Odkedy žiaci zostali doma a vyučovanie funguje najmä v online priestore, rozbehla sa diskusia o tom, ako to bude následne vyzerať s ich hodnotením. Klasické testy a písomky neprichádzajú do úvahy. Podľa čoho sa teda bude známkovať? A mali by sa deti učiť tak veľký objem učiva?
Prieskum agentúry Focus pre Komenského inštitút prezrádza, že rodičia by boli za viaceré zmeny vo vzdelávaní. „Reprezentatívny prieskum ukazuje, že rodičia vítajú navrhované zmeny vo vzdelávaní a to nielen v čase trvania pandémie spôsobenej vírusom COVID-19, ale aj po nej,“ hovorí Martin Slosiarik riaditeľ agentúry FOCUS.
Prieskum sa konal prostredníctvom elektronického dotazníka od pätnásteho do sedemnásteho apríla na vzorke päťstopäť rodičov detí, ktoré navštevujú základnú školu.
Hodnotenie bez známok?
Portál ciernalabut.dennikn.sk nedávno ponúkol skúsenosti pedagogičiek zo škôl, kde sa slovné hodnotenie používa už roky. Ako ukazuje prieskum, až 84 % opýtaných rodičov by pre aktuálny školský rok tiež preferovalo slovné hodnotenia. Viac ako pätina (23 %) je výlučne za slovne hodnotenie, viac ako polovica rodičov (61 %) sa prikláňa ku kombinácii známky a slovného hodnotenia.
Po skončení koronakrízy by slovné hodnotenie na vysvedčení na základných školách v nejakej podobe uvítali takmer dve tretiny rodičov (63 %). ,,Slovné hodnotenie sme v čase prerušeného vyučovania v školách zaviedli najmä z dôvodu zabezpečenia spravodlivosti pri hodnotení každého žiaka, keďže podmienky na domácu prípravu a dištančné vzdelávanie majú v tejto situácií veľmi rozmanité. Vzhľadom na jeho viaceré výhody, spočívajúce najmä v poskytnutí konštruktívnej spätnej väzby a v podpore motivácie žiaka, by sme radi ponechali slovné hodnotenie ako jednu z možností pre učiteľov všetkých ročníkov základných škôl aj v budúcnosti,“ hovorí Miroslava Hapalová, riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu.
Ministerstvo školstva prišlo s návrhom, aby v čase koronakrízy žiaci na základných školách na konci tohto školského roku nemohli prepadnúť. Podľa prieskumu Focusu pre Komenského inštitút sa s týmto návrhom stotožňuje 70 % rodičov.
Vedomosti namiesto memorovania
Mnoho rodičov sa v súčasnosti nachádza v neľahkej situácii. Prácu riešia v neštandardnom režime a zároveň sa stali učiteľmi. Boria sa s úlohami, ktoré majú deti vyriešiť na každý predmet. Čo všetko sa však má dieťa namemorovať a čo mu skutočne zostane ako vedomosť? Je systém nastavený efektívne pre budúci život detí?
,,Dôraz na memorovanie faktov bol aj v minulosti problematický. V dnešnej informačnej dobe to platí obzvlášť. Potrebujeme skôr mladých ľudí učiť, ako si vyberať z množstva ľahko dostupných informácií a posilňovať u nich životné zručnosti akými sú kritické myslenie, tímová spolupráca, kreativita či vnútorná motivácia učiť sa niečo nové. Aby učitelia mali čas tieto zručnosti u žiakov rozvíjať, potrebujeme ubrať z predpísaného obsahu učiva,” uviedla Tina Gažovičová, expertka Komenského inštitútu. So zmenami obsahu vzdelávania súhlasí podľa dát prieskumu Focusu 72 % rodičov a len o niečo menej – 67 % rodičov by takéto zmeny prenieslo aj do obdobia po skončení koronakrízy.
,,Nemalá časť praktických zmien sa deje vďaka nadšeným učiteľom, občianskym iniciatívam a programom akým je Komenského inštitút. Zmena zdola je nevyhnutná, ale má svoje obmedzenia. Práve teraz máme príležitosť, aby tieto snahy boli podporené aj zásadnejšími zmenami pravidiel zo strany štátnych inštitúcií,” uzatvára Radoslav Plánička z Komenského inštitútu.
Články z rubriky VZDELÁVANIE
Profil autora:
Pôsobila ako redaktorka Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pracuje tiež na investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú spustila Nadácia Zastavme korupciu. Predtým pripravovala spravodajstvo v RTVS. Počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského a po jeho ukončení pracovala ako videoreportérka v denníku SME. Pochádza z Trenčína.
