fbpx
Enviro

Stavebníctvo zodpovedá za 40 % emisií CO2. Ako to zmeniť? Napríklad stavbami zo slamy (+podcast)

Strechu nad hlavou potrebuje každý. Musí však byť z betónu? Stavebníctvo a prevádzka budov stoja za 40 % svetových emisií CO2, a preto ich potrebujeme zásadne zmeniť. Bjorn Kierulf navrhuje pasívne domy, ktoré často stavia aj z prírodných materiálov ako je slama či hlina. Ako vníma, že sa dnes ešte stále stavajú energeticky neefektívne stavby? Dá sa výšková budova postaviť z prírodných materiálov? A nestačí mať na budove len certifikát udržateľnosti?

Na klimatickom štrajku ste chodili s transparentom, ktorým ste upozorňovali na to, aký obrovský dopad má stavebníctvo aj sektor bývania na zmenu klímy. To si mnohí ľudia neuvedomujú, aj na samotnom proteste najviac odznievali naše každodenné aktivity, ako potraviny, oblečenie či doprava. Aký veľký dopad má teda práve stavebníctvo?

Stavebníctvo zodpovedá asi za 40 % celosvetových emisií CO2. To je obrovské číslo, ale dobrá správa je, že s tým môžeme niečo urobiť a vieme s tým niečo urobiť aj hneď dnes.

Vypočujte si rozhovor ako podcast, ktorý pre vás pripravujeme v spolupráci s Rádiom_FM:

Na to, aby sme zastavili zmenu klímy, musíme tvorbu emisií CO2 obmedziť na zhruba jednu tonu ročne na obyvateľa, pričom dnes ich na Slovensku tvoríme viac ako 6 ton. Aké percento z toho tvorí bývanie a čo je v tomto sektore tou najväčšou hnacou silou? Prečo sú tie emisie také vysoké?

Oprel by som sa o knihu od Christofa Drexela, ktorý vypočítal, že asi 1,9 ton CO2 pochádza priamo z bývania, čo platí pre Rakúsko a Nemecko. V budúcnosti vieme z tej jednej tony ročne dávať na bývanie už len 50 kilogramov. Potlačiť množstvo emisií z tony na 50 kilogramov bude ale ešte vyžadovať ťažkú prácu.

Do toho sú započítané aj stavby nových budov, alebo je to len akoby zakonzervovaný stav, keď budeme používať len tie budovy, ktoré už máme?

CO2 emisie tu pochádzajú z dvoch oblastí. Jednak je to to, čo sa spotrebuje na vykurovanie, chladenie a prevádzku budov, na druhej strane máme aj emisie, ktoré vznikajú pri výrobe stavebných materiálov a samotnej stavbe. To sa dá redukovať.

Dá sa to teda obmedziť až na 50 kíl na osobu ročne?

Áno. K obmedzeniu našej uhlíkovej stopy vedú tri cesty. Jedna je zmeniť naše správanie, čo ale pri bývaní nemá až taký vplyv. To pomôže pri lietaní alebo prechode z mäsa na vegetariánsku stravu. Zostávajú nám teda dve oblasti. Jedna je používanie obnoviteľných zdrojov a na druhej strane, používanie materiálov, ktoré majú nízke množstvo zabudovaného CO2.

Bjorn Kierulf pred budovou architektonického štúdia Createrra, ktorá je postavená zo samonosných slamených balíkov. FOTO – Autorka

Keď sa pozrieme na slovenské budovy, čo je v nich najväčší hriešnik? Kúrenie či druhy materiálov, z ktorých staviame?

Na Slovensku to bude množstvo zabudovaných materiálov a kúrenie. Obe tieto časti sú dosť veľké. Na Slovensku sa používajú zväčša materiály, ktoré sú veľmi intenzívne na emisie. To je napríklad betón, tehly, extrudovaný polystyrén.

Vy pracujete pri stavbách s materiálmi z prírody ako je slama, drevo či hlina. Dá sa povedať, že tieto materiály sú materiálom budúcnosti a v podstate sa teda budeme musieť akoby vrátiť ku koreňom?

V princípe nemáme veľmi na výber. V budúcnosti budú musieť byť všetky stavby stavané tak, aby sa mohli vrátiť do prirodzeného alebo technického kolobehu materiálov, čo vychádza z koncepcie cradle to cradle, teda z kolísky do kolísky. Ten umožňuje dom po skončení jeho životnosti vrátiť buď späť do prírody alebo recyklovať tak, aby sa neznížila kvalita recyklátu, čo sa nazýva upcycling. Dostať sa do tejto fázy výstavby je ale nesmierne náročné, pretože dnes pri výstavbe miešame veľa materiálov dokopy. Aj také drevo sa napríklad lepí polyuretánovým lepidlom, máme nábytky či inštalácie, kde sa miešajú kovy s gumou, plastami a tak ďalej. Oddeliť ich od seba bude v budúcnosti veľmi ťažké. V stavebníctve sa uplatňuje obrovské množstvo materiálov a preto je veľmi dôležité, aby sme dohliadli na to, akým spôsobom ich uplatňujeme, lebo je to veľmi náročné na zdroje.

Stavebníctvo zodpovedá asi za 40 % celosvetových emisií CO2. To je obrovské číslo, ale dobrá správa je, že s tým môžeme niečo urobiť a vieme s tým niečo urobiť aj hneď dnes.

Keď bežný človek počuje, že by jeho dom mal byť rozložiteľný naspäť do prírody, tak mu to asi nepôjde do hlavy, lebo domy by sme predsa mali stavať tak, aby vydržali čo najdlhšie, nie?

Treba najprv povedať, že aj dom postavený zo slamy môže vydržať veľmi dlho. To sa dá ukázať aj na príkladoch stavieb z dreva, z ktorých niektoré stoja stovky rokov. Životnosť je teda veľmi podobná, pokiaľ je ten dom správne postavený. Na druhej strane si treba uvedomiť, že domy sa nikdy nestavajú na večné časy. Vždy dôjde k nejakej zmene – mení sa sociálna situácia, demografia, potreby lokality. Dá sa teda rátať s bežnou životnosťou 60 rokov, kedy sa zvyčajne výraznejším spôsobom mení aj užívanie stavby.

Ľudia by si teda mali uvedomiť, že nestavajú pyramídy, ale budovu, ktorú jedného dňa bude potrebné meniť.

Áno, ono sa to aj stále častejšie deje, že si napríklad deti nezvolia na bývanie dom po rodičoch, lebo hľadajú iné miesto, či iný štandard. To hovorí samo o sebe o tom, že k zmene v stavebníctve stále dochádza a je preto veľmi dôležité narábať s materiálmi, ktoré nerobia nejakú škodu v prírode.

Nie je to tak dávno, kedy sa aj na Slovensku domy bežne stavali z dreva. Postupne sme ale prešli predovšetkým k betónu či sklu. Prečo vlastne?

Pred sto rokmi sa stavalo z 50 druhov materiálov, dnes je ich niekoľko desiatok tisíc, pričom mnohé z nich sú chemického pôvodu alebo sú rôzne zmiešané. Stavebníctvo sa teda výrazne skomplikovalo, aj keď je pravda, že zároveň priemysel niektoré veci zlacnil a zlepšil. Na druhej strane vieme, že dnes je možné aj s obmedzeným počtom materiálov stavať veľmi kvalitné stavby. My sa snažíme už od roku 2004 stavať energeticky efektívne budovy z materiálov, ktoré majú čo najmenší dopad na okolie. Od roku 2008, keď sme stavali náš prvý pasívny dom, sme sa začali sústrediť aj na energetickú efektívnosť pri výstavbe a odvtedy už máme na Slovensku vyše 100 stavieb v pasívnom štandarde a vyše 30 stavieb postavených zo slamy.

Ako sa betón, ktorý je čo sa objemu týka jedným z najviac používaných materiálov pri stavbe, produkuje a aké sú dopady jeho produkcie na životné prostredie?

Pri výrobe betónu sa aplikuje dosť veľa fosílnych palív na vypálenie kameniva, pričom ale vznikajú aj druhotné emisie CO2, ktoré sa len čiastočne viažu naspäť do cementu, keď vytvrdne. To znamená, že sa nielen míňa obrovské množstvo energie na jeho samotnú výrobu, ale ešte aj druhotný efekt chemického procesu vygeneruje ďalšie množstvo CO2. Cement a betón predstavuje asi 8 % globálnych emisií CO2, čo je obrovské množstvo. Samozrejme, sú miesta, kde bez betónu nevieme stavať, ako mosty či iné stavby. Mali by sme tento materiál používať tam, kde je úplne nevyhnutné a nie pri stavbe rodinných domov.

Nedávno som pozerala dokument o tom, ako  po hurikáne obnovujú domy v Portoriku a práve tam začínajú stavať z betónu. Na Slovensku hurikány zatiaľ nemáme, to znamená, že stavať z betónu kvôli bezpečnosti či trvácnosti nepotrebujeme?

Nemyslím si, že ani v hurikánovej oblasti je potrebné stavať z betónu. Dá sa tam stavať aj z dreva, ale treba to robiť správne a lepšie, ako to robili doteraz. Je mi jasné, že v Amerike sa domy stavajú dosť zľahka a nedôsledne. Naše domy sú veľmi ťažké a myslím, že hurikán by s nimi veľmi nezamával. Naopak treba stavať tak, aby domy boli future-proof, teda bezpečné pre budúcnosť. To má v sebe niekoľko myšlienok. Jednak sa zmení klíma, čo znamená, že počasie bude extrémnejšie, v lete teplejšie, v zime možno chladnejšie. Teplotné extrémy budú jednoducho väčšie a dobrá izolácia a dobre stavaný dom je preto veľmi dôležitý.

Táto istota do budúcnosti ale spočíva aj v tom, že s istotou viem, že budem míňať veľmi málo energie, aj keď v budúcnosti možno bude veľmi drahá. Je to pre mňa taký benefit, že keď skončím v takomto dome ako dôchodca a miniem menej na kúrenie, tak mi ostane viac na živobytie. Je to isté poistenie do budúcnosti. Má to samozrejme aj geopolitický charakter. Ak štát nemusí dovážať veľa fosílnych palív, nie je tak závislý od iných krajín vo svojom okolí. Tá sebestačnosť je pre budúcnosť veľmi dôležitá. Vidím tam aj ďalší dôležitý argument, a tým je efektívne využívanie obnoviteľných zdrojov. Ak potrebujeme zabezpečiť, aby boli na vykurovanie alebo prevádzku domov použité len obnoviteľné zdroje energie, tak ich musíme veľmi dobre navrhnúť. Obzvlášť v zimnom období, keď nemáme tých obnoviteľných zdrojov veľa, dobre izolovaný dom, ktorý míňa málo energie, vie tieto zdroje veľmi efektívne šetriť.

Nemali by sme teda skĺznuť do paradoxu, kedy zvyšovaním efektívnosti zvyšujeme spotrebu, ale naopak tú spotrebu držať stále čo najnižšiu.

Presne tak. Obnoviteľné zdroje budeme vedieť efektívne využívať iba vtedy, keď zároveň znížime našu spotrebu. Ušetrená energia je tá, ktorú nebolo treba vyrobiť. Je totiž oveľa jednoduchšie ju ušetriť, ako ju vyrobiť. To platí vo všetkých oblastiach. Či už je to vykurovanie, chladenie alebo aj prevádzka.

Obnoviteľné zdroje budeme vedieť efektívne využívať iba vtedy, keď zároveň znížime našu spotrebu.

Mnohí ľudia sa boja ísť do stavby pasívneho domu kvôli tomu, že vstupné náklady sú vyššie. Je to ale naozaj tak zásadný rozdiel, alebo je to skôr len taká povera?

Náklady naviac vychádzajú z toho, že tam pridáme viac izolácie, zabudujeme lepšie okná, či riadené vetranie, ktoré nám zlepšuje ovzdušie. Všetky tieto náklady nám v konečnom dôsledku aj šetria peniaze. Ako investor máte na výber, či chcete investovať do niečoho, čo vám dlhodobo šetrí alebo investujete do fasády či bazénu, ktoré budú v budúcnosti peniaze skôr míňať alebo aspoň žiaden ďalší úžitok neprinesú. Pasívny štandard je teda vždy o prioritách klienta.

Vy staviate domy aj zo slamených balíkov a iných pomerne netradičných materiálov. Ako Slováci tieto materiály prijímajú? Majú o ne záujem?

Jasné a tento záujem rastie. Je tu stále väčšia skupina ľudí, ktorí si uvedomujú, že takto sa ďalej vo výstavbe pokračovať nedá. To nie je možno ani ten hlavný argument, oni často hľadajú zdravé bývanie, teda zdravé vnútorné prostredie, ktoré nájdu v hlinenej omietke a lepší podklad pre hlinenú omietku ako slama neexistuje. Hlina a slama patria k sebe. Dnes sa dajú s hlinenými omietkami robiť prekrásne veci, ktoré sú estetické, veľmi funkčné, majú veľmi nízke zabudované CO2 a sú dostupné všade vo svete. Tiež sa dajú kedykoľvek vrátiť do kolobehu, keď sa do nich len pridá voda a používajú sa znovu. Hlina a slama teda tvoria základ stavby a k tomu treba nosné prvky, ktoré robíme z dreva. Nie sme zástancom príliš masívnych drevených prvkov, drevo je lepšie nechať v lese a stavať len s tým, čo naozaj treba. Stavať s rozumným množstvom dreva je podľa môjho názoru dôležité pre budúcnosť.

Ako prebieha otázka bezpečnosti týchto budov? Neboja sa ľudia, že im dom napríklad zhorí? Ako prebiehala kolaudácia týchto budov? Prešli bezpečnostnými testami?

Pri prvých stavbách sme sa odvolali na testy, ktoré sa robili v zahraničí a ktoré dokázali to, čo sme dnes už otestovali aj sami. Máme test, ktorý potvrdzuje, že pod veľkým tlakom a záťažou vydrží slamená stena v požiari aj dve hodiny, to znamená, že spĺňa kritériá protipožiarnej steny REI 120. Dôvod, prečo to tak je, sa dá vysvetliť dvoma argumentmi. Jednak v tej slame nie je žiaden vzduch a bez vzduchu nič nehorí dobre. Druhá vec je pomerne vysoký obsah silika v slame, čo je prírodný materiál, ktorý funguje ako protipožiarna látka.

Stena zo slamy je postavená zo slamených balíkov, ktoré sú veľmi silno stlačené?

My používame panely Ecococon, čo sú prefabrikáty na mieru, ktorú su zo slamy, ale nie z balíkov. Dôležité je práve to stlačenie slamy, kde sa hustota pohybuje okolo 110 kíl na kubík.

Slamu na stavbu domov pestujete špeciálne kvôli týmto stavbám alebo je to odpadový materiál z poľnohospodárstva?

Je to odpadový materiál z poľnohospodárstva. Je dôležité, aby sa časť slamy vrátila do pôdy, aby sa zachoval karbónový cyklus, nemusí sa ale vrátiť všetko. Dokonca asi jedna tretina sa môže bez problémov používať na iné účely a určite je lepšie ju zabudovať do nejakej stavby ako ju napríklad spáliť. Pri spálení sa z nej totiž uvoľní CO2, pričom keď z nej postavíme dom, máme ten uhlík na 80 rokov zabudovaný v ňom.

Používaním prírodných materiálov znižujeme množstvo CO2 zabudované v stavebnom materiáli. FOTO – Autorka

Hovoríte, že záujem o slamené domy a pasívne stavby na Slovensku pomaly rastie, napriek tomu sa väčšina budov stále stavia tým tradičným, čo najlacnejším spôsobom. Ako to vnímate? Čím to je, že sme sa neposunuli ešte viac smerom k energetickej efektívnosti?

Ja si myslím, že je to nevedomosť. Je to to isté, ako pri klimatickej zmene. Ľudia asi nie sú dostatočne informovaní alebo sa ich to nedotýka priamo. Pre nich sú prioritné peniaze, ktoré majú dnes a podľa toho si nastavujú aj to, na čo ich minú a nerozmýšľajú dlhodobo. Nie je to len na Slovensku, tento problém je vo všetkých štátoch, aj keď niekde je to vedomie posunuté kúsok ďalej.

Na webe štúdia Createrra máte uvedenú ako svoju filozofiu: “Sme presvedčení, že dobrá architektúra je len taká, ktorá veci rieši komplexne a reaguje na výzvy dnešnej spoločnosti. Už nie je možné ignorovať verejné požiadavky na vysoký komfort bývania pri nízkej energetickej náročnosti, využívanie obnoviteľných zdrojov, zdravšie materiály a celkovo bohatší život v skromnejšom, udržateľnom podaní.” Nie je to dnes ešte stále menšinový názor? Netúžia Slováci skôr po honosnosti a luxusných materiáloch? V Bratislave sa nepropaguje stavba dreveného mrakodrapu, ale starchitektúry od  Zahy Hadid.

Máte pravdu, bohužiaľ je to tak a v rámci architektov vo všeobecnosti je podľa mňa pre to len malé pochopenie, a to je veľká škoda.

Čiže sami architekti podľa vás ešte nepochopili urgentnosť tejto zmeny?

Určite áno, pretože pre nich to znamená viac roboty, pustiť sa do niečoho, čo nepoznajú. Prečo by to robili, keď to môžu robiť po starom? Každý sa bráni novým veciam, je to celkom prirodzené, ale podľa mňa by architekti mali ísť príkladom a ukázať, čo sa vlastne dá. O to sa snažíme my už 15 rokov. Podľa môjho názoru je kľúčové, aby sa udržateľnosť dostala architektonických súťaží, ale aj do ocenení za architektúru. Tam by sa mali hodnotiť tieto kvality, ktoré sa doteraz vôbec nehodnotili.

Väčšina týchto nových luxusných budov dnes má certifikát o tom, že sú udržateľné a energeticky efektívne. Ako ich vnímate? Sú tieto certifikáty dostatočné?

Tieto certifikáty Breeam alebo Leed sú v podstate taký greenwashing. Majú síce body, ktoré pomáhajú kvalitu budovy dostať na trošku vyššiu úroveň, ale určite tam nestačí postaviť nejaké stojany pre bicykle a potom ušetriť na tepelnej izolácii. Podľa môjho názoru musia tieto stavby byť urobené poriadne a nedá sa jedno nahradiť druhým, aby si získal nejaké body. Druhá vec je, že tieto certifikáty automaticky nezabezpečujú lepšie vnútorné prostredie alebo kvalitu tej budovy.

Je množstvo takýchto budov, ktoré sú certifikované, ale fungujú žalostne zle. Majú klimatizáciu, prehrievajú sa alebo sú podchladené, nedajú sa dobre vetrať. Certifikácia teda automaticky nezabezpečí kvalitu. My sa kvôli tomu opierame o certifikát z Passivhaus Institut, ktorý vymyslel fyzik a tam je teda záruka, že fyzika sa nedá oklamať. Keď to poriadne vypočítate, tak viete, že to tak bude aj fungovať. Rozdiel medzi výpočtami na papieri a reálnym fungovaním budovy je minimálny, čo je dokázané aj mnohými porovnaniami takýchto stavieb v zahraničí. Toto je veľmi dôležitý faktor na to, aby sa mohol investor spoľahnúť, že stavba bude na istej úrovni.

Ako investor máte na výber, či chcete investovať do niečoho, čo vám dlhodobo šetrí alebo investujete do fasády či bazénu, ktoré budú v budúcnosti peniaze skôr míňať alebo aspoň žiaden ďalší úžitok neprinesú.

Bolo by možné tieto vysoké kancelárske budovy, ktoré dnes asi sú potrebné, keďže dopyt po nich je, stavať aj z prírodných materiálov?

Určite áno, to opäť môžeme vidieť aj v zahraničí. Napríklad vo Viedni je drevená budova, ktorá má 24 poschodí a slúži na bývanie a je v nej aj hotel. Možnosti teda sú. Určite to nie je tak, že používame len prírodné materiály. V momente, keď ideme do takýchto výšok, musíme používať materiály technického typu, ktoré nie sú plne optimálne. Ja osobne ale nevidím veľmi dôvod, prečo by ľudia mali ísť vyššie ako do 5 – 6 poschodí. Takéto stavby vedia vytvoriť dostatočnú hustotu pre mestá a vedia vytvoriť bývanie v ľudskej miere. Všetky tie mrakodrapy sú skôr imidžovou záležitosťou.

Od budúceho roku by mali všetky nové budovy byť postavené v štandarde A0. Čo to znamená a čo sa zmení?

Sprísňujú sa energetické požiadavky na budovy. Štandard A0 je veľmi blízko pasívneho štandardu, ale pretože je to normatívna požiadavka a výpočet nie je taký presný, A0 nám až tak veľa nevypovie o kvalite budovy. Môže to byť všetko možné a v rôznom rozsahu. Je to lepšie ako to, čo tu bolo doteraz, ale stavba nemusí aj spĺňať presne tie čísla, ktoré má uvedené v energetickom certifikáte. Výpočet podľa Passivhaus Institutu je oveľa presnejší a vie nám povedať, presne aké kúrenie tam reálne vie fungovať, aké chladenie tam potrebujeme a to veľmi spoľahlivo tak, aby sme to nemuseli predimenzovať.

Hovorili ste, že naši architekti sa zatiaľ príliš neorientujú vo svete pasívnych stavieb. Sme pripravení na tento prechod na štandard A0?

Nie, určite nie sme na to pripravení. Bolo by treba architektov prevzdelať, aj tých začínajúcich, ktorí tiež nemajú dostatok informácií zo školy. Dá sa teda povedať, že Slovensko je na to veľmi zle pripravené.

Nehrozí teda, že nakoniec bude kvôli zle pripraveným návrhom budov ich uhlíková stopa ešte väčšia, keďže sa tam použije zbytočne veľa rôznych nespolupracujúcich technológií a opatrení?

Určite áno. Vieme už teraz, že tie stavby budú navrhnuté horšie, ako by mohli byť. A keď už sa raz stavba navrhne zle, najbližších 30 rokov s ňou nikto nebude robiť nič. To znamená, že všetky tie zateplenia, ktoré sa robili doteraz a robili sa nedôsledne, zablokujú progres na najbližších 30 rokov. Je veľmi dôležité, čo robíme dnes a mali by sme to robiť veľmi, veľmi dôsledne.

Aká bola vaša cesta k ekologickej architektúre?

Ja som pôvodom priemyselným dizajnérom a potom sme postupne v spolupráci s manželkou vytvorili štúdio, lebo ona hľadala v architektúre niečo zmysluplnejšie, mňa zas zaujímal pasívny štandard. Začali sme teda tieto dve cesty, teda prírodné materiály a pasívny štandard, kombinovať a tá cesta bola teda pomerne prirodzená.

Je v podstate paradox, že ste získali národnú cenu za dizajn vykurovacích telies a dnes navrhujete domy, kde ich príliš netreba.

Presne tak. Je to určite kvalitatívny posun (smiech).

Odoberajte náš podcast na podcastových platformách:

Vaše štúdio Createrra navrhlo na Slovensku viac ako 100 pasívnych domov. Akú cestu Slovensko prešlo za tú dobu? Ako sa zmenil pohľad ľudí a ako sa zmenili technológie?

Začnem od tých technológií. V počiatkoch toho bolo k dispozícii trochu menej a bolo to zložitejšie, tak isto povedomie bolo nižšie. Dnes je používanie penoskla pod základovou doskou v podstate bežným štandardom, vážnejšie sa tiež berie vzduchotesnosť, vetracie jednotky sú bežnejšie na trhu a je medzi ich producentmi konkurencia. Určite je dnes tá situácia oveľa lepšia, ako keď sme začínali. Pre architekta teda neexistuje výhovorka, že by sa to nedalo. Dá sa to. Všetko je k dispozícii a jediné, čo brzdí tento vývoj je neochota a nezáujem. Tu by bolo dôležité, aby pomohol štát a minimálne poukázal na to, že sa to dá aj inak a podporil pilotné projekty, ktoré budú majákmi takejto výstavby a tiež donútil tých architektov sa zlepšiť, čo sa dnes cez normatívne nástroje aj deje. Ale bez toho, aby sa reálne vzdelávali aj architekti, aj stavbári, bude ťažké dosiahnuť skutočný dobrý výsledok.

Iniciatíva Budovy pre budúcnosť robila prieskum verejnej mienky o tom, ako veľmi sú ľudia naklonení tomu, aby sa opatrenia na obnovu ekonomiky po pandémii vyberali zeleným smerom a vyšlo im, že 79 % respondentov to považuje za dôležité a chce, aby sa išlo týmto smerom. Vyzerá to tak, že budúcnosť bude predsa zelená?

Ja som o tom presvedčený, pretože nie je iná možnosť. Vidím to tak, že väčšina ľudí si to uvedomuje, len možno sami nevedia, ako na to. Aj preto si myslím, že je treba ísť predovšetkým príkladom.


Svet budúcnosti – podcastová séria je podporený z programu ACF Slovakia, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. 

Podcast si môžete vypočuť aj vďaka spolupráci s Rádiom_FM.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Čierny Peter v riaditeľni

Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 šarišských trikov pre učiteľov

Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.