fbpx
Enviro

Koronavírus priniesol pokles emisií skleníkových plynov. Je to však dôvod na optimizmus?

S pozastavením výroby v továrňach a prechode na prácu z domu a s tým súvisiacim poklesom intenzity dopravy odľahčila epidémia koronavírusu životnému prostrediu. V dlhodobom horizonte však nemusíme mať vyhraté, práve naopak – oživovanie ekonomiky môže dopady na životné prostredie ešte zvýšiť.

Aj keď to nemusí byť na prvý pohľad zrejmé, obmedzenia, ktoré priniesla pandémia koronavírusu zanechali svoju viditeľnú stopu aj v životnom prostredí. Ako prví si to všimli vedci, ktorí skúmajú zemskú atmosféru, pretože na satelitných snímkach nad Čínou bolo zrazu jasne vidieť, ako v oblasti Wu-chanu, kde koronavírus prepukol, a kde sa prakticky zastavil život, chýba vždy prítomné znečistenie od emisií z tovární. Rozdiel bol taký výrazný, že niektorí analytici tvrdia, že ak bude tento trend pokračovať, môže sa stať, že prvýkrát od finančnej krízy v rokoch 2008 a 2009 dôjde k poklesu globálnych emisií CO2.

Číslo sa samozrejme mení v čase, ale podľa analýzy z webu Carbon Brief sa množstvo emisií CO2 v Číne dočasne znížilo až o štvrtinu. Klesla výroba ocele, výroba v rafinériách, predaj automobilov, kúrenie v uhoľných elektrárňach, počet letov klesol až o 70 %. Opatrenia čínskej vlády v súvislosti s koronavírusom totiž znížili produkciu v hlavných priemyselných odvetviach o 15 až 40 %. Samozrejme, že sa to týka aj iných hodnôt ako len CO2. Napríklad hodnoty oxidu dusičitého v niektorých oblastiach Číny v ovzduší sú o 36 % nižšie ako v rovnakom období minulý rok.

Nádych

Satelitné dáta zo systému Copernikus ukázali podobný trend aj nad severom Talianska. Oxid dusičitý vzniká spaľovaním fosílnych palív, a to najmä z vykurovania, spaľovacích motorov, priemyslu a elektrární.

Má negatívny dopad na pľúca, preto sa špekuluje aj o tom, že vírus sa najlepšie šíri práve v znečistených oblastiach, kde majú ľudia od znečistenia slabšie pľúca. Rovnako prvotné analýzy svedčia aj o tom, že sa ľahšie prenáša na polietavom prachu a časticiach a preto je taký výrazný na priemyselnom severe Talianska a v priemyselných oblastiach Číny.

Photo by Jacek Dylag on Unsplash

Odborníci z Goddardovho centra pre vesmírne lety sa vyjadrili, že takýto pokles znečistenia na takom veľkom území, ktorý súvisí s konkrétnou udalosťou, ešte nevideli. Niečo podobné síce prebehlo aj v roku 2008 počas hospodárskej krízy, ale vtedy bol priebeh plynulejší a trval dlhšie.

Zmeny zaznamenávajú aj samotní obyvatelia. Kamarátka žijúca v Bergame na severe Talianska, v epicentre vírusu, mi napísala, že ich životné prostredie na tejto „stopke“ určite získalo, konečne sa v meste dá dobre dýchať a ich pes ešte nikdy nebol taký biely. Zmeny je cítiť aj v Bratislave. Vzduch je o poznanie čistejší, čo je poznať očami aj nosom.

Biznis

Vďaka pandémii sa ukázali aj niektoré nepoznané kapitalistické praktiky škodiace klíme. Správa o tom, že nad nami teraz lietajú prázdne lietadlá iba preto, aby nestratili vzácne sloty v letovom priestore, spôsobila veľkú nevôľu. V časoch, keď Európa vďaka spomaleniu spôsobenému koronou očakáva hospodársku krízu, si plytvanie zdrojmi nemôžeme dovoliť. Európska komisia preto pozastavila pravidlá pre využívanie letiskových slotov.

Aj samotný pôvod vírusu ukázal neudržateľné praktiky na veľkých čínskych trhoch. Jedna z pravdepodobných teórií hovorí, že zdroj prepuknutia epidémie koronavírusu by mohol byť trh s divokými zvieratami v meste Wu-chan. Takýto prenos vírusu zo zvierat na človeka nie je nový. V dejinách je takých príkladov viac –  vtáčia chrípka z roku 1997 a 2013, epidémia vírusu SARS v rokoch 2002-2003 prenesená z netopierov na cibetky a odtiaľ konzumáciou ich mäsa na človeka či prasacia chrípka v rokoch 2009 a 2010.

FOTO: wallpaperflare.com

Kontakt ľudí s inými živočíchmi umožňuje mutácie a rekombinácie vírusov, ktoré sú potom schopné infikovať človeka. Riziko mutácií a prenosu narastá vo veľkochovoch alebo na obrovských špinavých trhoch, kde sú zvieratá vystresované, oslabené a sú preto aj náchylnejšie na infekcie. V prostredí, kde sú natlačené na seba sa samozrejme choroby rýchlo šíria.

Okrem toho v priestoroch s nedostatkom slnečného svetla a ventilácie prežijú vírusy dlhšie. Veľkochovy tak, ako sú nastavené dnes, znamenajú krutosť ku zvieratám, znečisťovanie životného prostredia, sú jednu z príčin klimatickej krízy a sú aj rizikom z hľadiska šírenia nákazy.

Prevýchova

Ak by došlo aspoň k spomaleniu rastu CO2 v atmosfére, mohlo by nám to podľa odborníkov dať trochu viac času na adaptáciu na zmenu klímy. Boli napríklad odvolané niektoré veľké akcie súvisiace s fosílnymi palivami – Automobilová šou v Ženeve či Grand Prix Formule 1 v Šanghaji. Zrušilo sa aj veľa medzinárodných konferencií a stretnutí, čo znamená tisíce ton CO2, ktoré sa nevypustia do vzduchu.

Veľa konferencií a stretnutí sa zrealizuje online – cez internetové prenosy, a to je niečo, čo by sa mohlo viac využívať aj v budúcnosti. Inšpiráciou môže byť Medzinárodný menový fond a Svetová banka, ktoré nahradili svoje pravidelné jarné stretnutie vo Washingtone virtuálnou telekonferenciou.

Photo by Allie on Unsplash

Zmena návykov môže pretrvať aj dlhodobo. Je možné, že tak, ako sa ľudia naučia menej cestovať kvôli poradám či konferenciám, nebudú rásť na popularite znečisťujúce zaoceánske výletné lode, či pretrvá strach z lietania lietadlom. Zároveň mnohí objavujú čaro (ne)dobrovoľnej skromnosti, oprašujú svoje kuchárske zručnosti či šijú zo starých látok.

Vysoká cena

Pokles znečistenia a emisií skleníkových plynov so sebou však nesie vysokú cenu. Vírus zabíja najmä slabých a starých ľudí a tých ostatných, ktorí sa mu snažia vyhnúť tým, že ostávajú doma, či už dobrovoľne alebo preto, že ich prácu z nariadenia vlády zatvorili, ohrozuje finančne.

„Emisie v Číne klesajú, lebo ekonomika sa zastavila, ľudia tam umierajú aj preto, že chudobní nedokážu zohnať lieky a jedlo. To nie je cesta, akou chceme znižovať emisie v boji proti zmene klímy,“ povedal emeritný profesor Gernot Wagner z newyorskej univerzity, ktorý sa venuje vzťahu ekonomiky a životného prostredia.

Pokles emisií nám tak isto nemusí pomôcť v dlhodobom horizonte. Za posledných sto rokov poklesli emisie skleníkových plynov na celom svete len párkrát, vždy pri kríze obrovských rozmerov ako bola španielska chrípka, veľká depresia v USA, Iránsky konflikt v 70. rokoch či svetová finančná kríza v roku 2008.

Pri tej nastal za rok pokles globálnych emisií CO2 o 1,4 %, čo sa rovná 450 miliónom ton CO2. Avšak v roku 2010, keď už sa ekonomiky začali rapídne ozdravovať, narástli emisie o 5,9 %, čo znamenalo viac ako 4-percentný nárast oproti roku 2008.  A v roku 2018, teda deväť rokov po kríze, sme už mali emisie CO2 o 16-percent vyššie ako pred ňou.

Kľúčovú rolu v ďalšom vývoji zohrá spôsob, ktorý sa v jednotlivých štátoch zvolí na oživenie ekonomiky, teda – aké typy priemyslu a aktivít dostanú finančnú pomoc, aby sa navrátili k aktivite.

Počas predošlej finančnej krízy zvolili mnohé vlády podľa expertky Helen Mountford z World Ressources Institute riešenia pripravené na okamžité zmeny. Boli to dotácie pre infraštruktúru, ktorá bola často naviazaná na fosílne zdroje energií ako uhoľné elektrárne, nové cesty a diaľnice či investície do ťažkého priemyslu, ako napríklad automobilového, čo sa odrazilo na následnom prudkom raste emisií CO2.

Dá sa to aj inak

Oživovanie ekonomiky nemusí nutne znamenať aj podporu neekologických riešení. Podľa odborníkov ekonomike vieme pomôcť aj zelenými riešeniami, ktoré sú oproti tým prvoplánovým aj skutočne udržateľné a predovšetkým nám nezarábajú na ďalšiu, klimatickú, krízu.

Podľa štúdie New Climate Economy by nízkouhlíkové a voči zmene klímy odolné riešenia priniesli do roku 2030 globálne až 26 biliónov ekonomických benefitov v porovnaní s pokračovaním ako doteraz.

Toto číslo zahŕňa tvorbu viac ako 65 miliónov nových nízkouhlíkových pracovných miest, čo je rovné všetkým pracovným miestam vo Veľkej Británii a Egypte dokopy. Dôkazom, že to môže fungovať je Indonézia, jedna z najväčších ekonomík sveta, kde sa rozhodli pre nízkouhlíkový rast a počítajú so 6 % priemerným rastom HDP do roku 2045.

Photo by Zbynek Burival on Unsplash

Okrem ochrany životného prostredia má tento prístup výhodu aj v tom, že sa ním rýchlejšie znižuje chudoba, rodová nerovnosť a regionálne rozdiely. Aj mnohé veľké firmy sa už zaviazali, že sa vydajú na cestu uhlíkovej neutrality. Už dnes sa ukazuje, že tie, ktoré prešli na 100 % energiu z obnoviteľných zdrojov, majú vyšší obrat aj zisk, ako firmy, ktoré žiaden takýto krok neurobili.

Kríza ako šanca

Pandémia nám dáva veľkú príležitosť a nemali by sme ju premrhať. Ako povedal začiatkom marca generálny tajomník OSN António Guterres: „Je dôležité, aby nás všetka pozornosť, ktorú je nutné venovať boju s touto chorobou, neodviedla od potreby bojovať s klimatickou zmenou.“ Upozornil aj nato, že choroba bude dočasná, ale klimatická zmena tu bude desaťročia a obe potrebujú stálu pozornosť, aby sme odvrátili najhoršie následky.

Strach z vírusu dal svetu jedinečnú príležitosť prehodnotiť náš súčasný životný štýl a ekonomické nastavenie mnohých odvetví – dal nám možnosť otestovať si iné fungovanie a ukázať to dobré aj zlé, čo v nás je. Mohli by sme to brať ako také cvičenie predtým, čo môžu priniesť klimatické zmeny, test toho, ako jednotlivci aj spoločnosť odpovedáme na krízovú situáciu globálneho rozsahu. Je tiež vidno, že príroda má stále ešte potenciál sa regenerovať, ak jej dáme šancu a globálne ekosystémy sa ešte môžu obnoviť. Krásnym príkladom sú čisté vodné kanály v Benátkach.

@portisaacluxuryretreat/Instagram

Mnohé mestá začínajú v čase karantény a núdzového stavu podporovať cyklistickú dopravu, ktorá je z hľadiska individuálnej prepravy bezpečnejšia a zároveň šetrnejšia k prírode. Hlavné mesto Kolumbie, Bogota, uzavrelo niektoré cesty a vytvorilo tak až 72 kilometrov dočasných cyklotrás. Na rovnaký krok sa chystá aj Mexico City. U našich susedov bezplatne sprístupnili bikesharing česká Rekola aj budapeštiansky MOL Bubi közbringarendszer.

António Guterres odporúča vziať si poučenie z tejto skúsenosti a použiť ju na boj s klimatickou zmenou, čo by nám mohlo z dlhodobého hľadiska pomôcť byť aspoň o niečo skôr pripravení. Dáva nám to priestor na pokrok v technológiách, zníženie cien energie z obnoviteľných zdrojov a môže to ľudí motivovať aj k tomu, aby viac tlačili na vlády, aby prijímali podobné opatrenia aj v prípade klimatickej, nie iba epidemiologickej krízy. Stav klimatickej núdze bol vyhlásený v novembri a nič zásadné sa nedialo. Epidémia koronavírusu nám však ukazuje, že radikálne zmeny sa dajú urobiť, a to aj veľmi rýchlo.

Profil autora:

Vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK a “Environmental Policy” program na AINOVA v Svätom Juri. V CEEV Živica pôsobí na rôznych pozíciách od roku 2002. Absolvovala stáž v partnerskej ekoporadni v rakúskej organizácii “die umweltberatung”. Je certifikovaná “eko-upratovačka”  a mestská včelárka. Momentálne je zodpovedná za Ekoporadňu Živica a mestské včely.

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Čierny Peter v riaditeľni

Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 šarišských trikov pre učiteľov

Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.