fbpx
Spiritualita

Psychologička: Hľadať si partnera podľa fotky je zradné. Appka priamy kontakt nenahradí (+podcast)

Cez internet sa zoznamuje stále viac ľudí. Často fungujú na povrchnom princípe a môžete tak odmietnuť fotku človeka, ktorý by vám v realite bol veľmi sympatický. S psychologičkou Zuzanou Kožárovou sme sa rozprávali o tom, aké tieto appky prinášajú pozitíva a aké negatíva a tiež, ako spolu so sociálnymi sieťami vplývajú aj na už existujúce vzťahy. Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast zo série Technológie – ON či OFF.

Používaš teraz alebo v minulosti niektorú z aplikácií či platforiem na randenie?

Vyskúšala som iba jednu a nebol to Tinder, ktorý je asi najznámejší. Táto spájala ľudí na základe toho, čo obaja nemali radi. To ma veľmi zaujalo a bol to skôr taký sociálny experiment, aby som zistila, ako bude fungovať. Nikdy sa mi ale nepodarilo nájsť s niekým zhodu, asi som si k tomu nevedela úplne nájsť cestu. Appku som si teda vymazala. Viem, ako sa tieto appky používajú, ale neviem si predstaviť, že by som mala takto nadväzovať vzťahy. Vadí mi totiž ten moment, že hodnotím iba niekoho fotografiu, prípadne ďalších pár riadkov a neviem o tom človeku nič viac. Nesedí mi, že niekoho môžem “swajpnúť” doľava len preto, že sa mi nepáči jeho fotografia. Radšej vnímam ľudí komplexnejšie, čo možno súvisí s tým, že som študovala psychológiu a mám k tomu teda vzťah.

Vypočujte si tento rozhovor ako podcast zo série o vzťahu ľudí a technológií, ktorú pre vás pripravujeme s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis:

Máš prehľad o tom, koľko ľudí dnes nadväzuje vzťahy práve cez internet?

Keďže mám veľmi rada štatistiky, tak som si nejaké našla a zistila som, že okolo 40 % single ľudí využívalo alebo využíva tieto aplikácie. O čosi menej je to v Európe, najviac ich používajú v Latinskej Amerike a v Ázii. Stále však väčšina nadväzuje vzťahy tradičným spôsobom, napríklad cez známych alebo že sa niekde stretnú. Aplikácie teda netvoria väčšinu, aj keď sú to veľké čísla. 57 miliónov ľudí má nainštalovaný Tinder, najviac pochopiteľne medzi mladými ľuďmi od 16 do 34 rokov. So stúpajúcim vekom to už prudko klesá dole.

V čom vidíš pozitíva týchto aplikácií? Začali sme trochu negatívne, ale keď ich používa tak veľa ľudí, určite majú svoje benefity.

To bol vyslovene môj subjektívny názor na tieto aplikácie, čím ich nechcem znevažovať. Pre mňa to nie je cesta, ale pre veľa ľudí je. Najväčšiu výhodu majú v tom, že znižujú úzkosť z toho, že s niekým idem nadviazať kontakt. Nemusím za človekom prísť a začať rozhovor. Je jednoduchšie niečo napísať, pozerať si fotky a kontakt za nás už spraví aplikácia, čo je celkom hravé. Tiež je to veľmi dostupné. Každý máme telefón a keď si to nainštalujeme, máme stále po ruke zoznam ľudí, s ktorými sa môžeme zoznámiť, čo nám zvyšuje dostupnosť nových kontaktov. Predtým na zoznamovanie možno trebalo viac energie. Človek musel ísť niekam von, spoznať sa s novými ľuďmi, no dnes stačí zapnúť telefón. Sú aj niektoré skupiny, ktoré môžu mať problém nadväzovať nové kontakty, pretože nemajú čas sa spoznávať a stále sa pohybujú v tom istom okruhu ľudí. Pre nich to je super. Napríklad ľudia, ktorí trávia veľa času v práci, prípadne rozvedení rodičia, ľudia z LGBTI komunity, ktorí majú aj špeciálne zoznamky. Dokonca je zoznamka aj pre kresťanov, či sadomasochistov.

Čiže každý si nájde svoje.

Áno, aj takéto veľmi špecifické skupiny si nájdu svoje. Dobré je to aj pre ľudí, ktorí sú hanblivejší a nenadväzujú osobný kontakt a rozhovor tak ľahko.

Zuzana Kožárová. FOTO – Archív ZK

Práve Tinder je aplikácia, ktorá funguje tak pomerne povrchne. Má to byť hravé a nenáročné, keď však hodnotíme ľudí len na základe fotografie, neskĺzame k akejsi povrchnosti?

Môžeme to nazvať povrchnosť, lebo súdime na základe prvého dojmu. V psychológii poznáme pojem efekt primárnosti. Hodnotíme človeka tak, aký sa nám zdá a nie, aký reálny je. Na druhú stranu, používatelia s tým počítajú a pre niekoho je to aj zábava. Fyzická atraktivita alebo to, ako človek vyzerá, sú dôležité, ale na fotke nedokážeme posúdiť to, čo dokážeme pri osobnom kontakte. Prvý dojem, ktorý máme z fotografie, ktorá ani nemusí zodpovedať realite, nás môže veľmi oklamať a môžeme si tak odpísať človeka, ktorý by v realite mohol byť veľmi šarmantný a mohli by tam byť sympatie. Tak isto si môžeme posunúť doprava niekoho, kto bude vyzerať veľmi dobre, ale nebudeme si mať s ním čo povedať.

Na internete má človek tendenciu ukazovať svoj život aj sám seba v lepšom svetle, respektíve, nebudeme sa chváliť niečím, čo sa nám nepodarilo alebo nevyzerá dobre. Nestávame sa potom frustrovanými, lebo naháňame nedosiahnuteľný internetový ideál, kde sú všetci strašne krásni, majú perfektný život, veľa voľného času a kopec koníčkov?

Porovnávanie vo všeobecnosti spôsobuje frustráciu a môže viesť aj k depresiám. Neustále sledovanie toho, čo zdieľajú ostatní, vedie k tomu, že sme smutní či frustrovaní z toho, že ja taká nie som, ja to nemám, ja tak nevyzerám. Vyvoláva to negatívne pocity, ale dosť to závisí od toho, ako človek appky a sociálne siete používa. Ak tomu venuje chvíľu denne a nepozerá si ich celý deň, tak sa venuje svojmu životu a nespôsobuje to v ňom tak zlé pocity. Závisí to teda od toho, koľko času trávime sledovaním ostatných a nakoľko sme spokojní sami so sebou a svojím životom. Keď sme spokojní a máme dobré sebahodnotenie, nemáme prečo byť z porovnávania smutní.

Prvý dojem, ktorý máme z fotografie, ktorá ani nemusí zodpovedať realite, nás môže veľmi oklamať a môžeme si tak odpísať človeka, ktorý by v realite mohol byť veľmi šarmantný a mohli by tam byť sympatie.

Väčšina mojich kamarátov, ktorí používali Tinder, mali obdobia, kedy mu úplne prepadli a neustále si pozerali profily až dosiahli istú úroveň, keď si povedali, že stačilo a aplikáciu si odinštalovali. Po čase tomu opäť prepadli. Spomínaš, že kľúč je v tom, koľko času tomu venujeme, nie sú tie appky dnes však už tak prepracované, že im nevieme odolať?

Môže to byť aj istá závislosť, ale jeden z dôvodov, prečo ľudia využívajú Tinder je, že je to pre nich aj spôsob, akým si zvyšujú sebahodnotenie. Je to princíp, na ktorom fungujú všetky sociálne siete. Lajky vytvárajú závislosť. Náš mozog na to reaguje, vytvára pocit šťastia a ten chceme zažívať opäť. Môžeme teda svojím spôsobom na tom byť závislí. Keď ale ľudia pochopia, že je to priveľa a aplikácie si odinštalujú, zjavne si to vedia nejakým spôsobom regulovať.

Je rozdiel v tom, ako tieto vzťahové appky používajú muži a ako ženy?

Určite. Prvý, zásadný rozdiel je v tom, že muži používajú oveľa viac napríklad Tinder. Je ich tam až dvojnásobne viac, čo Tinder uvádza aj vo svojich oficiálnych štatistikách. Muži ho skôr používajú na vyhľadávanie nezáväzného sexu alebo krátkodobých vzťahov, na zábavu a nadviazanie ľahkej komunikácie so ženami. Ženy ho naopak vo väčšej miere používajú na nadviazanie trvalejšieho vzťahu a hľadanie si partnera do života. To sú zistenia zo štúdií, v ktorých sa pýtali používateľov, prečo si ho nainštalovali. Muži tiež akoby boli viac neverní, alebo realizovali cyber (virtuálnu, pozn. red.) neveru, teda nejaké také laškovanie cez internet. Hovorím teraz o priemere, nie o každom mužovi.

Na Tindri teda nájdeme viac mužov, ktorí sú v reálnom živote zadaní?

Môže byť, ale týka sa to aj nezadaných mužov. Hľadajú casual sex alebo sa chcú len tak stretnúť. Nehľadajú vzťah. Muži majú aj oveľa viac matchov, teda zhôd s niekým. Oveľa viac “swajpujú” a tým zvyšujú šancu, že budú mať zhodu. Rozdiel je aj v tom, ako si píšu správy. Kým priemerný počet znakov správ od žien je 120 znakov, od mužov je to okolo 20. To svedčí aj o takých klasických rozdieloch medzi mužmi a ženami. Muži sú tiež skôr tí, ktorí oslovujú ženy a ženy väčšinou čakajú, kým ich ten muž osloví. V podstate to len kopíruje naše správanie z offline sveta.

Keď si spomínala, že muži sú na internete skôr za také menej vážne zoznámenia a ženy hľadajú vážny vzťah, nestroskotajú potom vzťahy na tom, že majú partneri rozdielne očakávania?

To môže byť ďalšie negatívum týchto aplikácií – ľudia nie vždy uvádzajú, o čo im skutočne ide. Môžu sa tváriť, že hľadajú vážny vzťah a potom na stretnutí z nich vyjde, že to nie je pravda. Vyvolajú teda iné očakávania, ako je realita a takto sa strácajú cenné dni až mesiace. Je fajn nezavádzať a napísať otvorene, čo je mojím cieľom, aby sme boli na čistom.

Tinder dnes už má 57 miliónov používateľov. Photo by Alexander Sinn on Unsplash

Nedochádza k akejsi zmene nadväzovania vzťahov, keď cez technológie nie je také jednoduché preniesť výraz tváre, reč tela, vôňu a iné ľudské aspekty?

Na to nemám objektívne dáta, ale intuitívne si myslím, že sa to mení. Keď nenadväzujeme priame kontakty, tak sa to odnaučíme. Prísť k niekomu a povedať niečo múdre je tiež len zručnosť. Dáta inak ukazujú, že väčšina mladých ľudí preferuje, ak môže najprv niekomu napísať, trochu sa oťukať a až potom sa stretnúť osobne. Niektorí teda už možno ani nezažijú to, že sa len tak dajú do reči. Tie prvé momenty, keď sa ľudia ešte vôbec nepoznajú, prebiehajú viac v online priestore. Na druhú stranu, sociálne siete a technológie tu sú a postupne to bude normou, ako sa budú ľudia zoznamovať. V štatistikách, ktoré máme, však ešte stále vyhráva osobný kontakt. Bolo by ale zaujímavé sa pozrieť na to, ako sa mení slovná zásoba mladej generácie, ktorá si stále len chatuje. Či to robí v ich komunikácii, prípadne v schopnosti čítať neverbálnu komunikáciu zmeny.

Hovorí sa, že láska je chemické reakcia, na ktorú som si myslela, že je potrebná aj vôňa, tón hlasu či reč tela. To môže nejakým spôsobom byť prenesené cez technológie?

Vôňu asi neprenesieme (úsmev). Možno si môžeme aspoň zavolať pre ten tón hlasu. Pri chatovaní môže dôjsť aj k strašným nedorozumeniam a to úplne zbytočne, lebo niekedy niečo napíšeme a druhý to pochopí úplne inak. Môže sa stať aj to, že nám veľmi funguje písanie, ale keď sa stretneme osobne, debata sa zasekáva. Keď sa s niekým stretneme rovno, vieme tieto veci posúdiť skôr. Nestratíme čas tým, že si s niekým píšeme a potom na osobnom stretnutí je to obrovské sklamanie. Nemusí sa to pri online zoznamovaní stať vždy, poznám aj šťastné príbehy. Tie sa ale relatívne skoro osobne stretli, kde už sa mohli ovoňať a mohli prebehnúť všetky tie chemické reakcie.

Aplikácie, ktoré používame na randenie a nadväzovanie romantických vzťahov nie sú len Tinder, ale aj platformy, kde človek o sebe vyplní oveľa viac informácií a na základe algoritmu ich to spojí s človekom, s ktorým by sa mohli čo najviac zhodovať. Ty si na svojom blogu označila aj tieto spôsoby ako nie úplne najšťastnejšie. Prečo?

To by som trochu poopravila. Chcela som len povedať, že sa nepotvrdilo to, že algoritmus naozaj zabezpečí, že tí dvaja budú mať dlhý, funkčný a šťastný vzťah. Nie sú empirické dáta, ktoré potvrdzujú, že to ozaj funguje. Nápad je fajn, lebo v praxi funguje to, že tí, ktorí majú podobné záujmy, hodnoty a predstavy o živote, sa priťahujú viac, čo však neznamená, že budú mať automaticky funkčný vzťah do konca života. Na to je potrebných ešte veľmi veľa vecí ako komunikácia, ochota pracovať na vzťahu a podobne.

Jeden z dôvodov, prečo ľudia využívajú Tinder je, že je to pre nich aj spôsob, akým si zvyšujú sebahodnotenie. Je to princíp, na ktorom fungujú všetky sociálne siete.

Asi nič na svete nezaručuje, že vzťah vyjde a vydrží večne.

Nie, ale ono to vyvoláva v ľuďoch také očakávania, že keď ich s niekým spojil algoritmus, tak to asi bude ten pravý. Keď ľudia verili tomu, že im algoritmus našiel toho pravého, tak sa aj správali a boli ochotní oveľa viac na vzťahu pracovať a investovať doňho. Je to ako horoskopy. Keď si človek prečíta, že bude mať skvelý deň a bude mať veľa energie a nastaví sa na to a ten deň je potom naozaj taký.

Internet nám dáva odvahu druhému človeku napísať veci, ktoré by sme tvárou v tvár úplne netrúfli. Často sú to aj príliš odvážne tvrdenia. Ako vplýva na vzťahy, ktoré už fungujú a ako na zoznamovanie, keď človek komunikuje možno oveľa odvážnejšie, ako by si dovolil v reálnom živote?

Vytvára to nereálne očakávania a človek je úplne iný v realite ako na internete. Ľudia na sociálne siete napíšu skutočne veci, čo by nikdy nepovedali, často sú oveľa priamejší a agresívnejší, ale môže to byť v tom pozitívnom smere, že človeku ľahšie dajú najavo náklonnosť a povedia mu, že sa mu páči. Môže to teda byť negatívne, ale aj pozitívne.

Keď sa pozrieme od zoznamovania k už fungujúcim vzťahom, ako vplýva internet na ne?

Prvý moment je, že keď máme dostupné príležitosti spoznávať sa a písať si s rôznymi ľuďmi, tak to vytvára príležitosti na neveru alebo minimálne také laškovanie. Svojím spôsobom nás to odpútava od vzťahu, pretože v telefóne máme milión ďalších dostupných ľudí. Niektorí užívatelia zoznamovacích aplikácií priznali, že práve tie ich priviedli k nevere. Môžeme hovoriť o online nevere, ktorá je v zásade rovnako zraňujúca pre partnera ako tá klasická. Technológie prinášajú problém, že máme akoby stále nejaké zadné dvierka. Keď nám to nevyjde s týmto, tak máme milióny rýb v rybníku, ktorý je neustále po ruke. To nám tiež bráni vytvoriť si záväzok k jednému človeku, lebo si hovoríme, že čo keď bude niekto ešte lepší?

Čítala som aj názory, že mnohé vzťahy sa dnes rozpadnú vtedy, keď by ešte nemuseli, lebo sa ľudia nechcú viazať.

To je ale taký širší problém. Ľuďom sa nechce vytvárať záväzky a dosahovať míľniky. Mení sa aj životný štýl, dlhšie študujeme, potom budujeme kariéru a tak, na druhú stranu sme tlačení spoločnosťou do toho, kedy si nájdeme partnera a budeme mať rodinu.

Neprispieva k lákadlám smerujúcim až k nevere aj ten nedosiahnuteľný ideál? Že človek nevie byť spokojný s tým, čo má, lebo neustále vidí nejaký krajší, lepší svet?

Určite áno. Je pre nás ľudí prirodzené, že stále chceme niečo lepšie a iné. Dôležité je nesledovať toľko tie sociálne siete a neporovnávať sa, ale užívať si to, čo v živote máme. Vždy totiž bude niečo lepšie. Nikdy teda nebudeme spokojní. Druhá vec je, že na sociálnych sieťach sa väčšina prezentuje v oveľa lepšom svetle, než akí sú. Ľudia síce začínajú zverejňovať aj nejaké svoje problémy a vyrovnávajú tú dokonalosť na sociálnych sieťach, čo treba oceniť. Keby toho však bolo viac, bolo by to pre mentálne zdravie ľudí a ich pocit šťastia lepšie.

Je to asi aj otázka toho, s kým sa porovnávame. Vďaka sociálnym sieťam máme prístup k ľuďom, ktorí sú žijú vyslovene na vysokej nohe a nemáme šancu sa s nimi zrovnávať. Nemal by teda odkaz byť, že si majú ľudia dávať pozor na to, s kým sa porovnávajú a koho sledujú?

Môžem iba súhlasiť. Človek si vyberá, koho sleduje a influenceri majú dnes oveľa väčší vplyv ako napríklad klasická reklama. Keď je nám ten človek sympatický, máme tendenciu sa s ním stotožniť a správať sa ako on. Preto je dôležité, aby ukazovali aj tú ozajstnú realitu a neukazovali len, že všetko je dokonalé.

FOTO – Archív ZK

Keď sa vrátime k nevere, tak sú názory, ktoré hovoria, že nevera online v skutočnosti nie je nevera. Ako to je?

Štúdie hovoria o tom, že ľudia to vnímajú veľmi podobne ako klasickú neveru. Človek si aj cez internet dokáže vytvoriť emocionálny vzťah a aj keď to nie je fyzická nevera a každý má hranice toho, čo vníma ako neveru posunuté niekde inde, pre toho druhého je to bolestivé rovnako. Keď človek robí na internete to, čo by mal robiť so svojím partnerom, je to bolestivé. Muži ale celkovo vnímajú trochu inak to, čo je nevera, ako ženy. Na to ale slúži vo vzťahu komunikácia, aby sme sa partnera opýtali, čo je preňho v poriadku a čo už nie. Ak navyše dochádza k písaniu si s niekým iným, naznačuje to, že vo vzťahu už je asi nejaký problém a je teda na partneroch, aby si to vyriešili.

Internet nás teda trochu konzervuje ako také deti?

Koho ako. Je o to tom, koľko času mu venujeme. Poznám ľudí, ktorí nemajú ani smartfón a fungujú úplne bezproblémovo, potom sú ale aj tí, ktorí sú na telefóne neustále a nevedia byť s ľuďmi, s ktorými fyzicky sú. Minule pri mne sedel párik na rande v reštaurácii, obaja však miesto toho, aby sa venovali jeden druhému, ťukali do telefónu.

Budovanie svojho online obrazu vedie občas až k tomu, že miesto toho, aby si partneri užívali spoločný moment, venujú sa obaja svojmu informačnému kanálu, kde o ňom informujú. Môže to prinášať problémy do našich vzťahov?

Ak je to prehnané a ide to na úkor komunikácie medzi ľuďmi, prináša to problémy. Ten čas, ktorý by mohol tráviť s partnerom, trávi v online svete. Ľudia zabúdajú na reálny svet, no vzťah je o tom, že sa s človekom rozprávame, zdieľame zážitky. To nenahradí kontakt cez sociálne siete. Ani cez videočet. Toto by si mohli ľudia viac uvedomovať a venovať si navzájom viac času.

Čo by si odporučila ľuďom, aby si svoj čas na internete vedeli odsledovať? Moja skúsenosť je, že človek si neuvedomuje, ako ten čas letí a až spätne mu často dôjde, koľko času strávil online.

Prvá vec je pozrieť si v telefóne, koľko času denne trávite na ktorých aplikáciách. Druhý spôsob je, opýtať sa toho druhého, ako to vníma. Ja osobne ľuďom vždy narovinu poviem, aby sme sa venovali jeden druhému a bavili sa spolu. Keď to prekročí únosnú mieru, stačí na to človeka niekedy len upozorniť. Ľudia potom často ten telefón odložia a venujú sa spoločnosti.

Keď človek robí na internete to, čo by mal robiť so svojím partnerom, je to bolestivé.

Vďaka technológiám máme rôzne lákadlá, ako sa dostať aj k nevere, zároveň však nebolo nikdy tak ľahké neveru odhaliť. Stačí si pozrieť správy v telefóne či počúvať, ako celú noc nabiehajú nejaké upozornenia. Čo je podľa teba lepšie? Nemalo by to skôr byť tak, že čo je skryté má ostať skryté?

Na to asi nemám odpoveď. Je to vždy o tom konkrétnom človeku. Ja som typ, ktorý rád vie, na čom je. Ja by som o nevere teda asi radšej vedela, ale niekto je možno skôr nastavený tak že čo oči nevidia, srdce nebolí.

Mali by mať partneri vzájomne prístup do svojich telefónov? Odporúčala by si to?

To je na ich dohode. Ak majú otvorený vzťah, tak je to fajn, niekto ale možno chce mať trochu svoj osobný priestor, ktorý môže mať práve v tom telefóne.

Hovorili sme o tom, že ľudia majú tendenciu sa na internete prezentovať v lepšom svetle. Čo by si odporučila ľuďom, ktorí chcú skúsiť zoznamovaciu appky – ako sa odprezentovať tak, aby sme na jednej strane nezavádzali, ale zároveň, aby to bolo atraktívne?

To je ťažká otázka. Kľúčom je byť sám sebou. Nedávať tam zavádzajúce fotky, aj keď nás to môže lákať. Dať tam svoje reálne ja, a nie to ideálne ja, ktorým by som chcel byť, no ním nie som. A prezentovať aj to, čo od tej appky chcem a komunikovať autenticky.

Čo by mohla byť cesta, ako si dať pozor na dravcov, ktorí hľadajú skôr krátkodobý flirt, no môžu to maskovať tak, že majú záujem o seriózny vzťah. Ako tohto človeka odhaliť, ak sa nechceme stať jeho alebo jej obeťou?

Niekedy stačí sa narovinu opýtať, prípadne sa rovno stretnúť, vtedy celkom rýchlo vyjde na povrch, čo ten človek vlastne chce. Môže tam byť riziko toho, že nevieme, kto sa v skutočnosti skrýva za online profilom a treba teda byť opatrný. Nájsť si toho človeka aj inde na internete a trochu si o ňom niečo zistiť, lebo sociálne siete prinášajú aj riziko rôznych predátorov a pedofilov. Možno by som pred osobným stretnutím skúsila napríklad aj videohovor.

Odoberajte náš podcast Technológie – ON či OFF cez platformu:

Je vo všeobecnosti podľa teba bezpečnejšie sa zoznamovať online alebo niekde v bare, čo tiež prináša svoje riziká?

Pokiaľ sa zoznamujeme naživo, vieme toho človeka trochu lepšie odhadnúť. Vieme na základe jeho prejavu posúdiť, aký je to typ. Tiež máme intuíciu a niečo vieme aj vycítiť. Rovnako, ako v online svete, sú nebezpečenstvá aj v offline svete. Nebezpečenstvo teda je všade, no za mňa je ľahšie ho posúdiť v osobnom kontakte.

Ktorú z aplikácií by si odporučila ty pre ľudí, ktorí chcú vyskúšať zoznamovanie cez internet?

Musím sa priznať, že taký prehľad nemám, aby som vedela odporučiť jednu konkrétnu. Ešte mi však napadol jeden spôsob zoznamovania, ktorým je speed dating, kde ľudia krátko pokecajú a tiež je to o istom prvom dojme, majú však možno čas aj na to, aby tam prebehla aj chémia. Pre toho, komu toto nevyhovuje, je fajn ísť do toho online sveta a vyskúšať, čo mu vyhovuje a čo nie.

Zuzana Kožárová, PhD. 

Pred rokom úspešne ukončila (doktorandské) štúdium psychológie na Slovenskej akadémii vied. Momentálne pôsobí ako psychologička v Univerzitnom poradenskom centre Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde sa orientuje na poradenstvo študentom v oblasti kariéry. Vo voľnom čase popularizuje psychológiu prostredníctvom populárno-náučných blogov na psychoblogia.sk o súčasných témach, ktoré čitateľom približuje a objasňuje cez vedecké zistenia psychológov.


Tento rozhovor sme pre vás pripravili vďaka podpore od
 Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis.

telekom

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner