fbpx
Enviro

Do papiera naliali farbu a nahádzali aj kozmetiku či topánky. Vedia Slováci triediť papier?

Recykláciou papiera sa šetria stromy, voda aj energia. Vedia ho však Slováci triediť správne? Nie je totiž papier ako papier. Čo všetko patrí do modrého koša a čo už nie? Pozreli sme sa na to v analýze triedeného zberu papiera.

Prichádzame na dvor zberovej spoločnosti mesta Štúrovo na juhu Slovenska. Uprostred kôp kartónu a papiera zmiešaného s iným odpadom sa pohybuje asi desiatka ľudí v reflexných vestách a ochranných rukaviciach. Z papiera vyzbieraného z 12 nádob s objemom 1100 litrov spred rodinných domov, bytových domov, ale aj neďalekých firiem, vyberajú nečistoty a dotrieďujú ho na jednotlivé druhy papiera.

Analýza triedeného zberu papiera je už viac ako 70. analýza triedeného zberu v slovenských obciach, ktorú pripravila organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK. Ich cieľom je zistiť, v čom majú Slováci pri triedení najväčšie medzery, aby sa na to následne mohli sústrediť vo vzdelávaní a pomohli tak zvýšiť našu žalostne nízku mieru recyklácie odpadu.

sturovo-papier1
Analýzu koordinovala špecialistka Uršula Pomfyová. FOTO – NATUR-PACK

Odborne na celý proces dohliada environmentálna špecialistka Uršula Pomfyová. „Obsah nádob mnohokrát obsahuje druhy odpadu, ktoré tam nepatria. Ľudia triedia nedôsledne alebo to robia z neznalosti. Rozhodne máme v triedení odpadu rezervy. Potrebujeme preto ukázať, aké sú nedostatky a na čo sa treba zamerať,“ hovorí.

Koberec, kornútky aj kozmetika

Spolu so zamestnancami zberovej spoločnosti obsah modrých nádob triedia podobne, ako by to robili na dotrieďovacej linke pred odoslaním na recykláciu. Na jednu kopu idú kartóny, na ďalšiu obyčajný papier a na inú papierové obaly. Stranou sa ukladajú všetky veci, ktoré papierom nie sú ani zďaleka. A je ich tam skutočne veľa.

Okrem bežných omylov ako sú použité papierové vreckovky či nápojové viacvrstvové kartóny, vyťahujeme z kopy koberec, bižutériu, topánky, termosku, ale aj celé balenie zmrzlinových kornútkov. Vizuálne to pôsobí, akoby aj polovica obsahu boli veci, ktoré do papiera nepatria.

„Jednak sa tu nachádza dosť zmesového komunálneho odpadu zabaleného ako v klasickom odpade, našli sme ale aj textil, obuv, kozmetiku, plienky, hygienické vreckovky, veľa Tetra packu, veľa plastov, obalov z plastov, biologicky rozložiteľný odpad aj mastný papier z cukrárne,“ vymenúva Pomfyová.

V modrých kontajneroch najčastejšie našla nesprávne vyhodené kartónové obaly na nápoje, textil, ale aj bio odpad, lístie, perie, plienky, vložky či použité vreckovky.

Farba znehodnotila obsah celého auta

V porovnaní s inými obcami na Slovensku, kde NATUR-PACK podobnú analýzu robil, vychádza teda Štúrovo podpriemerne. Znečistenie tvorilo až 19,8 % obsahu modrých nádob. Dôvodom zrejme bude aj lenivosť miestnych podnikateľov, ktorí voľne prístupné kontajnery na triedený odpad využili na svoj vlastný odpad, za ktorého odvoz by inak museli platiť.

To potvrdzuje aj nadpriemerne vysoké množstvo kartónu, ktoré nachádzame v tejto várke. To tvorilo spolu s ostatnými papierovými obalmi 80 % z celkového množstva odpadu. V priemere sa v slovenských košoch na papier nachádza okolo 12 % znečistenia a naopak, zhruba 15 % zmesového odpadu tvorí papier, ktorý by sa dal zrecyklovať.

Stále to však so znečistením v Štúrove nie je tak zlé ako objavili na analýze v Bratislave, kde niekto do papiera vyhodil niekoľko vedier plných farby na steny a stavebného lepidla. Tie sa v aute tak pomiešali s papierom, že znehodnotili úplne celý obsah smetiarskeho auta a zmarili tak poctivé triedenie stoviek obyvateľov.

„Takto znehodnotený obsah už nie je možné recyklovať. V Bratislave a Košiciach by aspoň skončil v spaľovni, kde sa energeticky zhodnotí, inde by však skončil na skládke odpadu,“ hovorí za NATUR-PACK Marek Brinzík.

Nie je papier ako papier

Okrem vecí, ktoré zjavne nie sú z papiera, nepatria do modrých nádob ani niektoré papierové výrobky. Najčastejšou chybou pri triedení papiera sú znečistené papiere a papierové výrobky. Napríklad použité papierové vreckovky, ktoré môžu byť dokonca infikované a mastné papiera od jedla, napríklad krabice od pizze.

Do modrého kontajnera nepatria ani špeciálne voskové druhy papiera, pokladničné bloky z termopapiera a knihy. Mnoho ľudí považuje za papier aj jednorazové poháriky na kávu, ktoré však často obsahujú z vnútornej strany ťažko odstrániteľnú plastovú fóliu.

sturovo-znecistenie

sturovo-znecistenie
Do modrých nádob na papier ľudia hádžu aj odpad, ktorý nemá s papierom nič spoločné. FOTO – Autorka

Do papiera nepatria ani nápojové kartóny, v ktorých papier len jednou z vrstiev materiálu. A do papiera ľudia hádžu aj obaly s plastovou fóliou, ktorá sa z nich však dá odstrániť. Pri analýze sme v papieri našli aj kartónovú škatuľu, ktorá bola úplne celá obalená ešte do plastovej fólie.

Tú je najlepšie pred vhodením do papiera odstrániť a dať medzi plasty. A recyklátorov potešíte aj, keď do papiera nebude hádzať rolky od toaletného papiera a obaly od vajec, ktoré síce sú z papiera, avšak jeho vlákna sú už tak krátke, že sa z neho nový papier vyrobiť nedá.

Problém pri recyklácii nerobia len drobnosti ako kovové spinky či lepiaca páska. Nesprávne vytriedený papier môže znížiť kvalitu materiálu na recykláciu. „Negatívum nedôsledného triedenia je to, že prvotne kvalitný papier sa znehodnotí a už nemôže byť materiálovo zhodnotený, ale skončí na skládke alebo v spaľovni,“ hovorí Pomfyová. Nečistoty a nerecyklovateľné papierové výrobky je zas potrebné spomedzi papiera dotrieďovať a potom zbytočne prevážať hore-dole medzi spracovateľmi odpadu.

Ak triedime správne a poriadne, je možné papier relatívne bezproblémovo zrecyklovať, čím šetríme primárne zdroje. Odhaduje sa, že 1 tona starého papiera zachráni pred výrubom 17 stromov, čo samozrejme závisí od ich veľkosti. Recykláciou sa zníži spotreba vody o 35 % a tiež o 40 % menej elektrickej energie. Recyklácia znižuje aj znečistenie ovzdušia až o 75 %. Dobre vytriedený papier je možné zrecyklovať zhruba 7-krát, keďže s každým cyklom recyklácie sa jeho vlákna skracujú.

Ako sa papier recykluje, sa dočítate v reportáži na našom portáli už čoskoro.

Profil autora:

Študovala žurnalistiku a manažment prírodných zdrojov na viedenskej BOKU. Aktívna mestská cyklistka so záujmom o komunálnu politiku a životné prostredie. Členka Slovenského ochranárskeho snemu.

Názory

marie-stracenska
Marie Stracenská

Toto nie je len o galérii, musí sa to skončiť

Jedna z prvých kníh, ktoré ma od detstva spájali s babičkou, boli Matějčekove Dejiny umenia. Trávili sme pri nich hodiny. Poznala som ich skoro naspamäť. Vtedy sa začala moja láska k výtvarnému umeniu. Po tom, čo som doštudovala žurnalistiku, prepadol ma smutný pocit, že už nebudem vôbec chodiť do školy. Rozhodla som sa preto skúsiť ešte jednu vysokú školu, ktorá ma bude ukrutne baviť.

Andrea Uherková

Staré odrody jabloní nie sú len slovenské a žiadne iné

Na stole mám celú jeseň misu s ovocím. Dnes si z nej vyberám nenápadné žlté jablko. Po zahryznutí je chrumkavé a šťavnaté, s jemnou chuťou. Je to môj favorit medzi starými odrodami – Batul. Pôvod tejto odrody siaha do Rumunska v 18. storočí.

marie-stracenska
Marie Stracenská

Esemeska z Česka

„Myslím na teba, posledné týždne, žiaľ, v súvislosti s ohrozením slobody slova, kultúry, vzdelanosti a rastúcim populizmom.“ Zatvorila som esemesku, lebo som naozaj nevedela, čo odpovedať. Nie, že by v Česku, kde kamarát býva, bolo všetko ukážkové. Jeho správa ma zarazila. Iba som mu zaželala k narodeninám a čakala tak maximálne „ďakujem“. Tak takto rozmýšľa o ľuďoch na Slovensku?

Tomáš Kušnír

Nečakané spojenectvá môžu vzniknúť kdekoľvek

Dva roky a dvaja ľudia, ktorí ešte mohli žiť. Juraja a Matúša som nepoznal. Do Teplárne som nechodil a v tom čase som nežil v Bratislave. Napriek tomu som sa vďaka svedectvám ich blízkych dozvedel, ako milovali život a žili v láske. Majú dnes kvír ľudia na Slovensku väčší pocit bezpečia?

ivana-polackova
Ivana Poláčková

Zachráni spojenie vedy a umenia ľudstvo?

Pred pár dňami som v rakúskom Linzi, meste vedy a kultúry, prevzala pre našu mimovládnu organizáciu Živica a jej platformu Hurá von! čestné ocenenie v rámci prestížnej európskej ceny European Union Prize for Citizen Science. Nielen samotné ocenenie, ale celý galavečer ma utvrdil v tom, že prepájať umenie s vedou a umelou inteligenciou (AI) vo vzdelávaní je možno ešte dôležitejšie ako sme si mysleli.

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner