fbpx
Enviro

Slovensko podľa najnovších štatistík vyniká v zbere použitých batérií

Najnovšie údaje Eurostatu udávajú Slovensku až 91 % úspešnosť zberu použitých batérií. Zrejme ide o nepresnosť, uvádza Komisia.

Kým v predošlých rokoch sme na Slovensku vyzbierali okolo polovice množstva predaných batérií a akumulátorov, v najnovších údajoch Eurostatu sme narástli na 91 %. Za tento zlomový nárast podľa štatistiky môžu nepresnosti v našom národnom sledovaní.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Ak by aj miera zberu batérií na Slovensku takto prudko narástla, stále sa nedarí vyzbierať úplne všetky batérie, ktoré sa na Slovensku predajú. Časť z nich teda končí na skládkach odpadu, vo vašich skriniach v domácnosti, či vo voľnej prírode.

Celoeurópsky priemer úspešnosti zberu je 46 %, pričom po Slovensku nasleduje v tabuľke Poľsko so 66 %, ktoré sú tiež skokovým nárastom. Na opačnom konci poradia sa nachádza Chorvátsko, Malta a Rumunsko s menej ako 30 % úspešnosťou zberu.

Ročne sa v Európe predá 226-tisíc ton batérií, pričom spätne sa zozbiera okolo 100-tisíc ton. Celkovo predaj batérií a akumulátorov jemne rastie. V roku 2009 sa ich v EU predalo 208-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo 226-tisíc ton.

Rastie aj miera zberu batérií na recykláciu. Kým v roku 2009 sa v EU podarilo zozbierať len 55-tisíc ton, v roku 2017 to už bolo o 80 % viac. Väčšine krajín EU sa tak podarilo dosiahnuť európsky cieľ, ktorým je zber 45 % predaných batérií.

zber-baterii-slovensko
zdroj: Eurostat

Rozklad batérie vo voľnej prírode by trval okolo 500 rokov, pričom sa z nej uvoľnia toxické látky, ktoré môžu ohroziť aj naše zdravie. Napríklad olovené batérie, ktoré sa používajú predovšetkým v autách, stoja za 80 % svetovej spotreby olova. Olovo je pritom pre človeka veľmi nebezpečné, no efektívne sa recykluje.

Batérie na skládke teda môžu kontaminovať pôdu a vodu toxickými chemikáliami a ťažkými kovmi, v spaľovni sa zas niektoré z týchto látok môžu uvolniť do ovzdušia.

Dôležité je tiež zachovanie vzácnych surovín na opätovné použitie. S nárastom popularity bezdrôtových zariadení bude vzrastať aj počet potrebných batérií, preto je dôležité zachovať čo najväčšie množstvo zo surovín na ich recykláciu.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

Kristína Červeňáková

Bála som sa vrátiť do ambulancie, dodnes ma z toho mrazí

Prečítala som si vyjadrenie novinárky Zuzany Kovačič Hanzelovej o jej rozhodnutí stiahnuť sa z nahrávania politických rozhovorov pre neutíchajúce vyhrážky a útoky. Myslím si, že v jej situácii by som učinila rovnako. Útoky na ženy novinárky pribúdajú a sú čoraz vyhrotenejšie, odstrašujúcejšie a ohrozujúcejšie. Aj keď sa politickým témam nevenujem, pred pár mesiacmi som sa ocitla v nepríjemnej situácii, a to v ordinácii lekára.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Skúškou zo základov štátu a práva by mali prejsť všetci

Skúšku zo základov štátu a práva som robila veľmi dávno. Učili sme sa na ňu viacerí, navzájom sa pýtali a odpovedali, no aj tak sme sa potom priamo na mieste báli. Dopadla dobre, na prvý termín, myslím, že skúšajúci bol pomerne benevolentný.

Bianka Mária Bálintová

Na tichom proteste sme sa vraj tvárili, že bojujeme za slobodu médií

Stojíme na Námestí slobody, v rukách držíme transparenty a pred Úradom vlády sa pomaly začína tichý protest. Predchádzalo mu odoslanie otvoreného listu premiérovi Robertovi Ficovi a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu. „Vyjadrujeme nesúhlas s poslednými vyjadreniami premiéra Roberta Fica a iných predstaviteľov vlády na adresu novinárov. Nesúhlasíme s tým, že na úrad vlády nechcú pustiť konkrétne médiá,“ hovorí jedna z organizátoriek protestu. Premiér sa totiž rozhodol, že si bude medzi médiami vyberať podľa toho, ktoré mu vyhovujú. Za konflikt medzi dvoma politikmi zaplatili novinári, ktorým predseda Národnej rady obmedzil možnosti nahrávať či vysielať živé vstupy v parlamente.

Mária Sendecká

Zachytávajú dažďovú vodu, no nie všetci ju využívajú

V rámci programu Zelená škola, ktorý realizuje CEEV Živica, sme navštívili viacero škôl. Jednou z nich bola aj taká, ktorá sa rozhodla zadržiavať vodu a kosiť trávniky menej. Ako to dopadlo?

Jozef Šujak

Prvý počítač od štátu dostal po 20-tich rokoch učenia

Učím už (pre mňa neuveriteľných) 20 rokov. Plus mínus odvtedy sa rozpráva o využití informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní, digitalizácii obsahu, využití internetu a podobne. Ale až teraz mi štát, ako zamestnávateľ, dal pracovný nástroj, bez ktorého sa nepohnem – notebook.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner