Enviro

Bioplynové stanice by mohli spracovať všetky kuchynské zvyšky, nemá ich im však kto doviesť

Na Slovensku máme cez 100 staníc, v ktorých sa biologický materiál premieňa na bioplyn. Spracúvajú však zväčša pestovanú biomasu, kvôli ktorej sa polia menia na monokultúry. Zmesový odpad z domácností pritom obsahuje 45 % biozložky, ktorou by biomasu mohli nahradiť.

S letom prichádza aj sezóna čerstvého ovocia a zeleniny. S tým sa u mnohých mení zloženie domáceho odpadu, v ktorom rastie množstvo biologicky rozložiteľných odrezkov, ohryzkov či šupiek, ktoré sa pripájajú ku zvyškom mäsa, tukov či rôznych iných kuchynských odpadov.

Práve v tomto type odpadu je skrytý veľký potenciál. Okrem kompostární ho vedia využiť aj bioplynové stanice, ktoré z neho vyrobia elektrickú energiu. Dnes však často končí na skládkach, kde z neho unikajú skleníkové plyny.

4 až 5-tisíc nákladných áut plných materiálu ročne premení bioplynová stanica v Horovciach, ktorú prevádzkuje spoločnosť GREENCORP na 3 Megawatty elektrickej energie za hodinu, teda 26-tisíc Megawattov za rok. V prepočte tak elektrickou energiou dokážu pri priemernej ročnej spotrebe 2,5 MWh zabezpečiť viac ako 10-tisíc domácností.

40 % spracovaného materiálu je pestovaná biomasa a zhruba 60 % odpad z potravinárskych zariadení. „Je naším cieľom podiel biomasy ešte znižovať,“ hovorí prevádzkový riaditeľ stanice Peter Hrdý pre reláciu Bez napätia.

Kukurica sa často pestuje na výrobu bioplynu miesto jedla. FOTO: Volker Glätsch from Pixabay

V bioplynovej stanici tak končí napríklad aj odpad z liehovarov či cukrovarov, srvátka z mliekární či odpad zo supermarketov. Bioplyn sa vyrába aj z hnoja od hospodárskych zvierat či dokonca z kalu v čistiarňach odpadových vôd. „Je to vedľajší produkt, s ktorým majú prevádzky problémy, no my ho dokážeme využiť na produkciu energie,“ hovorí Hrdý.

Ako to funguje?

Bioplyn v staniciach vzniká pri rozklade biomasy a bioodpadu bez prístupu kyslíka. Na správny priebeh procesu sa suroviny musia miešať, aby mali správny pomer uhlíka a dusíka. Podrvia sa na malé kúsočky a v uzavretom priestore pri stálej teplote ich postupne rozkladajú mikroorganizmy, pri čom sa tvorí zmes metánu a iných plynov.

Okrem plynu je druhou výslednou zložkou rozkladu takzvaný digestát, teda nerozložiteľný zvyšok biologickej hmoty, ktorý sa ako organické hnojivo zapracúva do pôdy. Tým sa uzatvára cyklus, čo sa z pôdy vezme sa do pôdy vráti.

Pozrite si viac o procese vo videu:

Bioplyn sa následne spaľuje na produkciu elektrickej energie. Podľa zbierky zákonov sa typicky pri takejto produkcii plynu ušetrí až 80 % emisií skleníkových plynov v porovnaní s bežným zemným plynom. Môže sa používať aj na pohon autobusov či iných strojov, ale dá sa využiť aj na uskladnenie energie a jej prenos na iné miesto.

„Je to úžasný nosič energie, ktorý dnes vyhadzujeme na skládky alebo na kompostoviská,“ povedal pre portál Euractiv Daniel Lešinský z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy.

Nevyužitý potenciál

Bioodpad z domácností dnes ešte stále často končí na skládkach či v spaľovniach odpadu. Pri priemernom obsahu 45 % biologickej zložky v zmesovom komunálnom odpade takto ročne na Slovensku prichádzame o zhruba 800-tisíc ton biozložky, ktorá by sa ešte dala využiť na produkciu energie.

„Keby sa vytriedil všetok bioodpad, ktorý dnes máme v komunálnom odpade, bude to 37,5 miliónov m3 alebo 90 tisíc kilowatthodín ročne,“ povedal pre Euractiv Daniel Lešinský s tým, že jeho odhad je približný.

Bioodpad je tiež zdrojom, ktorý často končí na skládke. FOTO – Tomáš Malý / Greencorp

Ak by sa do bioplynových staníc dostal aspoň ten biologický odpad, ktorý na Slovensku dnes vytriedime, mohli by sme s energiou z neho podľa Lešinského najazdiť ročne 79 miliónov kilometrov osobnými automobilmi.

Výnimky z triedenia končia

Mnohé obce na Slovensku ešte donedávna biologický odpad svojim obyvateľom triediť neumožňovali. Napriek tomu, že je zo zákona triedenie povinné, mali možnosť požiadať o výnimku, ak to pre nich bolo ekonomicky neúnosné, technicky nemožné (najmä pri historických centrách), mali vlastnú spaľovňu komunálneho odpadu alebo ich obyvatelia kompostovali doma.

Od roku 2023 by sa kuchynský odpad mal zbierať všade, ak ho ľudia nekompostujú u seba doma – pridajú sa aj Bratislava s Košicami, ktoré zatiaľ kuchynský odpad svojich obyvateľov spaľujú v spaľovni spolu s ostatným odpadom.

„Skládkovanie nespracovaného biologicky rozložiteľného odpadu má výrazne negatívny environmentálny vplyv z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťovania povrchových vôd, podzemných vôd, pôdy a ovzdušia,“ píše v správe ku novele zákona o odpadoch, ktorou sa výnimky zrušili, ministerstvo životného prostredia. Pri skládkovaní bioodpadu, ktorý sa postupne rozkladá  totiž dochádza k tvorbe metánu a iných skleníkových plynov. Takisto môže dôjsť ku znečisteniu pôdy či podzemných vôd.

Čo s kompostom?

Alternatívou ku spracovaniu bioodpadu domácností v bioplynových staniciach sú kompostárne. Tam sa biologický odpad postupe rozloží na kompost. Často je však problém s jeho využiteľnosťou. V odporúčaniach pre obecné kompostárne sa uvádza, že kompost môže byť rozdaný obyvateľom, ktorí do kompostárne dávajú svoj odpad alebo na údržbu verejnej zelene. Otázne je, či je o také množstvo kompostu záujem.

triedenie-odpadu
Aj pri našej analýze zmesového komunálneho odpadu sa ukázalo, že veľkú časť tvorí použiteľný bioodpad. FOTO – Autorka

To potvrdzuje aj odborníčka na cirkulárnu ekonomiku Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky. „Slovensko potrebuje kapacity na spracovanie kuchynských bioodpadov a potrebuje uzatvárať ich materiálové toky. To znamená, že musíme nájsť aj aplikáciu kompostu alebo bioplynu ako produktov procesu spracovania bioodpadov,” povedala pre Euractiv.

Naplniť ciele

Dôsledné triedenie biologickej zložky komunálneho odpadu by Slovensku mohlo značne pomôcť dobehnúť aj resty pri triedení odpadu. Pôvodný cieľ recyklovať 50 % komunálneho odpadu do tohto roku sme nestihli, avšak triedenie bioodpadu, ktorý tvorí takmer polovicu objemu zmesového odpadu z domácností by nám značne pomohlo sa cieľu priblížiť.

Spolu so zálohovaním PET fliaš a plechoviek by sa na skládky dostávalo oveľa menšie množstvo odpadu, a to najmä takého, ktorý už nie je možné ďalej využiť.

Tento článok sme pre vás pripravili vďaka spolupráci s organizáciou NATUR-PACK.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

(Ne)dobrovoľná skromnosť

Koronavírus väčšinu z nás dostal do stavu nedobrovoľnej skromnosti. Nedobrovoľne, ale o to intenzívnejšie teraz zažívame stav bez mnohých vymožeností, na aké sme bežne zvyknutí. To nám ponúka možnosť, ako by to mohlo vyzerať, ak by sme sa každý dobrovoľne vzdali časti svojich materiálnych túžob.

tomas-fedorko
Tomáš Fedorko

O východe z východu – východ v čase nikoho

V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.