Heinz Grill: V joge nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, trvácne

Heinz, ako si sa dostal k joge, čo si vyštudoval a prečo si sa rozhodol práve pre jogu?

Absolvoval som medicínske vzdelanie, a keďže v tom čase som bol ešte relatívne mladý a ešte som nechcel začať s vlastnou praxou, premýšľal som, aký iný druh práce by som ešte mohol vykonávať.  Vybral som si jogu. Absolvoval som vzdelávanie pre učiteľov jogy v Kanade u učiteľa Višnudévanandu. Relatívne rýchlo potom som začal pracovať ako učiteľ jogy.

Keďže som sa ale nikdy nevedel spriateliť s pevnými jogovými tradíciami a indickým duchom jogy, začal som už veľmi skoro vývoj jogy aj formovať. Pred mojou tridsiatkou som napísal 2 knihy, jednu o joge a jednu o dýchaní v joge, kde som pohľad na jogu začal formulovať z novej perspektívy.

Niečo po tridsiatke som spoznal antropozofiu, a v tomto smere som absolvoval pomerne dosť medicínskych vzdelávaní. Následne som celé moje povolanie a pôsobenie založil na dvoch základných kameňoch, a to na antropozofickej medicíne a pohľade na človeka a na joge, ako som jej rozumel a ponímal ju. Jogu vnímam viac ako umeleckú disciplínu. To znamená, že ju ponímam viac z umeleckého alebo tvorivého pohľadu.

Pre bežného človeka je antropozofia neznáma, ako by si ju priblížil bežnému človeku?

Dalo by sa povedať, že antropozofia a joga sa k sebe majú asi ako oheň a voda. Veľmi dobre sa obvykle neznášajú. Rudolf Steiner, zakladateľ antropozofie, povedal jednu vetu, ktorá ale do dnešného dňa nie je celkom dobre pochopená, a to, že joga pre našu dobu, pre storočie, v ktorom žijeme, nie je vhodná.

Cieľom antropozofie je spoznať duchovný základ za fyzickým prejavom. Spoznať duchovný základ každého fyzického javu. A primerane týmto duchovným poznatkom potom aj zvyšovať kvalitu života na zemi.

Steiner sa usiloval aj o to, aby sa pohľad na život rozšíril z nazerania naň len od narodenia po smrť na širšiu perspektívu. Na to, že existuje aj posmrtný život. Je totiž veľký rozdiel, či človek počíta vo svojom pozemskom živote aj s posmrtným životom, alebo ho nezaujíma, čo bude po smrti a chce žiť v tomto živote primerane svojim možnostiam.

U ľudí, ktorí vedia, že každý čin, ktorý vykonajú v tomto živote má aj nejaké dôsledky na posmrtný život výrazne stúpa aj pocit zodpovednosti.

Joga takisto ako antropozofia zohľadňuje posmrtný život, rozdiel je však v tom, že joga sa snaží od toho pozemského dostať preč, a to tak rýchlo, ako je to len možné. Chce rozviazať všetky väzby k pozemskému životu.

V tomto zmysle sa teda joga sústredí viac na oslobodenie a antropozofia na zodpovednosť alebo morálnu zodpovednosť človeka a jej posilnenie.

Prostredníctvom vnesenia umeleckého impulzu do jogy tak vzniká syntéza medzi útekom od sveta a medzi aktívnym zapojením sa do života. Aj preto, že umenie hľadá zodpovednejšie a estetickejšie zaobchádzanie so životom.

V čom je smer jogy s názvom Nová jogová vôľa, ktorý si vytvoril, iný a čo človeku prináša?

Už keď som sa vzdelával v joge, nebolo mi veľmi sympatické, že v joge sa všetko točilo okolo sebauskutočnenia. To slovo sebauskutočnenie k joge akoby patrilo, bolo s ňou vždy akoby neoddeliteľne späté. Mne sa ale vždy zdalo dôležitejšie spájať spiritualitu so vzťahom človeka ku kultúre, k spoločnosti a druhým ľuďom. Spiritualitu som vždy vnímal najmä ako spojenie človeka s okolím.

Keď jogové cvičenie slúži menej sebauskutočneniu, ale viac sa zameriava aj na umelecký výraz, ktorý môžu cvičenia nadobúdať, tak v ňom vidím väčšie možnosti pre spojenie človeka so svojim sociálnym prostredím a tiež jeho pôsobením na sociálne prostredie. Napríklad ako keď maliar maľuje obraz, tak ním chce s ľuďmi niečo konkrétne zdieľať. Podobne sa môže stať určitým prostriedkom zdieľania alebo komunikácie s okolím aj jogové cvičenie.

Myslíš na hodine samotnej, alebo akým spôsobom?

To je zaujímavá otázka. Tento rozdiel je jemne zachytiteľný, ale zásadný. Keď vezmeme akékoľvek jogové cvičenie, napríklad stoj na hlave, stoj na pleciach, alebo čokoľvek iné, tak toto cvičenie môže človeku priniesť množstvo energie. Pre mňa a moje skúmanie prísun energie nie je až taký zaujímavý. Pretože energia, ktorá z cvičenia vznikne, zostáva len pre pozemský svet, vo fyzickej rovine.

To znamená, že neočakávame, že sebauskutočnenie príde z východiska tela, ale skôr k nemu vedie duševná aktivita človeka. Cvičenie je potom výsledkom celkovej duševnej aktivity človeka. Tento rozdiel je pre mňa veľmi podstatný, pretože v joge tak nehľadám len zlepšenie zdravia pre pozemský život, ale aj niečo obsiahlejšie, niečo trvácne, čo ostáva aj pre posmrtný život.

Keď to vyjadrím tak nahrubo, tak musím povedať, že v joge je veľmi veľké riziko spirituálneho egoizmu. Keď ale vnímame cvičenie ako výsledok duševnej aktivity človeka, potom je toto riziko menšie.

Čo to znamená vkladanie duševných síl do cvičenia?

Keď dnes niekto píše napríklad knihu, tak si nebudeme myslieť, že význam tej knihy vznikne len zo samotných slov, ale zmysel týmto slovám musí dať autor. V joge si ale veľa ľudí myslí, že tento význam cvikov príde priamo z fyzického tela. Ale tak ako zmysel nedokáže povstať z písmeniek, tak ho podľa mojej skúsenosti nedokážeme nájsť ani v samotnom tele. Zmysel cvičeniu musí dať človeku. A táto duševná a duchovná aktivita časom zušľachťuje aj telo človeka.

Čo chápeš pod pojmom spirituálny egoizmus?

Existuje veľa ľudí, ktorí sa nevedia dobre vyrovnať so svojim životom alebo si nevedia nájsť v živote svoje miesto. Hľadajú kompenzáciu a unikajú do spirituálnych skupín alebo komunít. Často potom vznikajú rôzne zoskupenia, ktoré reálne nemajú so spiritualitou nič do činenia, ale navonok sa spirituálnymi nazývajú.

K spirituálnemu egoizmu sa v joge človek veľmi ľahko dostane, pretože v prvých rokoch uvoľňujú jogové cviky veľmi veľa energie. Ale duša pritom nemusí byť ešte veľmi aktívna, nemusí sa snažiť rozumieť vyšším princípom bytia.

A tým vzniká aj riziko, že človek nemá záujem o  spirituálne obsahy alebo témy, ale vyhovuje mu táto kompenzácia pomocou cvičení, cez ktoré chce získať niečo pre seba a pre svoj pohodlnejší a lepší život. Človek napríklad môže meditovať len sám pre seba a môže zostávať celkom vo svojom snovom svete, ktorý nijak nesúvisí s realitou. Ale ten snový svet je v skutočnosti len akýmsi svetom kompenzácie.

Nová jogová vôľa sa líši aj v tom, ako vníma a pracuje s dychom. Ako vnímaš význam dýchania v joge?

Hovorme o pojme slobodný dych, tak som nazval aj moju knihu. Tento pojem môžeme interpretovať na rozličných rovinách. V dychu človeka je neustále prítomná aj určitá emocionalita, no táto emocionalita by sa nemala dostávať do popredia a byť určujúca pre dych človeka. Keď sledujeme dych, môžeme sa ho naučiť oddeľovať od emocionality, a tým sa stáva slobodnejší.

Takýto dych potom človeku prináša určitý pocit. Môže cítiť veľmi otvorený, vzdušný, univerzálny pocit zo svojho dýchania. Keď je však dych veľmi zamotaný s emocionalitu človeka, to znamená, že je aj príliš poviazaný v subjektívnom rozpoložení svojho vedomia, alebo prežívania.

Z toho dôvodu nepraktizujem s ľuďmi žiadne výrazné dychové cvičenia, pretože človek podvedome v dychu nesie emocionalitu a mohol by ju ešte podporiť.  Čiže školenie dychu v mojom podaní vyzerá tak, že cvičiaci sa učí usporadúvať svoje pocity a tak rozlišovať, ktoré sú poviazané alebo závislé od tela, a ktoré sú slobodné. A dych sa nachádza práve na tomto rozhraní.

Slobodný dych by časom mal prinášať základ pre rozlíšenie a usporiadanie toho, čo je vonkajšie a objektívne a toho, čo je subjektívne.

Vnímam v Novej jogovej vôli aj určité kresťanské východiská. Je to tak?

Antropozofia má blízko ku kresťansko-duchovnému princípu. Klasická joga má zas bližšie k niečomu kozmickému, k vžívaniu sa do akejsi kozmickej skúsenosti a stavu vedomia.

Antropozofia sa usiluje o preniknutie do matérie alebo hmoty ľudským tvorivým duchom, zatiaľ čo joga má sklon unikať z pozemského života.

Pre mňa bolo dôležité tieto dve polarity nejakým spôsobom spojiť. A v tom sa podľa môjho názoru nachádza kresťansko-duchovné úsilie, ktoré je ale celkom nezávislé od vierovyznania človeka.

V čom presne?

V zásade môžeme povedať, že v joge človek spravidla hľadá oslobodenie, napríklad oslobodenie z pozemského sveta. Typický antropozof nehľadá oslobodenie z pozemského sveta, snaží sa skôr pretvárať pozemský svet a matériu. Pre mňa sú podstatné oba aspekty, oslobodenie, ale aj premena, alebo pretváranie a snažím sa o to, aby medzi nimi vznikla určitá syntéza.

Kresťansko-duchovný impulz by sme ale nemali zamieňať s cirkvou, alebo s nejakým vierovyznaním. V mojou ponímaní, kresťansko-duchovný aspekt znamená, že človek prisvedčí pozemskému životu, ale na druhej strane hľadá aj princípy duchovného bytia.

Ako vnímaš dnešného ducha doby. Žijeme reálne v dobe morálnej krízy, alebo je toto vnímanie bežné pre každú generáciu?

Určite je to tak, že každá doba má nejaké svoje temné stránky alebo krízy. Problematiku dnešnej doby by som videl v tom, že človek si nedokáže nájsť trpezlivosť a čas na to, aby sa venoval otázkam hlbšieho poznania. Stráca sa v celkovej hektike doby, a eventuálne aj vo fascinácii materializmom, ktorý dnes prevláda.

A práve spiritualita si vyžaduje čas a aby človek v spiritualite prišiel k nejakým rozumným výsledkom, vyžaduje si to aj určitú obeť. Človek nemusí obetovať svoj majetok, svoje peniaze alebo vzdať sa svojho povolania. Musí sa ale naučiť odstúpiť od lipnutia na povrchnostiach a rôznych emocionálnych väzbách. A tie obetovať.

Aby sa človek dopracoval k hlbším cíteniam a k cíteniu duchovno kozmických súvislostí, musí obetovať povrchné emocionálne väzby a rýchle emocionálne vzplanutia. Tiež sa musí naučiť pracovať dlhšiu dobu na jednotlivých otázkach a úlohách. Spiritualita počas jedného víkendu, to je niečo, čo pokladám za nemožné.

Spiritualita si vyžaduje disciplinované venovanie sa určitým cieľom. Napríklad si človek môže dať za úlohu rozlišovať, čo sú trvalé a čo sú prechodné hodnoty. Alebo teda pominuteľné a nepominuteľné.

To, že sme v morálnej kríze môže byť náš dojem. Ale to, že sme v kríze environmentálnej, to je zrejmý fakt. Z oboch týchto kríz zrejme bude jedna cesta von. Aká je to podľa Teba cesta?

Možno to na Slovensku nie je až také intenzívne, ale u nás v Taliansku a tiež v Nemecku je stále viac zreteľné, že vývoj je momentálne v slepej uličke. Vývoj hospodársky, politický, ale aj vývoj v náboženskej oblasti.

Človek sa vo vnútri nachádza vo veľkej úzkosti. Ľudia tušia, že pre lepší spoločenský, hospodársky a keď to tak nazveme, aj náboženský život, by sme potrebovali nové praktické základy, a v prvom rade, potrebujeme odvahu o týchto základoch otvorene diskutovať.

Konzum prináša rôzne hospodárske tlaky.  A problém je v tom, že spiritualita tu nemá veľmi svoje miesto. Aj to, čo sa snažím vyjadriť a učiť ja sa nedá zapasovať do systému konzumnej spoločnosti.

Som proti spirituálnemu egoizmu, proti spirituálnemu konzumu, proti povrchnému, v emóciách sa vyžívajúcemu životu, a som proti inštitucionalizácii v oblasti spirituality.

Joga tak, ako ju ja chápem, by mala človeku priniesť silu. Mojim cieľom je, aby duchovná kapacita mojich študentov rástla tak, aby vo svojich úsudkoch neboli odkázaní len na názory, ktoré sú im podsúvané, ale aby si dokázali samostatne tvoriť svoj názor a svoje vlastné poznanie skutočnosti.

Keď však človek takúto silu v sebe rozvinie, nie je už tak ľahko manipulovateľný a ovládateľný z vonku. Joga potom nebude len únikom z tohto nekonečného utrpenia na Zemi, ako to približne vyjadril Buddha, ale oveľa skôr by mohla podnecovať otázky, ako môžem do sveta vniesť viac mieru, viac harmónie do ekosystému, v ktorom žijem, alebo ako podporiť ľudí, ktorí sú na tom momentálne zle a pomôcť im lepšie sa integrovať do života.

Heinz Grill je spirituálny učiteľ a skúsený učiteľ jogy. Je autorom nového jogového smeru s názvom Nová jogová vôľa. Tá kladie dôraz na spájanie spirituality a praktického života, zameriava sa na rozvoj duševného života – myslenia, cítenia a vôle, a jogový cvik vníma ako umelecké dielo, ktoré oslovuje citový život človeka. Heinz žije a pôsobí v Severnom Taliansku, kam sa k nemu chodia vzdelávať učitelia jogy a záujemcovia o jogu z celej Európy. Je autorom množstva titulov z oblastí jogy, spirituality, ale aj výživy, pedagogiky, horolezectva a architektúry. V Bratislave zrealizoval svoj štvrtý seminár pre učiteľov jogy a verejnosť na pozvanie jogovej školy Premena.

Na Slovensku sa Novej jogovej vôli venuje postupne stále viac učiteľov a záujemcov. Jedny z prvých priekopníkov sú jogové školy Premena (jogapremena.sk)a AD Joga (ad-joga.sk). Články Heinza Grilla o joge a spiritualite si môže slovenský čitateľ nájsť aj na portáli heinz-grill.de/sk.