O východe z východu – ako z kuchynských rečí zmizla zlá Bratislava

Tón zášti voči „zlej Bratislave“ a Bratislavčanom sa z rečí východniarov stratil.

Piaty diel zo série blogov o východnom Slovensku.

Tento prekvapivý fakt som si uvedomil pri mojej nedávnej návšteve Bratislavy, kedy sme u známeho hovorili o rozdieloch medzi východným a západným Slovenskom. Keď som totiž počas debaty chcel citovať niekoho z východu, ako sa kriticky vyjadruje na adresu hlavného mesta, došlo mi, že už veľmi dlho som takéto reči od nikoho nepočul.

Samozrejme, nevraživé poznámky voči Bratislave nezmizli úplne a minimálne v zamestnaniach, ktoré spadajú pod štátnu správu a sú istým spôsobom centralizované, budú asi stále prítomné. Typickým príkladom sú napríklad učitelia, ktorí každý september tŕpnu, s akým „nápadom“ na skvalitnenie výučby opäť príde ministerstvo školstva.

Vo všeobecnosti ale tento trend výrazne ustúpil. Domnievam sa, že istým spôsobom, vďaka internetu, vlakom zadarmo, takmer dokončenej diaľnici a relatívne ľahkej vnútroštátnej mobilite, mohlo dôjsť k akémusi pomyselnému zjednoteniu Slovenska, kedy ľudia na východe chápu, že vinou neschopných vládnych politikov bez vízie sme všetci na jednej lodi a doplácame na nich všetci rovnako, či žijeme v Bratislave, alebo v Prešove.

Keď som totiž počas debaty chcel citovať niekoho z východu, ako sa kriticky vyjadruje na adresu hlavného mesta, došlo mi, že už veľmi dlho som takéto reči od nikoho nepočul.

Zdá sa, že mnohí ľudia na východe si uvedomili, že za nelichotivú ekonomickú situáciu, nízke platy, polofunkčné zdravotníctvo a rozbité cesty nemôže akási mýtická „Bratislava“, ale konkrétni ľudia. Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína dlhé obdobie vlády Roberta Fica, ktorý mal neuveriteľné množstvo času a možností túto krajinu posunúť dopredu, no neurobil to, lebo nemal žiadnu víziu a nič, v čo by naozaj veril.

Ak teda dnes východniari hovoria v množnom čísle o tom, ako kvôli vláde SMER-u všetci strácame, myslia tým naozaj všetkých, ktorí žijú v tejto krajine.

Navyše, mnohí, vrátane mňa, majú v hlavnom meste priateľov, kolegov, príbuzných, či celé rodiny, ktoré už nependlujú hore-dole, ale usadili sa tam a väčšinou sú spokojní, čo len ďalej oslabuje niekdajší iracionálny hnev voči Bratislave.

Nanešťastie, úlohu vzdialeného činiteľa, na ktorého je možné sa neustále vyhovárať a nadávať, prebral „dekadentný Západ“, pod ktorým sa myslí Nemecko, bohatá Škandinávia, či „od reality odtrhnutý“ Brusel.

Podľa východniarov totiž ohrozuje ich kultúru a tradície, pričom treba zdôrazniť, že ak hovoria „ich“, myslia tým tentokrát pre zmenu len svoj región a rodiny.

Nanešťastie, úlohu vzdialeného činiteľa, na ktorého je možné sa neustále vyhovárať a nadávať, prebral „dekadentný Západ“, pod ktorým sa myslí Nemecko, bohatá Škandinávia, či „od reality odtrhnutý“ Brusel.

Je zbytočné pripomínať, že tieto názory, ako aj samotný prívlastok „dekadentný“, majú mnohí títo ľudia z dezinformačných a konšpiračných webov, hoci poctivá faktická analýza týchto stránok opakovane dokazuje, že produkujú väčšinou lživé a nepravdivé články.

Rozum v tomto prípade ale nehrá hlavnú úlohu. Tú hrajú emócie. Východniari totiž podvedome a do istej miery oprávnene cítia, že v globalizovanom a extrémne prepojenom svete, kde výkyv akcií na americkej burze môže spôsobiť zastavenie výroby v michalovskej fabrike, ich hlas nie je podstatný a oni sa prepadajú do čiernej diery nepodstatnosti.

Dôsledkom toho je hnev, frustrácia, podpora antisystémových strán a fašisti v parlamente. Politické elity v parlamente a na ministerstvách v Bratislave síce nezmôžu nič s prepojeným a globalizovaným svetom, no môžu za nekonečný sled škandálov s rozkrádaním verejných zdrojov a väzbami na mafiu, ktoré oslabujú vieru vo funkčnosť demokracie.

Až bude Slovensko funkčným štátom pre všetkých, aj tých ďaleko od Bratislavy, východniari, pri svojej húževnatosti a šikovnosti, sa už na nikoho nebudú musieť vyhovárať.

Ďalšie články od autora:

Študoval na Akadémii Umení v Banskej Bystrici, je absolventom Sokratovho inštitútu, spoluzakladal kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici. V roku 2016 založil a odvtedy aj vedie  Artforum v Prešove. Narodil sa v Michalovciach, vyrastal v Bardejove, momentálne žije v Prešove. Je ženatý, má jednu dcéru.
„Východ je mojím domovom. Mám ho prirodzene rád, no aktívne a vedome sa snažím budovať si voči nemu aj jeden špeciálny druh lásky – byť voči nemu úprimne kritický. Mýtické uctievanie bájneho „Východu“ je dnes nebezpečný trend, ktorý zaváňa rusofilstvom a ktorému sa treba vyhnúť. Ale takisto je potrebné niektorým ľuďom na západe objasniť, že nie sme subsaharská Afrika. Je na to potrebná zmena myslenia. Budem veľmi rád, ak k nej budem môcť prispieť.“