fbpx
Vzdelávanie

Dôveruj, preveruj a sieťuj – inšpirácie z britského systému vzdelávania

Vyššia dôvera, väčšia sloboda, spolupráca medzi školami aj transparentné testovanie. To všetko sú prvky, ktoré charakterizujú vzdelávací systém vo Veľkej Británii a ktorými by sa mohlo inšpirovať aj Slovensko.

Vďaka spolupráci Živice a British Council sme sa boli pozrieť na ukážkových anglických školách. Pátrali sme, vďaka čomu sa im darí. V rurálnom a pomerne chudobnom kraji Lincolnshire sme navštívili dedinskú základnú školu Toynton All Saints Primary School, ale aj cirkevnú strednú školu a pedagogickú fakultu univerzity.

Prednášali nám zástupcovia súkromných a verejných zriaďovateľov škôl, školskej inšpekcie a ďalší odborníci. V tomto texte uvádzam niekoľko mojich postrehov, ktoré môžu byť pre Slovensko inšpiráciou.

Sloboda a dôvera

V britskom školskom systéme je na všetkých úrovniach väčšia miera slobody ako u nás. Vo vyučovaní sa kladie väčší dôraz na zručnosti žiakov než na kvantá faktografických znalostí. Učitelia majú viac možností určovať si náplň hodín.

Británia má v tomto ohľade úplne inú východiskovú pozíciu ako Slovensko. Až v roku 1988 zaviedli prvé národné osnovy pre jednotlivé predmety. To isté platí pre školy. Viacerí prednášajúci nám zdôrazňovali, že cesty k úspechu sú rôzne. Ako uviedol dlhoročný inšpektor Martin Marsh, vždy, keď ide navštíviť školu, necháva svoje návody na parkovisku. On pomáha s diagnózou, nepredpisuje jeden spôsob terapie. Každá škola musí nájsť vlastný recept na svoju situáciu.

Kontrola a dohľad

Veľká miera slobody so sebou prináša aj potrebu rozumného systému kontroly. Kvalitu škôl kontroluje, podobne ako na Slovensku, najmä školská inšpekcia (tzv. Ofsted). Tá hodnotí školu na štvorstupňovej škále. Ak škola získa vynikajúce hodnotenie, inšpekcia sa do nej nevráti, pokým nepríde podnet alebo nedôjde k poklesu žiakov či úrovne ich výsledkov.

Väčšina škôl, podľa inšpektora Marsha približne 85 %, dostáva hodnotenie „dobrá“. V takom prípade môže škola očakávať ďalšiu návštevu inšpekcie o tri až štyri roky. Pre porovnanie, na Slovensku by inšpekcia mala každú školu navštíviť raz za päť rokov. Škola, ktorá má podľa inšpekcie problémy, môže dostať hodnotenia „vyžaduje opatrenia“ alebo „vyžaduje špeciálne opatrenia“. Takúto školu inšpekcia začne navštevovať častejšie a dohliada nad povinným procesom zmien.

Z opisu inšpektora Marsha možno povedať, že pred dvadsiatimi rokmi sa postup britskej inšpekcie podobal na ten náš. Návštevu inšpekcie tvorila veľká skupina odborníkov na jednotlivé predmety. V priebehu niekoľkých dní skontrolovali všetko: od množstva písomných materiálov až po dátum spotreby liekov prvej pomoci. Ako sa vyjadril inšpektor Marsh, odvtedy prešla inšpekcia obrovskými zmenami.

inspiracia-uk-skoly
FOTO – Archív autorky

Dnes je bežné, že inšpektor príde na školu sám na jednodňovú návštevu, ktorú ohlási len jeden deň vopred. Počas návštevy sa rozpráva s riaditeľom, učiteľmi a žiakmi, pozrie si ich zošity a snaží sa nadobudnúť dojem, ako na škole vyzerá bežné vyučovanie. Pokiaľ je škola v kategórii „dobrá“ a jemu sa toto hodnotenie zdá naďalej primerané, jeho návšteva sa končí. Ak nadobudne dojem, že škola má problémy, alebo naopak, stala sa výnimočne úspešnou, môže navrhnúť hĺbkovú inšpekciu, ktorá trvá dni.. Aj tú však pri menších školách vedú len dvaja inšpektori. Neočakáva sa, že budú odborníci na všetky predmety, lebo hodnotia hlavne klímu na škole a didaktické postupy.

Aj tu vidíme princíp prezumpcie dôvery. Systém dôveruje inšpektorom, že vedia školu primerane zhodnotiť. Kontrola je zabezpečená cez dohľad seniorných inšpektorov, ako aj možnosť školy odvolať sa proti verdiktu inšpekcie.

Dáta a (ne)výhody transparentnosti výsledkov

V Británii sa vo vzdelávaní zbiera množstvo dát a platí princíp zverejňovania. Vo verejnej online databáze sú o každej škole dostupné priemerné výsledky žiakov v štandardizovaných testoch, počty žiakov podľa jednotlivých ukazovateľov a správy školskej inšpekcie.

Táto miera transparentnosti je vnímaná kontroverzne. Odborník na školstvo Pank Patel uviedol, že na základe týchto dát sa môžu na škole podchytiť rôzne problémy. Napríklad sa môže ukázať podpriemerný výsledok v matematike u dievčat s pakistanským pôvodom – a následne hľadať spôsob na zmiernenie problému.

Na druhej strane sa uznáva neprimeraný tlak, ktorý štandardizované testy vytvárajú. Túto dilemu si uvedomujú aj odborníci na Slovensku. Ak sa priveľa pozornosti venuje štandardizovaným testom, v školách sa podceňuje napríklad osobnostný rozvoj a predmety bez testov.

Dôležité je, že v britských meraniach sa dôraz nekladie na celkové výsledky, ale na mieru zlepšenia. Škola, ktorá prijme nadpriemerných žiakov, ale tí sa na škole zlepšia už len o málo, dostane horší výsledok než škola, ktorej žiaci síce majú objektívne slabšie výsledky, ale urobili výnimočne dobré pokroky.

Štandardizované testy a inšpekcia slúžia na hodnotenie kvality školy. Otázkou zostáva, ako sa škola môže zlepšiť. Na to slúži v Británii rozsiahly systém sieťovania a vzájomnej podpory.

Sieťovanie namiesto súťaženia

Za obzvlášť inšpiratívnu považujem mieru spolupráce medzi školami. Vychádza z filozofie, že príklady dobrej praxe v systéme sú, len treba vytvoriť príležitosti na ich šírenie. Pank Patel, bývalý riaditeľ školy s vynikajúcim hodnotením, nám povedal: „Každá škola je v niečom dobrá, akokoľvek zlé výsledky má.“

Systém podpory škôl vznikol ako aktivita zdola. Patel bol riaditeľom na jednej z prvých škôl, ktorá sa do sieťovania zapojila. „Veľká zmena nastala, keď sme prestali súťažiť, ale uvedomili sme si, že všetci máme morálnu zodpovednosť za vzdelávanie všetkých detí,“ tvrdí. Platí to napriek tomu, že školy v Británii, rovnako ako na Slovensku, sú financované podľa počtu žiakov.

V Británii funguje viacero systémov „rovesníckej“ podpory medzi školami (sú to tzv. national school leaders a teaching schools). Výzvou je, ako motivovať dobré školy, aby investovali čas do pomoci iným školám. Niektorí odborníci, s ktorými sme sa stretli, hovorili o PR školy a emočnom zadosťučinení. Tie však nemusia byť dostačujúce. Preto za určitých okolností škola môže dostať príspevok, za ktorý iným školám ponúka konzultácie a mentoring.

inspiracia-uk-skoly
FOTO – Archív autorky

Trhový mechanizmus pre zmeny zdola

Od deväťdesiatych rokov nastala v Británii zásadná zmena zriaďovania škôl. Každá škola získala slobodu zmeniť sa na tzv. akadémiu. Napríklad v kraji Lincolnshire sa na akadémie premenila približne štvrtina základných a dve tretiny stredných škôl. Akadémie, podobne ako súkromné školy na Slovensku, už nie sú zriaďované samosprávou, ale získavajú financie priamo od štátu a majú väčšiu slobodu pri využití týchto peňazí. Škola môžu fungovať samostatne (single academy), alebo sa spojí s inou školou či školami a spoločne vytvoria združenie viacerých akadémií (multi academy trust). Tie si samy určujú svoje pravidlá vrátane vnútornej deľby financií.

Na systém akadémií sú rôzne názory. Podľa mnohých sa akadémie stali nástrojom pre zmenu v školstve. Jacqueline Water-Dewhurst, CEO cirkevného združenia akadémií, nám uviedla: „Nemyslíme si, že my to vieme robiť najlepšie. Nemyslíme si, že vláda to vie robiť najlepšie.“ Podľa nej nikto nemá recept na rozum. Zároveň oceňuje, že pluralita zriaďovateľov prináša aj pluralitu nápadov.

Systém akadémií priniesol trhový element do britského školstva s výhodami, ale aj nevýhodami a rizikami. Kontrolu akadémií realizujú regionálni školskí komisári, ktorí majú právomoc odobrať financie akadémii či združeniu akadémií v prípade, že ich výsledky nie sú dostatočné.

inspiracia-uk-skoly
FOTO – Archív autorky

Je to o ľuďoch

Nech je systém vzdelávania akýkoľvek, kľúčovú rolu zohrávajú učitelia. Aj Británia rieši problém, ako prilákať dostatok kvalitných záujemcov k učiteľskému povoleniu a ako ich v ňom udržať. Podľa Steva Smitha z pedagogickej fakulty v Lincolne je nástupný plat britského učiteľa porovnateľný s nástupným platom v iných vysokokvalifikovaných povoleniach. Avšak učitelia sa platovo výrazne neposúvajú, a tak ich v priebehu niekoľkých rokov rovesníci v iných odvetviach predbehnú.

Dôležitá výhoda britského systému oproti slovenskému je jednoduchší vstup do školstva v neskorších fázach kariéry. To pomohlo napríklad aj riaditeľke Lesley Coulthurstovej z Toynton All Saints Primary School. Jej cesta do školstva nebola tradičná. Asi dvadsať rokov robila vo finančnom biznise v Londýne a New Yorku. Keď sa jej narodili deti, usadila sa v tomto regióne a presedlala na vzdelávanie. Jej manažérske schopnosti škole pomohli. Hrdo nám rozprávala, že jej škola sa stala ukážkovou školou (teaching school) a za posledné roky narástla z 38 na 170 žiakov. V súčasnosti sa snažia budúcich učiteľov prilákať sloganom „Každá hodina mení život.“.

inspiracia-uk-skoly
FOTO – Archív autorky

Inšpirácie pre Slovensko

Na Slovensku je systém vzdelávania na každej úrovni zošnurovaný mnohými rigidnými predpismi. Namiesto kvality sa často kladie prehnaný dôraz na formalizmus. Od Britov by sme sa mohli inšpirovať väčšou mierou dôvery na jednotlivých úrovniach – od žiakov až po riaditeľov škôl. Podobne ako by pre učiteľov nemal byť najdôležitejší krasopis v zošite žiaka, inšpekcia by nemala vo svojich správach klásť dôraz na absenciu písomných dokumentov v škole.

Viaceré opatrenia, ktoré fungujú v Británii, by sa dali realizovať aj u nás. Napríklad aktívnejšie zdieľanie skúseností medzi školami. Aj u nás je mnoho aktívnych učiteľov a škôl, od ktorých sa by sa iní mohli učiť. Ešte potrebujeme vedenie rezortu, ktoré bude inovácie podporovať a nie im hádzať polená pod nohy.

Profil autora:

Sociologička, analytička a lektorka. Odborne sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu, odbúravaniu predsudkov a multikultúrnym spoločnostiam. Pochádza z Bratislavy, žila opakovane v zahraničí a od roku 2017 býva s rodinou v Zaježovej.

Názory

zuzana-gallayova
Zuzana Gallayová

Školské mlieko, kam tečieš?

Keď sa povie škola, čo sa vám vybaví v mysli? Kamoši, učiteľky, úlohy, skúšanie, písomky, školský dvor, paradajková polievka…?

Mne sa vybavia aj mliečne desiaty. A keďže som „Husákove dieťa”, prepravky so štvrťlitrovými mliečkami so špecifickou vôňou a rožok k tomu. Výzva zubami odhryznúť roh vrecúška, umenie neobliať sa. Niekto to mal rád a niekto nie. Poznámky v žiackych knižkách ôsmakov: „Hádzal mlieko z okna,” či „Trafil mliečnou desiatou spolužiačku.”

Kristína Červeňáková

Vaše 2% nám pomôžu prinášať nové príbehy

Vaše 2% pre nás znamenajú veľa. Aj vďaka nim sa môžeme každý pondelok, už päť rokov, venovať ekologickým témam v rádiu FM. Doposiaľ sa nám podarilo vydať viac ako 200 častí, ktoré sú prístupné aj v podobe podcastov na zvukovej platforme Spotify.

Andrea Uherková

Kúzlo prvého snehu

Tento rok som ho zažila v Prahe. Vždy sa naň teším ako malá. Prvé vločky padajúce z neba mi vždy prídu ako zázrak. Zázrak, ktorý trvá len chvíľu, a potom je fuč. Asi tak, ako väčšina vecí v našom živote.

Andrea Uherková

Prírodný cintorín nie je len alternatíva

Keď sme v roku 2017 ako Živica zakladali s mestom Zvolen prvý prírodný cintorín na Slovensku, prezentovali sme ho ako alternatívu voči tomu konvenčnému. Ako voľbu pre ľudí, ktorí hľadajú inú cestu. Takú, ktorá ide ruka v ruke s rešpektom voči prírode i ľuďom. Mysleli sme si, že vo Zvolene pôjde skôr o nadčasovú a okrajovú záležitosť, ktorá si bude nachádzať cestu k verejnosti pomaly. Zrejme sme však neodhadli pripravenosť spoločnosti na túto možnosť.

Kristína Červeňáková

Pochádzajú živočíšne potraviny od šťastných zvierat?

Veselé kravičky na obaloch mliečnych čokolád či syrov, teliatko túliace sa k matke na krabici od mlieka, šťastné pobehujúce ovečky, kuriatka či prasiatka na lúkach… 

WordPress Cookie Plugin by Real Cookie Banner