Enviro

Kabelka z vyhodenej pštrosej kože a gombíky zo skládok. Obnoviteľný šatník sa dá aj požičať, nielen kúpiť

Samostatná miestnosť plná topánok a v nej ženy kričiace od vzrušenia. To sú klasické zábery z reklám, ktoré by už dnes zrejme neboli až tak trendy. S nástupom nástojčivej otázky, čo ľudstvo urobí pre zastavenie klimatickej zmeny, prichádzajú odpovede, že dôležité je začať od seba. Čím menej toho (s)potrebujeme, tým menej zaťažíme Zem. A väčšina ľudí skutočne nepotrebuje na každý deň iné topánky.

Dominika Horňáková s Evou Stančekovou rozbehli požičovňu šiat Šumné. Dávajú tak ľuďom šancu nehromadiť oblečenie na špeciálne príležitosti, ktoré si aj tak oblečú iba raz. Požičiavajú aj oblečenie na bežné nosenie.

sumne
Zakladateľky Šumné Dominika Horváthová a Eva Stančeková. Foto: Pepo Gonda

„Najprv sme začali požičiavať iba veci od lokálnych dizajnérov. Ale veľa ľudí sa nás pýtalo, či by nemohli doniesť aj vlastné oblečenie, ktoré je stále pekné, nenosia ho a je im ľúto posunúť ho niekam bez istoty, že ho niekto opäť využije a neskončí zapadnuté v skrini. Preto sme sa rozhodli túto možnosť ponúknuť,“ hovorí Dominika. Vyzbierali tak pol tony špecifického oblečenia na spoločenské udalosti. Saká, spoločenské šaty, oblečenie na biznis konferencie, blúzky. „Ľudia si zatiaľ obyčajné tričko alebo rifle nepožičajú. Aj keď možno aj tam raz smerujeme.“

Šumné sa pri zbere oblečenia spojilo aj s knižnicou v Banskej Bystrici a Bratislave, čím nasledujú americký model, že v knižniciach si ľudia okrem knižiek požičiavajú aj oblečenie.

Na konferencii Slovakia going zero waste budú Dominika s Evou zo Šumné merať módnu  stopu. Ľudia si budú môcť odmerať, aký dopad má ich správanie v obliekaní na životné prostredie.

Ako vytriediť šatník. Ako ho naozaj vytriediť

Vytriediť šatník a zbaviť sa pomyselnej miestnosti plnej topánok nebýva jednoduché. Po prvotnom odhodlaní sú na konci vytriedené tri tričká a ostatná garderóba sa javí, že „to všetko naozaj potrebujem“ alebo „toto si už určite začnem obliekať“.

„Keď sa chce človek udržateľne obliekať, netreba robiť veľké gestá.  Stačí pozrieť do skrine a nebyť hneď na seba prísny. Je to proces a chce to čas,“ rozpráva zo skúsenosti Dominika a pridáva vlastná návod, „možno u niekoho zaberie taktika, ktorá sa osvedčila mne – niektoré veci som odniesla do pivnice. Po čase som skoro zabudla, že ich mám a naozaj mi nechýbali. Vtedy som si povedala, že tie už naozaj nepotrebujem.“

Sukňa z ponuky Šumné. Foto: Pepo Gonda

Základné pravidlo je, že keď nenosíme nejaké oblečenie dva roky, mali by sme ho posunúť ďalej. Ideálne nie rovno na skládku odpadu, ale skúsiť ho vyswapovať, vymeniť, darovať. Až v poslednej fáze ho dať do kontajneru na oblečenie.

Dominika ďalej radí: „Dobré je pozrieť sa na to, ktoré veci zo skrine nosíme najčastejšie. Vybrať kúsky, ktoré opakujeme každý týždeň a povedať si, prečo práve tieto. Či je to dobrý strih alebo dobrý materiál, ktorý máme radi. Podľa toho potom dopĺňať oblečenie. Nikto nechce, aby sme s plačom niečo vyhadzovali. Je v poriadku šatník si aj dopĺňať.“

S Dominikou si pri rozhovore uvedomujeme, že prehľadávanie babičkiných skríň generáciami prestane mať čaro. Kým my nachádzame vzácne kroje, výšivky a kultúrnu hodnotu zároveň, po súčasnej generácii si ťažko niekto s údivom vytiahne zo skrine tričko celosvetového reťazca.

Už nech sa to zašpiní

Second-handový tovar musí mať potvrdenie o certifikovanom čistení. Zo zákona vyplýva, že to musí byť chemické čistenie. „Pokiaľ to oblečenie  nie je veľmi znečistené, chceme ísť eko cestou a hľadáme ekologické čistiarne. Mali sme viacero stretnutí so zástupcami čistiarní , ktorí nám povedali, že zatiaľ ešte nie sme s ekologickými práškami tam, aby sme vedeli úplne nahradiť tie chemické. Snažíme sa nájsť zlatú strednú cestu,“ vysvetľuje Dominika.

Domácnosti ale pod zákonom nie sú a prať oblečenie po každom použití nemusia, dokonca by nemali. „Prať by sme mali čo najmenej, samozrejme ak oblečenie neprepotíme, ale dnes už väčšinou nerobíme na roli. Záleží to od typu človeka, kto sa potí viac. Bežne môžeme veci nosiť aj štyri či päťkrát a až potom dať prať. Ak sa vec zašpiní iba lokálne, tiež ju môžeme vyčistiť iba na tom mieste a nedávať celý kus do práčky kvôli jednej škvrne,“ radí Dominika, ako šetriť životné prostredie aj obyčajnými zvykmi v praní v domácnosti.

zero-waste

Odporúča sa prať na nižších teplotách, ideálne na tridsiatke. Závisí to aj od pracieho prostriedku, lebo niektoré sa rozpúšťajú pri iných teplotách. Rovnako sušeniu v sušičke by sme sa mali vyhýbať. „Existuje dokonca produkt, ktorý zabraňuje tomu, aby sa mikroplasty dostávali z oblečenia do odpadových vôd, z ktorých čističky nevedia mikroplasty vyfiltrovať,“ dopĺňa Dominika.

Do Šumne zatiaľ všetci vrátili oblečenie bez poškodenia a doteraz tak nemuseli zaviesť žiadnu zálohu za znečistenie. Dominika s úsmevom prezrádza, že niekedy by im to možno ani nevadilo: „Väčšinou sa dá všetko aj opraviť, aj vyčistiť. Ak sa to nedá, je to pre nás zaujímavá výzva, čo s tým ďalej. Máme snehovo biele košele a aj sa tešíme, keď sa niečo zašpiní tak, že to nepôjde vyprať. Budeme to môcť pomaľovať a vznikne z toho ešte originálnejšia košeľa.“

Foto: Pepo Gonda

Na Slovensku pomaly

„Slovenskí  výrobcovia sa snažia vyrábať slow  fasion – pomalú módu, je ich dosť, ale stále je iba úzky okruh ľudí, ktorí k nim chodia nakupovať,“ približuje Dominika, „našou snahou je, aby sa ich móda sprístupňovala, keďže nie je najlacnejšia. Takže keď niekto nemôže dať 200 eur na taký kabát, u nás si ho môže požičať na sezónu za 40 eur. Cena devätnásť eur za šaty v bežnom obchode nie je skutočná hodnota tých šiat. Už teraz doplácame na dopady lacného oblečenia na životné prostredie.“

Šumne býva voľbou pre ženy práve počas plesovej sezóny. Na ďalší ples väčšinou žiadna nechce ísť v tých istých šatách a zároveň využiteľnosť plesových šiat niekde inde je minimálna. Šumne zatiaľ ponúka módu iba pre ženy. Okrem spoločenských šiat často požičiavajú biznis oblečenie a tehotenské. Dá sa požičať na tri až sedem dní, dva týždne alebo aj na mesiac. Chystá sa napríklad predplatné. Kabát na sezónu môže vyjsť na štyridsať eur v závislosti od toho, o aký typ kabáta ide.

Foto: ZIK

„Je naozaj vidieť rozdiel, keď je oblečenie ušité kvalitne od dizajnérov.  Kvalitu cítiť nielen na dotyk, ale je ju aj vidieť. Ľudia nám hovoria spätnú väzbu, že aj keď je to obyčajný top, ktorý je od dizajnéra, ľudia si to všimnú a chvália.“ Dominika nám ďalej rozpráva aj príbehy týchto dizajnérskych kúskov.

Jedna zo slovenských dizajnérok – Bartinky, ktorú má Šumne v portfóliu, chodí na miesta, kde zbierajú vyhodené oblečenie z  kontajnerov. Toto prehľadáva a nachádza poklady. „Používa gombíky z týchto skládok, ktoré sú nie vždy rovnaké, no to práve tomu dáva šmrnc a výnimočnosť. Neexistuje taký istý kus oblečenia.“

Ďalej dopĺňa: „Máme kúsky, kde sú využité gobelíny, vyšívané obrazy, ktoré slúžili ako ozdoba na stenu a teraz slúžia ako ozdoba na kabát.“

„Jedna naša dizajnérka Slávka, Slovenka žijúca v Rakúsku, ktorá má značku STRUCTURES, vyrába doplnky, kabelky. Najprv vyrábala z bežných materiálov, potom sa pohrávala s myšlienkou, že bude vyrábať z materiálov odpadových. Máme od nej špeciálnu kabelku zo pštrosej kože, ktorú našla už ako odpad, ale ona ju použila znova. Pre niekoho to môže byť nesympatické, že pštrosia koža, ale zas lepšie, ako keby to skončilo na skládke predčasne. Práve táto dizajnérka ako jedna z mála získala možnosť spolupracovať s PINATEX a môže od nich odkupovať špeciálnu udržateľnú látku, ktorá je vyrobená z ananásových listov. Výrobcovia na Slovensku sa snažia postupne v tomto smere vzdelávať.  Napríklad robiť strihy tak, aby pri nich vznikalo čo najmenej odpadu.“

Foto: Pepo Gonda

Ako sa správne zbaviť oblečenia

„Až 95 percent oblečenia, ktoré končí na skládke odpadu, by sa dalo ešte použiť, znova zrecyklovať alebo znova nosiť,“ opisuje Dominika cestu oblečenia, ktoré skončí v kontajneroch nach oblečenie. „Aj z recyklačných nádob určených na oblečenie ide veľmi veľa oblečenia späť do obehu. Ale tým, že sa to stále presúva, zanecháva to uhlíkovú stopu kvôli prevozom a opakovaným triedeniam.“

Oblečenie z kontajnerov ide do triedičky, časť smeruje do second handov a na charitu a ostatné ide na recykláciu, z čoho sa vyrábajú napríklad izolácie na budovy alebo výplne do matracov. Len v Bratislave a Košiciach sú spaľovne, kde sa dá takto oblečenie ešte energeticky zhodnotiť. „Napriek filtrom sa však vypúšťajú do ovzdušia škodliviny. Aj na samotných skládkach sa uvoľňuje CO2 do atmosféry a spôsobuje globálne otepľovanie,“ pripomína Dominika.

„To, čo ma prekvapilo, je fakt, že na skládkach medzi ďalším odpadom  sa veci nerozložia. Skôr tam plesnejú a konzervujú sa. Keby sme ich tam teraz išli vykopať, boli by pravdepodobne stále v zachovalom stave, a ešte dlho budú.“

Profil autora:

Pôsobila ako redaktorka Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pracuje tiež na investigatívnej relácii Cez čiaru, ktorú spustila Nadácia Zastavme korupciu. Predtým pripravovala spravodajstvo v RTVS. Počas štúdia žurnalistiky na Univerzite Komenského a po jeho ukončení pracovala ako videoreportérka v denníku SME. Pochádza z Trenčína.

Názory

juraj-hips
Juraj Hipš

5 mýtov o Zaježovej

Rozkvitnuté čerešne, pasúce sa kravy, lúka plná liečivých bylín, samota a zurčiaci potôčik. Toto je predstava mnohých ľudí o živote v súlade s prírodou. Ako to dopadne, keď sa pár ľudí pokúsi tento sen naplniť? Prečítajte si mýty a fakty o živote na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

(Ne)dobrovoľná skromnosť

Koronavírus väčšinu z nás dostal do stavu nedobrovoľnej skromnosti. Nedobrovoľne, ale o to intenzívnejšie teraz zažívame stav bez mnohých vymožeností, na aké sme bežne zvyknutí. To nám ponúka možnosť, ako by to mohlo vyzerať, ak by sme sa každý dobrovoľne vzdali časti svojich materiálnych túžob.

tomas-fedorko
Tomáš Fedorko

O východe z východu – východ v čase nikoho

V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.