fbpx
Enviro

Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií

Najnovšie údaje Eurostatu udávajú Slovensku až 91 % úspešnosť zberu použitých batérií. Zrejme ide o nepresnosť, uvádza Komisia.

Kým v predošlých rokoch sme na Slovensku vyzbierali okolo polovice množstva predaných batérií a akumulátorov, v najnovších údajoch Eurostatu sme narástli na 91 %. Za tento zlomový nárast podľa štatistiky môžu nepresnosti v našom národnom sledovaní.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Ak by aj miera zberu batérií na Slovensku takto prudko narástla, stále sa nedarí vyzbierať úplne všetky batérie, ktoré sa na Slovensku predajú. Časť z nich teda končí na skládkach odpadu, vo vašich skriniach v domácnosti, či vo voľnej prírode.

Celoeurópsky priemer úspešnosti zberu je 46 %, pričom po Slovensku nasleduje v tabuľke Poľsko so 66 %, ktoré sú tiež skokovým nárastom. Na opačnom konci poradia sa nachádza Chorvátsko, Malta a Rumunsko s menej ako 30 % úspešnosťou zberu.

Ročne sa v Európe predá 226-tisíc ton batérií, pričom spätne sa zozbiera okolo 100-tisíc ton. Celkovo predaj batérií a akumulátorov jemne rastie. V roku 2009 sa ich v EU predalo 208-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo 226-tisíc ton.

Rastie aj miera zberu batérií na recykláciu. Kým v roku 2009 sa v EU podarilo zozbierať len 55-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo o 80 % viac. Väčšine krajín EU sa tak podarilo dosiahnuť európsky cieľ, ktorým je zber 45 % predaných batérií.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Rozklad batérie vo voľnej prírode by trval okolo 500 rokov, pričom sa z nej uvoľnia toxické látky, ktoré môžu ohroziť aj naše zdravie. Napríklad olovené batérie, ktoré sa používajú predovšetkým v autách, stoja za 80 % svetovej spotreby olova. Olovo je pritom pre človeka veľmi nebezpečné, no efektívne sa recykluje.

Batérie na skládke teda môžu kontaminovať pôdu a vodu toxickými chemikáliami a ťažkými kovmi, v spaľovni sa zas niektoré z týchto látok môžu uvolniť do ovzdušia.

Dôležité je tiež zachovanie vzácnych surovín na opätovné použitie. S nárastom popularity bezdrôtových zariadení bude vzrastať aj počet potrebných batérií, preto je dôležité zachovať čo najväčšie množstvo zo surovín na ich recykláciu.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

Andrea Uherková

Čo mi dala Cesta hrdiniek SNP?

Začiatkom augusta sme si s kamarátkou naložili na plecia ťažké turistické batohy, aby sme s nimi prešli dvesto kilometrov z Devína do Trenčína po „Ceste hrdiniek SNP“ – ako sme si ju premenovali. Tušila som, čo nás čaká, lebo sme celú trasu prešli pred pár rokmi, len v opačnom smere – z Dukly na Devín. Čo ma naučilo putovanie po Slovensku? Prečítajte si moje zápisky z cesty.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Fontánky s vodou na pitie by mohli byť aj v našich múzeách a galériách

Vonku je cez tridsať stupňov Celzia. Lekári radia – nezabúdajte piť. Ak trávite deň poznávaním mesta, človek potrebuje aj litre vody. Väčšina ľudí, ktorých som stretla na nedávnej ceste po americkom východe, mala fľašu v ruke alebo v batohu.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Jeden nikdy nevie

Fascinuje ma, že píšeme rok 2024 a médiá seriózne publikujú vyjadrenia človeka, ktorý na vlastné oči videl, že Zem je guľatá. A to na dôkaz toho, že vysoký štátny úradník sa mýli. Mám pocit, že sa mi sníva. To akože potrebujeme, aby nám niekto reálne demonštroval, že elektrina kope na dôkaz existencie prúdu alebo potrebujeme vidieť vybuchnúť dynamit, aby sme uverili, že trhaviny majú explózne účinky?

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner