O východe z východu – gýč náš východoerotický

Druhý diel zo série blogov o východnom Slovensku.

Je jedno, ktorým smerom idete. Či z Prešova do Bardejova, smerom na Michalovce, alebo vrchom na Starú Ľubovňu. Narazíte na to všade.

Reč je o billboardoch na autoservisy, autodiely a autoumyvárne. Týka sa to aj rôznych hobby obchodov, či železiarstiev, no úvodná trojica jasne dominuje. Koncept je všade rovnaký – na pozadí plagátu vidíme pneumatiky, výfuk, volant, otvorenú kapotu, či hliníkové disky. V centre plagátu dominuje – prsnatá dvadsaťročná blondína v šortkách, priliehavej blúzke a text: „Vydrhnite svojho miláčika“, „U nás mažeme poriadne!“ či „Len tie najlepšie služby“.

Okrem primitívneho prvotriedneho sexizmu a faktu, že ženské telo sa tu deklasuje na úroveň motorového oleja a stieračov, ide aj o mimoriadne zákerný gýč.

Ako som písal v minulom blogu, gýč je niečo, čo vytrhneme zo svojho prirodzeného prostredia, presunieme to inam a tvárime sa, že to tam vždy bolo. Tieto billboardy sú gýčom preto, lebo vždy, keď som vošiel do ktorejkoľvek z inkriminovaných prevádzok, našiel som tam len unavených, spotených a nervóznych mužov. Na dievča, ktoré na plagáte lákalo na návštevu obchodu, som sa spýtal len raz (tuším v Raslaviciach) a skoro som dostal po papuli.

Takéto gýče sú zákerné preto, lebo v regióne, ktorý sa tak pýši tradíciami, družnosťou, rodinnými väzbami a, pravdaže, silnou religiozitou, tieto vizuálne a spoločenské ohavnosti otupujú náš cit pre slušnosť. A navyše nikomu neprekážajú – pravý gýč je totiž čosi ako Houdini alebo peniaze z eurofondov. Doslova nám mizne pred očami.

Veď si spravme skúšku správnosti. Predstavte si na päť sekúnd, že na takomto plagáte by ste videli svoju dcéru, alebo sestru. Máte to? Je to príjemný pocit? No vidíte.

O treťom, poslednom type gýča, ktorý je na východe hojne prítomný, budem písať v nasledujúcom dieli.

Ďalšie články od autora:

Študoval na Akadémii Umení v Banskej Bystrici, je absolventom Sokratovho inštitútu, spoluzakladal kníhkupectvo Artforum v Banskej Bystrici. V roku 2016 založil a odvtedy aj vedie  Artforum v Prešove. Narodil sa v Michalovciach, vyrastal v Bardejove, momentálne žije v Prešove. Je ženatý, má jednu dcéru.
„Východ je mojím domovom. Mám ho prirodzene rád, no aktívne a vedome sa snažím budovať si voči nemu aj jeden špeciálny druh lásky – byť voči nemu úprimne kritický. Mýtické uctievanie bájneho „Východu“ je dnes nebezpečný trend, ktorý zaváňa rusofilstvom a ktorému sa treba vyhnúť. Ale takisto je potrebné niektorým ľuďom na západe objasniť, že nie sme subsaharská Afrika. Je na to potrebná zmena myslenia. Budem veľmi rád, ak k nej budem môcť prispieť.“