Môžeme rozhodovať o Európe, no nás to aj tak nezaujíma

Naši zástupcovia budú hlasovať rovnakým hlasom, ako nemeckí či francúzski. Naposledy to zaujímalo len 13 percent voličov.

V sobotu sú voľby. Áno, tie európske – tiež známe ako  „nuda, nuda, šeď, šeď“. Ale aj tak. My, niekdajšia „čierna diera Európy“ – ako našu malebnú krajinku za mečiarizmu počastovala vtedajšia ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová – môžeme ísť voliť v jednom z najvyspelejších zoskupení na svete. Zvolení zástupcovia nás budú zastupovať a rozhodovať o všetkých dôležitých oblastiach s rovnakou silou jednotlivého hlasu, ako má hlas poslanca z Nemecka, Francúzska alebo inej vyspelej krajiny.

Akurát, že nás to aj tak nezaujíma. Respektíve, naposledy to zaujímalo 13 percent voličov. Bolo to roku pána 2014 a nudná Európa neriešila nič zásadné, aj keď už mohla – a asi aj mala. Voľby boli v máji, ale už v marci neoznačení vojaci vpochodovali „počas vlastných dovoleniek” na územie iného štátu a začala anexia Krymu. Európa sa len nechápavo prizerala.

Môžeme ísť voliť v jednom z najvyspelejších zoskupení na svete. Akurát, že nás to aj tak nezaujíma.

Paradoxne, voľby v roku 2019 majú potenciál vyššej účasti voličov. Počet euroskeptikov a antisystémových stúpencov rastie. Fašisti sa spájajú a lákajú čoraz viac zaslepených jedincov zakrývajúc sa pod plachtu konzervativizmu a nepošpinenosti s politikou. Žiaľ, títo ľudia sú motivovaní a vedia, čo chcú, aj keď netušia, čo by to v prípade ich víťazstva znamenalo. Rovnako ako Nigele Farage nepočítal s tým, že uspeje s Brexitom.

Fungujúca demokracia na Slovensku je pre bežných ľudí stále málo dostupná. Verejná správa vo viacerých oblastiach pokrivkáva, zdravotníctvo živorí, školstvo šedne do priemeru každým dňom, Rómov nechávame chudobnieť viac a viac, vymožiteľnosť práva nie je pre každého a občan sa nemá na koho obrátiť. To všetko sú frustrujúce faktory, ktoré lákajú rôzne spektrum ľudí do košiara dobre zamaskovaných radikálov hlásajúcich skratkovité riešenia alebo neexistujúce fámy. A to len preto, aby z toho vytĺkli politický kapitál.

Frustrujúce faktory lákajú rôzne spektrum ľudí do košiara dobre zamaskovaných radikálov hlásajúcich skratkovité riešenia alebo neexistujúce fámy. A to len preto, aby z toho vytĺkli politický kapitál.

Keď chceme, aby ľudia neutekali do zahraničia alebo do košiara radikálov, musíme im sprostredkovať fungujúcu demokraciu. Fungujúce mestá, inštitúcie a štát, ktorý prosperuje nielen ekonomicky, ale aj humánne, transparentne a vážiac si každého občana.

Štát a jeho inštitúcie sme my všetci. Nie je tu konflikt medzi „oni“ a „my“. Alebo medzi tými zlými a dobrými. My všetci tvoríme každodenný život v tomto štáte a navzájom si ho vieme zlepšiť, alebo zhoršiť.

Ďalšie články od autora:

Tulák pôsobiaci vo viacerých mimovládnych organizáciách, punkový hudobník z bratislavskej kaviarne.