tie médiá pod silným tlakom, aby obmedzili škodlivý dosah svojho pôsobenia. Myslím si, že niektorí vlastníci alebo spoluvlastníci aj naozaj úprimne chcú, aby sa ich negatívny dosah zmenil, no zároveň sú pod tlakom, aby generovali stále väčší zisk. Len pre ilustráciu – podľa oficiálnych informácií je vo Facebooku len jeden človek pre Slovensko, ktorý je profesionálny overovač faktov. Facebook tu pritom generuje zisk v miliónoch ročne, takže to často pôsobí tak, že ich snaha je len formálna. Ich reálne možnosti sú ďaleko väčšie ako to, čo momentálne robia.

Ak sa pozrieme na obsahovú stránku hoaxov a konšpirácií – aké témy podľa vás rotujú najčastejšie a opakujú sa v čase?

Podľa mňa sú tam také určité evergreeny, ako migrácia a utečenci, čo je téma, ktorá čaká na nový impulz. V súčasnosti sú to témy spojené s koronavírusom, keďže tým žije celý svet a odpovede na naše otázky sú veľmi zmätené a často menia. Je teda pochopiteľné, že človek potom hľadá pevnú pôdu pod nohami, čo potom zneužívajú konšpiračné médiá. Potom je tu vetva napojená na ruskú ideológiu. Buď sa hovorí, že niektoré sú Ruskom aj priamo podporované alebo ide len o ideológiu, ktorá je blízka ruskému vplyvu. No a populárne sú aj rôzne alternatívy k liečbe a v medicíne. Spoločné znaky sú strach, nenávisť, vytváranie nepriateľa. To sa môže meniť v čase podľa potreby.

Vráťme sa k seniorom, ktorým je váš manuál špeciálne určený. Sú ako prijímatelia týchto správ špecifickou skupinou?

Ja by som si dával pozor na to, aby som nenálepkoval seniorov, lebo aj medzi nimi sú veľmi rôznorodé charaktery. Keď sme s nimi pracovali, tak nie raz to boli ľudia, ktorí intelektovo a životnou energiou predčili ľudí o jednu-dve generácie mladších. Tak isto sa ako seniori označujú ľudia starší ako 65 rokov, ale je rozdiel, či má človek 65 rokov alebo 85 rokov. Samozrejme, že sú tam podobné znaky – sú zraniteľnejšou skupinou, čo sa týka sociálneho postavenia, môžu mať väčší záujem o témy blízke zdraviu alebo zdravotníctvu, možno pociťujú nejaké medzigeneračné vylúčenie. Práve samota sa často uvádza ako jeden z dôvodov, prečo seniori aj častejšie šíria falošné správy. Jednoducho sa potrebujú viac kontaktovať s inými ľuďmi. Určite ale medzi nimi viac ako medzi mladšími rezonuje téma zdravia a potom tým, že prežili väčšinu života v socializme, ktorý mal charakteristiku väčšej stability, sú náchylnejší mať strach z rôznych zmien. Posledných 30 rokov je pritom charakterizovaných veľkými zmenami, čo u nich môže spôsobovať strach z neznáma.

Seniorom pomáhajú sa v záplave nových médií a typov správ zorientovať na kurzoch a v diskusiách. FOTO – Archív TIS

Zosumarizovali ste praktické rady, ako by mali ľudia postupovať pri odhaľovaní hoaxov. Vedeli by ste ich nejak zhrnúť? Respektíve, aké nástroje používate najčastejšie aj vy sám?

Neexistuje asi nejaká veľmi ucelená príručka alebo návod, ako odhaliť, či je správa falošná. Zrejme každý z nás sa už dal nachytať falošnou správou. Aj médiá sa veľmi menia v čase, ešte pred pár rokmi sa dalo ľahko zistiť, či je médium konšpiračné. Napríklad jednou z poučiek bolo, že takéto médium nemá redakciu. Dnes sú ale aj tieto médiá na tom finančne tak, že môžu mať vlastné redakcie. Tak isto bol kedysi podiel vymyslených správ v nich pomerne veľký, dnes sa skôr vyhýbajú vymysleným správam, ale vyberajú si z agentúr len také svoje správy, ktoré sa im hodia do ich naratívu. Je to už pomerne zradné, možnosti, ako odhaliť konšpiračné médium sa už dnes nedajú zhrnúť v dvoch vetách.

Občas mi mama alebo teta prepošlú nejaký reťazový mail s tým, že znie rozumne, čo si o tom myslím. Ja teda idem na web, skopírujem si časť toho obsahu, overím si to a odpíšem im, že je to vymyslené, lebo to napríklad vzniklo z nejakého mailu 7 rokov dozadu v úplne inom prostredí. Ony môžu následne konfrontovať toho, kto im takýto mail poslal. Z môjho pohľadu toto funguje celkom dobre. Mať niekoho v rodine, komu dôverujete, kto si nájde pár minúť času, aby tú informáciu zanalyzoval, rozobral si ju a odpovedal im na to. Najjednoduchšie je ale reťazovým mailom neveriť. Keď je v ňom napísané šírte to ďalej, tak to v žiadnom prípade posielať ďalej netreba, lebo ide presne o príklad škodlivého reťazového mailu. Overovať sa dajú spätne napríklad aj obrázky cez google images, ktorý vyhľadá, kde obrázok vznikol. Veľmi často zistíme, že bol do kontextu vsunutý z úplne iného prostredia a času.

No a treba sa s ľuďmi rozprávať a vysvetliť im veci zo širšieho kontextu. Že nie vždy sú dnes za médiami dobré úmysly a treba k informáciám pristupovať kriticky, neveriť veciam, ktoré pôsobia podozrivo. Ja som ešte svojej mame predplatil tlačené médium, ktorému dôverujem a snažím sa jej spropagovať niektoré neplatené stránky, ktorým sa dá veriť. Napríklad Aktuality.sk sú dobrým zdrojom pre ľudí, ktorí nechcú alebo nemôžu platiť predplatné.

Možnosti, ako odhaliť konšpiračné médium sa už dnes nedajú zhrnúť v dvoch vetách.

Do akej miery sa podľa vás darí štandardným médiám držať pozíciu dôveryhodných?

My tu máme pomerne kvalitné redakcie denníkov a magazínov, ktorým by som celkom dôveroval. Samozrejme, že sú tam nejaké muchy. Mám ale pocit, že tým nebezpečenstvom je práve to, že mnohé z nich majú platený obsah a stávajú sa tak pre mnohých ľudí nedostupnými – ak ide o študentov, seniorov alebo aj iných ľudí. Najmä, ak ide o predplatné pre viaceré médiá, čo sa potom za rok zráta už do pomerne veľkej sumy. Ja tomu celkom rozumiem, ľudia si jednoducho povedia, prečo by mali za niečo platiť, keď tu majú aj obrovské množstvo médií, ktoré im poskytujú obsah zadarmo.

Toto je podľa mňa nebezpečné. Otvárajú sa tu nožnice. Prvou skupinou je elita – intelektuálna alebo ekonomická – teda ľudia, ktorí môžu alebo chcú tých pár eur mesačne zaplatiť a dostávajú tak kvalitnejšie informácie. Tiež majú jazykové zručnosti, aby si mohli pozrieť informácie z anglicky, nemecky, francúzsky hovoriaceho prostredia, ktoré sú zas o niečom inom, lebo majú trochu iné zdroje, inú tradíciu a väčšie renomé. A potom tu máme skupinu ľudí, ktorí si povedia, že za médiá jednoducho platiť nebudú a dostávajú teda len to, čo môžu dostať zadarmo. Tam je kvalita rôzna – bulvár a fake news balast na Facebooku.

Vy ste svoj projekt aj prezentovali verejnosti a zástupcom seniorov. S akými reakciami ste sa stretli?

Reakcie boli veľmi pozitívne zo strany strednej generácie alebo mladších ľudí, ktorí mali osobnú skúsenosť s tým, že niekto z ich blízkych podľahol manipuláciám a je ponorený v mori treťotriednych informácií a dezinformácií. Je tu ale problém v tom, ako so seniormi efektívne pracovať. Ľudia samozrejme nemajú radi, keď im poviete, že to, čo oni vstrebávajú, nie je kvalitný obsah, alebo že to, čomu oni veria, nezodpovedá realite. My sme sa teda s nimi skôr rozprávali na besedách, diskusiách a víkendových seminároch ako rovní s rovnými – mohli sa nás pýtať a následne sme cez príklady konfrontovali, či to, čomu veria, zodpovedá realite. Seniorov sme sa napríklad pýtali, čo si myslia o období spred roku 89 a teraz, napríklad, či je teraz viac dopravných nehôd. Všetci vidia v správach, ako tam je snáď každý deň novinár pri nejakej nehode s vážnymi následkami a získajú z toho pocit, že tých nehôd musí byť oveľa viac a počet ľudí usmrtených pri dopravných nehodách stúpa.

Realita je ale úplne iná a nedá sa manipulovať, keďže sú to čísla štatisticky vykazované každý rok – za posledných 30 rokov klesol počet úmrtí v dopravných nehodách na polovicu, pričom počet áut stúpol o trojnásobok. Na jedno auto je teda šesťkrát menší počet nehôd. Pri takomto príklade sa možno viac zamyslia, lebo toto sa nedá zmanipulovať. Ale aj tu sa nám stalo, že kolega okrem tohto príkladu hovoril o klesajúcom počte samovrážd či klesajúcej kriminalite a keď sme skončili, dve panie hovorili – to sú iba nejaké čísla, realita je úplne inde. Niekedy je ťažké presvedčiť ľudí, aby k tomu, čo vidia v televízii alebo inde pristupovali opatrne. Myslím, že cesta je, nerobiť z nich malé deti, zosmiešňovať ich ani médiá, ktoré konzumujú, ale ukazovať im realitu a konfrontovať to s vnímaním, ktoré majú.

Praje koronavírus šíreniu dezinformácií?

Prvé dva mesiace som mal pocit, že všetci boli zmätení, čo sa to vlastne deje a konšpiračné médiá a extrémistické strany si v tom tiež hľadali svoju tému. Keď sa v tom lepšie zorientovali, využili to veľmi dobre vo svoj prospech. Vo všeobecnosti platí, že ak sa niečo zvláštne stane, ľudia potrebujú mať vysvetlenie. Čím je udalosť zásadnejšia, tým jasnejšie vysvetlenie potrebujú. Teraz sa deje niečo bezprecedentné, čo za posledných 100 rokov nemá obdobu, ani seniori si nepamätajú nič, čo by bolo porovnateľné s touto udalosťou. Trvá to dlho, zasahuje to všetkých a seniorov ešte viac. Je to teda samozrejme voda na mlyn konšpiračným bludom a bude to podľa mňa iba horšie, kým sa situáciu nepodarí vyriešiť. Čaká nás očkovanie a to vidím ako ďalšiu príležitosť pre všetkých, ktorí to budú chcieť zneužiť vo svoj prospech. Okrem toho máme novú politickú elitu, s ktorou nie všetci súhlasia a jej komunikácia tiež nepridáva ľuďom príliš istoty. To celé konšpiračné hnutie iba posilňuje.

Ako vás korona zasiahla a aké máte ďalšie plány s projektom?

Tým, že sme so seniormi pracovali tvárou v tvár, teda sme sa s nimi stretávali v skupinách, jazdili sme po Slovensku, aby sme s nimi boli na rôznych besadách aj v úplne malých mestách, tak sme všetko, až na malé výnimky, museli zrušiť. Musíme teda zanalyzovať, čo sme vlastne dosiahli a aký to malo efekt. Moje vnímanie je, že tejto téme sa nevenoval nikto a bude to ešte oveľa potrebnejšie, čo ukázala aj koronakríza.

Ja som bol prekvapený, že práve naša príručka Falošné správy a hrozby internetu (manuál nielen pre seniorov) bola asi prvá svojho druhu cielená na seniorov. Treba s tým pokračovať. Tých seniorov na internete bude stále viac, veď za chvíľu budem senior aj ja a tiež budem potrebovať podať pomocnú ruku. O tých 30 rokov budeme plávať v mori informačných technológií, o ktorých sa nám dnes ani nesníva. Bude tu teda podľa mňa musieť vzniknúť nejaká dlhodobá iniciatíva, ktorá pomôže v práci so seniormi a hrozbami internetu.

Odoberajte náš podcast Technológie – ON či OFF cez platformu:

Keď ste pripravovali podklady do príručky, museli ste prísť do kontaktu s rôznymi konšpiráciami. Máte nejaké obľúbené, ktoré vás najviac pobavili alebo zarazili?

Mám rád také tie klasiky typu Zem je plochá. Ešte pár rokov dozadu sa na tom ľudia smiali a dnes už máme aj na Slovensku ľudí, ktorí tomu veria. Potom sú tam tie obľúbené typu, že pristátie na Mesiaci bolo vymyslené alebo kto skutočne zavinil útoky z 11. septembra. To už sú pomerne zásadné fake news, tomu veria možno aj desiatky percent populácie.

Kamarát mi hovoril, že učiteľ jej dcéry hovorí žiakom, že ľudia na Mesiaci jednoducho neboli, že to celé bolo vymyslené, boli tam tiene a vlajka sa nehýbe. Keď to riešil s riaditeľkou, zistil, že nemá páky na to, aby ho kvôli tomu vyhodila. Takto sa z týchto správ stávajú čoraz rozšírenejšie hoaxy. No a desivé sú hoaxy o zdraví, na ktorých sa už nezasmejeme, lebo reálne stoja ľudí životy. Najdesivejšie je, keď to robia rodičia deťom a neničia zdravie sami sebe, ale svojim deťom. Teda nie sú to obľúbené, ale z môjho pohľadu desivé falošné správy, aj keď na plochej Zemi sa zasmejem, lebo tá absurdnosť je tam pomerne značná.

Nemáte pocit, že konšpiračné teórie sú čoraz absurdnejšie?

Možno je to aj tým, že ľudia majú väčší priestor zdieľať ich. Vždy asi mali tendenciu veriť absurdným veciam, ale dnes o tom môžu viac rozprávať a môžu to šíriť. Nepovedal by som, že ľudia hlúpnu, ale ľudia, ktorí veria absurdnostiam majú lepšie a lacnejšie nástroje na to, aby ich šírili ďalej a potom z toho vzniká pocit, že ľudia veria čoraz väčším hlúpostiam. Ja mám pocit, že ľudia vždy verili hlúpostiam, len teraz je to viac vidieť.


Tento rozhovor sme pre vás pripravili vďaka podpore od
 Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.

telekom

Profil autora:

Novinársky začínal na vlnách Slovenského rozhlasu. Z dopravného spravodajstva sa neskôr presunul do zahraničnej redakcie, kde reportážami z Indonézie zásoboval publicistickú reláciu Štúdio svet. Ako spravodajský redaktor pôsobil v Rádiožurnále a v denníku Hospodárske noviny. V súčasnosti sa venuje najmä doprave, energetike a firemným témam ako reportér ekonomického týždenníka TREND. Má rád umenie, podnetných ľudí, pekné miesta a nové chute.

Názory

Anna Jančová

Hurá do školy?

Začína sa to už  koncom júla. V supermarketoch  a papiernictvách nám reklamné slogany radostne pripomenú, že škola volá.  Reklamy na školské pomôcky vo veselých farbách, s usmiatymi deťmi a žiariacimi učiteľkami.

Anna Jančová

Stĺpček, ktorý mal byť úplne iný

Už zopár dní sa chystám napísať stĺpček o začiatku školského roka. Taký pekný, povzbudzujúci, povznášajúci.  Nejde to. Je totiž začiatok školského roka a som príliš vyťažená. Tak ako všetci moji kolegovia.

Andrea Uherková

Dovoľte si plakať

Úprimne – koľkokrát by ste sa najradšej pred kamoškou či kamošom v meste zložili, namiesto toho, aby ste sa snažili usmievať a tváriť sa, že veci nie sú také zlé, a že ich zvládate? A prečo to neurobíte?

Lucia Szabová

Kto je tu ekoterorista?

“Byť zločinom neznamená snažiť sa ochrániť, čo sa ešte dá. Naopak, akékoľvek spomaľovanie opatrení na ochranu klímy a biodiverzity je zločinom,” píše Lucia Szabová zo Znepokojených matiek.

Anna Jančová

Horúca téma - známky

Čím dlhšie učím, tým viac mám pocit, že známky mi komplikujú robotu.