fbpx
Enviro

Hádzať elektroniku do smetiaka či kríkov sa nesmie, vzdelávajú žiačky z Plavča aj svojich susedov

Elektronika je už každodennou súčasťou našich životov, no ako presne sa vyrába a čo sa s ňou deje, keď nám doslúži vie málokto do podrobností. Často tak skončí v zmesovom komunálnom odpade, alebo ešte horšie – vo voľnej prírode.

Zmeniť sa to rozhodli Natália a Sofia, spolužiačky z 8. ročníka základnej školy z obce Plaveč neďaleko Starej Ľubovne. Okrem bežného vyučovania sa venujú vzdelávaniu o problematike elektroodpadu v rámci projektu Elektroodpad-dopad, ktorý spolu so spoločnosťou SEWA už tri roky vedie Živica.

„Nevedeli sme si vážiť, že máme mobil, lebo sme nevedeli, z čoho všetkého sa skladá a ako sa to všetko ťaží,“ popisujú dievčatá ich vzťah k elektronike predtým, ako sa zapojili do projektu. Natália mala za 13 rokov svojho života už 8 mobilov. „To je extrémne veľa. Plánovala som si kúpiť zas nový, ale ako som sa dostala do projektu, povedala som si, že nechcem nový a som spokojná s tým, čo mám,“ hovorí.

So Sofiou sa predtým nejak špeciálne o životné prostredie nezaujímali, ale informácie, ktoré dostali na prvom kurze ich tak chytili za srdce, že sa mu rozhodli naplno venovať. „Vedeli sme, že baterky sa dávajú do špeciálneho koša, ale nevedeli sme napríklad, kam presne so starými spotrebičmi,“ hovorí Sofia v úvode nášho videohovoru.

V projekte Elektroodpad-dopad sa dozvedeli viac o tom, aké vzácne kovy sú potrebné na výrobu smartfónu a v akých náročných podmienkach pre ľudí aj pre životné prostredie sa často ťažia. Okrem toho si rozšírili vedomosti o tom, kam sa vyradené spotrebiče a zariadenia majú odovzdávať na bezpečnú recykláciu.

Elektroodpad patrí do špeciálneho zberu, aby bol bezpečne zrecyklovaný. FOTO – ZŠ Plaveč

O elektroodpade a jeho dopade sa rozhodli vzdelať aj na spolužiakov v rámci rovesníckeho vzdelávania. Začali rovno tými najmladšími – žiakmi z materskej školy. S pomocou pani učiteľky si pripravili hravé aktivity, cez ktoré deťom vysvetlili, kam patrí ktorý druh odpadu a aká je jeho životná cesta.

„Bolo to strašne zlaté, vôbec nám neodvrávali, ako by to robili tí starší,“ zhodujú sa. „Staršia generácia, teda naši rovesníci, sú často takí skeptickí a hovoria, že sami aj tak nič nezmenia, ale my im vždy hovoríme, že keď ich poslúchne ďalší kamarát a ten to posunie ďalej, môžu spoločne zmeniť svet,“ hovorí Natália.

Napriek tomu, že deti boli veľmi malé, veľa vecí už o elektronike vedeli a téma ich zaujímala. „Strašne sa chceli zapájať. Táto mladšia generácia to už celkovo viac vníma,“ hovorí Sofia. Učenie malých detí dievčatá tak nadchlo, že uvažujú aj o profesii učiteliek. „Podávame si prihlášky na pedagogickú strednú školu,“ hovorí Natália.

Neodradila ich ani epidémia

Sľubne naštartované vzdelávanie spolužiakov dievčatám prerušili prázdniny a epidémia koronavírusu. „Tak sme začali pracovať online,“ hovorí Natália. Napriek tomu, že ich aktivity neboli povinné, veľa spolužiakov sa do nich  zapojilo. „Dotazník nám napríklad vyplnilo až 70 % zo 162 žiakov,“ hovorí učiteľka Monika Vojteková, ktorá projekt na škole koordinuje.

Pani učiteľka navrhla aj ostatným kolegyniam, aby svojim žiakom zadali úlohy na projekty týkajúce sa elektroodpadu a jeho dopadu a tie tak zapojili takmer celú školu. Pripravené práce od žiakov zbierali do schránky umiestnenej v miestnych potravinách.

Schránka na úlohy pripravené počas epidémie. FOTO – ŽS Plaveč

„To pomohlo najmä mladším žiakom, ktorí nevedia tak dobre pracovať s počítačom. Mohli nám svoju prácu nakresliť a keď niekto z rodičov išiel nakúpiť, hodil nám ju do schránky,“ popisuje Natália. Starší žiaci sledovali, koľko času denne trávia využívaním ktorého typu elektroniky, vypĺňali vedomostný kvíz o elektroodpade a pripravovali vzdelávacie plagáty, ktoré teraz zdobia steny školských chodieb.

Sofia s Natáliou sa nedali odradiť ani koronavírusom. Na Deň Zeme sa v rúškach postavili pred miestne potraviny s vlastnoručne urobeným infostánkom, kde miestnym obyvateľom vysvetľovali cestu elektroodpadu, rozdávali im informačné letáky a priniesli im zo školy aj zbernú nádobu na staré spotrebiče a baterky.

„Pomohol nám aj starosta, ktorý o tom informoval v miestnom rozhlase. Ľudia nám nosili staré spotrebiče do zberu,“ popisuje Sofia. Pokazené spotrebiče im nosili žiaci, ale aj mnohí seniori, ktorým sa dovtedy len kopili doma a niektorí sa vrátili aj na niekoľkokrát. Nosili pokazené kanvice, mixéry a vybité baterky.

„Sama vidím, že sa nám doma povaľuje strašne veľa elektroodpadu,“ popisuje Natália. „Dnes už viem, že to nie je dobré a viem, kam ich odniesť.“ Sofia s Natáliou si to nenechávajú pre seba, ale vzdelávajú aj svojich rodičov. „Musia nás počúvať,“ hovoria so smiechom. Naučili ich, že je lepšie kupovať nabíjateľné baterky, opravovať spotrebiče a keď im skončí životnosť, tak ich majú odniesť do zberu a nie ich nechať povaľovať sa doma.

Informácie chýbajú aj dospelým

V Plavči majú zberný dvor, podľa dievčat však o ňom mnoho obyvateľov nevedelo. „Teraz sa o tom rozšírilo povedomie,“ hovoria. Občas sa tak našla chladnička či iný elektroodpad vyhodený aj v prírode, no so zavedením zberu aj priamo spred domov sa to deje stále menej. „My občas chodíme aj smeti pozbierať,“ hovorí Sofia. A tipy dostávajú aj od spolužiakov a ich rodičov.

„Rodičia nám preposielajú fotky vyhodených televízorov a iných spotrebičov, na ktoré ich teraz upozorňujú ich deti, keď idú spolu na prechádzku,“ hovorí pani učiteľka. Rodičov tiež zaujala prezentácia o elektroodpade, ktorú učiteľka posielala počas korony cez aplikáciu Edupage všetkým žiakom.

„Prišli mi od nich správy, že mi ďakujú za hodnotné informácie, že o tom doteraz nevedeli. Ja sa tiež priznám, že som predtým o elektroodpade nemala nejak extra veľa informácií,“ hovorí učiteľka. Prezentáciu si pritom rodičia otvorili sami, keď deťom pomáhali s prípravou úloh, prípadne ich na ňu upozornili ich deti.

Myšlienka vzdelávať obyvateľov o elektroodpade nadchla aj  miestneho starostu. Ten sa do aktivít zapojil a o projekte informoval verejnosť a pomohol dievčatám strihať vzdelávacie videá. „Včera sme tam boli do večera,“ smejú sa.

Výsledkom je aj hymna o elektroodpade, ktorá prepája tradície s modernými technológiami. Choreografiu so súborom nacvičovali žiačky kvôli korone cez messenger. Na videohovore spolu skúšali text, hudbu aj tanečné kroky. „Chceli sme to používať najmä pri vzdelávaní mladších ročníkov,“ hovorí Sofia. Dnes je video dostupné aj na sociálnych sieťach a videli ho už tisícky ľudí.

Vráťme niečo planéte

Problém s elektronikou je, že chýbajú možnosti na jej opravu. „Máme v obci pár takých šikovných opravárov, ktorí vedia niektoré veci opraviť, ale najbližší servis je až v Ľubovni. No a ľudia to často neriešia. Pokazí sa to, tak to uložia niekde do skrinky a kúpia si nové,“ hovorí Natália.

Čo si dievčatá z projektu odniesli a chceli by odkázať svetu? „Zem si máme chrániť a vážiť si ju, lebo už nám dala dosť a teraz je čas, aby sme my pre ňu niečo urobili,“ vysvetľuje Sofia. „Chceli by sme, aby nebolo také vážne to otepľovanie, aby neboli plasty v riekach a celkovo, aby sa stav životného prostredia zlepšoval a nie zhoršoval.“

V Plaveči o problematike elektroodpadu obyvateľov vzdelávajú miestne žiačky. FOTO – ZŠ Plaveč

S enviro vzdelávaním chcú v Plavči pokračovať. Zapojili sa po prvýkrát aj do environmentálne-vzdelávacieho programu Zelená škola. „Budeme sa venovať téme odpadu ako celku, takže sa teším, že dievčatá sú také zanietené, lebo budú môcť vo vzdelávacích aktivitách pokračovať,“ hovorí učiteľka Vojteková.

Cieľom školy bude znížiť množstvo vyprodukovaného odpadu aj zlepšiť povedomie o možnostiach jeho triedenia medzi žiakmi aj širokou školskou komunitou.

Projekt Elektroodpad-dopad je financovaný spoločnosťou SEWA.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Čierny Peter v riaditeľni

Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 šarišských trikov pre učiteľov

Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.