fbpx

Máme diktát? IDK.

Aj epické už zostarlo, dokonca veci už nie sú ani husté. Neprišla som na to, čo obe nahradilo, ale s istotou viem, že je pochvala, keď som v čile.

„Nevieš, čo môže byť „ruey“? Sekunda ticha. „Aha“ To je „tiez“, teda „tiež“. Večerná úvaha nad telefónom v ruke. Syn sa na diaľku baví s kamarátom, riešia zajtrajšiu školu.

Viem, že všetko je inak, než keď som bola tínedžerka ja. V jeho veku som zbožňovala dlhú šnúru na našej pevnej linke, ktorá mi umožňovala si telefón odniesť do detskej. Naši sa čudovali, čo toľko riešime, keď sme si len pred pár hodinami povedali ahoj a zajtra sa zas uvidíme. Potrebovali sme sa rozprávať, aj hodiny. Preto celkom chápem, že médium sa zmenilo, ale potreba nie. „Máme normálny sociálny život,“ vysvetľovali minule dlhý čas strávený na telefóne deti mužovi. S tým nemôžem nesúhlasiť.

Predsa len nad tým „tiež“ pokrútim hlavou: “Ale dávate si teda riadne rébusy.“

„To je normálne, sme zvyknutí. Veď si píšeme stále.“

Pravda, píšu aj mne častejšie, než volajú. Neraz mám problém neopravovať im to. Odradila by som ich a to pubertálne deti, u ktorých sa tešíte, že sa vôbec ozvú, fakt nechcete.

„Strážia si vaši kamaráti gramatiku?“, skúšam to obchádzkou. „Gramatiku? Na mesendžeri?“ čudujú sa fakt úprimne. „Nič by sa nestalo, ak by ste si písali bez chýb, nie?“, skúšam. „To nikoho nezaujíma. Aj tak píšeme skratkami.“ A vzápätí mi ukáže poslednú výmenu: „ZAJTRA JE PISOMKA?“ „ IDK.“ „IDK?“ Fakt mi nedopína. „I don´t know predsa.“ Aha.

Kadečo som ovládala, toto je nové. Tak dík. Už viem, že sa nehovorí coolové, ale cool, ale ani to sa vlastne už nehovorí. A aj epické už zostarlo, dokonca veci už nie sú ani husté. Neprišla som na to, čo obe nahradilo, ale s istotou viem, že je pochvala, keď som v čile. A keď si niečím vyslúžim badum-tss s príslušným gestom, to je ešte lepšie.

Ak chcem, aby ma nenechávali bokom, musím dobiehať. Je to na mne, oni idú stále dopredu. Snažím sa nerobiť im hanbu a pred kamarátmi s nimi hovorím čo najcivilnejšie. Každá generácia má svoj slovník, chytám ho len časť.

A možno sa aj oni budú nad svojimi LOL a NJN onedlho usmievať. Slang starne neskutočne rýchlo. Hoci si píšu, gramatiku nevedia. Hoci sú stále v kontakte, stále sa majú o čom aj rozprávať. Viac sa hrajú cez siete, ale dokážu to aj keď sú spolu s kamarátmi v izbe.

Nie je táto generácia tínedžerov horšia. Len je iná. Tak ako všetky predošlé pred nimi – a ako mrte ďalších po nich.

Profil autora:

Bývalá novinárka z STV, TA3 či televízie Markíza. Dnes PR manažérka jednej z politických strán, lektorka na Sokratovom inštitúte, mama dvojčiat.