fbpx
Enviro

Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?

Recykláciou papiera sa šetria stromy, voda aj energia. Vedia ho však Slováci triediť správne? Nie je totiž papier ako papier. Čo všetko patrí do modrého koša a čo už nie? Pozreli sme sa na to v analýze triedeného zberu papiera.

Prichádzame na dvor zberovej spoločnosti mesta Štúrovo na juhu Slovenska. Uprostred kôp kartónu a papiera zmiešaného s iným odpadom sa pohybuje asi desiatka ľudí v reflexných vestách a ochranných rukaviciach. Z papiera vyzbieraného z 12 nádob s objemom 1100 litrov spred rodinných domov, bytových domov, ale aj neďalekých firiem, vyberajú nečistoty a dotrieďujú ho na jednotlivé druhy papiera.

Analýza triedeného zberu papiera je už viac ako 70. analýza triedeného zberu v slovenských obciach, ktorú pripravila organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Ich cieľom je zistiť, v čom majú Slováci pri triedení najväčšie medzery, aby sa na to následne mohli sústrediť vo vzdelávaní a pomohli tak zvýšiť našu žalostne nízku mieru recyklácie odpadu.

sturovo-papier1
Analýzu koordinovala špecialistka Uršula Pomfyová. FOTO – NATUR-PACK

Odborne na celý proces dohliada environmentálna špecialistka Uršula Pomfyová. „Obsah nádob mnohokrát obsahuje druhy odpadu, ktoré tam nepatria. Ľudia triedia nedôsledne alebo to robia z neznalosti. Rozhodne máme v triedení odpadu rezervy. Potrebujeme preto ukázať, aké sú nedostatky a na čo sa treba zamerať,“ hovorí.

Koberec, kornútky aj kozmetika

Spolu so zamestnancami zberovej spoločnosti obsah modrých nádob triedia podobne, ako by to robili na dotrieďovacej linke pred odoslaním na recykláciu. Na jednu kopu idú kartóny, na ďalšiu obyčajný papier a na inú papierové obaly. Stranou sa ukladajú všetky veci, ktoré papierom nie sú ani zďaleka. A je ich tam skutočne veľa.

Okrem bežných omylov ako sú použité papierové vreckovky či nápojové viacvrstvové kartóny, vyťahujeme z kopy koberec, bižutériu, topánky, termosku, ale aj celé balenie zmrzlinových kornútkov. Vizuálne to pôsobí, akoby aj polovica obsahu boli veci, ktoré do papiera nepatria.

„Jednak sa tu nachádza dosť zmesového komunálneho odpadu zabaleného ako v klasickom odpade, našli sme ale aj textil, obuv, kozmetiku, plienky, hygienické vreckovky, veľa Tetra packu, veľa plastov, obalov z plastov, biologicky rozložiteľný odpad aj mastný papier z cukrárne,“ vymenúva Pomfyová.

V modrých kontajneroch najčastejšie našla nesprávne vyhodené kartónové obaly na nápoje, textil, ale aj bio odpad, lístie, perie, plienky, vložky či použité vreckovky.

Farba znehodnotila obsah celého auta

V porovnaní s inými obcami na Slovensku, kde NATUR-PACK podobnú analýzu robil, vychádza teda Štúrovo podpriemerne. Znečistenie tvorilo až 19,8 % obsahu modrých nádob. Dôvodom zrejme bude aj lenivosť miestnych podnikateľov, ktorí voľne prístupné kontajnery na triedený odpad využili na svoj vlastný odpad, za ktorého odvoz by inak museli platiť.

To potvrdzuje aj nadpriemerne vysoké množstvo kartónu, ktoré nachádzame v tejto várke. To tvorilo spolu s ostatnými papierovými obalmi 80 % z celkového množstva odpadu. V priemere sa v slovenských košoch na papier nachádza okolo 12 % znečistenia a naopak, zhruba 15 % zmesového odpadu tvorí papier, ktorý by sa dal zrecyklovať.

Stále to však so znečistením v Štúrove nie je tak zlé ako objavili na analýze v Bratislave, kde niekto do papiera vyhodil niekoľko vedier plných farby na steny a stavebného lepidla. Tie sa v aute tak pomiešali s papierom, že znehodnotili úplne celý obsah smetiarskeho auta a zmarili tak poctivé triedenie stoviek obyvateľov.

„Takto znehodnotený obsah už nie je možné recyklovať. V Bratislave a Košiciach by aspoň skončil v spaľovni, kde sa energeticky zhodnotí, inde by však skončil na skládke odpadu,“ hovorí za NATUR-PACK Marek Brinzík.

Nie je papier ako papier

Okrem vecí, ktoré zjavne nie sú z papiera, nepatria do modrých nádob ani niektoré papierové výrobky. Najčastejšou chybou pri triedení papiera sú znečistené papiere a papierové výrobky. Napríklad použité papierové vreckovky, ktoré môžu byť dokonca infikované a mastné papiera od jedla, napríklad krabice od pizze.

Do modrého kontajnera nepatria ani špeciálne voskové druhy papiera, pokladničné bloky z termopapiera a knihy. Mnoho ľudí považuje za papier aj jednorazové poháriky na kávu, ktoré však často obsahujú z vnútornej strany ťažko odstrániteľnú plastovú fóliu.

sturovo-znecistenie

sturovo-znecistenie
Do modrých nádob na papier ľudia hádžu aj odpad, ktorý nemá s papierom nič spoločné. FOTO – Autorka

Do papiera nepatria ani nápojové kartóny, v ktorých papier len jednou z vrstiev materiálu. A do papiera ľudia hádžu aj obaly s plastovou fóliou, ktorá sa z nich však dá odstrániť. Pri analýze sme v papieri našli aj kartónovú škatuľu, ktorá bola úplne celá obalená ešte do plastovej fólie.

Tú je najlepšie pred vhodením do papiera odstrániť a dať medzi plasty. A recyklátorov potešíte aj, keď do papiera nebude hádzať rolky od toaletného papiera a obaly od vajec, ktoré síce sú z papiera, avšak jeho vlákna sú už tak krátke, že sa z neho nový papier vyrobiť nedá.

Problém pri recyklácii nerobia len drobnosti ako kovové spinky či lepiaca páska. Nesprávne vytriedený papier môže znížiť kvalitu materiálu na recykláciu. „Negatívum nedôsledného triedenia je to, že prvotne kvalitný papier sa znehodnotí a už nemôže byť materiálovo zhodnotený, ale skončí na skládke alebo v spaľovni,“ hovorí Pomfyová. Nečistoty a nerecyklovateľné papierové výrobky je zas potrebné spomedzi papiera dotrieďovať a potom zbytočne prevážať hore-dole medzi spracovateľmi odpadu.

Ak triedime správne a poriadne, je možné papier relatívne bezproblémovo zrecyklovať, čím šetríme primárne zdroje. Odhaduje sa, že 1 tona starého papiera zachráni pred výrubom 17 stromov, čo samozrejme závisí od ich veľkosti. Recykláciou sa zníži spotreba vody o 35 % a tiež o 40 % menej elektrickej energie. Recyklácia znižuje aj znečistenie ovzdušia až o 75 %. Dobre vytriedený papier je možné zrecyklovať zhruba 7-krát, keďže s každým cyklom recyklácie sa jeho vlákna skracujú.

Ako sa papier recykluje, sa dočítate v reportáži na našom portáli už čoskoro.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Niektorým sa "prihodilo", že sedia v parlamente alebo vo vláde

Politika je plná ľudí, ktorým sa „prihodilo“, že rozhodujú o nesmierne dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ostatných. Aké sú ich vedomosti a schopnosti? Koľko z nich sa snaží učiť, zlepšovať, čítať, získavať múdrosť od múdrych ľudí odinakiaľ?

Andrea Settey Hajdúchová

Spravme ďalší krok k lepšej demokracii. Zapojme do volieb mladých 16+.

Bojujú za kontrolu zbraní, za dostupné vzdelanie pre všetky deti, za reálne riešenia klimatickej krízy, proti menštruačnej chudobe či proti fašizmu. Majú 16 a 17 rokov a sú politicky aktívni a angažovaní, no nemôžu svoj postoj vyjadriť vo voľbách. Neraz sú pritom angažovanejší ako ich rodičia či starí rodičia, ktorí nezriedka za jediný prejav aktívneho občianstva považujú, keď raz za štyri roky prídu do volebnej miestnosti. Vo svete silnejú diskusie o znížení veku voličov a niektoré krajiny už k tomuto kroku pristupujú. Slovensko je opäť mimo. Inkluzívnejšie volebné právo nie je u nás ani téma.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Pomalé, udržateľné a sebestačné hospodárenie na Slovensku?

Keď som pred 20 rokmi písala svoju diplomovú prácu na tému návrhu ekologického hospodárenia pre poľnohospodárske družstvo neďaleko Bratislavy, bola to na Slovensku relatívne novinka. Pri jej obhajobe som si dokonca vyslúžila dobre mienený titul „idealistky“. Pre mňa ale táto téma bola srdcovkou a nadšene som testovala permakultúrne a ekologické prístupy získané na kurzoch a z kníh v malom merítku – vo vlastnej záhrade. Po viac ako 20-ročnej skúsenosti s pestovaním plodín mám overené, že prírode blízky a bezzásahový prístup v záhradkárčení funguje skvele. Ale ako to s obdobným prístupom vyzerá pri veľkých pestovateľoch a farmároch?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Najvyšší čas na klimatické opatrenia

Klimaskeptici sa aj po tohtoročnom lete budú tváriť, že všetko je v poriadku a podobné zmeny počasia vrátane extrémnych horúčav, sucha, záplav a ničivých búrok tu predsa boli aj v minulosti. Nepresvedčí ich ani nebezpečne rastúca teplota vnútrozemských morí, masívne vysychanie lesných porastov v strednej Európe a ani prílev klimatických utečencov z oblastí, kde už dlhšie nebude možné existovať.

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Vnímavejší aj vďaka prírode?

Spojme príjemné s užitočným a strávme počas leta čo najviac času vonku v prírode. Nemám na mysli hlučnú pláž zaplavenú turistami alebo preplnený kemping. Vyberme si radšej túru do lesa, putovanie za pekným výhľadom, vylezme na skaly, prebroďme či splavme rieku alebo len tak polihujme v záhrade. Pomôže to nám aj našim deťom načerpať energiu, ale zároveň sa takto posilňuje aj naša citlivosť a vnímavosť nielen k svojmu okoliu, ale aj k samým sebe. A asi sa zhodneme, že v dnešnej dobe vzájomnej vnímavosti a citlivosti nikdy nie je dosť.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner