Enviro

Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií

Najnovšie údaje Eurostatu udávajú Slovensku až 91 % úspešnosť zberu použitých batérií. Zrejme ide o nepresnosť, uvádza Komisia.

Kým v predošlých rokoch sme na Slovensku vyzbierali okolo polovice množstva predaných batérií a akumulátorov, v najnovších údajoch Eurostatu sme narástli na 91 %. Za tento zlomový nárast podľa štatistiky môžu nepresnosti v našom národnom sledovaní.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Ak by aj miera zberu batérií na Slovensku takto prudko narástla, stále sa nedarí vyzbierať úplne všetky batérie, ktoré sa na Slovensku predajú. Časť z nich teda končí na skládkach odpadu, vo vašich skriniach v domácnosti, či vo voľnej prírode.

Celoeurópsky priemer úspešnosti zberu je 46 %, pričom po Slovensku nasleduje v tabuľke Poľsko so 66 %, ktoré sú tiež skokovým nárastom. Na opačnom konci poradia sa nachádza Chorvátsko, Malta a Rumunsko s menej ako 30 % úspešnosťou zberu.

Ročne sa v Európe predá 226-tisíc ton batérií, pričom spätne sa zozbiera okolo 100-tisíc ton. Celkovo predaj batérií a akumulátorov jemne rastie. V roku 2009 sa ich v EU predalo 208-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo 226-tisíc ton.

Rastie aj miera zberu batérií na recykláciu. Kým v roku 2009 sa v EU podarilo zozbierať len 55-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo o 80 % viac. Väčšine krajín EU sa tak podarilo dosiahnuť európsky cieľ, ktorým je zber 45 % predaných batérií.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Rozklad batérie vo voľnej prírode by trval okolo 500 rokov, pričom sa z nej uvoľnia toxické látky, ktoré môžu ohroziť aj naše zdravie. Napríklad olovené batérie, ktoré sa používajú predovšetkým v autách, stoja za 80 % svetovej spotreby olova. Olovo je pritom pre človeka veľmi nebezpečné, no efektívne sa recykluje.

Batérie na skládke teda môžu kontaminovať pôdu a vodu toxickými chemikáliami a ťažkými kovmi, v spaľovni sa zas niektoré z týchto látok môžu uvolniť do ovzdušia.

Dôležité je tiež zachovanie vzácnych surovín na opätovné použitie. S nárastom popularity bezdrôtových zariadení bude vzrastať aj počet potrebných batérií, preto je dôležité zachovať čo najväčšie množstvo zo surovín na ich recykláciu.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

juraj-hips
Juraj Hipš

5 mýtov o Zaježovej

Rozkvitnuté čerešne, pasúce sa kravy, lúka plná liečivých bylín, samota a zurčiaci potôčik. Toto je predstava mnohých ľudí o živote v súlade s prírodou. Ako to dopadne, keď sa pár ľudí pokúsi tento sen naplniť? Prečítajte si mýty a fakty o živote na zaježovských lazoch.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Pripadá mi, že sa rúham

Cítim sa tak ráno, keď vstávam, aj večer pred zaspatím.

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Blyskotavé záblesky alebo ako sa nevrátiť v škole do starých koľají

„Presunúť učivo a dobehnúť ho v ďalšom roku…“ No. Dúfam, že to bude inak. O zmene obsahu a formy výučby a celej škále problémov školstva sa už povedalo snáď všetko. Už len začať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

(Ne)dobrovoľná skromnosť

Koronavírus väčšinu z nás dostal do stavu nedobrovoľnej skromnosti. Nedobrovoľne, ale o to intenzívnejšie teraz zažívame stav bez mnohých vymožeností, na aké sme bežne zvyknutí. To nám ponúka možnosť, ako by to mohlo vyzerať, ak by sme sa každý dobrovoľne vzdali časti svojich materiálnych túžob.

tomas-fedorko
Tomáš Fedorko

O východe z východu – východ v čase nikoho

V týchto týždňoch vyzerá Prešov ako mesto, kde je večne nedeľa. Zopár ľudí sa v meste stále nájde, áut je citeľne menej, ale spolu s MHD stále premávajú hore-dole, obchody sú zatvorené, taxíky prestali existovať a keďže prišla vlna teplého a slnečného počasia, celé to vyzerá ako jedno neprirodzene dlhé nedeľné poobedie.