Čierna a biela

Slovenčina je úžasná. Aj v tom, že stačí vymeniť farbu a zviera a zrazu je reč o inom.

Biele vrany žijú medzi nami – a pribúda ich, čo je skvelé. Týmto spojením sa označuje niekto zvláštny. V pozitívnom zmysle slova. Biele vrany sú tie dobré, lepšie než ich druhovia v kŕdli. Sú výnimočné a ostatným vranám nastavujú zrkadlo, že by mohli byť také tiež. A možno ich nikto nevidel, ale veríme, že sú a táto viera nám pomáha, keď sa míňa nádej.

Čiernych oviec sa, naopak, vyskytuje dosť. Touto metaforou voláme človeka, ktorý sa od väčšiny líši spravidla negatívne. Robí hanbu, je nesympatický. U oviec sa cení biela vlna, preto sú tmavé odtiene tie nesprávne. Už v Biblii sa píše, že pár tmavých oviec znižuje hodnotu celého stáda, a preto je lepšie sa ich zbaviť. Skrátka, málokto ich má rád.

Čierna labuť je synonymom pre niečo, čo mení náš pohľad na pravdu. Na to, ako sme ju vnímali doteraz. Celé roky sa verilo, že labute sú len biele. Až keď sa objavili prvé čierne, ľudia si uvedomili, že naše poznanie má limity. Ale ak niečo nepoznáme, ešte to neznamená, že to neexistuje. Ako čierne labute nebývajú označovaní ľudia. Hovorí sa o nich v súvislosti s neočakávanými udalosťami alebo javmi.

Biela veľryba. Podobne to nebýva označenie človeka. Je symbolom pre situácie, keď vnímame len zlomok toho, čo v skutočnosti existuje. A toto nedostatočné poznanie môže mať katastrofálne následky. Také, ako mala veľryba Moby Dick na posádku lode kapitána Achaba. Slovné spojenie „biela veľryba“ je tiež synonymom pre niečo, z čoho máme strach, pretože to nepoznáme.

Jazyk je krásne tvárna veličina.

Svet nie je čiernobiely. Farebným ho robí aj to, že sú v ňom biele vrany aj čierne ovce, že raz za čas ním zatrasie úkaz čiernej labute a v medziach ho drží strach z bielych veľrýb.

Ďalšie články od autora:

Bývalá novinárka z STV, TA3 či televízie Markíza. Dnes PR manažérka jednej z politických strán, lektorka na Sokratovom inštitúte, mama dvojčiat.