O východe z východu – dva týždne do volieb. Stretneme sa pri šatni, kamarát

Ovládnutie východu touto stranou bolo akýmsi slonom v miestnosti, ktorého všetci vidia, no nikto o ňom nehovorí. Ak by sme chceli byť ešte presnejší, tak v tomto prípade slonom na Zemplíne.

Sedemnásty diel zo série blogov o východnom Slovensku

Nasledujúci príbeh sa odohral asi pred desiatimi rokmi a keďže máločo podlieha väčšiemu skresleniu, ako spomienky z mladosti, pripúšťam, že jeho detaily a okolnosti mohli byť odlišné od toho, čo sa naozaj stalo. Som ale presvedčený o tom, že jeho podstatu som si zapamätal dobre. Je s ňou totiž spojená pomerne silná emócia a tie si náš mozog zvykne pamätať aj po desiatkach rokov celkom spoľahlivo.

Odohralo sa to približne takto – v tom čase som mal na strednej škole kamaráta z vedľajšej triedy, volajme ho Milan, ktorému sa po rôznych skúškach a testoch podarilo stať futbalovým rozhodcom. Po škole teda pravidelne chodieval pískať do nižších líg síce nie príliš kvalitné a atraktívne zápasy, ale aj tak – bol ešte len na strednej a niekde človek začať musí.

Korupcia aj na futbale

Zhodou okolností sa mu niekedy v tom čase podarilo zamotať sa do drobného incidentu, akých na strednej škole zažijete desiatky, kedy buď v hneve alebo pri konflikte s niekým iným poškodil školskú šatňu. Na jeho smolu ale práve vtedy išiel okolo jeden učiteľ a Milana potom istý čas strašil tým, že z toho bude mať problémy a môže mať napríklad zhoršenú známku zo správania.

Milan o tom niekoľkokrát hovoril, celkom ho to štvalo a znervózňovalo ho, ako celá záležitosť dopadne. No jedného dňa o tom jednoducho prestal hovoriť a zdalo sa, že ho už nič netrápi a vyzeral byť celkom spokojný. Po istom čase mi túto záhadu vysvetlil.

Dotyčný učiteľ ho raz vyhľadal a zobral si ho bokom. Pýtal sa ho, a teraz naozaj len parafrázujem, aké ďalšie zápasy ho čakajú, s kým ich bude pískať, ale najmä – ako. V prípade, že ich bude pískať dobre, citujem, „na tú šatňu hádam aj môžeme zabudnúť.“

Je zbytočné zdôrazňovať, o akú nehoráznosť išlo a tiež, že v prípade pokusu o ovplyvňovanie výsledkov futbalových zápasov by išlo o celkom primitívnu korupciu. Učiteľ bol nejakým spôsobom zaangažovaný v lokálnom futbale a na jeho presnej pozícii už ani nezáleží. Podstatná je iná vec – bol členom dobre organizovaného klanu menom Smer-SD a vedel, čo si môže dovoliť.

Isteže, podvodov a korupcie sa dopúšťajú ľudia bez ohľadu na stranícku príslušnosť, no tento príklad je v čomsi symbolický a tiež symptomatický. Väčšina ľudí, ktorí boli súčasťou tejto strany, totiž už vtedy prejavovali podobné symptómy a vďaka tomu sa tichá, elegantná korupcia stala symbolom tejto strany.

Najhoršie na tom celom bolo, že som to všetko videl a vnímal. Ovládnutie východu touto stranou bolo akýmsi slonom v miestnosti, ktorého všetci vidia, no nikto o ňom nehovorí. Ak by sme chceli byť ešte presnejší, tak v tomto prípade slonom na Zemplíne.

Do šatne

Ako mnohí iní, aj ja som v priamom prenose pozoroval a z útržkov rozhovorov dedukoval, ako sa do konkrétnych pozícií betónujú ľudia spriahnutí s klanom a kde sa vytvára pradivo rodinných a kamarátskych väzieb, ktoré je skoro nemožné pretrhnúť. Videl som to a nič som neurobil, ale, na druhej strane, nemal som žiadnu predstavu o tom, čo by som vlastne urobiť mal.

Celému Slovensku, ale najmä východu by nesmierne pomohlo, ak by sa všetky tieto väzby preťali, alebo, aby už minimálne zhora nemali krytie a požehnanie.

Povedané slovami klasika – bolo by dobré poslať Smer do šatne a hádam by sme na to všetko, čo spôsobil, mohli aj zabudnúť.

Ďalšie články od autora:

Študoval na Akadémii Umení v Banskej Bystrici, je absolventom Sokratovho inštitútu, spoluzakladal kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici. V roku 2016 založil a odvtedy aj vedie  Artforum v Prešove. Narodil sa v Michalovciach, vyrastal v Bardejove, momentálne žije v Prešove. Je ženatý, má jednu dcéru.
„Východ je mojím domovom. Mám ho prirodzene rád, no aktívne a vedome sa snažím budovať si voči nemu aj jeden špeciálny druh lásky – byť voči nemu úprimne kritický. Mýtické uctievanie bájneho „Východu“ je dnes nebezpečný trend, ktorý zaváňa rusofilstvom a ktorému sa treba vyhnúť. Ale takisto je potrebné niektorým ľuďom na západe objasniť, že nie sme subsaharská Afrika. Je na to potrebná zmena myslenia. Budem veľmi rád, ak k nej budem môcť prispieť.“