fbpx
Spoločnosť

Ľudia sa vyzbierali na prieskumy v moratóriu: Je to silné vyjadrenie občianskeho postoja

V reakcii na 50-dňové predvolebné moratórium sa takmer 10-tisíc ľudí sa zložilo na súkromný prieskum volebných preferencií. Tesne pred voľbami tak dostanú informácie, ktoré im pomôžu sa rozhodnúť, ale nemôžu ich posunúť na verejnosť. ZUZANA SUCHOVÁ, ktorá skladanie sa na prieskumy viedla, hovorí, že je to silné vyjadrenie občianskeho postoja.

Pred voľbami 2016 ani 2012 ľudia nežili politikou, ako dnes. Nielen diskutujú, ale sa aj viac aktíve zapájajú, pomáhajú rôznym stranám aj jednotlivcov, viac sa aktivizujú. 

Odpoviem vám osobne. Ja som zažila rok 1998. Vtedy sa spoločnosť veľmi aktivizovala proti Mečiarovi a to ma poznačilo navždy.  A myslím si, že vždy v nejakom období tá mobilizácia ľudí, ktorí sa zaujímajú o politiku, prichádza. Aj proti Ficovým vládam sa lepili nálepky s jeho prečiarknutou tvárou. Ja som aktivizmus vnímala vždy, ale teraz je to vypuklejšie, pretože krajina je v nejakom stave, ktorý sledujeme dva roky a ľudia toho už majú dosť. Chcú, aby sa to zmenilo a tí, čo menia veci vo svojich vlastných životoch, sa o niečo snažia aj navonok – aktívni občania, ktorým záleží na stave krajiny, neziskovkári, aj biznismeni. Asi jediná šanca na reálnu zmenu je cez politiku, nezáleží pritom, či cez komunálnu alebo veľkú. Podľa mňa prišiel čas, aby to prevzali čestní ľudia.

Zuzana Suchová, Foto: Dana Ščasná

Vravíte, že krajina je v zlom stave, ale práve politici vysvetľujú, že nám nikdy nebolo tak dobre. Máme rekordne nízku nezamestnanosť, rástli platy aj dôchodky… Nie je teda dôvod sa podľa nich sťažovať. Čo stále chcem?

Čo chceme? Áno, máme sa relatívne dobre oproti iným krajinám, ale neporovnávajme sa s Afrikou. Pozrime sa, ako funguje školstvo, zdravotníctvo a koľko peňazí sa rozkradlo a mohlo byť v týchto rezortoch, ako funguje vymožiteľnosť práva. Máme možnosti vyspelého sveta, ale stále je čo zlepšovať. A za tie roky, odkedy sme sa stali samostatnou krajinou, výrazne ďalej, na vyššej úrovni. Takže to ľudí všeobecne štve. Mňa osobne to hnevá preto, že sama mám dieťa, ktoré chodí do školy a vidím ten školský systém. Vidím, ako funguje zdravotníctvo, keď niekto z rodiny ochorie, naposledy stará mama na internom oddelení – priviazaná, lebo personál na ňu nemal čas a takto vyriešili nejaký jej stav. Nedôstojné, maličkosť, ale vlastne vôbec nie.

Hovorí sa, že ak sa ľudia nezaujímajú o politiku, politika sa začne zaujímať o nich. Ľudia sú dnes aktívni, pomáhajú dobrovoľnícky, veria, že príde zmena. Nielen sa sťažujeme, ale prichádzame s nápadmi a riešeniami. Jeden z takých nápadov je aj váš – v čase, keď hrozilo zastavenie zverejňovania predvolebných preferencií ste sa rozhodli za peniaze ľudí im tie informácie kúpiť.

Ku mne sa svojho času dostal Goetheho citát: Kto zaspí v demokracii, zobudí sa v totalite. Keď sa pozrieme na krajiny okolo Slovenska, čo sa deje v Maďarsku, Poľsku, vidíme snahu obmedziť demokratické princípy. Jeden z nich je aj právo na informácie. Ten zákon o 50-dňovom moratóriu, ktorý sa snažili schváliť, a ktorého platnosť je teraz pozastavená Ústavným súdom, by do veľkej miery zasiahol do práva na informácie. A to je základné právo občanov.

Nápad vyzbierať peniaze a kúpiť prieskumy vznikol veľmi spontánne z rozhovorov s kamarátmi a na sociálnych sieťach. Cítili sme, že treba niečo urobiť a prieskumy si môže objednať hocikto. A nie je to o tých stĺpčekoch v grafoch, kto má koľko percent. Je to vyjadrenie občianskeho postoja – chcete nám zobrať právo, obmedzujete nás, nenecháme to tak. Až ako druhé prichádza to, že ak mám preferenciu voliť nejakú stranu a vidím, ako sa pohybuje v číslach, viem, nakoľko mám burcovať ľudí vo svojom okolí. Tých 50 dní, ale aj dnešných 14, je veľmi dlhý čas na to byť bez informácií. Moratórium na prieskumy by malo podľa mňa korešpondovať s tým na volebnú kampaň. To je dosť času na zhodnotenie, kto ako komunikoval, čo urobil za celé volebné obdobie a potom ísť spokojne voliť. 

Je to vyjadrenie občianskeho postoja – chcete nám zobrať právo, obmedzujete nás, nenecháme to tak.

Ako sa to udialo logisticky? Najprv ste si zistili, koľko prieskumy stoja a koľko potrebujete peňazí?

S Borisom Belanom, ktorý je súčasťou iniciatívy, som sa o tom rozprávala cez chat ešte v čase prvého schválenia zákona. Po prelomení prezidentkinho veta pripravil Juraj Šípoš webovú stránku. Ako prvá to zdieľala Ivana Šáteková a ja som si uvedomila, že ak sa budú zbierať peniaze, treba stránku doplniť, lebo tam chýbajú tie základné informácie a právne náležitosti. Doplnili sme to, spojili sme sa a vznikla skupina štyroch ľudí. Dohľadali sme si informácie, ktoré sme potrebovali.

Najprv sme potrebovali dať ľuďom na vedomie, že je tu taká možnosť. Sprvu sme nezbierali peniaze, len sme dávali na vedomie, že tu niečo také je. Šírilo sa to virálne, médiá sa téme venovali a informovali aj o našej iniciatíve. Za pár hodín sme mali sedem tisíc ľudí, ktorí mali záujem. Vymysleli sme modul skladania sa financií, medzitým sme rokovali s Ako a Focusom. Teraz sme v štádiu, že prieskumy sú objednané a pripravujeme ich distribúciu, keď budú hotové. 

Prieskum každému človeku pošlete mailom. Rátate s tým, že to určite vypláva von, však?

Prispelo viac ako 9200 ľudí sumou cez 46-tisíc eur. Je to super, silné vyjadrenie občianskeho postoja a veľmi sa tomu teším, že ľuďom to nie je jedno. Prosíme ich však, aby ich nezverejňovali. Podľa zákona je zverejnenie postihnuteľné, je za to pokuta. Netýka sa však fyzickej osoby nepodnikateľa. My ich ani zverejňovať nechceme. Pošleme ich ľuďom, ktorí si ich s nami spoluobjednali. Tí ľudia sa spoluobjednávateľmi stali svojím príspevkom. Objednali si službu od agentúr. Objednávka je napísaná tak, že ju v ich mene objednávame. Službu im doručíme na e-mail a je možné, že oni ju mailom posunú ďalej. Ustrážiť 9200 ľudí nejde. Médiá naše výsledky nebudú môcť zverejniť, hrozí im pokuta až 100 000 eur, rovnako to nemôžu pustiť von podnikatelia ani politické strany. 

ludia
Ustrážiť 9200 ľudí nejde. Image by Free-Photos from Pixabay

Vy ste vlastne dali návod na nejaké ďalšie podobné akcie, ktorými sa ľudia môžu postaviť proti rozhodnutiu politikov. Je to spôsob, ako sa domôcť svojich práv, za peniaze, ale nemusí ich byť veľa, s naozaj reálnym a hmatateľným výsledkom. Priama cesta k tomu, že ak niečo občan chce, dosiahne to. 

Presne to si uvedomujeme, aj to, že všetko sa odohrá tesne pred voľbami a môže to mať vplyv aj na ich výsledok. Uvedomujem si tú zodpovednosť. Na stránke budeme mať možnosť aj overiť si prieskumy. 

Už jedenásť rokov sa pohybujem v neziskovom sektore. Tam sme si zvykli robiť “na kolene” a za málo peňazí, ale efektívne. Snažíme sa meniť to, na čo štát nemá kapacitu alebo nerobí, čo by mal. V týchto voľbách kandiduje aj veľa ľudí práve z tohto sektora. Tak sa naša politická scéna vyvinula. Ľudia cítia, čo by sa v tejto krajine malo vyvíjať inak. Do politiky tiež vstúpili niektorí výrazní podnikatelia. Títo ľudia vedia, čo treba meniť, pretaviť myšlienky do návrhov zákonov a je dobré, že chcú svoje nápady prinášať do politiky. Sú dennodenne v kontakte s realitou – riešia podnikateľské prostredie, pomoc slabým, environmentálne otázky, watchdogy, ktoré strážia nielen zákony a mnohé ďalšie oblasti. 

Všetko sa odohrá tesne pred voľbami a môže to mať vplyv aj na ich výsledok. Uvedomujem si tú zodpovednosť.

Ak nastane zmena, tretí sektor a aktivisti budú mať po marci menej práce.  Teoreticky nastúpi generácia politikov, ktorí zmysluplnú zmenu môžu spraviť. 

No nech sa tak stane. Ak sa to podarí, začne sa pracovať na zmene, ale na to nebude stačiť jedno volebné obdobie. Všetko sa nevyrieši mávnutím čarovného prútika. 

Nedôvera – to je asi najväčší dôvod na rast extrémizmu. Možno nie všetci, ktorí chodia do tých kulturákov, sú sympatizanti. Niekto tam ide zo zvedavosti, niekto zas možno preto, aby sa utvrdil, že toto nie je cesta. No aj tak, extrémisti silnejú. Počula som už aj názor, že sa to zmení, len ak vymeníme národ

Treba rozvíjať kritické myslenie a vzdelávať sa. Zaujímať sa, čo sa deje okolo nás. Rozumiem, že celé časti Slovenska sa cítia zabudnuté. Ľudia sú nahnevaní a niekedy im stačí sľub, že príde rýchla a jednoduchá zmena. Chytia sa odrobinky. Ale to nie sú systémové zmeny. Ak sa bavíme o ĽSNS, tým sa nepodarilo za štyri roky v parlamente nič. Ani na banskobystrickej župe. Tam skôr veľa pokazili.

Ale to ich voliči nepočúvajú.

Nepočúvajú, viem. Lebo potrebujú riešiť okamžitú situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Potreba sľubu sa stretne s okamžitou potrebou. Do dediny privezú tatrovku piesku alebo pošlú do tábora deti z chudobnej rodiny, ale to nie je riešenie na dlho. Jednorazová pomoc nie je dlhodobé riešenie. Treba to nastaviť inak, a využiť všetky dobré skúsenosti. Pritom už napríklad neziskovky a subjekty majú odskúšané, ako pracovať s postihnutými, s ľuďmi v ťažkej životnej situácii, ale aj to, ako dosahovať výsledky transparentne a bez korupcie. Toto treba využiť na prípravu zákonov. Riadnu prácu v parlamente, ktorú politici majú robiť. Predchádzať frustrácii tým, že sa budú zákony vytvárať pre ľudí a s nimi a nezabúdať aj na problémy jednotlivcov. Ľudia, ktorí majú záujem byť v politike, by mali dobre poznať terén. Nesľubovať, ale počúvať a zbierať podnety. Tak by som si predstavovala ideálny svet.

Slová „podnikateľ“ a „politik“ sa stali nadávkou. Je to tým, kto niekedy obsah toho slova napĺňa, je to ľuďoch. Je nádej, že aj toto sa zmení? Z podnikateľov sa stávajú najmä zamestnávatelia a z politikov ľudia, ktorí sa neboja zodpovednosti, naopak, hlásia sa do služby a nejde im v prvom rade o ich vlastný záujem. Slovensko ušlo kus cesty za tých 30 rokov slobody. Toto sú voľby, keď ľudia do politikov vkladajú ohromnú nádej a dôveru. A možno ideme po veľmi tenkom ľade…

Stáva sa, že pod vplyvom moci sa niektorí ľudia odtrhnú od reality. Ja verím tomu, že táto generácia, ktorá vstupuje do politiky, že sa ustráži, aby sa to nestalo. S niektorými sa poznám z neziskového sektora alebo spoluprác a ja verím, že sa im podarí ustrážiť mieru.

Áno, odovzdávame dôveru raz za štyri roky, ale máme možnosť ísť protestovať, keď sa nám niečo nepáči, občiansky postoj môžeme vyjadriť petíciou, referendom, ako občania nejaké páky máme. Moc máme vo svojich rukách. Je nás viac ako politikov.

… koniec koncov, môžeme aj vyzbierať peniaze na prieskum, ktorý chcú zakázať. Ďakujem za rozhovor.

Zuzana Suchová (*1979)

Vyštudovala na Fakulte marketingovej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Pracovala ako account, brand marketing, produkt manažérka v niekoľkých medzinárodných spoločnostiach. Špecializuje sa na individuálne darcovstvo online, integrovaný fundraising a ich rozvoj v organizáciach. Na tieto témy aj prednáša. V oblasti marketingu pracuje šestnásť rokov, z toho takmer desať s neziskovými organizáciami.
Viedla kampane, konzultovala či spolupracovala na projektoch: Darujte Vianoce 2012, 10×10 tisíc od Nadácie VÚB, Veľké knižné venovanie, Adopcia tried v Južnom Sudáne, Adopcia detí v Keni, verejná zbierka Tehlička 2014-2020, Spojme sa pre Južný Sudán, Sťahujeme, Svetlo a zvuk pre živú kultúru v Novej Cvernovke, Voláme SOS, Tu vodu nepi, Nech žijú farmári, bez nich neprežijeme!, Biele vrany a hrdinova medzi nami, Pomáhať je ľahké, fundraisingová časť prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej či Prísť domov nemusí byť samozrejmosť.

Vo voľnom čase vedie aj facebookovú skupinu Inšpirácie z fundraisingu.

Profil autora:

Väčšinu svojho profesijného života strávila v médiách. Okrem toho takmer deväť rokov konzultovala a pomáhala s politickým PR. Pôsobí v TA3. Je trénerka, školiteľka a príležitostná moderátorka. Témy, ktorým sa prevažne venuje sú komunikácia vo všetkých možných odtieňoch, prezentácia a práca s informáciami. Obdivuje všetkých, ktorí sa snažia meniť verejný priestor k lepšiemu. Mama dvojčiat, milovníčka príbehov a kníh, dlhých prechádzok rezkým krokom a pletenia.

Názory

Vlad Jackovyj

Výnimočný dátum nielen pre Ukrajincov, ale aj pre Slovákov

Začiatkom marca si pripomíname 210. výročie narodenia ukrajinského básnika Tarasa Ševčenka, ktorého spájalo neobyčajné priateľstvo s Pavlom Jozefom Šafárikom.

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner