fbpx
Vzdelávanie

Z bežnej dedinskej školy urobila hit, deti sa tam hrnú aj z okolia

Petra Belanová na začiatku tohto príbehu netušila, že bude trendsetterkou. Dokonca to najprv takmer odmietla. Jej vízia plnohodnotného vyučovania však napokon zmenila hneď niekoľko škôl a tým aj životy mnohých žiakov a ich rodičov.

Petra pracovala pätnásť rokov ako špeciálna pedagogička. Keď začínala cítiť, že je vyhorená, dostala ponuku, aby viedla školu v obci Brehy. Do tejto školy chodila aj jej dcéra, ktorá v tom čase bola prváčka a teraz je žiačka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.  „Zo školy chodila nešťastná,“ spomína Petra. Keď jej ponúkli miesto riaditeľky, Petrina prvá reakcia bola, že „v žiadnom prípade, ja takéto ambície nemám. Ale presviedčali ma. Už vtedy som vedela, že ak by som do toho išla, chcela by som, aby to bola škola, kde to funguje, kam deti chodia šťastné.“

Po jej nástupe v priebehu roka škola zvýšila počet žiakov prestupmi z iných škôl o 23 percent. Okrem toho majú množstvo žiadostí o prijatie do zamestnania. „Ale najpodstatnejšie je, že zamestnanci a žiaci začali chodiť s radosťou do školy,“ zhrnula Petra.

Hejného matematika. Foto: archív Petry Belanovej

Pátračka v akcii

Keď sa Petra rozhodla prijať ponuku na post riaditeľky, začala pátrať po školách, kde robia veci inak. Inšpirácie hľadala na internete. A najprv bola nesmierne sklamaná. „Ak som aj našla takú školu a napísala som tam, že by som sa chcela o tom dozvedieť viac, ako to u nich funguje, ozvala sa mi iba pani riaditeľka z Popradu, ktorá ma pozvala rovno na školu,“ spomína Petra na začiatky pred dva a pol rokom.

Aj jediná škola, ktorá na jej výzvy reagovala, ju však nadchla. „Mohla som tam zažiť celý jeden deň. A videla som, že to nie je iba niečo, čo je pekne popísané na papieri a podporené fotkou šťastného dieťaťa. Nikto to predo mnou ako pred návštevou nehral. Bolo to iné v tom, že deti neboli znudené s podopretými hlavami a čo zas od nás chce učiteľka. Deti tam boli aktívne, dvíhali ruky, zapájali sa, samé pracovali, alebo tvorili v skupinách. Mne išla sánka dolu.“

Ťažko si však predstaviť, že v nejakom kúte Slovenska sa narodili deti, ktoré sú samé do seba šťastné v škole. Petra teda vysvetľuje, prečo to tak bolo: „Učitelia nestáli pred tabuľou a nediktovali poznámky, z čoho by boli žiaci maximálne znudení. Učitelia tam vymýšľajú úlohy, pri ktorých treba tvoriť a potom sa o tom aj rozprávajú. Bol to tak aktívny deň, že je sama som odtiaľ odchádzala s plnou hlavou a nikdy predtým som si nevedela predstaviť, že by takto mohla fungovať škola.“

Zážitkový výlet do školy

Na Základnej škole s materskou školou v Brehoch postupne zavádzajú blokovú  výučbu. Funguje to podobne ako na škole v Poprade, kde bola Petra, a neskôr aj celý pedagogický zbor, na návšteve. Za jeden deň v škole síce deti absolvujú jednotlivé predmety od matematiky až po výtvarnú. Nie sú to však klasické 45-minútové hodiny podľa rozvrhu.

„Pri blokovej výučbe sú predmety poprepájané a venujú sa jednej téme. Napríklad ľudské telo. V rámci slovenčiny majú čítanie s porozumením, na matematike vypočítali dĺžku kostí, počas prírodovedy skladali z modelu dýchaciu sústavu. Kreslili, lepili, vystrihovali, takže si precvičili aj jemnú motoriku. Na konci máme spätnú väzbu, kde sa o tých úlohách rozprávame,“ opisuje Petra.

Foto: archív Petry Belanovej

Úlohy sú rozdelené na povinné, nepovinné aj bonusové. Je to preto, že niektoré žiaci sú veľmi šikovní, niektorí menej, niektorí trpia rôznymi poruchami. Takže je to prispôsobené ich tempu. Aj dieťa s poruchou vie, že ktoré povinné úlohy  sú stanovené a že má dosť času na to, aby ich zvládlo. „Tým odbúravame stres detí z toho, či to zvládnu. Preto ich to baví,“ a zároveň  dodáva, „zistili sme pri tom, že deti sa naučili lepšie spolupracovať. Šikovnejší ťahajú  tých slabších.“

Chyť sa do siete

Petra sa rozhodla,  že si toto know-how nenechá pre seba. Ako účastníčka Komenského inštitútu priniesla projekt Chyť sa do siete. Chce ním prepájať školy, ktoré majú záujem zaviesť nové typy vyučovania. „Bola som až prekvapená, koľko škôl sa ohlásilo, ktoré môžeme inšpirovať našou blokovou výučbou. S blokovou výučbou začali aj v susednej škole v Hliníku nad Hronom. U nás videli, ako tie deti fungujú a viacerí na svojich školách to začali skúšať,“ hovorí o prvých spoluprácach Petra.

Na škole v Brehoch chcú od budúceho roka učiť matematiku podľa Hejného metódy. „Je niečo úplne iné zaplatiť si kurz a zažiť to  priamo v akcii v triede. To je to, čo potrebujeme. Oslovili sme školu bývalej účastníčky Komenského inštitútu Stanky Opátovej z Nižnej. Zobrali sme tam aj žiakov zo žiackej študentskej rady. Myslím si, že je dôležité, aby to zažili aj tí žiaci. Oni si to navzájom povedia a je to iné, ako keď to prinesie len učiteľ. Už priamo v Nižnej mi naša žiačka povedala, že „Keby sme sa tak matematiku učili aj my…“

komenskeho-institut

Ďalšou novinkou by mohli byť tzv. absolventské práce, ktoré využívajú na škole v Hliníku nad Hronom. V rámci projektu Chyť sa do siete škola ponúka know-how, ako ich zahrnúť do vyučovania aj inde. „Je to niečo ako diplomová práca na základnej škole,“ vysvetľuje Petra. „Žiak si vyberie tému, ktorú spracuje a musí do nej vniesť vlastný prínos. Napríklad žiačka si vybrala tému čokoláda. Oslovila čokoládovňu v Bratislave, mohla tam prísť, prejsť si výrobným procesom, odchádzala so zabalenou čokoládou, ktorú si ako keby sama vyrobila.“

Práca musí samozrejme obsahovať teóriu, praktickú časť či použitú literatúru. Takže deti sa už v deviatom ročníku naučia, ako písať seminárne práce. Na strednú školu tak idú pripravenejší a v budúcnosti ich taká práca môže stáť menej stresov.

Petra zdôrazňuje aj spôsob prezentácie: „Bola som nadšená aj z toho, ako to žiaci prezentovali pred triedou a pred rodičmi. Nemali problém povedať súvislú vetu, čo má problém veľa dospelých ľudí.“

Foto: archív Petry Belanovej

Mapa škôl

Inšpirácie chce Petra Belanová sprístupniť všetkým školám, ktoré by o to mali záujem. V rámci projektu v Komenskom inštitúte chce preto vytvoriť interaktívnu online mapu, kde budú zaznačené všetky školy, ktoré využívajú napríklad blokové vyučovanie, Hejného matematiku či ranné komunity a ďalšie. Každý si teda môže vyhľadať, čo ho zaujíma a osloviť konkrétnu školu. Vyhne sa tak problémom a nezáujmu, ktorý na začiatku tohto príbehu brzdil samotnú Petru

Chystala aj konferenciu, kam pozvala viacero škôl z regiónu. Pre koronavírus však tento plán musela zatiaľ odložiť. Prezentovať mali dokonca samotní žiaci. Podmienkou účasti na konferencii, ale aj na všetkých workshopoch a návštevách medzi školami je, aby sa ich zúčastnili aj riaditelia či riaditeľky daných škôl. „Mnohí učitelia totiž robia zaujímavé veci, ale ak ich nepodporí riaditeľ a nedovolí im to v školách robiť, nemajú šancu to presadiť vo väčšom, mimo svojej triedy a potom to nemá až taký efekt,“ hovorí Petra. Aby to potom mohlo fungovať na školách dlhodobo, treba novinky spracovať aj v plánoch. V Brehoch sa rok pripravovali na to, aby od tohto septembra mohli zaviesť Hejného matematiku už od prvého ročníka.

Ako však bude vyzerať vyučovanie po tomto náročnom období, keď všetci bojujú s vyučovaním doma, zatiaľ nikto nevie odhadnúť. „Neboli sme na to pripravení my učitelia, ani rodičia, ani žiaci. Pani učiteľka mojej dcéry robí hodiny cez messenger napríklad. Niektorí tu však nemajú ani internet. Vtedy dali učitelia rodičom dopredu vedieť, ako a čo sa treba učiť na týždeň dopredu.“ Pomáhajú si aj cez rôzne skupiny na internetových fórach a sociálnych sieťach.

Profil autora:

Pôsobila ako redaktorka Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pracuje tiež na investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú spustila Nadácia Zastavme korupciu. Predtým pripravovala spravodajstvo v RTVS. Počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského a po jeho ukončení pracovala ako videoreportérka v denníku SME. Pochádza z Trenčína.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Čierny Peter v riaditeľni

Premýšľam, ako rýchlo sa premenili školy na kasárne – po bránu je iný svet. Za ňou hromadná doprava, kiná, akvaparky, nákupné centrá.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

5 šarišských trikov pre učiteľov

Ako rodič viem, že sa nás na to, či máme počítač, aké máme pripojenie, dáta a podobne nik nepýtal. Ani na jar. Ani teraz. A to máme šťastie, že máme s manželom obaja prácu, sme „stredná trieda“ s jedným dieťaťom.

kristina-hudekova
Kristína Hudeková

Laznícka komunikácia

Ráno na zastávke autobusu na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.