O východe z východu – Slovensko je asi naozaj vertikála

Pôsobí to tak, akoby sa človek v závislosti od toho, či sa ocitne na východnej, alebo západnej strane týchto geografických hraníc, ocital aj v medzi inými ľuďmi.

Devätnásty diel zo série blogov o východnom Slovensku.

Ktorýsi kritik raz o jednom z našich najznámejších maliarov povedal, že svoje najlepšie maľby urobil až vtedy, keď pochopil, že Slovensko je vertikála.

A naozaj – ak sa pozrieme na najslávnejšie obrazy maliara „slovenského národného mýtu“, Martina Benku, tak vidíme, že monumentálne bukolické výjavy s mohutnými postavami a strmými horami sú koncipované zvislo.

Ak by sme sa dnes pozerali na povolebnú mapu Slovenska spolu s Benkom, museli by sme oceniť jeho intuíciu. Zdá sa, akoby vertikálne členenie nefungovalo len pri konkrétnych výjavoch z dolín a hrebeňov, ktoré sú obkolesené vysokými horami, ale naprieč celou našou krajinou.

Od západu na východ sa totiž v pravidelných zvislých rytmoch striedajú také časti krajiny, kde voľby vo väčšine obcí vyhralo OĽANO a také, kde väčšinu ovládol Smer-SD. Zvlášť výrazný je „červený“ pás Považia, do očí tiež udrie presne opačný výsledok na západ a na východ od Malej Fatry, ale keď sa pozrieme na východ, vyzerá to, ako keby výsledok volieb závisel od polohy Slánskych vrchov a rieky Topľa.

Za pomyselnou hranicou iní ľudia

Pôsobí to tak, akoby sa človek v závislosti od toho, či sa ocitne na východnej, alebo západnej strane týchto geografických hraníc, ocital aj v medzi inými ľuďmi. Pritom Slovensko nie je USA a vzdialenosti medzi jednotlivými regiónmi a obcami sú u nás nepatrné. Je tiež zaujímavé, aký kontrastný bol vo svojom výsledku oproti ostatným kraj okolo Lipán. Nenapadá mi iné vysvetlenie, než také, že za to nejako môže Čergov a Levočské vrchy, ktoré ho obkolesujú z obidvoch strán.

Pochopiteľne, za volebné výsledky v daných regiónoch môžu aj lokálne špecifiká, ktoré nemajú s geografiou nič spoločné, no i tak je udivujúce, ako v takej malej krajine dokáže niekoľko relatívne malých pohorí a nevýrazných riek urobiť taký výrazný rozdiel. Neodbytne sa tu preto vynára otázka, či ide len o koreláciu (tieto javy sa objavujú súčasné, ale nesúvisia spolu), alebo kauzalitu (volebné preferencie v daných regiónoch sú naozaj podmienené geografiou).

Nie je východ ako východ

Druhou, ešte dôležitejšou otázkou je, ako naložia budúci koaliční partneri s faktom, že východné Slovensko je podľa volebných výsledkov skoro chirurgicky zvislo rozčesnuté na dve rovnaké časti, no s diametrálne odlišnou predstavou o svojej budúcnosti.

A tretia, azda najzaujímavejšia otázka do budúcna znie, ako budú dvaja rozdielni ľudia, ktorí sa budú rozprávať o „východnom Slovensku“, vedieť, či náhodou nehovorí každý z nich o celkom inej polovici.

Profil autora:

Študoval na Akadémii Umení v Banskej Bystrici, je absolventom Sokratovho inštitútu, spoluzakladal kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici. V roku 2016 založil a odvtedy aj vedie  Artforum v Prešove. Narodil sa v Michalovciach, vyrastal v Bardejove, momentálne žije v Prešove. Je ženatý, má jednu dcéru.
„Východ je mojím domovom. Mám ho prirodzene rád, no aktívne a vedome sa snažím budovať si voči nemu aj jeden špeciálny druh lásky – byť voči nemu úprimne kritický. Mýtické uctievanie bájneho „Východu“ je dnes nebezpečný trend, ktorý zaváňa rusofilstvom a ktorému sa treba vyhnúť. Ale takisto je potrebné niektorým ľuďom na západe objasniť, že nie sme subsaharská Afrika. Je na to potrebná zmena myslenia. Budem veľmi rád, ak k nej budem môcť prispieť.“