Tomáša už nebavilo pozerať na znečistený Dunaj a lužné lesy. Z vyplavených PET fliaš si postavil kajak a vybral sa na protestnú plavbu

Väčšina znečistenia oceánov plastovým odpadom pochádza z rozvojových krajín, predovšetkým z Ázie. Ani na Slovensku v tom však nie sme nevinne a do riek sa aj od nás denne dostávajú desiatky kilogramov plastu.

Každý rok na jar sa vyberajú bratislavskí vodáci upratovať brehy Dunaja od naplaveného odpadu. Nízka vegetácia odhaľuje nepekný pohľad na množstvo PET fliaš, obalov z drogérie, potravín či dokonca obuvi a oblečenia. To všetko vo svojich vodách nesie aj rieka Dunaj, ktorá na Slovensko priteká cez jedny z najvyspelejších štátov sveta.

„Každú jar tu nájdeme niekoľko desiatok vriec odpadu,“ hovorí o upratovaní dunajských brehov Tomáš Ščepka, dlhoročný vodák a člen Asociácie bratislavských vodáckych klubov. Na množstvo odpadu, ktoré sa povaľuje na brehu a pláva v rieke, sa už nemohol pozerať a rozhodol sa na to upozorniť protestnou plavbou po slovenskom úseku Dunaja na vlastnoručne vyrobenom kajaku z odpadu.

PET fľaše a bežky

Na brehoch Dunaja a od známych a rodiny vyzbieral 300 PET fliaš, z ktorých v otcovej garáži po večeroch postavil loďku. „Sú tam tri hlavné prvky – drevené dosky od otca zo záhrady, bežecké lyže a týchto 300 fliaš,“ popisuje. Pri stavbe sa pozeral aj na inšpiráciu v zahraničí, ale vo väčšine prípadov na lode používali rôzne lepidlá a iné nerecyklovateľné prvky. „Ja som to chcel urobiť tak, že loď zmnotujem, rozmontujem a zrecyklujem bez zvyšného odpadu.“

pet-kajak
Tomáš s manželkou a materiál na PET loďku. FOTO – Archív Tomáš Ščepka

Stavba Tomášovi trvala asi jeden a pol mesiaca, pričom loďku musel niekoľkokrát prestavať, aby mala dobrú stabilitu. „Robil som to väčšinou sám, ale keď otec videl, že som bezradný, prišiel mi pomôcť aj on,“ smeje sa.

Keď už mala loď dostatočný výtlak nad vodou aj dobrú stabilitu, mohla sa vydať na plavbu. „Samotný splav bola už len taká čerešnička na torte,“ hovorí. „Vedel som, že to nebude med lízať. Ani posledná verzia loďky nebola nikdy pred splavom otestovaná, nakoľko som ju dokončil v noci pred splavom. Posadiť sa na kajak a v prvej minúte na ňom prejsť cez sútok Dunaja a Moravy, zatiaľ čo ma snímali televízne kamery, bol jeden z najadrenalínovejších momentov.“

pet-kajak
Rám loďky v príprave. FOTO – Archív Tomáš Ščepka

Preplaviť 172 kilometrov od Devína po maďarské hranice Tomášovi trvalo 4 dni. A nebolo to ľahké. Loď z PET fliaš má odpor a musel teda silno pádlovať aj dole prúdom. „Na odpade sa nesedí úplne pohodlne a bol to teda aj športový výkon. Po tých štyroch dňoch plavby som bol dva dni odrovnaný,“ hovorí. Plavbu na takejto loďke teda neodporúča komukoľvek, len skúsenému vodákovi s dobrou kondíciou.

Reakcie ľudí, ktorí Tomáša po ceste stretávali boli veľmi pozitívne. „Všetci mi kývali z brehov, z mostov, zastavovali ma s otázkami na brehu,“ popisuje Tomáš. PET kajak sprevádzal aj druhý čln, v ktorom sedeli dokumentaristi a celú plavbu zaznamenávali. Z plavby tak vznikne aj dokumentárny film. Samotnú loď teraz čaká rozmontovanie na súčiastky a recyklácia v závode na spracovanie PET fliaš General Plastic v Kolárove.

pet-kajak
Loďku staval Tomáš sám po večeroch v otcovej garáži. FOTO – Archív Tomáš Ščepka
pet-kajak
Takmer pred koncom splavu, ktorý Tomášovi trval 4 dni. FOTO – Archív Tomáš Ščepka
pet-kajak
Po splave putuje loďka na recykláciu. FOTO – Archív Tomáš Ščepka

Desiatky kíl plastu denne

Dunaj preteká cez veľkú časť Európy, konkrétne 10 jej krajín a je hlavným prítokom Čierneho mora. Je teda jedným z hlavných kanálov, cez ktoré sa do Čierneho mora dostáva odpad z pevniny. Aké presne je množstvo plastu, ktoré pláve v Dunaji, zatiaľ povedať nevieme. Vedci odhadujú, že ročne ho do Čierneho mora priplaví od 530 do 1500 ton. Rakúska agentúra životného prostredia v roku 2015 zmerala, že hranice krajiny za Hainburgom v Dunaji ročne opustí zhruba 40 ton plastového odpadu. Denne ho tak do rieky len v Rakúsku pribudne medzi 25 až 145 kilogramami.

Koľkými kilami prispieva k tomuto množstvu Slovensko, sa dozvieme vďaka projektu PlasticFreeDanube. V rámci neho skúmajú naši vedci z Ústavu polymérov SAV spolu s rakúskou univerzitou BOKU koľko a akých typov plastu sa v našej časti Dunaja nachádza a ako rýchlo sa dole tokom presúvajú. Ich prvé merania ukázali, že čo sa druhového zloženia týka, 18 % plastového odpadu v Dunaji tvoria PET fľaše, 15 % polystyrén, 5 % obaly z potravín, 3 % plastové vrecká, 8 % oblečenie, topánky a ruksaky. Zvyšok sa nedal presne identifikovať.

Zároveň sa však ukázalo, že len zhruba 10 % tohto znečistenia má priemyselný pôvod. Za väčšinu plastového odpadu v riekach teda môžeme my, bežní občania, či už tým, že ho priamo vyhodíme do voľnej prírody, alebo do vody, alebo ho odfúkne z nesprávne uzatvorenej smetnej nádoby a cez menšie prítoky sa dostane až do veľkej rieky a odtiaľ do mora.

Redukcia a recyklácia

„Jediná cesta je redukcia, a to vo všetkých smeroch. Redukcia toho, čo robíme, čo jeme, čo pijeme,“ odpovedá Tomáš na otázku ako znečisťovanie riek zastaviť. „Dôležité je pri vyhadzovaní plastov či papiera obaly stlačiť a nevyhadzovať do smetnej nádoby zbytočný vzduch, ktorý potom spôsobí, že sa kontajnery rýchlo preplnia a odpad z nich vyletuje do voľnej prírody,“ radí PR manažér spoločnosti NATUR- PACK Marek Brinzík.

Z pokusov NATUR-PACKu sa ukázalo, že stláčaním obalov vieme v kontajneroch ušetriť až polovicu miesta. „Dôležitou prevenciou je okrem správneho triedenia aj minimalizácia, teda snaha o tvorbu čo najmenšieho množstva odpadu,“ dodáva Brinzík. Práve PET fľaše sú pritom jedny z najcennejších surovín v systéme recyklácie a nie je problém s ich spracovaním.

Ako plastový odpad minimalizovať sa dozviete napríklad vo vysielaní našej pravidelnej rubriky čiernalabuť_FM:

Ďalšie články od autora:

Novinárka, študentka manažmentu prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.